Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 41/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte zloženom

z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka 20. apríla 2016 prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej konateľom a advokátom

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

vlastniť majetok podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s postupom

a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17. júla 2014 v spojení

s uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -115 z 10. decembra 2013 a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. júla 2014 p o r u š i l základné práva spoločnosti

, zaručené a a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17. júla 2014

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 323,52 € (tristodvadsaťtri eur a päťdesiatdva centov), ktorú j e Krajský

súd v Prešove p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich práv špecifikovaných v záhlaví tohto

nálezu a tam uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov. Podľa mienky sťažovateľky

tieto súdy pri uložení pokuty 100 € za nedodržanie lehoty na zaslanie vyjadrenia k podanej

žalobe porušili zákonný i ústavný rámec svojho oprávnenia voči nej ukladať poriadkovú

pokutu za hrubo sťažený postup konania podľa .

2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou označených práv

napadnutými uzneseniami všeobecných súdov, tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a zaviazal ho zaplatiť jej trovy konania v sume 323,52 €.

3. Sťažovateľka rekapitulovala sled procesných úkonov vo veci po tom, ako bola

uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 15. októbra 2013 vyzvaná

na písomné vyjadrenie k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo spotrebiteľského

vzťahu v lehote 15 dní. Sťažovateľka 23. októbra 2013 požiadala okresný súd o predĺženie

tejto lehoty o 30 dní z dôvodu prípravy podkladov ku konaniu a zabezpečenia

kvalifikovaného právneho zastúpenia vo veci. Potom podaním z 3. decembra 2013

doručeným okresnému súdu 5. decembra 2013 vyjadrenie podala, na to okresný súd

na pojednávaní 10. decembra 2013 jej uložil poriadkovú pokutu vo výške 100 € a zároveň

odročil pojednávanie na 16. január 2014, aby právnemu zástupcovi žalobkyne zabezpečil

primeraný priestor pre oboznámenie sa s predmetným vyjadrením. Sťažovateľka v odvolaní

namietala, že až 28. novembra 2013 sa dostala k určitému kľúčovému listinnému dôkazu

(list Národnej banky Slovenska), ktorý spracovala 3. decembra 2013, takže z jej stany nešlo

o žiadnu procesnú obštrukciu, ale uplatnenie práva v takej lehote, v akej jej to umožnili

dôkazné prostriedky. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného

súdu potvrdil, ale bez patričnej reakcie na námietku sťažovateľky.

4. Ústavný súd si uvedené skutočnosti overil z predložených rozhodnutí i listín, ktoré

mal k dispozícii, a uznesením z 28. januára 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vyzval

účastníkov konania, aby sa k nej vyjadrili.

5. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 27. apríla 2015 uviedol:

«V danej právnej veci nebola uložená poriadková pokuta za „oneskorené využitie

práva žalovaného vyjadriť sa k návrhu“, ale za predloženie vyjadrenia 5 dní pred

vytýčeným termínom pojednávania, kedy logicky žalovaný, ktorý je právnickou osobou

a disponuje aj zamestnancami s právnickým vzdelaním (viď zastúpenie žalovaného

JUDr. Škapincom) vedel, že v tak krátkom čase nebude možné poskytnúť na oboznámenie

jeho vyjadrenie žalujúcej strane.» Navrhol preto vysloviť, že práva sťažovateľky porušené

neboli.

Predsedníčka senátu krajského súdu vo vyjadrení z 20. apríla 2015 sa vyjadrila

podobne; všetci účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd zvážil argumentáciu sťažovateľky, príslušný spisový materiál i obsah

napadnutých uznesení všeobecných súdov a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

7. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé zasiahnuť

do základných práv a slobôd účastníkov konania s ohľadom na jej výšku (až do 820 €)

a možnosť opakovaného ukladania až do výšky 1 640 €. Poriadkové pokuty môžu byť

pritom vydávané na základe voľného uváženia, takže nie je vylúčený ani diskriminačný

efekt ich ukladania proti rôznym subjektom.

8. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty [§ 53 ods. 1

(ďalej len „OSP“)] je v zásade spôsobilé zasiahnuť

do základných práv a slobôd účastníkov konania, patrí zásada prieskumu týchto rozhodnutí

vydaných v sústave všeobecných súdov k základným ústavným princípom spravodlivého

procesu vo všetkých jeho aspektoch.

9. Ústavný súd, ktorý je vrcholným orgánom ochrany ústavnosti, je vo svojom

rozhodovaní viazaný nielen petitom návrhu (sťažnosti), ale aj jeho skutkovým odôvodnením

v zmysle zásady „iura novit curia“, takže možno povedať, že je oprávnený skúmať

porušenie aj iných zaručených základných práv a slobôd než tých, na ktoré

sťažovateľka v sťažnosti odkazovala.

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia

jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť

svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite,

t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľná

súčasť „stanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd či

Listiny základných práv a slobôd ().

11. V právnom štáte by nemali vznikať pochybnosti, či sa sudca určitou otázkou

(námietkou) zaoberal či nezaoberal; odpoveď by mala byť zrejmá a zreteľná z odôvodnenia

jeho rozhodnutia (porov. aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci TORIJA

v. Španielsko, č. 18390/91, bod 29). V žiadnom prípade totiž nemožno ignorovať argument,

ktorý je pre výsledok daného konania úplne kľúčový.

12. Preto ak krajský súd na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu

sťažovateľky v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 10. decembra 2013, že

„až v piatok 28.11.2013 sa dostala ku kľúčovému listinnému dôkazu (list NBS č. ODT

12960/2013 z 22. novembra 2013), ktorý konštatoval, že dohoda o RK špecificky v poistnej

zmluve...“, takže jeho zapracovanie do vyjadrenia k návrhu z 3. decembra 2013 nebolo

žiadnou procesnou obštrukciou majúcou za cieľ predĺžiť konanie, ale uplatnením práva

v takej lehote, v akej to sťažovateľke ako žalovanej v spore umožnili dostupné dôkazné

prostriedky, ktoré nemohla z časového ani z obsahového hľadiska nijako subjektívne

ovplyvniť, vôbec nereagoval, resp. ju ani inak do svojej vlastnej úvahy nepremietol, musí

ústavný súd konštatovať, že ide o rozhodnutie svojvoľné a v rozpore s právom sťažovateľky

na spravodlivý proces.

13. Ústavný súd sa nestotožňuje ani so záverom odvolacieho súdu v tom, že keď

k doručeniu vyjadrenia sťažovateľky do spisu došlo len päť dní pred nariadeným

pojednávaním, v dôsledku čoho došlo k hrubému sťaženiu postupu okresného súdu

v konaní, ktorý musel pojednávanie odročiť, táto skutočnosť však jednak vôbec nereaguje

na to, že sťažovateľka informovala okresný súd o jej problémoch spojených s realizáciou

predmetnej výzvy, a jednak vôbec nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 10. decembra

2013. V nej po formálnom poučení sudkyňa hneď vyhlásila uznesenie, ktorým sťažovateľke

uložila poriadková pokuta 100 €, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a následne

pojednávanie odročila na 16. január 2014, opäť bez uvedenia dôvodu, čiže v rozpore s § 119

.

Išlo tak o zjavne prehnané zveličenie sťažovateľkinho „pochybenia“, lebo súd

pri znalosti veci a ochoty sa ňou meritórne zaoberať mohol ju skončiť na tomto pojednávaní

v zmysle alebo najneskôr na odročenom pojednávaní 16. januára 2014;

paradoxom však je, že vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená, čiže na dĺžke

konania sa podstatnejšou a výraznejšou mierou nepodieľala sťažovateľka, ale zrejme celý

rad ďalších faktorov či nepružný prístup okresného súdu.

Doručenie vyjadrenia päť dní pred pojednávaním okresnému súdu síce prirodzene

mohlo viesť k oddialeniu rozhodnutia vo veci, ale už nie však k zmareniu aj ďalších

pojednávaní po 10. decembri 2013 a už vôbec nie k neskončeniu veci po 16. januári 2014.

14. Ak predsedníčka senátu pristúpila k uloženiu poriadkovej pokuty a krajský súd

toto uloženie potvrdil bez toho, že by súdy zobrali do úvahy sťažovateľkine argumenty

a vec nie je doteraz právoplatne skončená, ide zo strany všeobecných súdov o hrubé

porušenie práva na spravodlivý proces podľa (v zmysle zásady iura

novit curia), lebo také rozhodnutie treba považovať za arbitrárne. Súčasne ide aj o zásah do

vlastníckeho práva podľa či listiny a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov preto ústavný súd pristúpil podľa čl. 127 ods. 2

k zrušeniu namietaného uznesenia krajského súdu. Pri opätovnom prejednaní

a rozhodnutí v posudzovanej veci je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto náleze.

16. K zrušeniu uznesenia okresného súdu však ústavný súd už nepristúpil, lebo

ochrany základných práv sťažovateľka môže dosiahnuť už tým, že o jej odvolaní bude

znovu rozhodovať krajský súd. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu okresného súdu prestala

byť splnená podmienka prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a contrario; preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

17. Sťažovateľke ústavný súd priznal aj náhradu trov konania v sume 323,52 €, ktorá

zodpovedá odmene advokáta za dva úkony právnej pomoci; tieto trovy konania zaplatí

krajský súd k rukám jej právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016