Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 203/2020
PDF · 563.98 KB
No categories available
IV. ÚS 203/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Pohančeníkom,
Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 183/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 183/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 183/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. Petra Pohančeníka, Palárikova 93, Čadca, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca
2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 183/2009 (ďalej len „napadnuté
konanie okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 30. novembra 2009 bola okresnému súdu
doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemku,
ktorý vlastní sťažovateľka. O tejto žalobe nebolo do dňa doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažovateľka okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní
okresného súdu v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla, že „pre sťažovateľku má
rozhodnutie súdu zásadný význam, nakoľko predmet sporu sa týka pozemku pri rodinnom
dome sťažovateľky. V dôsledku právoplatne neskončeného konania, sťažovateľka nemôže
predmet svojho vlastníckeho práva užívať, udržiavanie pozemku je neisté, nakoľko
sťažovateľka nemôže investovať so pozemku, pokiaľ nebol právoplatne rozhodnuté
o vlastníckom práve, v dôsledku čoho dochádza k zhoršovaniu stavu oplotenia na tomto
pozemku (degradácia betónu, korodovanie oplotenia). Sťažovateľka je nútená platiť daň
z nehnuteľností počas celého súdneho konania, z dôvodu neskončeného konania však nevie,
či platí za svoj pozemok. Vedené súdne konanie naďalej zhoršuje susedské vzťahy medzi
stranami konania. Súdne konanie zle vplýva aj na rodičov sťažovateľky, ktorí boli
pôvodnými vlastníkmi pozemku, nakoľko ide o starých ľudí, pôsobí neskončené konania na
ich zdravotný a psychický stav. Sťažovateľka ani do budúcnosti nemôže usporiadať svoje
majetkové vzťahy, nakoľko nechce svoje deti zaťažiť neskončeným súdnym konaním.
Sťažovateľka poukazuje nato, že súdne konanie prebieha od roku 2009, teda už 12.
rok. Vedenie súdneho konania v dĺžke 12 rokov, predstavuje neprimerane dlhú dobu
súdneho konania. Táto skutočnosť je zvýraznená ešte tým, že v roku 2017 bolo nariadené
znalecké dokazovanie, ktoré doposiaľ nie je vyhotovené, teda určitú dobu potrvá jeho
vypracovanie, následne bude súd musieť umožniť stranám vyjadriť sa k znaleckému
posudku, nehovoriac o prípadných námietkach voči znaleckému dokazovaniu a potrebe
doplniť opraviť alebo skontrolovať kontrolným znaleckým posudkom výsledky znaleckého
skúmania, až následne bude môcť vydať rozsudok, pričom je veľká pravdepodobnosť, že
jedna zo strán sporu sa voči rozsudku odvolá. Teda nie je ani predpoklad, že v blízkej dobe
by mohlo byť súdne konanie ukončené.“.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal
v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa
sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a náhrady trov
konania v sume 375,24 €.
II.
Procesný postup ústavného súdu,
vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 56
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a uznesením č. k. IV. ÚS 203/2020-10 z 26. mája 2020 ju podľa § 56
ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadrila
predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 145/20 z 18. júna 2020. Vo vyjadrení
doručenom ústavnému súdu 24. júna 2020 predsedníčka okresného súdu uviedla:
„Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem prieťahy v konaní. K predĺženiu
súdneho konania prispela skutočnosť, že zákonná sudkyňa Mgr. Zlatica bola viackrát
dlhodobo práceneschopná, spis bol prideľovaný iným sudcom, ktorí museli spisový materiál
naštudovať. K prieťahom v konaní prispeli i samotní účastníci, najmä právny zástupca
JUDr. Kupšo. ktorý nereagoval na výzvy súdu a bol urgovaný. Vo veci boli robené znalecké
posudky a doplnenia k znaleckým posudkom, čo taktiež prispelo k predĺženiu súdneho
konania. Vyššia súdna úradníčka v senáte 8C bol od 18.4.2018 do 26.6.2018, od 27.3.2019
do 19.5.2019 dlhodobo práceneschopná, od 27.6.2018 do 11.7.2018 čerpala riadnu
dovolenku. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou súdneho konania.“
7. Prílohu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu tvorilo aj vyjadrenie zákonnej
sudkyne, ktorá v ňom predovšetkým opísala počet a stav spisov vo svojom súdnom oddelení
po tom, ako nastúpila do funkcie sudkyne 10. februára 2016, situáciu v personálnom
obsadení súdneho oddelenia a stručne zhrnula procesné úkony, ktoré vykonala v konaní,
ktorého sa týka ústavná sťažnosť. Domnieva sa, že ňou uvádzané okolnosti „predstavujú
objektívne (nie subjektívne) dôvody, ktoré ovplyvnili aj celkovú dĺžku konania vedeného pod
spisovou značkou 8C 183/2009. Som toho názoru, že žalovanou tvrdená neistota bola
poslednými úkonmi súdu odstránená...“.
8. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 29. júna 2020, ktorým reagoval
na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne, uviedol, že „skutočnosti
uvedené vo vyjadrení nemožno považovať za ospravedlňujúce okresný súd v tom, že 11
rokov nebol schopný právoplatne rozhodnúť predmetný spor.“.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
práv uvedených v bode 1.
III.
Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu
10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania
a zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého
konania okresného súdu:
- 30. novembra 2009 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcov o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z 27. októbra 2009;
- výzvou z 2. decembra 2009 boli žalobcovia vyzvaní okresným súdom na zaplatenie
súdneho poplatku a na predloženie písomností, na ktoré sa odvolávali v návrhu;
- 20. januára 2010 boli okresnému súdu doručené požadované písomnosti;
- 26. januára 2010 bol nariadený termín pojednávania na 1. marec 2010;
- 4. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k návrhu;
- pojednávanie, ktoré sa konalo 1. marca 2010, bolo odročené na neurčito, pretože sa
účastníkom konania poskytla lehota 1 mesiaca na mimosúdnu dohodu;
- podaním z 8. apríla 2010 boli žalobcovia vyzvaní na oznámenie, či došlo
k mimosúdnej dohode;
- 15. apríla 2010 bolo doručené okresnému súdu oznámenie žalobcov, že došlo
k dohode strán o riešení sporu prostredníctvom katastrálneho konania, ale z opatrnosti
žalobcovia nezobrali návrh späť a požiadali o poskytnutie dodatočnej lehoty 30 dní
na doriešenie sporu;
- urgenciou z 24. mája 2010 a 16. júna 2010 okresný súd urgoval žalobcov
o oznámenie, či došlo k dohode účastníkov;
- 22. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcov, ktorí opätovne
požiadali o poskytnutie dodatočnej lehoty 30 dní z dôvodu odstránenia nedostatkov v zápise
v katastri nehnuteľností prostredníctvom katastrálneho konania;
- urgenciou zo 4. augusta 2010 a 13. septembra 2010 okresný súd opätovne urgoval
žalobcov o oznámenie, či došlo k dohode účastníkov;
- 5. októbra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 28. október 2010;
- 27. októbra 2010 bol okresnému súdu žalobcami predložený návrh na opravu chýb
v katastrálnom operáte spolu s príslušnými dokladmi, ktoré sťažovateľka odmietla podpísať;
- pojednávanie, ktoré sa konalo 28. októbra 2010, bolo odročené na neurčito s tým,
že sa účastníkom konania opätovne poskytla lehota do 31. decembra 2010 na mimosúdnu
dohodu;
- 24. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalobcov, že nebola
dosiahnutá dohoda so sťažovateľkou, a teda trvajú na podanom návrhu a tiež žiadajú
o nariadenie nového termínu pojednávania;
- 29. novembra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 17. január 2011,
na ktorom bol vykonaný výsluch účastníkov konania a ktoré bolo odročené na 24. február
2011;
- 27. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky;
- 10. februára 2011 boli okresnému súdu predložené listiny žalobcov;
- 24. februára 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vykonaný výsluch svedka
a ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty sťažovateľke na vyjadrenie
sa ku skutočnostiam uvádzaným svedkom a tiež z dôvodu vykonania znaleckého
dokazovania a obhliadky nehnuteľnosti;
- uznesením okresného súdu z 12. apríla 2011 bola žalobcom uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a obhliadky nehnuteľnosti;
- 29. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výsluchu
svedka;
- 5. mája 2011 bola nariadená obhliadka nehnuteľnosti na 25. máj 2011, ktorá sa aj
uskutočnila;
- uznesením okresného súdu zo 7. júna 2011 bol ustanovený znalec;
- 19. októbra 2011 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdneho znalca
spolu s vyúčtovaním znalečného;
- podaním z 24. októbra 2011 boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili
k znaleckému posudku;
-uznesením okresného súdu zo 7. novembra 2011 bolo priznané súdnemu znalcovi
znalečné;
- 8. novembra 2011 a 9. novembra 2011 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia
účastníkov konania k znaleckému posudku;
- uznesením okresného súdu z 29. novembra 2011 bolo nariadené súdnemu znalcovi
doplniť znalecký posudok;
- uznesením okresného súdu z 20. decembra 2011 bola žalobcom uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;
- 8. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudku spolu
s vyúčtovaním znalečného;
- výzvou z 13. marca 2012 boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili
k doplneniu znaleckého posudku;
- 2. apríla 2012 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k doplneniu znaleckého
posudku;
- uznesením okresného súdu z 24. apríla 2012 bolo priznané súdnemu znalcovi
znalečné;
- 26. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k doplneniu
znaleckého posudku;
- 18. mája 2012 bol nariadený termín pojednávania na 9. júl 2012, na ktorom odzneli
vyjadrenia účastníkov konania týkajúce sa ďalšieho dokazovania a ktoré bolo odročené
na neurčito z dôvodu ďalšieho doplnenia znaleckého posudku;
- uznesením okresného súdu z 18. júla 2012 bolo nariadené súdnemu znalcovi
doplniť znalecký posudok a žalobcom tiež bola uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania;
- 12. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené druhé doplnenie znaleckého
posudku spolu s vyúčtovaním znalečného;
- podaním z 13. septembra 2012 boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili
k druhému doplneniu znaleckého posudku;
- uznesením okresného súdu z 8. októbra 2012 bolo priznané súdnemu znalcovi
znalečné;
- 17. októbra 2012 a 29. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia
účastníkov konania k druhému doplneniu znaleckého posudku;
- 13. novembra 2012 boli okresnému súdu predložené ďalšie listiny žalobcami;
- výzvou z 13. februára 2013, ktorá bola expedovaná 11. júna 2013, boli žalobcovia
vyzvaní, aby sa vyjadrili k podaniu sťažovateľky z 29. októbra 2012, a tiež, aby sa
sťažovateľka vyjadrila k podaniu žalobcov zo 16. októbra 2012 a 13. novembra 2012.
Zároveň bola vyzvaná Správa katastra Čadca na predloženie listín;
- 25. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky;
- 2. júla 2013 boli okresnému súdu doručené požadované listiny Správou katastra
Čadca;
- 18. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie okresného súdu, ktorým
žalobcovia žiadali doplnenie znaleckého dokazovania;
- uznesením okresného súdu z 11. novembra 2013 bolo nariadené súdnemu znalcovi
doplniť znalecký posudok a žalobcom bola tiež uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania;
- podaním z 20. januára 2014 bolo okresným súdom oznámené súdnemu znalcovi,
že doplnenie znaleckého posudku nie je potrebné vykonať;
- 20. januára 2014 bolo nariadené pojednávanie na 6. február 2014, na ktorom
odzneli prednesy účastníkov konania týkajúce sa ďalšieho dokazovania a ktoré bolo
odročené na neurčito z dôvodu zmeny návrhu;
- 7. februára 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcov, ktorí navrhli
okresnému súdu vyžiadanie listín od Správy katastra Čadca;
- podaním zo 16. apríla 2014 okresný súd vyzval Správu katastra Čadca
na predloženie listín;
- 13. mája 2014 boli Správou katastra Čadca predložené požadované listiny;
- 15. mája 2014 bol nariadený termín pojednávania na 12. jún 2014, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok;
- 22. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcov;
- 24. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky
k odvolaniu žalobcov;
- 3. októbra 2014 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalobcov;
- uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 701/2014 z 25. februára 2015 bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie;
- 2. apríla 2015 bol súdny spis doručený okresnému súdu;
- 21. apríla 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcov na doplnenie
znaleckého dokazovania;
- uznesením okresného súdu z 25. septembra 2015 boli žalobcovia vyzvaní, aby
v určenej lehote odstránili vady návrhu;
- 1. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie žalobcov, že je možné
špecifikovať a odstrániť vady návrhu až po doplnení znaleckého dokazovania;
- uznesením okresného súdu z 24. februára 2016 bolo podanie žalobcov doručené
okresnému súdu 30. novembra 2009 odmietnuté;
- 11. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcov proti uzneseniu
okresného súdu z 24. februára 2016;
- uznesením okresného súdu z 23. marca 2016 boli žalobcovia vyzvaní, aby v určenej
lehote odstránili vady odvolania;
- 15. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie, v ktorom boli odstránené
vady;
- 27. apríla 2016 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k podanému odvolaniu;
- 23. júna 2016 bol súdny spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia
o podanom odvolaní proti uzneseniu z 24. februára 2016;
- uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 235/2016 z 27. júla 2016 bolo uznesenie
okresného súdu z 24. februára 2016 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie;
- 8. augusta 2016 bol súdny spis doručený okresnému súdu a 22. augusta 2016 bol
daný pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu z 27. júla 2016 žalobcom
a sťažovateľke;
- 27. septembra 2016, 21. decembra 2016 a 11. októbra 2017 boli okresnému súdu
doručené návrhy žalobcov na vykonanie dôkazu;
- uznesením okresného súdu z 27. októbra 2017 bolo nariadené znalecké dokazovanie
s tým, že vo veci bude za prítomnosti súdneho znalca a účastníkov konania vykonaná
obhliadka nehnuteľnosti a súdnemu znalcovi bude daná znalecká úloha až po vykonaní
obhliadky. Úlohou súdneho znalca bude po obhliadke vypracovať znalecký posudok
v lehote 1 mesiaca od doručenia súdneho spisu;
- 2. novembra 2017 bola nariadená obhliadka nehnuteľnosti na 28. november 2017,
ktorá sa uskutočnila;
- 8. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k obhliadke
nehnuteľnosti spolu s návrhom na doplnenie dokazovania a tiež vyjadrenie sťažovateľky;
- uznesením okresného súdu zo 6. júna 2019 bolo priznané súdnemu znalcovi
znalečné na základe jeho návrhu doručeného okresnému súdu 1. decembra 2017;
- uznesením okresného súdu z 25. mája 2020 bola súdnemu znalcovi uložená
povinnosť doplniť znalecký posudok o zodpovedanie okresným súdom položených otázok,
resp. splnenie okresných súdom uložených úloh;
- 25. mája 2020 bol tiež nariadený termín pojednávania na 14. október 2020, ktorý
bol neskôr zmenený na 16. október 2020.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie
možno preskúmavať spoločne.
16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
17. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.
Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny
poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb).
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,
I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov, a preto ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne
zložitú. Vzhľadom na potrebu vypracovania znaleckého posudku, doplňujúceho znaleckého
dokazovania a obhliadky nehnuteľnosti možno považovať prerokúvanú vec po skutkovej
stránke za zložitejšiu, na túto skutočnosť ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení
výšky finančného zadosťučinenia. Zároveň ústavný súd konštatuje, že ani prípadná právna
a skutková zložitosť veci nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu dĺžku
rozhodovania okresného súdu vo veci samej, ktorá nie je právoplatne skončená ani po skoro
12 rokoch od začatia napadnutého konania.
21. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
nezistil zo súdneho spisu okresného súdu skutočnosti, ktoré by signalizovali nedostatočnú
aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľky v napadnutom konaní okresného súdu.
Sťažovateľka doteraz reagovala v stanovenej lehote na výzvy okresného súdu a tiež sa
zúčastnila všetkých nariadených pojednávaní osobne alebo prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení ani nenamietala
konkrétne správanie sťažovateľky, ktorým by prispela k predĺženiu napadnutého konania,
ale iba výslovne správanie právneho zástupcu žalobcov, ktoré však nie je predmetom
prieskumu v tomto konaní ústavného súdu. Z uvedeného vyplýva, že podľa názoru
ústavného súdu sťažovateľka neprispela svojím správaním k predĺženiu napadnutého
konania okresného súdu.
22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,
ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna
zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
23. Po začatí konania okresný súd poskytol opakovane sporovým stranám lehotu
na mimosúdnu dohodu, ku ktorej podľa oznámenia žalobcov z 24. novembra 2010 nedošlo.
Následne okresný súd postupoval v konaní pomerne plynulo až do vydania prvého rozsudku
vo veci 12. júna 2014. Po zrušení rozsudku uznesením krajského súdu z 25. februára 2015
a po vrátení spisu bol okresný súd nečinný až do 25. septembra 2015, keď vyzval žalobcov
na odstránenie vád podania. Ústavný súd konštatuje, že následne došlo k predĺženiu trvania
napadnutého konania neefektívnym postupom okresného súdu spočívajúcim vo vydaní
uznesenia z 24. februára 2016 o odmietnutí podania žalobcov z 27. októbra 2009, ktoré ako
vecne nesprávne zrušil v odvolacom konaní krajský súd. Ten v dôvodoch uznesenia
z 27. júla 2016 v relevantnej časti uviedol, že «uznesením z 25.09.2015 boli žalobcovia
vyzvaní, aby doplnili svoj návrh na začatie konania vo veci určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam (podaný na okresný súd 30.11.2009). V uznesení boli žalobcovia okrem
iného vyzvaní k tomu, aby „predložili v určenej lehote aj aktualizovaný geometrický plán
v potrebnom počte vyhotovení“. Takto špecificky formulovaná výzva na doplnenie návrhu
na začatia konania nie je podľa názoru odvolacieho súdu výzvou podľa § 43 ods. 1 O.s.p.,
platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie... V danom prípade okresným
súdom vymedzená požiadavka predloženia aktualizovaného geometrického plánu vo svojich
dôsledkoch bránila v uplatnení práva žalobcov. Nie je spravodlivé od žalobcov požadovať,
aby nechali vypracovať /aktualizovaný/ geometrický plán už pred podaním žaloby. Navyše
žalobcovia... konštatovali, že zo znaleckého posudku... a jeho dodatkov č. 1 a 2 je zrejmé, že
v akej časti pozemku sa domáhajú a táto časť je špecifikovaná v dodatku č. 1 znaleckého
posudku. Súd prvej inštancie sa však už ďalej nezaoberal, či takéto označenie časti
pozemku, ktorej sa domáhajú, je určité.».
24. Okolnosťou, ktorá významne narušila plynulosť napadnutého konania, bola úplná
nečinnosť okresného súdu, a to v období od 22. augusta 2016, keď bol daný pokyn
na doručenie uznesenia krajského súdu z 27. júla 2016 žalobcom a sťažovateľke,
do 27. októbra 2017 (15 mesiacov), keď bolo okresným súdom rozhodnuté o nariadení
znaleckého dokazovania. Okresný súd tiež nevykonal úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci
samej bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a to v období od 8. decembra 2017,
keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k obhliadke nehnuteľnosti spolu
s návrhom na doplnenie dokazovania a tiež vyjadrenie sťažovateľky, do 25. mája 2020
(skoro 30 mesiacov), keď bola rozhodnutím okresného súdu súdnemu znalcovi uložená
povinnosť doplniť znalecký posudok (ústavný súd nepovažuje uznesenie okresného súdu
zo 6. júna 2019 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi za úkon smerujúci k meritórnemu
rozhodnutiu).
25. Ústavný súd považuje za absolútne neakceptovateľné, že okresný súd uložil
povinnosť znalcovi doplniť znalecký posudok zodpovedaním uložených otázok/úloh
po skoro 30 mesiacoch od uskutočnenia obhliadky nehnuteľnosti, keď už v tom čase
napadnuté konanie trvalo 8 rokov. Ústavný súd teda konštatuje, že orgány riadenia a správy
okresného súdu mali napadnuté konanie už dávno identifikovať ako nevybavenú reštančnú
vec s osobitným režimom a pozornosťou.
26. Ústavný súd považuje doterajšie vykonávanie znaleckého dokazovania okresným
súdom (rozhodnutie o vypracovaní znaleckého posudku vrátane dvoch jeho doplnení,
zrušenie tretieho doplnenia znaleckého posudku) za neefektívne, pretože doteraz neprispelo
k správnemu zisteniu skutkového stavu veci.
27. V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,
28. Ústavný súd teda konštatuje, že celková dĺžka napadnutého konania, ktoré nie je
právoplatne skončené ani po takmer 11 rokoch od jeho začatia, bola ovplyvnená úplnou
nečinnosťou okresného súdu (skoro 4 roky) a jeho neefektívnou činnosťou, čo nevyhnutne
znamená, že v napadnutom konaní nastali zbytočné prieťahy. Okresný súd totiž nezvolil
procesný postup smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka nachádza. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť
dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj
samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na
ostatných občanov.
29. Vo vzťahu k argumentácii zákonnej sudkyne okresného súdu, ktorá vo svojom
vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukázala na neexistenciu „subjektívnych dôvodov
prieťahov“ (spôsobených dôvodmi na strane konkrétneho sudcu, resp. zamestnanca
okresného súdu) v posudzovanej veci, ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už
viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia.
30. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,
aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie
spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.
objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,
nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných
súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
31. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje
postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu (resp. zamestnanca súdu) vybavujúceho danú vec. Aj za konanie
konkrétneho sudcu, resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť
príslušný súd ako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť účastníkom
(stranám) konania účinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti, ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade
nemožno robiť rozdiel medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m.
VI.
Záver
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
32. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
34. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného
súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému
súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.
K bodu 3 výrokovej časti nálezu
35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
37. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
38. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie
v sume 20 000 € z dôvodu, „... že sporný pozemok nadobudla darovaním od svojich
rodičov. Sporný pozemok je súčasťou priestoru, na ktorom je postavený rodný dom
sťažovateľky a kde sa nachádza aj záhrada, v ktorej sťažovateľka vyrastala. Preto je zrejmé,
že k tomuto miestu má sťažovateľka silný citový vzťah. Sťažovateľka si predstavovala svoju
budúcnosť tak, že rodný dom zrekonštruuje a zveľadí si aj záhradu, v ktorej od detstva
pestuje zeleninu a kvetiny.
... 12 rokov svojho života sťažovateľka nevie, či sporný pozemok je ale nie je jej
vlastníctvom. Dvakrát okresný súd dal za pravdu sťažovateľke a sťažovateľka pocítila
úľavu, dvakrát krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie okresného súdu. Takýto postup
znamená značný stres a nepokoj, sťažovateľka ho popisuje ako bezmocnosť, keď sa musí
pozerať ako plynie čas a ona napriek viac ako dekáde svojho života sa stále nemá v rukám
rozhodnutie, ktoré by bolo končené.
Sporný pozemok výrazne degraduje, nemá zmysle do neho investovať... Sťažovateľka
dlhodobo trpí závažným zdravotných ochorením a práve nekončiace súdne konanie zhoršuje
jej už aj tak zdravotné problémy.
V poslednom období odmieta aj vychádzať do záhrady, nakoľko sa jej okamžite
prejavia známky ochorenia. Sťažovateľka taktiež nie je schopná vysvetliť svojim starým
rodičom čo sa to vlastne deje, prečo doposiaľ nie je súdne konanie ukončené, prečo vôbec
súdne konanie vzniklo, kto to spôsobil, nakoľko jej rodičia dlhé desaťročia bez rušenia
sporný pozemok užívali. Súdne konanie zle vplýva aj na zdravotný stav jej rodičov. Tak
sťažovateľka ako aj jej rodičia museli viackrát v dôsledku rozčúlenia a bezmocnosti
vyhľadať zdravotnú pomoc, niekoľkokrát bola volaná rýchla zdravotná služba.
Celá záležitosť ovplyvňuje aj manželský život sťažovateľky, medzi sťažovateľkou a jej
manželom vznikajú hádky, určitý čas smeroval manželský život sťažovateľky k rozvodu,
nakoľko sa sťažovateľka a jej manžel nevedeli stotožniť v dôležitosti súdneho konania.
... Nezanedbateľne neskončené súdne konanie má vplyv aj na susedské vzťahy,
nakoľko sporové strany sú susedia a pokiaľ súd právoplatne nerozhodne, obidve strany sa
cítia byť v práve a nemôže dôjsť k urovnaniu a upokojeniu ich vzájomných vzťahov.
Nakoľko sú sporové strany aj blízka rodina, vplýva spor aj na ich ostatnú rodinu, nakoľko
nemôžu sa stretávať celá rodina inak ako po častiach, aby sa sporové strany nestretli.
Ten najzávažnejší dôsledok je však... bezmocnosť a bezradnosť sťažovateľky, jej
absolútna nedôvera v súdny systém Slovenskej republiky, pocit zaujatosti, nekompetentnosti
a arogancie sudcov. Sťažovateľka by nikomu nepriala žiť 12 rokov v neistote a v sústavnom
strese zo súdneho procesu.“.
39. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.
40. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého
konania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky, ktoré boli porušené, a predmet
konania a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €.
41. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka
žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €,
a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.
42. Priznané finančné zadosťučinenie je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľke
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 135 ods. 1 zákona o ústavnom
súde).
K bodu 4 výrokovej časti nálezu
43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
44. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
45. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11
ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových
výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je
v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).
46. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia
pred ústavným súdom v celkovej sume 375,24 €, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané
v roku 2020, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2020.
47. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľky odmenu a režijný
paušál za podanie z 29. júna 2020 (vyjadrenie k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu
k ústavnej sťažnosti sťažovateľky). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým,
že právny zástupca sťažovateľky v tomto podaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mali
vplyv na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.
48. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
VII.
49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu