Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

(slovom tritisíc päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 9. júna 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), v časti, v ktorej namietala porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej

časti, t. j. v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 3 , ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom sa sťažovateľka žalobou z 1. júla 2011 podanou proti Slovenskej

republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „žalovaný v 1. rade“), a proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v 2. rade“), domáhala zaplatenia sumy

111 306 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na chronologický priebeh

napadnutého konania a uvádza, že „od podania žaloby uplynulo skoro 9 rokov, pričom

do dnešného dňa nebolo meritórne rozhodnuté. Uskutočnili sa 4 pojednávania,

ale dokazovanie doposiaľ nebolo ukončené. Medzi jednotlivými úkonmi súdu boli odstupy

aj niekoľko rokov, v jednom prípade dokonca 4 roky.“.

4. Podľa názoru sťažovateľky nie je napadnuté konanie skutkovo ani právne zložité,

nevyžaduje sa rozsiahle dokazovanie, pričom aj nariadené znalecké dokazovanie poskytlo

okresnému súdu „jednoznačnú odpoveď na všetky otázky podstatné pre konanie“.

Sťažovateľka ďalej argumentuje jej vysokým vekom, ktorý v zmysle judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) odôvodňuje mimoriadnu rýchlosť konania.

V napadnutom konaní sa domáha náhrady škody spôsobenej prieťahmi v trestnom konaní,

v ktorom mala postavenie poškodenej. Uvádza tiež, že sa so sťažnosťou na prieťahy

v konaní obrátila 15. marca 2020 aj na predsedu okresného súdu.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví:

„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo sťažovateľky

na majetok podľa SR a právo sťažovateľky na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu

podľa SR postupom Okresného súdu Bratislava III v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.000,- €,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje v súdnom konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Písomným podaním (doručeným ústavnému súdu 2. júna 2020) sťažovateľka

informovala ústavný súd, že okresný súd v napadnutom konaní vyhlásil 1. júna 2020

rozsudok vo veci samej, ktorým jej žalobu zamietol. K uvedenému podaniu sťažovateľka

pripojila aj odpoveď podpredsedníčky okresného súdu na jej sťažnosť č. Spr 117/2020

zo 14. apríla 2020, z ktorej vyplýva, že podpredsedníčka vyhodnotila sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v konaní ako dôvodnú, pričom konštatovala, že 5. marca 2019 bola vec

pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Maškovičovi, ktorý vo veci sťažovateľky plynulo

koná.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 274/20 z 8. júla 2020,

v ktorom podpredsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti sťažovateľky a pripojila k nemu vyjadrenie zákonného sudcu

JUDr. Maroša Maškoviča zo 7. júla 2020.

7.1 Zákonný sudca vo vyjadrení uviedol, že v právnej veci sťažovateľky bol

1. júna 2020 vyhlásený rozsudok č. k. -351, ktorý bol stranám sporu doručený

22. júna 2020 a 23. júna 2020. Poukázal na skutočnosť, že vec mu bola na základe dodatku

č. 3 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2019 pridelená 5. marca 2019, pričom

pojednávanie bolo nariadené na 30. marec 2020, avšak z dôvodu pandémie koronavírusu bol

termín pojednávania zmenený na 1. jún 2020, keď bolo vo veci samej aj rozhodnuté.

Zákonný sudca s poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania v trvaní 9 rokov

konštatoval, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je v časti namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

neopodstatnená a v časti porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opodstatnená.

8. Sťažovateľka sa k vyjadreniu okresného súdu (doručenému 15. júla 2020) v lehote

stanovenej ústavným súdom nevyjadrila. Už v ústavnej sťažnosti doručenej 15. marca 2020

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania jej ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo spisového materiálu

predloženého okresným súdom zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého

konania:

- 1. júla 2011 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľky,

ktorá bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Anne Moravovej;

- 14. júla 2011 – výzva okresného súdu žalovaným v 1. a 2. rade na vyjadrenie

k žalobe sťažovateľky (doručená žalovanému v 1. rade 20. júla 2011, žalovanému v 2. rade

19. júla 2011);

- 24.októbra 2011 – vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe sťažovateľky;

- 23. novembra 2011 - vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe sťažovateľky;

- 23. januára 2014 – pojednávanie nariadené na 15. apríl 2014;

- 15. apríla 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie – odročené na 10. jún 2014;

- 10. júna 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie – odročené na neurčito na účel

nariadenia znaleckého dokazovania;

- 24. júla 2014 – uznesenie okresného súdu sp. zn. o nariadení

znaleckého dokazovania na účel zistenia príčiny a stabilizácie psychiatrického ochorenia

sťažovateľky, ustanovenej znalkyni MUDr. Daniele Martišovej uložená povinnosť

vypracovať znalecký posudok do 60 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia;

- 19. septembra 2014 – prípis o zaslaní súdneho spisu ustanovenej znalkyni;

- 27. októbra 2014 – znalkyňa predložila vypracovaný znalecký posudok;

- 28. októbra 2014 – výzva okresného súdu všetkým stranám na vyjadrenie

k znaleckému posudku;

- 20. februára 2015 – nariadené pojednávanie na 14. apríl 2015;

- 14. apríla 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením

sp. zn. konanie zastavil;

- 8. júna 2015 – odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn.

zo 14. apríla 2015;

- 24. júna 2015 – vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu sťažovateľky;

- 28. augusta 2015 – spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) na účel rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky;

- 31. marca 2016 – uznesenie krajského súdu sp. zn. , ktorým zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2015 podľa § 221

ods. 1 písm. f) (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie;

- 5. apríla 2016 – spis vrátený okresnému súdu;

- 5. mája 2016 – pojednávanie nariadené na 4. október 2016;

- 4. októbra 2016 – uskutočnilo sa pojednávanie – odročené na 9. február 2017 –

termín pojednávania zrušený 23. januára 2017 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne;

- 9. februára 2017 – doplnenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade (doručené

sťažovateľke 4. februára 2020);

- 21. marca 2017 – spis pridelený sudcovi JUDr. Ivanovi Bartekovi;

- 23. mája 2017 – spis pridelený sudkyni JUDr. Ľudmile Jančovičovej;

- 7. novembra 2017 – spis pridelený sudkyni JUDr. Anne Moravovej;

- 23. februára 2018 – nariadené pojednávanie na 29. máj 2018 – termín pojednávania

zrušený 21. mája 2018 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne;

- 24. augusta 2018 – spis pridelený sudkyni JUDr. Beáte Farkašovej;

- 5. marca 2019 – spis pridelený sudcovi JUDr. Marošovi Maškovičovi;

- 14. januára 2020 – nariadené pojednávanie na 30. marec 2020 – termín

pojednávania zrušený 16. marca 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu, pojednávanie

nariadené na 1. jún 2020;

- 1. júna 2020 – okresný súd vyhlásil na pojednávaní rozsudok vo veci samej

sp. zn. , ktorým žalobu sťažovateľky zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade

nepriznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania (žalovaným v 1. a 2. rade

rozsudok doručený 22. júna 2020, sťažovateľke doručený 23. júna 2020).

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

jej základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súčasne namieta aj porušenie práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu

k označeným právam v zásade identické.

14. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa (a dohovoru), ústavný súd vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z , pričom

podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný

princíp aj v (ďalej len „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) a s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Frydlender

v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností

konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného

súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko, m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií preto ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

18. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci,

ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe

sťažovateľky o zaplatenie sumy 111 306 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej

moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná

agenda predstavuje štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

preto namietané konanie nemožno v zásade považovať za právne zložité, pričom

ani konkrétne okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú záver o jej právnej zložitosti.

V súvislosti s faktickou (skutkovou) zložitosťou veci ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie

súdu v danom prípade záviselo aj od posúdenia skutkových okolnosti, ktoré si vyžadovali

odborné znalosti, preto okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Uvedené však

podľa názoru ústavného súdu nemôže odôvodňovať doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku

napadnutého konania (takmer deväť rokov). Navyše, z predloženého súdneho spisu

je zrejmé, že znalecký posudok bol ustanovenou znalkyňou vypracovaný a predložený

okresnému súdu veľmi promptne, približne v lehote jedného mesiaca od doručenia súdneho

spisu znalkyni. Na skutkovú a právnu zložitosť veci pritom nepoukázala vo svojom

vyjadrení k ústavnej sťažnosti ani podpredsedníčka okresného súdu, resp. konajúci zákonný

sudca.

19. Ďalším ústavným súdom posudzovaným kritériom je správanie samotnej osoby,

ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Ústavný súd pri skúmaní obsahu spisu

okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľky ako strany sporu, ktoré by bolo možné

hodnotiť ako faktor prispievajúci k celkovej dĺžke napadnutého konania a neboli zistené

ani žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť v tomto zmysle pričítané na jej ťarchu. Práve

naopak, sťažovateľka, resp. jej právny zástupca sa pravidelne zúčastňovali nariadených

pojednávaní a primerane reagovali na výzvy okresného súdu. Sťažovateľka sa súčasne

obrátila so sťažnosťou na prieťahy v konaní aj na predsedu okresného súdu (sťažnosť

zo 16. marca 2020), ktorá bola vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania uznaná

za opodstatnenú.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov. Po preskúmaní

obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci ústavný súd konštatuje,

že napadnuté konanie je poznačené výraznými obdobiami absolútnej nečinnosti okresného

súdu. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný hneď v úvode napadnutého konania,

keď prvé pojednávanie vo veci nariadil takmer po troch rokoch od doručenia žaloby

(15. apríla 2014, pozn.), a to napriek tomu, že vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe

sťažovateľky mal k dispozícii už v novembri 2011. Následne okresný súd konal vo veci

pomerne plynulo, no opätovnú nečinnosť v jeho postupe možno zaznamenať

od januára 2017, keď bol v dôsledku práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušený termín

pojednávania nariadeného na 9. február 2017 a vec bola z tohto dôvodu opakovane

prerozdelená a postupne pridelená na prejednanie a rozhodnutie viacerým sudcom

okresného súdu (naposledy vec pridelená 15. marca 2019 zákonnému sudcovi

JUDr. Marošovi Maškovičovi, pozn.). V uvedenom období nebol okresným súdom

vykonaný žiadny relevantný úkon na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky a vo veci

samej bolo rozhodnuté až rozsudkom sp. zn. z 1. júna 2020, ktorý však

v dôsledku podania odvolania sťažovateľky nenadobudol právoplatnosť. Ani tvrdenie

podpredsedníčky okresného súdu, že zákonný sudca JUDr. Maškovič postupoval

od pridelenia veci (t. j. od 15. marca 2019) vo veci sťažovateľky plynulo, nedokáže napraviť

bližšie popísané zásadné prieťahy spôsobené okresným súdom v dovtedajšom priebehu

namietaného konania.

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej už viackrát konštatoval, že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť

sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. , ,

). V tomto smere ústavný súd zdôrazňuje, že opakované prideľovanie

predmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie a rozhodnutie nemožno považovať

za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu. Uvedená procesná aktivita je dôsledkom

iných, s konaním bezprostredne nesúvisiacich skutočností (napr. personálne zmeny

na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť

ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného súdu smerujúcu k prerokovaniu

a rozhodnutiu veci samej (, ).

22. Ústavný súd súčasne zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. ), ktorú z hľadiska

jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.

23. Ústavný súd považuje za žiadúce poukázať aj na závažné pochybenie

v rozhodovacej činnosti okresného súdu v namietanom konaní svedčiace o tom, že jeho

postup nebol dostatočne efektívny. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd zastavil

napadnuté konanie uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2015 z dôvodu nedostatku

žaloby sťažovateľky spočívajúceho v nesprávnom označení pasívne legitimovaného

subjektu (žalovaného). Predmetné uznesenie bolo na základe odvolania sťažovateľky

vyhodnotené krajským súdom ako nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné,

preto ho krajský súd uznesením sp. zn. z 31. marca 2016 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie podľa (účinného do 30. júna 2016),

keďže ním bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

24. Po zohľadnení doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania

a komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu (predmetu konania, správania

sťažovateľky a postupu okresného súdu) dospel ústavný súd k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli nepochybne spôsobené zbytočné prieťahy,

čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a tiež jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, keďže podľa zistení ústavného súdu podala

sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 1. júna 2020 odvolanie,

ústavný súd v zmysle druhej vety prikázal okresnému súdu,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu)

a vec po vykonaní všetkých úkonov podľa až bezodkladne predložil

na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

28. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 9 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania

spôsobenou nečinnosťou okresného súdu.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

31. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého

konania, ktoré ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá deväť rokov, správanie

sťažovateľky, jej záujem na veci, ale aj na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného

súdu už okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 1. júna 2020, ktorý však dosiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania

sťažovateľkou, ústavný súd považoval za spravodlivé priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 € podľa citovaného .

32. Ústavný súd súčasne v súlade s a

nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom t. j. nad sumu

3 500 € (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Sťažovateľka si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020.

35. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového

základu.

36. Ústavný súd, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, priznal

sťažovateľke v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby vyplývajúce

z obsahu spisu vykonané v roku 2020 (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 € a režijný paušál 2 x 10,62 €, ktorú zvýšil o 20 % daň

z pridanej hodnoty t. j. o sumu 75,05 €, teda celkom priznal sťažovateľke odmenu v sume

450,29 €.

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava, v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným

súdom ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu