Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)I. ÚS 475/2020
PDF · 377.76 KB
No categories available
I. ÚS 475/2020
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o., Opletalova 65, Bratislava, IČO 17 321 484,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lebovič, s. r. o., Tomášikova 10/B, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát Mgr. Filip Lebovič, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Poprad
č. k. 17 Cpr 1/2019-169 z 21. januára 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o.,
Opletalova 65, Bratislava, IČO 17 321 484 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 17 Cpr 1/2019-169 z 21. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou stranou
sporu pred okresným súdom, ktorého predmetom bolo posúdenie žaloby o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Úspešný žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania
v celkovej výške 2 250,06 €. Okrem iného si uplatnil náhradu úkonov právnej služby
označených ako porada s klientom v celkovom rozsahu 14 hodín.
3. Okresný súd žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a uznesením č. k. 17 Cpr 1/2019-
130 z 22. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) uložil
sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 250,06 €. Sťažovateľka
podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, v ktorej okrem iného namietala
priznanie nároku na náhradu 14 úkonov právnej služby, ktoré ona považovala
za neodôvodnené a neúčelné.
4. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
1 989,42 €.
5. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že okresný súd vôbec neposúdil
účelnosť predmetných úkonov právnej služby. Pokiaľ by si okresný súd svoju úlohu plnil
riadne, dospel by podľa názoru sťažovateľky na základe riadneho posúdenia žalobcom
uplatnených úkonov právnej služby k záveru, že ide o zjavné zneužitie práva na uplatnenie
náhrady neprimerane vysokých úkonov právnej služby zo strany žalobcu na jej úkor.
6. Sťažovateľka tvrdí, že spor pred okresným súdom nebol skutkovo ani právne
zložitý, žalobca zotrvával na svojej argumentácii a vo vyjadrení z 18. februára 2019
neuviedol také závažné tvrdenia, ktoré by odôvodňovali poradu s právnym zástupcom
v rozsahu 10 hodín. Aj v podaní z 5. apríla 2019 žalobca v zásade iba opakoval
svoje tvrdenia uvedené už v pôvodnej žalobe. Žalobcovi bola priznaná aj duplicitná
odmena, keď podľa predloženého záznamu o porade s klientom z 1. apríla 2019 a 2. apríla
2019 bola predmetom tejto porady aj „príprava vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného
z 18.2.2019“.
7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol: „I. Základné právo obchodnej spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. na súdnu
ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
prejednanie veci podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/1/2019-169 zo dňa 21. januára 2020
porušené bolo.
II. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/1/2019-169 zo dňa 21. januára
2020 sa zrušuje a vec sa vracia v rozsahu zrušenia tomuto súdu na ďalšie konanie.
III. Okresný súd Poprad je povinný zaplatiť spoločnosti RAMIRENT spol. s r. o. trovy
právneho zastúpenia vo výške 450,28 EUR...“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
17. Ústavný súd stabilne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06).
18. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie
o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (I. ÚS 198/07,
II. ÚS 272/08). Obdobne to v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí aj
vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Robins proti Spojenému
kráľovstvu z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93, bod 29).
19. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania
je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania (I. ÚS 119/2012, I. ÚS 629/2016,
I. ÚS 233/2017). V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu
jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne
preskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu
je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne
vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,
a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť (IV. ÚS 248/08,
III. ÚS 48/2013, II. ÚS 364/2014).
20. Ústavný súd vo vzťahu k rozhodovaniu trovách konania ďalej judikoval,
že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže dôjsť postupom všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne
nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu
trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania celkom nedostatočné,
t. j. nepreskúmateľné (IV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
21. Sťažovateľka namieta, že okresný súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal
jej námietkou neúčelnosti priznania náhrady trov konania za poradu s klientom v celkovom
rozsahu 14 hodín.
22. Ústavný súd na úvod konštatuje, že otázka úplne presnej výšky náhrady trov
v zásade nemá ústavnoprávny rozmer. Otázka s ústavnoprávnym rozmerom by vo vzťahu
k rozhodovaniu o trovách konania mohla vzniknúť napr. pri neodôvodnenom úplnom
odopretí odmeny advokátovi, pri posudzovaní koncepčnej otázky týkajúcej sa výpočtu
náhrady trov konania (pozri napr. IV. ÚS 513/2018) či pri posudzovaní aplikácie
príslušných ustanovení zákona s ohľadom na osobitné okolnosti daného konania
a jeho predmetu (pozri napr. IV. ÚS 431/2018). Prepočítavanie trov v „treťom stupni
konania“ však nie je a ani nemôže byť úlohou ústavných súdov.
23. Pokiaľ ide o okolnosti tejto veci, okresný súd v napadnutom uznesení k porade
právneho zástupcu žalobcu s klientom 1. apríla 2019, 2. apríla 2019, 7. júna 2019
a 29. augusta 2019 uviedol, že tieto považuje za účelné úkony, keď právny zástupca žalobcu
súdu predložil záznamy o vykonaných poradách potvrdené žalobcom s uvedením
konkrétneho obsahu označených porád.
24. Ako už bolo uvedené, úlohou ústavného súdu nie je nanovo preskúmavať
označené záznamy a obsah porád žalobcu s jeho právnym zástupcom a prehodnocovať ich
„v treťom stupni“, a to jednak s poukazom na predmet konania (rozhodovanie o trovách
konania), na sťažovateľom namietané pochybenie (priznanie náhrady aj za neúčelné porady
s klientom), ako aj na celkovú výšku sporných trov (celkovo 14 úkonov právnej služby
po 75,38 €, z ktorých nie všetky mali byť účelné a odôvodnené).
25. Ústavný súd sa teda v rámci rozsahu svojej právomoci v otázkach posudzovania
priznania trov konania v tejto veci presvedčil, že okresný súd sa v napadnutom uznesení
námietkou sťažovateľa o neúčelnosti priznania náhrady trov konania zaoberal a že svoj
záver podporil odkazom na konkrétne okolnosti prípadu (potvrdené záznamy o vykonaných
poradách).
26. Vzhľadom na všetko už uvedené dospel ústavný súd k záveru, že v tejto veci
nemožno uvažovať o takom extrémnom vybočení z princípu spravodlivosti, ktoré by
s odkazom na už citovanú judikatúru bolo spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,
a teda do označených práv sťažovateľky.
27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch
v nej uvedených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu