Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 689/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., Zámocká 18, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -1243 z 19. augusta 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. októbra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením o uložení poriadkovej pokuty v rodinnoprávnom konaní podľa (ďalej len „“), podľa ktorého súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.

II.

Skutkové východiská

2. Schválenou rodičovskou dohodou z mája 2023 bol syn sťažovateľky (narodený v marci 2022) zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že jeho otec s ním bude komunikovať cez videohovor každý druhý týždeň v dvoch dňoch po polhodine a každú druhú nedeľu sa s ním na dve hodiny stretne v klinike za prítomnosti tretej osoby. Sťažovateľka sa návrhom z júna 2024 domáha zákazu styku otca so synom. Zmeny skoršej dohody sa domáhal aj otec. Konania o návrhoch boli spojené na spoločné konanie, v ktorom okresný súd 18. marca 2025 nariadil dokazovanie znalkyňou, ktorá

sťažovateľku 3. septembra 2025 predvolala na 25. september 2025. Na to sťažovateľka reagovala polemikou s postupom znalkyne a súdu. V následnej komunikácii súdu, znalkyne a sťažovateľky sa vyjasnilo, že v dokazovaní sa syn sťažovateľky má u znalkyne zúčastniť interakcie s otcom. Znalkyňa sťažovateľku následne vyzvala, aby zabezpečila účasť syna na interakcii 17. decembra 2025. Sťažovateľka to potvrdila, no 15. decembra 2025 uviedla, že sa nemôže dostaviť, keďže jej otec, ktorý ich mal odviesť z Nitry ku znalkyni do Košíc a syna sprevádzať na interakcii, ochorel.

3. Znalkyňa 16. decembra 2025 sťažovateľku predvolala na ďalší termín – 9. január 2026 o 14.30 h. Na to sťažovateľka znalkyňu 17. decembra 2026 požiadala o termín v poobedných hodinách v niektorú stredu v druhej polovici januára. Znalkyňa ešte v ten deň sťažovateľke uviedla, že jej nevie vyjsť v ústrety, a požiadala ju, aby si veci zariadila tak, že sa dostaví. Sťažovateľka 3. januára 2026 znalkyni uviedla, že sa 9. januára 2026 nedostaví, a zdôraznila dôvody, pre ktoré tak robí a prečo sa nedostavila už 17. decembra 2026 (choroba otca, vzdialenosť medzi Nitrou a Košicami, nemožnosť využitia inej dopravy ako cesty autom, vek syna, ročné obdobie, potreba sprevádzania syna), s tým, že ďalšie kroky ponecháva na úvahu znalkyne. Znalkyňa 5. januára 2026 sťažovateľke uviedla, že o termíne vedela v dostatočnom predstihu a termín ruší, o čom bude informovať otca a súd. Uviedla, že nie je možné, aby si účastníci diktovali podmienky, za ktorých sa k znalcovi dostavia. Zdôraznila, že sa snažila vyjsť v ústrety, no je obmedzená pracovnými povinnosťami a možnosťami otca. Sťažovateľke uviedla, že jej za to súd môže uložiť pokutu a že ďalšie kroky jej oznámi súd, ktorý o tomto úradným záznamom informovala.

4. Okresný súd uznesením z 21. januára 2026 sťažovateľke podľa uložil poriadkovú pokutu 100 eur. Odôvodnil to tým, že sťažovateľka si nesplnila povinnosť uloženú uznesením okresného súdu z 18. marca 2025 o nariadení znaleckého dokazovania, keď na výzvu znalkyne nezabezpečila účasť syna na vyšetrení (termín stanovený znalkyňou na 9. január 2026). Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením č. k. -23 z 26. februára 2026 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

5. Okresnému súdu bolo 14. júla 2026 doručené oznámenie znalkyne, v zmysle ktorého 13. júla 2026 opakovane predvolala otca a sťažovateľku, resp. maloletého prostredníctvom sťažovateľky. Otec účasť potvrdil, sťažovateľka uviedla, že vyšetrenia sa nezúčastní, pretože podala ústavnú sťažnosť, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.

6. Okresný súd napadnutým uznesením z 19. augusta 2026 sťažovateľke podľa a uložil poriadkovú pokutu 2 000 eur. Uviedol, že 14. júla 2026 znalkyňa súdu prostredníctvom mailu oznámila, že 13. júla 2026 opakovane predvolala otca a matku (sťažovateľku), resp. maloletého cestou matky. Otec svoju účasť potvrdil, sťažovateľka napísala, že sa vyšetrenia nezúčastní, podľa jej vyjadrenia vo veci podala ústavnú sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Okresný súd konštatoval, že sťažovateľka si opakovane nesplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená uznesením okresného súdu z 18. marca 2025, a to na výzvu znalca sa k nemu dostaviť, resp. v danom prípade zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na znaleckom vyšetrení, čím sa jej pričinením neprimerane predlžuje dĺžka znaleckého dokazovania. Znalkyňa nemôže skompletizovať a vypracovať znalecký posudok v lehote, ktorá jej bola v uznesení určená.

III. Argumentácia sťažovateľky

7. Sťažovateľka namieta, že uznesenie okresného súdu je nezákonné, v rozpore so skutočným stavom veci, arbitrárne, nedostatočne odôvodnené.

8. Z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, prečo súd pristúpil k uloženiu pokuty v maximálnej výške a ktoré opakované nerešpektovanie povinnosti (resp. nezabezpečenie účasti maloletého na znaleckom vyšetrení) považuje za relevantné vo vzťahu k uloženej pokute.

9. Súd pri rozhodovaní o uložení pokuty vychádzal výlučne z informácie poskytnutej znalkyňou, ktorá „súdu oznámila, že matka opakovane odmieta zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na znaleckom vyšetrení“, čím (podľa názoru súdu) „spôsobuje prieťahy v konaní“, a to bez bližšej špecifikácie „opakovaných odmietnutí“. Súd túto informáciu len mechanicky prebral ako zistený skutkový stav. Nie je pravdivé, že by sťažovateľka opakovane odmietla účasť maloletého na vyšetrení. Súd neumožnil sťažovateľke sa k obsahu mailu znalkyne vyjadriť. Znalkyňa v maili neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, kedy a z akých dôvodov sťažovateľka odmietla účasť maloletého zabezpečiť.

10. Po rozhodnutí súdu o nevylúčení znalkyne, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2026, znalkyňa až 13. júla 2026 zaslala sťažovateľke predvolanie na vyšetrenie na 10. august 2026 (čo opäť nebola streda, ako to požadovala z objektívnych dôvodov sťažovateľka, znalkyňa nebola opakovane ochotná vyjsť matke v ústrety). Sťažovateľka znalkyni oznámila, že sa v stanovenom termíne nedostaví, pretože vo veci podala ústavnú sťažnosť, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, že sťažovateľka na tento termín nevedela zabezpečiť osobu, ktorá by maloletého na styk sprevádzala (súd ustanovil znalkyňu, ktorá vykonáva svoju činnosť v meste, ktoré je značne vzdialené od miesta bydliska sťažovateľky, pričom mal vedomosť o veku maloletého, ako aj o tom, že sťažovateľka do osobného kontaktu s otcom nemôže prísť). Žiadne iné predvolanie zo strany znalkyne, ani výzva súdu sťažovateľke doručené neboli. Súd rovno pristúpil k uloženiu pokuty v maximálnej výške. Opakované ospravedlnenie neúčasti pritom nie je možné zamieňať s opakovaným porušením povinnosti. Suma uloženej pokuty zodpovedá výživnému takmer na 17 mesiacov, je neproporcionálna.

11. Zo strany súdu je prehliadaný prvok domáceho násilia (otec maloletého je obžalovaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, jeho správanie spôsobilo sťažovateľke posttraumatickú stresovú poruchu). Napadnuté rozhodnutie môže významne ovplyvniť procesné postavenie sťažovateľky (hodnotenie jej súčinnosti, rodičovských kompetencií a v konečnom dôsledku aj rozhodnutie vo veci samej).

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) odmietnutá. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty môže neprípustne zasiahnuť do základných práv, a preto podlieha prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu (,

). Na rozhodovanie súdov o uložení pokút sú primerane kladené požiadavky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutia musia mať zákonný podklad a nemôžu byť prejavom arbitrárneho prístupu ().

13. Napadnutým uznesením bola sťažovateľke v zmysle uložená poriadková pokuta za opakované porušenie povinnosti. Z napadnutého uznesenia okresného súdu z 19. augusta 2026 je zrejmé, že dané uznesenie, aj skoršie uznesenie okresného súdu z 21. januára 2026 o uložení poriadkovej pokuty sa týka sankcionovania sťažovateľky za porušenie tej istej povinnosti – zabezpečenie účasti maloletého syna na znaleckom vyšetrení. Napadnuté uznesenie z 19. augusta 2026 je tak potrebné posudzovať v kontexte so skorším uznesením o poriadkovej pokute z 21. januára 2026, ktorým okresný súd sťažovateľku sankcionoval za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z uznesenia okresného súdu z 18. marca 2025 (zabezpečenie účasti maloletého na vyšetrení ustanovenou znalkyňou 9. januára 2026). Uznesenie z 21. januára 2026 bolo podrobené ústavno-súdnemu prieskumu, pričom ústavná sťažnosť bola uznesením ústavného súdu č. k. -23 z 26. februára 2026 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

14. Sťažovateľka v aktuálnej ústavnej sťažnosti nespochybňuje predvolanie realizované znalkyňou 13. júla 2026 na vyšetrenie (ktoré sa malo konať 10. augusta 2026), ani nadväzujúce oznámenie sťažovateľky znalkyni, že sa nedostaví (nezabezpečí účasť maloletého na vyšetrení), dôvodiac podaním ústavnej sťažnosti vo veci, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Za stavu, že sťažovateľka už za skoršie porušenie rovnakej povinnosti (nezabezpečenie účasti maloletého na vyšetrení 9. januára 2026) bola sankcionovaná, aplikáciu okresným súdom pri ďalšom porušení tej istej povinnosti sťažovateľkou nemožno vyhodnotiť ako svojvoľnú. Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ sťažovateľka neúčasť odôvodňovala podaním ústavnej sťažnosti, o ktorej v danom čase nebolo rozhodnuté, samotné podanie ústavnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (v danom prípade rozhodnutie okresného súdu o tom, že znalkyňa nie je vylúčená zo súdneho konania – skutočnosť ústavnému súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti) nemá odkladný účinok. Ústavná sťažnosť nie je riadnym opravným prostriedkom. Sťažovateľka v aktuálnej ústavnej sťažnosti opätovne (ako pri skoršej ústavnej sťažnosti proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty) poukazuje na nemožnosť zabezpečenia osoby, ktorá by maloletého na styk sprevádzala. Ústavný súd už v skoršom uznesení č. k. -23 z 26. februára 2026 konštatoval, že okolnosti, ktorými sťažovateľka ospravedlňuje nedostavenie sa na vyšetrenie, nie sú vážne, ide o bežné a prekonateľné okolnosti.

15. Pokiaľ ide o námietku absencie náležitého odôvodnenia rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty a samotnej výšky pokuty, ústavný súd vychádza z toho, že poriadková pokuta sa ukladá uznesením. Ide o formu rozhodnutia, ktorá nevyžaduje mieru odôvodňovania typickú pre rozhodnutia vo veci samej, ale len stručné odôvodnenie ( ). Zároveň nepredpisuje kritériá určovania výšky pokuty, tá len nesmie presiahnuť 500 eur a pri opakovanom porušení povinnosti nesmie presiahnuť 2 000 eur. Už v tejto zákonnej koncepcii je implementovaná proporcionalita, ktorá potom nevyžaduje dôkladné odôvodňovanie výšky, pre ktorú sa súd rozhodne. Konajúci súd by nemal strácať čas hĺbkovým odôvodňovaním výšky uloženej pokuty – tým by sa sťaženie priebehu konania, kvôli ktorému sa pokuta ukladá, vlastne znásobilo. Zákonné limity sú jasné a exaktne ohraničené, preto nedostatok odôvodnenia v otázke výšky uloženej pokuty

nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za ústavne udržateľné aj v kontexte výšky uloženej poriadkovej pokuty. Tá totiž v rámci zákonom ustanovených medzí bola vecou úvahy súdu a je logické, že vzhľadom na to, že bola uložená druhýkrát, jej výška oproti prvotnému uloženiu pokuty vzrástla. Nemožno považovať za svojvoľný postup súd stupňujúci sankciu za ďalšie porušenie rovnakej povinnosti.

16. Ako to konštatoval ústavný súd už v uznesení č. k. -23 z 26. februára 2026, relevanciu nemožno priznať ani argumentu sťažovateľky o tom, že vzhľadom na uloženie pokuty bude vnímaná ako tá, ktorá marí dokazovanie. Takéto subjektívne vnímanie nie je spôsobilé ovplyvniť výsledok konania, keďže rozhodujúcim nemôže byť prístup sťažovateľky k dokazovaniu, ale práve výsledok pre vec nevyhnutného znaleckého dokazovania. Rovnako nie je rozhodujúce, že sťažovateľka mala byť obeťou trestného činu zo strany otca jej syna, keďže obava zo sekundárnej viktimizácie je eliminovaná tým, že s touto osobou sa na znaleckom úkone nestretne.

17. Ústavný súd uzatvára, že napadnutý postup okresného súdu a jeho uznesenie nedovoľuje prijať záver o tom, že by v tomto prípade došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak, že by mohlo zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa alebo do práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v ňom neidentifikoval signály svojvôle či arbitrárneho prístupu zo strany okresného súdu.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky uvedených v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2026

Robert Šorl

predseda senátu