Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 360/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj namietaného porušenia rozsudkom

Okresného súdu Žilina sp. zn. z 3. októbra 2017 a rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 28. februára 2019 a takto rozhodol

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozsudkov a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 8. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a namietaného porušenia rozsudkom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. októbra 2017

(ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2019 (ďalej len „napadnutý

rozsudok krajského súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov

ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,

ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3

rozvrhu práce prvý senát ústavného súdu pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka

senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť

sťažovateľa predbežne prerokovaná v tomto zložení senátu.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na okresnom súde

žalovaný o neuhradený zostatok faktúry za vykonané tesárske a betonárske práce na stavbe

bytového domu.

5. Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola sťažovateľovi ako žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 259,19 € a úrok z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 3 918 € od 11. júla 2014 do zaplatenia. Sťažovateľ podal proti napadnutému

rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal viacero pochybení okresného súdu.

6. Krajský súd svojím napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok okresného

súdu potvrdil.

7. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že okresný súd nevypočul ním

navrhovaných svedkov , a , ktorí mali

preukázať, akým spôsobom, resp. v akej kvalite žalobca (zhotoviteľ) vykonal a odovzdal

dielo.

8. Okresný súd si podľa názoru sťažovateľa nesplnil svoju povinnosť podľa § 181

ods. 2 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), keď ho neoboznámil so svojím predbežným názorom ešte pred začatím

dokazovania.

9. Krajský súd uvedené pochybenia okresného súdu nenapravil, v dôsledku čoho

je jeho rozsudok nesprávny a zmätočný.

10. Sťažovateľ ďalej namieta, že nie je zrejmé, či vznik nároku na zaplatenie ceny

diela všeobecné súdy odvíjali od momentu jeho vykonania, alebo od momentu odovzdania

a prevzatia diela. Sťažovateľ od žalobcu dielo nikdy neprevzal a nikdy mu ani nebolo

odovzdané, pričom podľa objednávky (č. MP/CA-KYC1 z 11. februára 2014) mal žalobca

faktúry vystaviť na základe súpisu vykonaných prác, ktorý podpíše stavbyvedúci. Žalobca

si taktiež neviedol stavebný denník.

11. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd i krajský súd ignorovali zmluvné dojednania

v objednávke. Sťažovateľ namieta, že na faktúrach žalobcu č. VF 14/006 a č.

absentuje ich odsúhlasenie sťažovateľom alebo ním povereným stavbyvedúcim, že nároky

z titulu zodpovednosti za vady a nároky z titulu zodpovednosti za škodu sú samostatnými

nárokmi, ako aj to, že tieto nároky si zmluvné strany môžu ľubovoľne dohodnúť

v rámci zmluvnej voľnosti. Sťažovateľ dopĺňa, že sa okresný súd odmietol zaoberať

kompenzačnou námietkou, že nikde v žalobe a ani v písomných vyjadreniach žalobcu

nie je uvedená žiadna špecifikácia diela a jeho ceny, rozsah vykonania diela

a že protokolácia zápisnice o pojednávaní nebola detailná.

12. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

, podnikajúcom na základe živnostenského oprávnenia

pod obchodným menom : , s miestom podnikania

, na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

vyplývajúce z princípu právnej istoty zaručenom podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 03.10.2017

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28.02.2019 porušené

bolo.

2. Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 03.10.2017

a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28.02.2019 sa zrušuje

a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne

uhradiť sťažovateľovi... trovy konania...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru, ako aj porušenie napadnutým

rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu.

19. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

22. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu

(obdobne , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov

(). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa patrí

kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne

závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , ,

).

24. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonávajú ( v spojení s ; ,

, ).

25. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec

podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý je vo veci

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (,

).

26. Európsky súd pre ľudské práva k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru judikuje, že v prípade tohto práva nejde o právo absolútne. Označený

článok dohovoru, ktorý súdom ukladá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, nemožno

vykladať tak, že by vyžadoval podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci

Van de Hurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, bod 61). Ak je však

námietka pre výsledok konania rozhodujúca, vyžaduje si konkrétnu a jasnú odpoveď

(rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 30).

27. Článok 6 ods. 1 dohovoru výslovne nezaručuje právo na predvolanie svedka,

pričom prípustnosť svedeckej výpovede je v zásade otázkou vnútroštátneho práva. Európsky

súd pre ľudské práva však v tomto smere zdôrazňuje spravodlivosť konania ako celku,

a to vrátane spôsobu, akým bolo pripustené či nepripustené vykonanie dôkazov (rozsudok

vo veci Dombo Beheer B.V. proti Holandsku z 27. 10. 1993, sťažnosť č. 14448/88, bod 31).

Ak súd nevyhovie návrhu na vypočutie svedka, musí na tento svoj záver poskytnúť

dostatočné dôvody (rozsudok vo veci Wierzbicki proti Poľsku z 18. 6. 2002, sťažnosť

č. 24541/94, bod 45).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

28. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva dohovoru, ako aj porušenie

ods. 1 napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského

súdu.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva dohovoru a napadnutým rozsudkom okresného

súdu

29. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

30. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (, , , ).

31. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal

proti napadnutému rozsudku okresného súdu dostupný opravný prostriedok vo forme

podania odvolania na krajskom súde, ktorý aj využil. Na prerokovanie tejto časti ústavnej

sťažnosti tak nemá ústavný súd danú právomoc, a preto ju bolo ako takú potrebné

odmietnuť podľa .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva dohovoru a napadnutým rozsudkom krajského

súdu

32. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta, že:

- všeobecné súdy sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s námietkou nevypočutia

navrhovaných svedkov;

- okresným súdom nebola splnená jeho povinnosť podľa ;

- nie je zrejmé, či vznik nároku na zaplatenie ceny diela všeobecné súdy odvíjali

od momentu jeho vykonania, alebo od momentu odovzdania a prevzatia diela;

- žalobca neviedol stavebný denník;

- všeobecné súdy nedostatočne zohľadnili zmluvné dojednania v objednávke;

- neodsúhlasil faktúry;

- nároky z titulu zodpovednosti za vady a nároky z titulu zodpovednosti za škodu

sú samostatnými a tieto nároky si zmluvné strany môžu ľubovoľne dohodnúť v rámci

zmluvnej voľnosti;

- okresný súd sa odmietol zaoberať kompenzačnou námietkou;

- nikde v žalobe a ani v písomných vyjadreniach žalobcu nie je uvedená žiadna

špecifikácia diela a jeho ceny, rozsah vykonania diela;

- protokolácia zápisnice o pojednávaní nebola detailná.

33. Krajský súd k námietke sťažovateľa o nevypočutí svedkov odkázal

na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a jeho právny záver, že návrhu

na ich výsluch o tom, v akom stave bolo dielo sťažovateľovi odovzdané a k dopytovaniu

sa na odstránenie vád, nie je možné vyhovieť, pretože sťažovateľ sám neuviedol konkrétne

skutkové tvrdenia týkajúce sa špecifikácie ním tvrdených vád diela a ich notifikácie

žalobcovi, pričom k všeobecným neurčitým tvrdeniam bez náležitého skutkového

vymedzenia súd dôkazy nevykonáva. Krajský súd ďalej doplnil, že tvrdenia sťažovateľa

o vadách diela nebolo možné vyhodnotiť ako konkrétne špecifikované, v dôsledku čoho

sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v rovine ním aplikovanej obrany (bod 46 rozsudku

krajského súdu).

34. Ústavný súd konštatuje, že uvedený právny záver krajského súdu o neunesení

dôkazného bremena sťažovateľom nemožno v okolnostiach tejto veci považovať za prejav

svojvôle či arbitrárnosti tvrdenej sťažovateľom. Z ústavnému súdu predložených

dokumentov vyplýva, že obrana sťažovateľa ako žalovaného spočívala v tom, že odovzdané

dielo malo vady, pričom tieto vady v konaní pred všeobecnými súdmi dostatočným

spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal, že sa ich odstránenia domáhal u zhotoviteľa.

Sťažovateľom prezentované námietky v jeho ústavnej sťažnosti nemohli s ohľadom

na uvedené relevantným spôsobom spochybniť ústavnoprávnu udržateľnosť napadnutého

rozsudku krajského súdu.

35. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného vysporiadania

sa s tým, že „protokolácia zápisnice o pojednávaní nebola detailná“, krajský súd poukázal

na skutočnosť, že sa zapisuje podstatný obsah výpovedí, prednesov, ale len ak je to dôležité

na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici

uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Právna úprava nevyžaduje, aby boli v zápisnici

zaprotokolované aj jednotlivé otázky (bod 52 rozsudku krajského súdu).

36. Ani tento záver krajského súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu považovať

za nepresvedčivý či nedostatočný.

37. Pokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľa, krajský súd zdôraznil, že k uzavretiu

zmluvy medzi žalobcom a sťažovateľom došlo na základe ústnej dohody a že predmetná

objednávka bola vyhotovená až následne na základe požiadavky sťažovateľa

a bola žalobcom podpísaná a potvrdená až 1. júla 2014, pričom fakturované plnenie

bolo dodané už v mesiacoch február, marec a apríl 2014 (bod 41 rozsudku krajského súdu).

38. S ohľadom na uvedený právny záver o uzavretí zmluvy o dielo na základe ústnej

dohody, ktorý sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom nespochybnil,

nemožno ani jeho ďalšie námietky (bod 32 tohto uznesenia) považovať v ústavnoprávnej

rovine za relevantné.

39. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o nesplnení povinnosti okresného súdu

podľa , ústavný súd konštatuje, že z predložených dokumentov nevyplýva,

že by sťažovateľ túto svoju námietku uplatnil aj pred krajským súdom v rámci

ním podaného odvolania. Sťažovateľ teda nevyužil možnosť súdneho prieskumu tejto

otázky v konaní pred všeobecnými súdmi, a preto v súlade s ustálenou judikatúrou ústavný

súd dospel k záveru, že na jej posúdenie nemá právomoc (, ,

).

40. Vo vzťahu k námietke o porušení ústavný súd konštatuje,

že má charakter všeobecných ústavných princípov, ktoré sú povinné

rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní .

Označený článok je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu,

t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných

podľa (, , ,

).

41. Ústavný súd v tejto veci uzatvára, že argumentácia sťažovateľa v jeho ústavnej

sťažnosti je len opakovaním jeho predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci

ktorej polemizoval s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného

súdu, a je výlučne výrazom jeho odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci,

aké zastávajú všeobecné súdy, do posúdenia ktorého ústavný súd nie je ani oprávnený,

ani povinný vstupovať (, , ).

41.1 Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ). Ústavný súd teda

nie je ani súdom tretej či štvrtej inštancie, ktorý by nanovo preskúmaval skutkové a právne

závery všeobecných súdov. Tieto môžu byť predmetom jeho kontroly len vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

, , ). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

(). Ústavný súd sa z napadnutého rozsudku krajského súdu presvedčil,

že takto situácia v prípade sťažovateľa nenastala.

42. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť

podľa ako návrh, na prerokovanie

ktorého nemá ústavný súd právomoc a podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

43. Nad rámec uvedeného ústavný súd v okolnostiach tejto veci nemohol opomenúť,

že väčšina námietok sťažovateľa uvedených v bode 32 napĺňa dovolací dôvod podľa § 420

písm. f) , pričom z predložených dokumentov nevyplýva, že by sťažovateľ túto

možnosť ochrany svojich práv všeobecným (najvyšším) súdom využil. Časť tejto ústavnej

sťažnosti vzhľadom na uvedené možno odmietnuť aj podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

44. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu