Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 329/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN

STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , , (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení

žalobcov sporovou stranou v napadnutom konaní, v ktorom sa domáhajú určenia, že zmluva

o splátkovom úvere č. 5074461865 uzatvorená medzi sťažovateľmi a žalovaným

, , 6. júla 2015 (ďalej len

„žalovaný“) je bezúročná a bez poplatkov podľa

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“).

3. Žaloba bola na okresnom súde podaná 24. júla 2017. Okresný súd vydal 7. júna

2019 meritórny rozsudok č. k. -212 (ďalej len „rozsudok“), ktorým určil, že

zmluva je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný

podal proti rozsudku súdu prvej inštancie 5. augusta 2019 odvolanie. Dňa 20. septembra

2019 sťažovatelia podali na súde prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 14. januára

2020 okresný súd postúpil odvolaciemu súdu, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní.

4. Podstatou sťažnosti je námietka „extrémnej dĺžky“ napadnutého konania, ako aj

súdneho konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. (správne má byť

, pozn.), ktoré nie je ani po takmer troch rokoch od podania žaloby

právoplatne skončené.

5. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že predmetné konanie je konaním, ktoré

má pre nich ako spotrebiteľov a žalobcov osobitný význam, keďže ide o tzv. spotrebiteľský

spor, ktorý patrí do kategórie sporov s ochranou slabšej strany, na ktoré sú kladené zvýšené

požiadavky. V kontexte uvedeného sťažovatelia zastávajú názor, že napadnuté konanie je

konaním, ktoré by malo byť vedené výnimočnou rýchlosťou. V tejto súvislosti sťažovatelia

poukazujú na to, že „Ak súdne konanie, ktoré si vyžaduje výnimočnú, resp. osobitnú

rýchlosť nie je právoplatne ukončené ani po takmer 3 rokoch, pričom obe sporové strany

poskytli súdu prvej inštancie riadnu súčinnosť, tak v takom prípade konanie príslušného

súdu je zjavne nesústredené, neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie

so zbytočnými prieťahmi.“.

6. Sťažovatelia sa domnievajú, že úkony okresného súdu neboli realizované

dostatočne sústredene, efektívne a účinne. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali

na konštantnú judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna činnosť, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Prenesene na vec sťažovateľov, aj keď konajúci súd vykonal množstvo úkonov, dopustil sa

podľa ich názoru zbytočných prieťahov v konaní, pretože neurobil také úkony, ktoré sú

spôsobilé prispieť k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Sťažovatelia dávajú

do pozornosti ústavného súdu, že od podania odvolania (5. augusta 2019) do dňa postúpenia

veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu uplynulo 5 mesiacov, čo podľa sťažovateľov,

odvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu, možno považovať za prieťah v konaní

zapríčinený postupom súdu.

7. Ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci sťažovatelia konštatujú, že napadnuté

súdne konanie patrí do bežnej rozhodovacej praxe súdov a v danom prípade nejde ani

o obzvlášť zložitý spotrebiteľský spor, a preto neexistuje objektívny dôvod na to, aby o ich

žalobe rozhodol súd prvej inštancie až po dvoch rokoch od jej podania. Sťažovatelia

zdôraznili, že od začiatku súdneho konania sú aktívnou stranou sporu, keďže vždy

rešpektovali pokyny súdu, dodržali súdom stanovené lehoty na predloženie vyjadrení

a zdržali sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by spôsobili akékoľvek zbytočné prieťahy

v napadnutom súdnom konaní.

8. Sťažovatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že predmetné konanie má pre nich

osobitný význam, pretože ak príslušný konajúci súd právoplatne určí, že nimi napádaná

zmluva je bezúročná a bezpoplatková, tak budú povinní vrátiť žalovanému len požičanú

istinu bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, no ak napadnuté konanie «trvá extrémne dlhú

dobu (takmer 3 roky), tak vzniká vážne „riziko“, že Sťažovateľ 1 a Sťažovateľ 2 v postavení

spotrebiteľov uhradia žalovanej strane viac, ako je požičaná istina v dôsledku čoho, by

Sťažovatelia následne museli iniciovať ďalšie súdne konanie za účelom vydania

bezdôvodného obohatenia».

9. Pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti by mal podľa názoru sťažovateľov

ústavný súd vziať do úvahy aj skutočnosť, že tento neistý stav, v ktorom sa sťažovatelia ako

slabšia strana sporu nachádzajú z dôvodu pomalej činnosti okresného súdu po dobu takmer

troch rokov, má taktiež značný dopad aj na ich ekonomickú situáciu, keďže v napadnutom

konaní sú zastúpení „erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“, z čoho

je zrejmé, že dĺžka napadnutého konania má značný dopad aj na výšku trov právneho

zastúpenia, ktorá sťažovateľov neprimerane zaťažuje.

10. K podaniu sťažnosti v zmysle a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon

o súdoch“) ako podmienke pre podanie ústavnej sťažnosti sťažovatelia zastávajú názor, že

«v danom prípade využitie tohto prostriedku nápravy nemožno považovať za postup

umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu práva garantovaného SR,

nakoľko z chronologického prehľadu úkonov Súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd

je v danej veci na oko „činný“, avšak vzhľadom k aktuálnemu stavu konania je možné

podľa názoru Sťažovateľov konštatovať, že vykonané úkony súdu neboli dostatočne

efektívne a účinné, keďže ani po takmer 3 rokoch vedenia súdneho konania predmetná

sporová vec nie je právoplatne ukončená». V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali aj na

ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“), v zmysle ktorej

sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.

11. Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez

zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 € a náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu.

12. Z vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného v napadnutom konaní ústavný súd

zistil vykonanie týchto procesných úkonov:

- 25. júla 2017 – doručená žaloba,

- 13. októbra 2017 – doručovaná žaloba na vyjadrenie žalovanému,

- 3. novembra 2017 – doručené vyjadrenie žalovaného,

- 22. januára 2018 – doručované vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie sťažovateľom,

- 9. februára 2018 – replika sťažovateľov,

- 28. mája 2018 – replika sťažovateľov doručovaná žalovanému na vyjadrenie,

- 29. júna 2018 – duplika žalovaného doručená súdu,

- 18. januára 2019 – pojednávanie,

- 18. marca 2019 – vyjadrenie, záverečná reč sťažovateľov,

- 21. marca 2019 – pojednávanie nariadené na 29. marec 2019 zrušené pre zdravotné

dôvody zákonnej sudkyne,

- 29. apríla 2019 – stanovený termín pojednávania na 7. jún 2019,

- 31. mája 2019 – ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľov z účasti

na pojednávaní 7. júna 2019 z dôvodu hospodárnosti konania a žiadosť o prejednanie veci

v neprítomnosti sťažovateľov a ich právneho zástupcu,

- 5. júna 2019 – doručené záverečné vyjadrenie žalovaného,

- 7. júna 2019 – pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej,

- 3. júla 2019 – rozsudok doručovaný stranám sporu,

- 7. augusta 2019 – odvolanie žalovaného,

- 9. septembra 2019 – uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 9. septembra 2019 – odvolanie doručované na vyjadrenie sťažovateľom,

- 23. septembra 2019 – vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu,

- 9. októbra 2019 – zaplatený poplatok za odvolanie,

- 13. novembra 2019 – vyjadrenie sťažovateľov doručované žalovanému

na vyjadrenie,

- 14. januára 2020 – spis predložený krajskému súdu.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa (obdobne listiny) každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V súlade s čl. 47 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

sťažovatelia vidia v neprimeranej dĺžke napadnutého konania ako celku a v neefektívnej

činnosti okresného súdu.

20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Na naplnenie základného práva podľa preto nestačí, aby súd alebo

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

21. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, ).

22. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ,

m. m. , ).

23. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore

s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti

Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

24. Napadnuté konanie trvalo do času podania ústavnej sťažnosti takmer 2 roky a 10

mesiacov. Z vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného v napadnutom konaní vyplýva, že

okresný súd konal v zásade plynulo bez dlhších období nečinnosti s výnimkou jedného

obdobia nečinnosti v trvaní takmer 7 mesiacov od 29. júna 2018, keď bola duplika

žalovaného doručená súdu do 18. januára 2019, kedy sa konalo hlavné pojednávanie.

Je však potrebné uviesť, že nečinnosť okresného súdu nebola obsahom námietok

sťažovateľov. Vychádzajúc z obsahu sťažnostných námietok sťažovateľov sa ústavný súd

zameral na posúdenie prípadnej neefektívnosti postupu okresného súdu, hoci aj tieto

námietky sťažovatelia odôvodnili len tým, že o samotnej žalobe okresný súd meritórne

rozhodol až po dvoch rokoch od jej podania a spis bol krajskému súdu predložený

na rozhodnutie o odvolaní až po piatich mesiacoch od podania odvolania.

25. Vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného

v napadnutom konaní, ústavný súd zistil, že po podaní žaloby 25. júla 2017 okresný súd

vykonával procesné úkony spojené s doručením žaloby na vyjadrenie žalovanému,

vyjadrenia žalovaného, repliky a dupliky. Následne okresný súd vykonal 18. januára 2019

prvé hlavné pojednávanie. Pojednávanie nariadené na 29. marec 2019 bolo zrušené pre

zdravotné dôvody zákonnej sudkyne a na nasledujúcom pojednávaní 7. júna 2019 bol

vyhlásený rozsudok vo veci samej, ktorý bol bez meškania doručený stranám sporu. Dňa

7. augusta 2019 podal žalovaný proti rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd 9. septembra

2019 doručoval sťažovateľom na vyjadrenie. Po doručení vyjadrenia sťažovateľov

k odvolaniu (23. septembra 2019), zaplatení súdneho poplatku za odvolanie žalovaným

(9. októbra 2019) a po doručení vyjadrenia sťažovateľov žalovanému na vyjadrenie

(13. novembra 2019) predložil okresný súd 14. januára 2020 spis na rozhodnutie o odvolaní

krajskému súdu, o ktorom krajský súd zatiaľ nerozhodol. Z vykonaných procesných úkonov

v napadnutom konaní ústavný súd nezistil vykonanie takých úkonov, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako neefektívne, resp. nesústredené. Okresný súd vykonával všetky úkony

so zámerom dospieť k rozhodnutiu vo veci samej, a pokiaľ ide o otázku efektivity, jeho

postupu v tomto smere mu nie je čo vytknúť.

26. Postup okresného súdu v napadnutom konaní podľa názoru ústavného súdu

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci zjavne nedosahuje takú intenzitu,

ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému

súdu dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty.

27. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal predovšetkým na celkovú dobu trvania

napadnutého konania (2 roky a 10 mesiacov), ktorú aj s ohľadom na judikatúru ESĽP

nehodnotí ako spôsobilú bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti. Do úvahy

ústavný súd zobral aj predmet sporu (spotrebiteľský spor), ktorý aj keď je pre samotných

sťažovateľov nepochybne dôležitý, nepatrí do kategórie tzv. citlivých konaní, ktoré by si

vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu osobitný prístup (ako to je napríklad

v prípade pracovnoprávnych sporov alebo v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých).

28. Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd po preskúmaní

argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že napadnuté konanie nie je

poznačené neefektívnou činnosťou v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľmi

označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

29. Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku

veci rozhodnutej podľa príslušných ustanovení , a preto

v budúcnosti nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok

za predpokladu zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (po prípadnom zrušení rozsudku zo 7. júna

2019 a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie), predložili ústavnému súdu novú

ústavnú sťažnosť.

30. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd

o týchto návrhoch sťažovateľov už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu