Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 361/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti IALOMITA s. r. o. „v likvidácii“, Cyrilova 491/7, Bratislava, IČO

45 486 930, zastúpenej advokátom JUDr. Claudom Trelajom, M. R. Štefánika 30, Nové

Zámky, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. apríla 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti IALOMITA s. r. o. „v likvidácii“

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 17. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti IALOMITA s. r. o. „v likvidácii“,

Cyrilova 491/7, Bratislava, IČO 45 486 930 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov

ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého

členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu

práce prvý senát ústavného súdu pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu,

Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť sťažovateľa

predbežne prerokovaná v tomto zložení senátu.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Komárno (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom sp. zn. zo 17. októbra 2016 v spore žalobcu

proti žalovanému v 1. rade

a žalovanému v 2. rade o určenie práva držby určil,

že žalobca je oprávneným držiteľom medeného drôtu zabaleného na paletách v počte sedem

kusov, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Komárno pod ČVS: ORP-14/OVK-KN-2011. Pokiaľ išlo o námietky

sťažovateľky ako intervenienta, na tieto okresný súd neprihliadal, pretože neboli vznesené

so súhlasom strany, na ktorej intervenient vystupoval.

5. Sťažovateľka podala proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie,

ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 29. mája 2017 odmietol. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípad nejde

o nerozlučné spoločenstvo podľa Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), a preto je aplikácia § 360 ods. 1

vylúčená.

6. Proti označenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré

bolo napadnutým uznesením odmietnuté.

7. Sťažovateľka pred ústavným súdom zdôrazňuje, že na základe návrhu

z 3. mája 2015 vystupovala v konaní pred okresným súdom ako vedľajší účastník konania

na strane žalovaných. Pred okresným súdom argumentovala, že tovar, ktorého vydania

sa žalobca domáha, je jej vlastníctvom. Okresný súd však na jej vyjadrenia neprihliadal

a nevykonal ňou navrhovaný dôkaz.

8. Sťažovateľka tvrdí, že ak právna úprava podľa

už viac nepočíta s vedľajším účastníkom konania, mali konajúce súdy povinnosť skúmať,

či v jej prípade ide o nútené spoločenstvo. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu namieta,

že na jej vec sa mal vzťahovať , a nie . Ďalej tvrdí, že v jej veci nebolo

možné zmeniť jej postavenie na intervenienta a že o takejto zmene mala byť poučená.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa IALOMITA s.r.o. so sídlom Cyrilova 7, Bratislava,

v likvidácii, porušené boli

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 30.4.2018 sa zrušuje a vec mu vracia na nové konanie

3. ... sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie 50 000 Eur...

4. ... sa sťažovateľovi priznávajú trovy právneho zastúpenia v sume € 2.275,59...“

10. Ústavný súd s ohľadom na obsah ústavnej sťažnosti ustálil predmet konania tak,

ako je to vymedzené v záhlaví tohto uznesenia.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru, ako aj porušenie rozsudkom

okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

17. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu

(obdobne , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov

().

21. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

22. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v zmysle § 56

ods. 2 písm. g) je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

23. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonávajú ( v spojení s ; ,

, ).

24. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec

podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý je vo veci

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (,

).

25. Európsky súd pre ľudské práva k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru judikuje, že v prípade tohto práva nejde o právo absolútne. Označený

článok dohovoru, ktorý súdom ukladá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, nemožno

vykladať tak, že by vyžadoval podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci

Van de Hurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, bod 61). Ak je však

námietka pre výsledok konania rozhodujúca, vyžaduje si konkrétnu a jasnú odpoveď

(rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 30).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

26. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva dohovoru, ako aj porušenie

napadnutým uznesením.

27. Ústavný súd nad úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky pôsobí

ako celok neurčito, a to napriek tomu, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom.

28. Sťažovateľka pred ústavným súdom v podstate namieta, že na jej prípad sa mal

vzťahovať , nie a že mala byť o zmene svojho postavenia z vedľajšieho

účastníka na intervenienta upovedomená. Na tieto jej námietky najvyšší súd nedal

podľa jej názoru dostatočnú odpoveď.

29. Najvyšší súd v napadnutom uznesení k okolnostiam tejto veci a k ich samotnému

posúdeniu uviedol: «18. V predmetnom prípade, žalobca dňa 16.11.2010 obdržal

objednávku od spoločnosti

na zabezpečenie prepravy medených káblov v počte 10 kusov paliet z mesta

do mesta . Žalobca ponúkol vykonanie prepravy

tretím osobám, prostredníctvom elektronických internetových prepravných databáz, pričom

na základe ponuky žalovaného 2/, tohto zvolil za prepravcu tovaru. V zmysle objednávky,

osoba konajúca za žalovaného 2/, vykonala nakládku 10 paliet tovaru (medených

káblov) na dve nákladné autá v deň nakládky. Tovar na miesto dodania žalovaný 2/

neprepravil, tovar v deň vykládky nevyložil. Náklad bol následne zaistený pre účely

trestného konania, z ktorého dôvodu žalobca žiada, aby súd určil právo držby k predmetu

prepravy.

19. V priebehu konania oznámila obchodná spoločnosť IALOMITA, s.r.o.

„v likvidácii“, svoj vstup do konania v tom čase (dňa 4. mája 2015) ako vedľajší účastník

na strane žalovaných 1/ a 2/. Keďže žiadna zo strán sporu vstup vedľajšieho účastníka

do konania nenamietala, o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/

do konania, súd nerozhodoval samostatným uznesením. Po nadobudnutí účinnosti Civilného

sporového poriadku dňa 1. júla 2016, spoločnosť IALOMITA, s.r.o. „v likvidácii“,

nadobudla v konaní pozíciu intervenienta na strane žalovaných, keďže z jej oznámenia

o vstupe do konania bolo možné vyvodiť právny záujem na výsledku konania ( ).

Intervenient svoj právny záujem na výsledku konania odvodzoval od tvrdenia,

že je vlastníkom medeného drôtu zaisteného v rámci trestného konania Okresným

riaditeľstvom PZ Komárno, keď tento nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej

so spoločnosťou dňa 23. novembra 2010.

20. Dovolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , zdôrazňuje, že podľa , je intervenient oprávnený podať

dovolanie len v tom prípade, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo. Vychádzajúc z ustanovenia , intervenient tvorí so stranou

nerozlučné spoločenstvo v zmysle vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva,

že rozsudok je pre intervenienta záväzný. Záväznosť rozsudku upravuje Civilný sporový

poriadok v ustanovení § 228 ods. 1, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,

ak nie je ustanovené inak. Uvedené ustanovenie tak odkazuje na určité výnimky, kedy

sa záväznosť rozsudku nevzťahuje len na strany konania ale aj na iné subjekty, ktorými

môže byť aj intervenient...

21. Z obsahu spisu nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by na základe

osobitného predpisu, zakladali záväznosť rozsudku pre intervenienta, a teda ktoré

by zakladali medzi ním a žalovanými, na strane ktorých vystupoval, nerozlučné

spoločenstvo. Z tohto dôvodu, intervenient nebol osobou oprávnenou na podanie dovolania

a dovolací súd preto jeho dovolanie ako podané neoprávnenou osobou, podľa § 447

písm. b/ , odmietol.

22. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že nemohol vzhliadnuť na námietku dovolateľa,

ktorou poukázal na to, že do konania vstúpil ešte ako vedľajší účastník podľa § 93

, pretože dovolacie konanie sa spravuje podľa

zákona účinného v čase podania dovolania, ktorým zákonom je Civilný sporový

poriadok, ktorý sa riadi procesnou úpravou opísanou vyššie v bodoch 15 a nasl. tohto

rozhodnutia.»

30. Ústavný súd sa po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia presvedčil,

že najvyšší súd dal na námietku sťažovateľky o aplikácii relevantnú a dostatočnú

odpoveď, keď okrem iného poukázal na skutočnosť, že sťažovateľka pred

všeobecnými súdmi nepreukázala, že by v jeho prípade išlo o nerozlučné spoločenstvo

podľa .

31. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o tom, že mala byť upovedomená o zmene

svojho postavenia z vedľajšieho účastníka na intervenienta, ústavný súd konštatuje,

že z predložených dokumentov nevyplýva, že sťažovateľka by túto svoju námietku uplatnila

v konaní pred najvyšším súdom, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

32. Ústavný súd stabilne judikuje, že ak sťažovateľ nevyužije možnosť súdneho

prieskumu danej otázky v konaní pred všeobecnými súdmi, všeobecné súdy nemôžu

nahradiť jeho procesnú aktivitu svojou vlastnou. Ústavný súd, tak ako to už bolo uvedené,

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nemôže nahrádzať úlohu

všeobecných súdov. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv

a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol

predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd

na jej posúdenie nemá právomoc (, ,

).

33. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o porušení ústavný súd

konštatuje, že má charakter všeobecných ústavných princípov, ktoré

sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní .

Označený článok je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu,

t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných

podľa (, , ,

).

34. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56

ods. 2 písm. a) ako návrh, na prerokovanie ktorého nemá ústavný

súd právomoc (bod 31 tohto uznesenia) a podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

35. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu