Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 493/2026
PDF · 205.64 KB
No categories available
III. ÚS 493/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/256/2010 z 8. apríla 2026 o uložení poriadkovej pokuty takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.
2. V civilnom sporovom konaní, v ktorom sťažovateľ žaluje mesto Prešov o zaplatenie náhrady za zákonné vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný súd na návrh žalovaného uznesením z 30. októbra 2024 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil na jeho vykonanie znaleckú organizáciu v odbore stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom 1. mája 32, Žilina.
3. Miestne šetrenie na účel realizácie znaleckej úlohy sa malo uskutočniť 8. apríla 2026, avšak sťažovateľ okresnému súdu doručil 2. apríla 2026 vyjadrenie, v ktorom oznámil, že sa miestneho šetrenia nezúčastní, pretože okresným súdom ustanovený znalec neexistuje (vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v máji 2013).
4. Okresný súd opravným uznesením z 8. apríla 2026 opravil uznesenie z 30. októbra 2024 tak, že na vykonanie nariadeného znaleckého dokazovania ustanovil znalecký ústav (nie znaleckú organizáciu) v odbore stavebníctva, odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom 1. mája 32, 010 01 Žilina.
5. Zároveň okresný súd napadnutým uznesením z toho istého dňa uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu 250 eur. Oznámenie sťažovateľa, že sa nezúčastní miestneho šetrenia, okresný súd vyhodnotil ako účelový a hrubo sťažujúci postup konania súdu odôvodňujúci uloženie poriadkového opatrenia podľa § 102 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), a to z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti potrebnej na vypracovanie znaleckého posudku a neuposlúchnutia výzvy súdu z 30. marca 2026. K nesprávnemu označeniu ustanoveného znaleckého ústavu okresný súd dodal, že ani samotný sťažovateľ, ktorému bolo doručené uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania ešte 21. novembra 2024, nemal pochybnosť o nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom s označením Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom 1. mája 32, Žilina, keďže proti ustanovenému znalcovi nepodal v zákonom stanovenej lehote námietky. Záver o tom, že sťažovateľ nemohol mať pochybnosť, že na účel znaleckého dokazovania bol ustanovený znalecký ústav, je možné vyvodiť aj z obsahu jeho ústavnej sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 308/2025, v ktorej spochybňoval správnosť postupu okresného súdu nariadením znaleckého dokazovania a ustanovením znaleckého ústavu – Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
II. Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ je presvedčený, že na uloženie poriadkovej pokuty nedal okresnému súdu dôvod a napadnuté uznesenie považuje za osobnú vendetu konajúcej sudkyne proti sťažovateľovi, ktorý sa v napadnutom konaní (po zistení a upozornení na závažné pochybenie súdu pri stanovení osoby poverenej vykonaním znaleckého dokazovania) domáhal nápravy nezákonného postupu porušovateľa a tiež poukazoval na prieťahy spôsobované okresným súdom.
7. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nesúhlas strany sporu s procesným postupom súdu nie je automaticky sťažovaním konania. § 102 CSP smeruje proti takému správaniu, ktoré reálne marí, predlžuje alebo ruší konanie. V napadnutom uznesení nejde o situáciu, v ktorej by sťažovateľ nereagoval, ignoroval súd, odmietal komunikovať alebo rušil priebeh pojednávania. Sťažovateľ riadne reagoval podaním z 2. apríla 2026. V ňom uviedol vecný dôvod, prečo nesúhlasí s poskytnutím súčinnosti subjektu, ktorého oprávnenie považoval za sporné. Sťažovateľ je toho názoru, že poriadkovú pokutu nemožno uložiť za samotné uplatnenie procesnej námietky proti zákonnosti alebo určitosti postupu súdu. Správanie sťažovateľa by muselo bez vážneho dôvodu reálne mariť alebo predlžovať namietané konanie, k čomu však nedošlo. Na základe procesného stanoviska sťažovateľa porušovateľ konal a pristúpil k vydaniu opravného uznesenia z 8. apríla 2026, čím de facto potvrdil správnosť procesnej obrany sťažovateľa.
8. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné aj s poukazom na skutočnosť, že neindividualizuje výšku pokuty vo vzťahu ku konkrétnej povahe údajného porušenia, a to k včasnej reakcii sťažovateľa na výzvu či k existencii procesnej nejasnosti, a ani k tomu, že nešlo o opakované porušenie povinnosti.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
9. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty môže neprípustne zasiahnuť do základných práv, a preto podlieha prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu (I. ÚS 41/2015, IV. ÚS 562/2018). Na rozhodovanie súdov o uložení pokút sú primerane kladené požiadavky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutia musia mať zákonný podklad a nemôžu byť prejavom arbitrárneho prístupu (III. ÚS 33/2025).
10. K námietke, podľa ktorej je uloženie poriadkovej pokuty osobnou vendetou konajúcej sudkyne za upozornenia sťažovateľa na nezákonný postup a prieťahy v postupe okresného súdu, ústavný súd uvádza, že ide len o domnienku sťažovateľa, ktorá nie je dostatočne dôkazne objektivizovaná.
11. V prvom rade k tomu ústavný súd podotýka, že ustanovenie znaleckej organizácie, nie znaleckého ústavu, bez pochybností vykazuje známky zjavného omylu pri písaní na strane okresného súdu. Celý priebeh konania v období bezprostredne predchádzajúcom i bezprostredne nasledujúcom po omylom poznačenom uznesení z 30. októbra 2024 totiž nevyvoláva žiadne pochybnosti o skutočnom nositeľovi znaleckej úlohy. Vyplýva to z jeho označenia v zápisnici z pojednávania konaného 18. septembra 2024, v uznesení z 30. októbra 2024 aj v opravnom uznesení z 8. apríla 2026. V každom z týchto podkladov išlo o „Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ul. 1. mája 32, 010 01 Žilina“, čo predstavuje dostatočne jednoznačný a nezameniteľný identifikátor. Okresný súd navyše poukázal na skutočnosť, že ani samotný sťažovateľ bezprostredne po doručení uznesenia z 30. októbra 2024 proti označeniu nositeľa znaleckej úlohy nenamietal. Predmetnú námietku vzniesol až v apríli 2026, keď mu bola doručená výzva okresného súdu s prílohou tvorenou listom ustanoveného znaleckého ústavu, v ktorom upozornil, že nie je znaleckou organizáciou, ale znaleckým ústavnom. Zjavne teda ani ustanovený nositeľ znaleckej úlohy nespochybňoval samotné procesné účinky svojho ustanovenia na účel vypracovania znaleckého posudku a uskutočňoval kroky smerujúce k splneniu zadanej úlohy. To dokresľuje bagateľnú povahu omylu, ku ktorému došlo v uznesení okresného súdu z 30. októbra 2024, a zároveň ústavnú udržateľnosť záveru o sťažovaní postupu okresného súdu v konaní zo strany sťažovateľa, ktorý odmietol účasť na miestnom šetrení zameranom na splnenie znaleckej úlohy.
12. Prvok odplaty nemožno vidieť ani v skutočnosti, že ústavný súd konštatoval výskyt ľudsko- právne relevantných prieťahov v postupe okresného súdu vo svojom náleze z 31. marca 2026. Uvedenú skutočnosť síce okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol, robil tak ale v nadväznosti na požiadavky plynúce z ustálenej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej
prostriedkom na zabezpečenie plynulého postupu všeobecného súdu v konaní je aj poriadková pokuta uložená účastníkovi, ktorý bezdôvodne marí postup súdu. Okresný súd viazaný príkazom ústavného súdu, aby konal vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov, obsiahnutým v náleze III. ÚS 308/2025 z 31. marca 2026 uvedenú požiadavku napĺňal.
13. Ústavný súd in abstracto súhlasí so sťažovateľom, že nesúhlas strany sporu s procesným postupom súdu nie je automaticky sťažovaním konania. Nie každý prostriedok zakotvený v procesnom práve je však účelovo ustanovený na namietanie akéhokoľvek nesúhlasu sporovej strany s postupom súdu. Tak ako okresný súd, aj sťažovateľ bol viazaný právoplatným a vykonateľným uznesením okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania. Počas takmer roka a pol nevznikli s identifikáciou ustanoveného znalca žiadne pochybnosti. Sťažovateľ nesúhlas prejavil až v situácii, keď mu bola doručená výzva okresného súdu, aby sa zúčastnil procesného úkonu, od ktorého bezprostredne závisí splnenie znaleckej úlohy. Navyše, charakter námietky sťažovateľa nebol vecný, ale rýdzo formálny, keďže išlo len o problém typového označenia nositeľa znaleckej úlohy, nie o omyl, ktorý by vyvolával riziko jeho zameniteľnosti. V popísaných okolnostiach je zrejmé, že svoj nesúhlas sťažovateľ neprejavil včas a prostriedkom, ktorý je na to určený.
14. Nadväzne ústavný súd upozorňuje, že spod zodpovednosti za poriadkový delikt v zmysle § 102 CSP sa sporová strana nemôže zbaviť akoukoľvek reakciou na výzvu smerujúcu k zabezpečeniu jej účasti na potrebnom procesnom úkone. Ako to možno vyvodiť z § 102 CSP, musí ísť o včasné ospravedlnenie, ktorého dôvody reflektujú vážnu, neodstrániteľnú a od vôle dotknutej sporovej strany nezávislú prekážku účasti na procesnom úkone. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku nemožno sťažovateľovu reakciu z 2. apríla 2026 vyhodnotiť ako vážnu prekážku, keďže sa týkala len formálneho druhového označenia nositeľa znaleckej úlohy, ktorého identita inak nebola nijako sporná. Námietka sťažovateľa, že vo vzťahu k nariadenému miestnemu šetreniu nebol pasívny, ale reagoval, je preto nedôvodná.
15. Pokiaľ ide o absenciu náležitého odôvodnenia výšky pokuty uloženej sťažovateľovi podľa § 102 ods. 2 CSP, ústavný súd vychádza z toho, že poriadková pokuta sa ukladá uznesením. Ide o formu rozhodnutia, ktorá nevyžaduje mieru odôvodňovania typickú pre rozhodnutia vo veci samej, ale len stručné odôvodnenie (§ 236 CSP). Zároveň CSP nepredpisuje kritériá určovania výšky pokuty, tá len nesmie presiahnuť 500 eur a pri opakovanom porušení povinnosti nesmie presiahnuť 2 000 eur. Už v tejto zákonnej koncepcii je implementovaná proporcionalita, ktorá potom nevyžaduje dôkladné odôvodňovanie výšky, pre ktorú sa súd rozhodne. Konajúci súd by nemal strácať čas hĺbkovým odôvodňovaním výšky uloženej pokuty – tým by sa sťaženie priebehu konania, kvôli ktorému sa pokuta ukladá, vlastne znásobilo. Zákonné limity sú jasné a exaktne ohraničené, preto nedostatok odôvodnenia v otázke výšky uloženej pokuty nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za ústavne udržateľné aj v kontexte výšky uloženej poriadkovej pokuty. Tá totiž v rámci zákonom ustanovených medzí bola vecou úvahy súdu a je logické, že vzhľadom na to, že bola uložená prvýkrát, jej výška sa pohybuje na úrovni polovici zákonnej sadzby.
16. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl
predseda senátu