Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 395/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, Moyzesova 46, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20

ods. 1 , práva na ochranu majetku zaručeného v

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný

prostriedok zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 10. decembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia, sťažnostná argumentácia a vyjadrenie

okresného súdu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok zaručeného v

(ďalej len „ústava“), práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný

prostriedok zaručeného v čl. 13 dohovoru uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 10. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi ako

právnemu zástupcovi účastníka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

19 vo veci zvýšenia výživného na maloleté dieťa bola napadnutým uznesením

okresného súdu uložená poriadková pokuta v sume 100 €, a to podľa § 102 ods. 1 písm. d)

a ods. 2 (ďalej aj „“).

3. Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty bolo správanie sťažovateľa na pojednávaní

uskutočnenom vo veci 10. decembra 2019, spočívajúce v tom, že „opakovane rušil dôstojný

priebeh pojednávania tým, že sa na otca (svojho klienta, pozn.) obracal a hovoril s ním bez

udelenia slova, bez žiadosti o poradu, a to opakovane, de facto od usadenia sa

v pojednávacej miestnosti, ihneď ako začal súd protokolovať prítomnosť, počas prednesu

právneho zástupcu matky, matky, súdu. Zároveň sa domáhal udelenia slova aj počas

výsluchu otca súdom, čím tento výsluch narúšal. Počas prednesu poučenia zo strany súdu

grimasami vyjadroval pohŕdavý a nesúhlasný postoj.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa je napadnuté uznesenie okresného súdu prípadom

arbitrárnosti pri výklade a aplikácii vo veci relevantných ustanovení (§ 102 ods. 2 a § 174

ods. 2 ) tak, že došlo k zásadnému popretiu ich účelu a významu. Závery okresného

súdu považuje za účelové, nepravdivé, neodôvodnené a založené na svojvôli konajúcej

zákonnej sudkyne.

5. Sťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že dôvody uvádzané okresným súdom

v napadnutom uznesení (obracanie sa na klienta a komunikácia s ním bez udelenia slova

a žiadosti o poradu) nie sú konaním v rozpore s a nie sú dôvodom

na aplikáciu . Sťažovateľ nedokáže pochopiť, ako by mohla tichá porada

s klientom, ktorá je bežnou a nevyhnutnou praxou na účinné zastupovanie práv klienta,

narúšať dôstojný priebeh pojednávania. Citujúc § 41 ods. 7 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov, na ktorý poukazoval i okresný súd, uvádza, že právna úprava

počíta s poradou medzi účastníkom konania a jeho právnym zástupcom aj bez prerušenia

pojednávania. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že tichá, nerušivá porada je nevyhnutným

predpokladom riadneho a účelného poskytovania právnych služieb advokátom. Žiadnu

poradu s klientom pritom na zvukovom zázname, ktorý priložil k svojej ústavnej sťažnosti,

nie je počuť, a teda nemohla narušiť dôstojný priebeh pojednávania. Tento dôvod nespadá

pod . Považuje za absurdné, ak okresný súd považuje realizáciu práva

na vyjadrenie sa zákonným spôsobom za protiprávne konanie a dôvod na uloženie

poriadkovej pokuty.

6. Tvrdenia okresného súdu o tom, že počas prednesu poučenia zo strany okresného

súdu mal sťažovateľ grimasami vyjadrovať pohŕdavý a nesúhlasný postoj, sú nepravdivé,

a okresný súd ich podľa jeho názoru účelovo doplnil do písomného vyhotovenia uznesenia.

O ich nepravdivosti svedčí aj fakt, že pokiaľ by k takému správaniu došlo, okresný súd by

túto skutočnosť uviedol do zápisnice o pojednávaní, čo však neurobil.

7. Na preukázanie „svojskej“ aplikácie uvedených ustanovení zákonnou sudkyňou

sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v tom istom konaní okresný súd uložil poriadkovú

pokutu aj jeho klientovi, v čase keď ho ešte nezastupoval, a to preto, že si vyťahoval listiny

z euroobalu, čím zašušťal a súd to považoval za rušenie dôstojného priebehu pojednávania.

8. Keďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je prípustný žiaden

opravný prostriedok, sťažovateľ nemá proti nepravdivým tvrdeniam súdu ani proti

arbitrárnemu rozhodnutiu účinný prostriedok nápravy pred národným orgánom, tak ako to

zakotvuje čl. 13 dohovoru.

9. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby

ústavný súd vyslovil, že uznesením okresného súdu boli porušené jeho v záhlaví označené

práva, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

mu náhradu trov konania.

10. Ústavný súd považoval za vhodné doručiť ústavnú sťažnosť sťažovateľa ešte

pred jej predbežným prerokovaním okresnému súdu na vyjadrenie, ktorý vo svojom

stanovisku sp. zn. z 29. apríla 2020 doručenom ústavnému súdu 6. mája

2020 uviedol, že napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami

. Súčasne predložil zvukové záznamy z pojednávania.

Zákonná sudkyňa k veci uviedla, že na dôvodoch uloženej poriadkovej pokuty uvedených

v odôvodnení napadnutého uznesenia v celom rozsahu zotrváva. Poriadková pokuta bola

uložená v súlade s právnym poriadkom a považuje ju za absolútne spravodlivú. Uvádza, že

sťažovateľ sám priznal porady s klientom, ktoré nazval tichými, iniciovanými zo strany

klienta, nie z jeho strany. Toto tvrdenie však označila za nepravdivé, bol to sťažovateľ,

ktorý sa na svojho klienta obracal opakovane, bez ohľadu na to, či bol realizovaný prednes

zo strany súdu alebo ostatných účastníkov konania. K tomu dodala, že spôsob vedenia

pojednávania je vecou sudcu, a nie účastníka konania alebo jeho zástupcu. Sťažovateľ

napriek svojmu postaveniu advokáta, voči ktorému súd poučovaciu povinnosť nemá, bol

najprv na nevhodnosť svojho správania upozornený, teda i keď to zákon nevyžaduje, súd

najprv aplikoval napomenutie ako miernejšiu formu snahy o udržanie dôstojného priebehu

pojednávania, ktoré sa však minulo účinkom.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu požíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

16.1 Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

19. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

20. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj tú

ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

).

21.1 K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv, keďže

podľa jeho názoru napadnuté uznesenie okresného súdu neobsahuje vecné a pravdivé

dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty. Tvrdí, že niektoré z dôvodov, o ktoré okresný súd

oprel poriadkové opatrenie, sú zo zákona dovoleným správaním (porada s klientom)

a niektoré z nich sa nezakladajú na pravde (grimasy vyjadrujúce jeho nesúhlasný

a pohŕdavý postoj). Vydaním napadnutého uznesenia sa preto okresný súd dopustil

arbitrárnosti pri výklade a aplikácii a .

23. V nadväznosti na takto vymedzenú podstatu ústavnej sťažnosti ústavný súd

v prvom rade uvádza, že predmetom ústavného prieskumu sú aj rozhodnutia všeobecných

súdov o uložení poriadkových pokút, aj keď v obmedzenej miere. Ústavný súd vo svojej

doterajšej rozhodovacej činnosti už vyslovil právny názor, podľa ktorého rozhodnutie

o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé neprípustným spôsobom zasiahnuť

do základných práv a slobôd účastníkov konania, a preto takéto rozhodnutie podlieha

súdnemu prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu vo všetkých jeho

aspektoch (m. m. ).

24. Z uvedeného dôvodu sú na rozhodovanie súdov o uložení pokút primerane

kladené požiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže

byť prejavom svojvôle.

25. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia

jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť

svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j.

zákonom požadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná

súčasť „ustanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z a dohovoru či

listiny (m. m. , ).

26. Už uvedené základné východiská v kontexte obsahových náležitostí základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie bol povinný dodržiavať

v konaní a pri rozhodovaní vo veci uloženia poriadkovej pokuty aj okresný súd, a preto bolo

úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne okresný súd aj rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

27. Vzhľadom na to, že predmetom ústavného prieskumu je rozhodnutie

všeobecného súdu o uložení poriadkovej pokuty, ústavný súd poukazuje aj na zmysel a účel

tohto sankčného opatrenia, ktorým je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho

k vynúteniu a upevneniu autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený

priebeh pojednávania vedúci k rýchlej a účinnej ochrane práv. Takýto výklad akcentuje aj

základné princípy , konkrétne v danom prípade ,

ktorý organizáciu priebehu konania zveruje do rúk všeobecného súdu. Keďže nová právna

úprava inštitútu poriadkovej pokuty podľa nepripúšťa proti

rozhodnutiu o jej uložení možnosť odvolania, z ústavného hľadiska musí byť poriadková

pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných dôvodoch

a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi použitými

prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom (m. m. ).

27.1 Na druhej strane je povinnosťou všeobecného súdu postupovať zdržanlivo tak,

aby zbytočným vynucovaním niektorých povinností, ktoré nie v každom prípade môžu viesť

k poklesu dôstojnosti pojednávania, nevhodným mentorovaním nezasahoval do plynulého

priebehu pojednávania.

28. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou

sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek

tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli (m. m. ).

Základným predpokladom na vydanie takéhoto rozhodnutia je, že konaním alebo

opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde

k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie

umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov

a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní

spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali,

predlžovali či dokonca marili (m. m. , ).

29. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa vzhľadom na už

uvedené prichádza pri preskúmavaní ústavnosti rozhodnutia všeobecného súdu o uložení

poriadkovej pokuty do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok

porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie

primeraného odôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom (m. m. ).

30. Ústavnoprávna intenzita prípadných nedostatkov v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov je o to viac žiaduca v prípadoch, ako je tento, keď sa ústavnoprávnej

ochrany domáha nie samotná strana v spore či účastník konania, o právach a povinnostiach

ktorých sa meritórne rozhoduje, ale jeho/jej právny zástupca. Dôsledky procesno-právneho

rozhodnutia sa tu prima facie prejavujú výlučne len vo vzťahu k osobe právneho zástupcu

bez toho, aby akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvňovali postavenie strany v spore

(resp. účastníka konania), o ktorého právach a povinnostiach sa v príslušnom konaní

meritórne rozhoduje. Potrebnú ústavnoprávnu intenzitu by za uvedenej situácie dosahoval

napr. nedostatok všeobecného súdu spočívajúci v uložení poriadkovej pokuty právnemu

zástupcovi účastníka konania bez zákonného podkladu (k tomu pozri ).

31. Po preskúmaní relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného

súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu je s prihliadnutím

na jeho charakter primerane odôvodnené a zároveň neindikuje existenciu takých

skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o jeho arbitrárnosti zakladajúcom porušenie

sťažovateľom označených práv. Okresný súd v napadnutom uznesení zdôvodnil uloženie

poriadkovej pokuty správaním sťažovateľa, ktorý opakovane rušil dôstojný priebeh

pojednávania (bod 3). Ďalej uviedol, že ho na rušivé správanie upozornil a zároveň ho

poučil o postupe pri porade s klientom, na ktoré má počas pojednávania právo, avšak

za súčasného rešpektovania relevantnej právnej úpravy (tieto skutočnosti vyplývajú

zo zvukového záznamu). Zo zvukového záznamu vyplýva i to, že sťažovateľ so svojím

klientom počas zaznamenávania jeho priebehu komunikoval. Osoby prítomné

v pojednávacej miestnosti sú pritom povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo rušiť dôstojný

a plynulý priebeh pojednávania... ( ). I keď vnímanie rušivého správania

sťažovateľa okresným súdom by bolo možné považovať v danom prípade za mimoriadne

citlivé, bolo a je v kompetencii okresného súdu nastaviť pravidlá pre zabezpečenie

nerušeného priebehu pojednávania. Na dodržiavanie týchto pravidiel okresný súd

sťažovateľa upozornil, napriek tomu ich však sťažovateľ nerešpektoval.

32. V kontexte okolností prípadu sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup

okresného súdu v súvislosti s posúdením správania sťažovateľa ako právneho zástupcu

účastníka konania sťažujúceho jeho postup rušením priebehu pojednávania (v časti

protokolácie) poznačený excesom majúcim ústavno-právnu relevanciu. Z prednesených

argumentov sťažovateľa nevyplýva nič, čo by posunulo prerokovávanú vec

do ústavnoprávnej roviny.

33. Postavenie ústavného súdu ako ochrancu ústavnosti determinuje aj rozsah jeho

prieskumnej činnosti pri výkone právomoci podľa . Z uvedeného

zároveň vyplýva, že ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových

záverov, čoho sa vo svojej podstate domáha sťažovateľ, keď nepriamo od ústavného súdu

požaduje preskúmanie pravdivosti skutočností, ktoré boli podkladom pre záver okresného

súdu o splnení podmienok na uloženie poriadkovej pokuty (k tomu pozri body 6 – 8 tohto

uznesenia).

33.1 Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľovi ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť

ani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných

súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách

(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej

kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho

rozhodovania. Ústavný súd by sa pripustením možnosti prehodnocovať skutkové zistenia

situoval do pozície odvolacieho súdneho orgánu, a to dokonca za situácie, keď procesno-

právna úprava v konkrétnej veci preskúmanie odvolacím súdom nepripúšťa. Z uvedených

dôvodov ani námietka sťažovateľa o údajných účelových a nepravdivých tvrdeniach

nemôže mať z hľadiska posudzovania ústavnosti napadnutého rozhodnutia opodstatnenie.

34. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že relevantná časť odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu nedovoľuje prijať záver o tom, že by zo strany

okresného súdu došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov uplatňovaných

v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak, že by mohla zasiahnuť do základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa alebo práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K záveru o absencii intenzity, ktorá by mohla

mať ústavnoprávny rozmer, dospel ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na majetok podľa

dodatkového protokolu, ktoré sťažovateľ namietal v súvislosti s tým, že bol pozbavený

majetku vo výške 100 €. Poriadková pokuta bola uložená na zákonnom podklade, jej

uloženie spočíva na dostatočných dôvodoch a jej výška je primeraná sťaženiu postupu

konania okresného súdu.

35. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje

na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby

a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených

dohovorom (, ). Pokiaľ nemožnosť využitia opravných

prostriedkov proti procesnému rozhodnutiu sankčnej povahy naráža na princíp

dvojinštančnosti konania, ústavný súd uvádza, že v tom možno vidieť skôr otázku

súladnosti ustanovenia s dotknutými článkami a jej princípmi, na ktorej

položenie nie je sťažovateľ v zmysle oprávnený a ktorú

ústavný súd nie je v konaní o sťažnostiach podľa oprávnený riešiť.

Napriek tomu sa priam žiada uviesť, že pri vykonávaní procesných úkonov netýkajúcich sa

bezprostredne merita veci, akým bolo v tomto prípade prijatie poriadkového opatrenia,

nemožno v záujme zabezpečenia plynulosti konania v plnej miere neobmedzene trvať

na uplatňovaní práva na súdnu ochranu vrátane princípov spravodlivého procesu

poskytnutých a dohovorom.

36. Ústavný súd predstavuje v Slovenskej republike posledný inštitucionálny

mechanizmus ochrany základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd,

ktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný

prostriedok nápravy, ktorý aj využil podaním ústavnej sťažnosti, a tak bola jeho právam

poskytnutá ochrana zo strany ústavného súdu (, bod 38). Ústavný súd preto

v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi namietaným porušením čl. 13 dohovoru

a napadnutým uznesením.

37. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného

súdu nevykazuje z ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia

sťažovateľom označených práv, a preto jeho ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

38. S ohľadom na obsah zvukového záznamu ústavný súd už iba nad rámec veci

pripomína, že rovnako ako advokát má vo vzťahu k súdu povinnosť správať sa slušne,

korektne, a obsahom svojich prejavov a svojím vystupovaním prispievať k dôstojnosti

a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje (§ 38 Advokátskeho poriadku), tak aj sudca by

mal vo vzťahu k osobám zainteresovaným v súdnom spore vystupovať s trpezlivosťou,

dôstojnosťou a zdvorilosťou (čl. III Zásad sudcovskej etiky). Dôstojnému vedeniu

pojednávania by teda mal korešpondovať i dôstojný spôsob komunikácie sudcu a chápavá

forma správania, ktorá rešpektuje právne postavenie užívateľov justičného systému počas

súdneho pojednávania.

39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu