Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 475/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o., Opletalova 65, Bratislava, IČO 17 321 484,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lebovič, s. r. o., Tomášikova 10/B, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Filip Lebovič, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Poprad

č. k. -169 z 21. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o.,

Opletalova 65, Bratislava, IČO 17 321 484 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -169 z 21. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou stranou

sporu pred okresným súdom, ktorého predmetom bolo posúdenie žaloby o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru. Úspešný žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania

v celkovej výške 2 250,06 €. Okrem iného si uplatnil náhradu úkonov právnej služby

označených ako porada s klientom v celkovom rozsahu 14 hodín.

3. Okresný súd žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a uznesením č. k. 1/2019-

130 z 22. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) uložil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 250,06 €. Sťažovateľka

podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, v ktorej okrem iného namietala

priznanie nároku na náhradu 14 úkonov právnej služby, ktoré ona považovala

za neodôvodnené a neúčelné.

4. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho

úradníka a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške

1 989,42 €.

5. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že okresný súd vôbec neposúdil

účelnosť predmetných úkonov právnej služby. Pokiaľ by si okresný súd svoju úlohu plnil

riadne, dospel by podľa názoru sťažovateľky na základe riadneho posúdenia žalobcom

uplatnených úkonov právnej služby k záveru, že ide o zjavné zneužitie práva na uplatnenie

náhrady neprimerane vysokých úkonov právnej služby zo strany žalobcu na jej úkor.

6. Sťažovateľka tvrdí, že spor pred okresným súdom nebol skutkovo ani právne

zložitý, žalobca zotrvával na svojej argumentácii a vo vyjadrení z 18. februára 2019

neuviedol také závažné tvrdenia, ktoré by odôvodňovali poradu s právnym zástupcom

v rozsahu 10 hodín. Aj v podaní z 5. apríla 2019 žalobca v zásade iba opakoval

svoje tvrdenia uvedené už v pôvodnej žalobe. Žalobcovi bola priznaná aj duplicitná

odmena, keď podľa predloženého záznamu o porade s klientom z 1. apríla 2019 a 2. apríla

2019 bola predmetom tejto porady aj „príprava vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného

z 18.2.2019“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol: „I. Základné právo obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. na súdnu

ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a právo na spravodlivé

prejednanie veci podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -169 zo dňa 21. januára 2020

porušené bolo.

II. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. -169 zo dňa 21. januára

2020 sa zrušuje a vec sa vracia v rozsahu zrušenia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Poprad je povinný zaplatiť spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. trovy

právneho zastúpenia vo výške 450,28 EUR...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Ústavný súd stabilne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, , ).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (,

). Ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument ().

18. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie

o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (,

). Obdobne to v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí aj

vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Robins proti Spojenému

kráľovstvu z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93, bod 29).

19. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania

je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania (, ,

). V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu

jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne

preskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu

je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne

vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,

a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť (,

, ).

20. Ústavný súd vo vzťahu k rozhodovaniu trovách konania ďalej judikoval,

že k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru môže dôjsť postupom všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne

nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu

trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania celkom nedostatočné,

t. j. nepreskúmateľné (, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Sťažovateľka namieta, že okresný súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal

jej námietkou neúčelnosti priznania náhrady trov konania za poradu s klientom v celkovom

rozsahu 14 hodín.

22. Ústavný súd na úvod konštatuje, že otázka úplne presnej výšky náhrady trov

v zásade nemá ústavnoprávny rozmer. Otázka s ústavnoprávnym rozmerom by vo vzťahu

k rozhodovaniu o trovách konania mohla vzniknúť napr. pri neodôvodnenom úplnom

odopretí odmeny advokátovi, pri posudzovaní koncepčnej otázky týkajúcej sa výpočtu

náhrady trov konania (pozri napr. ) či pri posudzovaní aplikácie

príslušných ustanovení zákona s ohľadom na osobitné okolnosti daného konania

a jeho predmetu (pozri napr. ). Prepočítavanie trov v „treťom stupni

konania“ však nie je a ani nemôže byť úlohou ústavných súdov.

23. Pokiaľ ide o okolnosti tejto veci, okresný súd v napadnutom uznesení k porade

právneho zástupcu žalobcu s klientom 1. apríla 2019, 2. apríla 2019, 7. júna 2019

a 29. augusta 2019 uviedol, že tieto považuje za účelné úkony, keď právny zástupca žalobcu

súdu predložil záznamy o vykonaných poradách potvrdené žalobcom s uvedením

konkrétneho obsahu označených porád.

24. Ako už bolo uvedené, úlohou ústavného súdu nie je nanovo preskúmavať

označené záznamy a obsah porád žalobcu s jeho právnym zástupcom a prehodnocovať ich

„v treťom stupni“, a to jednak s poukazom na predmet konania (rozhodovanie o trovách

konania), na sťažovateľom namietané pochybenie (priznanie náhrady aj za neúčelné porady

s klientom), ako aj na celkovú výšku sporných trov (celkovo 14 úkonov právnej služby

po 75,38 €, z ktorých nie všetky mali byť účelné a odôvodnené).

25. Ústavný súd sa teda v rámci rozsahu svojej právomoci v otázkach posudzovania

priznania trov konania v tejto veci presvedčil, že okresný súd sa v napadnutom uznesení

námietkou sťažovateľa o neúčelnosti priznania náhrady trov konania zaoberal a že svoj

záver podporil odkazom na konkrétne okolnosti prípadu (potvrdené záznamy o vykonaných

poradách).

26. Vzhľadom na všetko už uvedené dospel ústavný súd k záveru, že v tejto veci

nemožno uvažovať o takom extrémnom vybočení z princípu spravodlivosti, ktoré by

s odkazom na už citovanú judikatúru bolo spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,

a teda do označených práv sťažovateľky.

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch

v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu