Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 407/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

Správy obecných lesov , zastúpenej advokátskou

kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Martin Puchalla, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp. zn. z 29. júla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Správy obecných lesov o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Správy obecných lesov

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. júla 2019

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Pri sťažovateľovi je v ústavnej sťažnosti uvedený aj jeho

zriaďovateľ (obec ), čo je podľa ústavného súdu nadbytočný údaj.

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 4. decembra 2019 na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie

vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch

príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec

pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí

do senátu sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu

v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú

sťažnosť sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. o zaplatenie sumy 107 548,29 €, v ktorom má sťažovateľ

právne postavenie žalovaného, sa začalo 18. novembra 2009 na základe žaloby

– , , (ďalej len „pôvodný

žalobca“). Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu 20. augusta 2017 okresný súd napadnutým

uznesením prvým výrokom rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom

(dedičom) pôvodného žalobcu , ,

86 (ďalej len „žalobca“), a druhým výrokom pripustil, aby z konania tento žalobca vystúpil

a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť ,

.

5. Sťažovateľ namieta, že okresný súd takto rozhodol napriek tomu, že pôvodný

žalobca ešte za svojho života pohľadávku uplatnenú v súdnom spore

postúpil na iný subjekt a návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu v súdnom spore nikdy

nepodal. V tejto súvislosti sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že pred vydaním

napadnutého uznesenia sa nezaoberal skúmaním podmienok, ktoré musia byť splnené na to,

aby súd mohol pokračovať v konaní s právnym nástupcom strany sporu.

6. Závery okresného súdu uvedené v napadnutom uznesení týkajúce sa postúpenia

pohľadávky považuje sťažovateľ za „vnútorne rozporné, logicky a právne neudržateľné

a arbitrárne“ a je toho názoru, že v konaní nebolo možné pokračovať s právnym nástupcom

pôvodného žalobcu ani s inými jeho dedičmi.

7. S poukazom na a (ďalej aj „“)

sťažovateľ zdôrazňuje, že ako dedič po pôvodnom žalobcovi však sám

okresnému súdu uviedol a preukázal, že pohľadávku, ktorá je predmetom napadnutého

konania, pôvodný žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

z 25. apríla 2014 postúpil na obchodnú spoločnosť Následne bola táto

pohľadávka prevedená sériou postúpení na ďalšie subjekty, pričom naposledy sa tak

stalo zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. marca 2017 na obchodnú spoločnosť

8. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že ku všetkým postúpeniam

pohľadávky, o ktorej zaplatenie sa predmetné konanie vedie, došlo ešte počas života

pôvodného žalobcu, a preto okamihom jeho smrti nemohla táto pohľadávka patriť

do dedičstva, keďže pôvodný žalobca už v čase svojej smrti nebol jej veriteľom.

9. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že pôvodný žalobca nikdy nepodal návrh na zmenu

strany sporu v zmysle , ale v napadnutom konaní aktívne vystupoval. Rovnako

podľa jeho názoru ani takýto návrh na zmenu strany sporu nepodal, a preto

sa žalobcom nikdy nestal. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ poukazuje na uznesenie

ústavného súdu sp. zn. .

10. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd vydaný platobný rozkaz sp. zn.

z 2. decembra 2009 zrušiť a konanie zastaviť. Napadnuté uznesenie je preto

arbitrárne a jeho vydaním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. 7. 2019, sp. zn.

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. 7. 2019, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Spišská Nová Ves vracia na ďalšie

konanie.

3. Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 1.557,14 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľa PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o.,

, .“

12. Sťažovateľ súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti

z dôvodu, že okresný súd môže pokračovať v konaní s „celkom zjavne neoprávneným

subjektom na strane žalobcu“ a rozhodnúť vo veci samej. Hrozbu závažnej ujmy vidí

sťažovateľ aj v tom, že na poklade platobného rozkazu sp. zn.

z 2. decembra 2009 sa naďalej vedie exekúcia na jeho majetok.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že ústavný súd si pri výklade práva na súdnu

ochranu podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne

konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Ťažisko ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že napadnutým

uznesením, ktorým okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom

pôvodného žalobcu (I. výrok) a súčasne pripustil zmenu na strane žalobcu (II. výrok), došlo

k porušeniu jeho základného práva zaručeného (a práva podľa

ods. 1 dohovoru). Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd rozhodol o procesnom

nástupníctve na strane žalobcu bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takýto

postup, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie arbitrárne a právne neudržateľné.

21. Prv ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu podstatnej sťažnostnej argumentácie

uvedenej v ústavnej sťažnosti, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej

inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu

ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými

súdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (m. m. , , ).

22. Podstatou ústavnej sťažnosti je teda námietka sťažovateľa, že okresný súd

namiesto zastavenia konania z dôvodu smrti pôvodného žalobcu

napadnutým uznesením rozhodol o procesnom nástupníctve na strane žalobcu bez splnenia

predpokladov vyžadovaných .

23. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že posúdenie splnenia predpokladov

procesného nástupníctva v konaní je otázkou jednoduchého (podústavného) práva, ktorého

výklad a aplikácia sú výlučne zverené do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd

pritom nie je oprávnený do tejto rozhodovacej činnosti všeobecného súdu vstupovať, keďže

by sa tým vo vzťahu k všeobecným súdom dopustil neprípustného zásahu. Z judikatúry

ústavného súdu totiž vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie zo strany ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy

(porov. mutatis mutandis , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto

ústavnú sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porovnaj mutatis mutandis ,

, , , ). Za situácie, ak právny

poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov podľa , nemožno sa domáhať ochrany svojich

práv v konaní pred ústavným súdom.

24. Uznesenie o procesnom nástupníctve je rozhodnutím procesnej povahy, nie

rozhodnutím vo veci samej a ako také nie je spravidla ani spôsobilé zasiahnuť do ústavne

zaručených práv. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, v zmysle ktorej

vo všeobecnosti platí, že nesprávne rozhodnutie procesnej povahy nemožno spravidla samo

osebe kvalifikovať ako také pochybenie všeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou

zakladalo možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to,

akokoľvek výrazne sa môže účastníka konania dotknúť. Za určitých okolností však možno

k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospieť aj v súvislosti

s námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného

súdu procesnej povahy, ktorým sa končí určitá časť konania alebo ktoré rieši určitú otázku,

aj keď sa konanie vo veci samej ešte neskončilo (m. m. ). Podľa názoru

ústavného súdu však musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že takéto

procesné rozhodnutie je spôsobilé bezprostredne a citeľne zasiahnuť do ústavne zaručených

práv sťažovateľa a námietka porušenia týchto práv nemôže byť v rámci ďalšieho konania

(napríklad pri uplatnení opravných prostriedkov proti meritórnemu rozhodnutiu) efektívne

uplatnená.

25. Reflektujúc sťažnostnú argumentáciu obsiahnutú v ústavnej sťažnosti, ústavný

súd uvádza, že otázka aktívnej legitimácie t. j. či žalobcovi svedčí hmotnoprávne právo,

je predmetom samotného (dokazovania) súdneho konania, od vyriešenia ktorej závisí

samotné rozhodnutie súdu o žalobe. V tomto smere ústavný súd odkazuje aj na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 19. augusta 2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že skutočnosť, že z hmotno-právneho

hľadiska práva a povinnosti pôvodného žalobcu na nového žalobcu neprešli, sa potom

prejaví v meritórnom výsledku konania. Len tam je možné zohľadniť nedostatok hmotno-

právnej aktívnej legitimácie nového žalobcu a žalobu z tohto dôvodu prípadne zamietnuť.

V tomto prípade je však ústavný súd toho názoru, že išlo o univerzálnu sukcesiu podľa § 63

.

26. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základných

práv podľa a nasl. ) dôvodom na podanie odvolania ( ), prípadne

(za splnenia zákonom stanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri

mutatis mutandis napr. , , , )].

27. V kontexte uvedeného sa preto podľa názoru ústavného súdu ústavná sťažnosť

sťažovateľa javí ako predčasná, keďže v tejto fáze konania vedeného okresným súdom nie

je možné konštatovať existenciu zásahu do označených práv sťažovateľa a tým de facto

predpovedať ďalší postup konajúceho súdu. V ďalšom konaní v merite veci pred

všeobecnými súdmi sa sťažovateľ totiž môže domáhať ochrany svojich práv podaním

odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, prípadne dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší

súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa.

28. ani nepripúšťajú, aby sťažovateľ domáhajúci

sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní

pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z zjavne

vyplýva, že pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania

vyčerpať všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy,

ktoré sú mu v konaní pred všeobecnými súdmi dostupné ().

29. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že konanie vedené okresným súdom

nebolo vydaním napadnutého uznesenia právoplatne skončené, a teda nemohlo dôjsť

k vyčerpaniu všetkých účinných prostriedkov, ktoré má sťažovateľ k dispozícii na ochranu

svojich práv. Ingerencia ústavného súdu do rozhodovacej činnosti okresného súdu preto nie

je v danom prípade namieste. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa ako neprípustnú podľa .

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho návrhu

na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu