Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 356/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom

, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13

ods. 4 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať majetok

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 200 €

(slovom dvesto eur), ktoré j e mu Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet

jeho právneho zástupcu ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 15. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením okresného súdu

č. k. -6 z 23. septembra 2016 ustanovený ako obhajca obvinenému. Trestná

vec obvineného bola právoplatne skončená na okresnom súde rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 27. januára 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. januára 2017.

Sťažovateľ zaslal okresnému súdu 28. júna 2017 návrh na priznanie trov právneho

zastúpenia, ktorý bol okresnému súdu doručený 30. júna 2017.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že okresný súd o jeho návrhu

na priznanie odmeny za poskytnuté právne služby ku dňu podania ústavnej sťažnosti,

t. j. po uplynutí takmer 3 rokov od podania návrhu, nerozhodol, a to aj napriek tomu,

že v zmysle v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uplynula okresnému súdu 30-dňová lehota

na rozhodnutie 1. augusta 2017. Okresný súd je podľa názoru sťažovateľa v napadnutom

konaní nečinný, pričom sťažovateľ 6. septembra 2018 zaslal okresnému súdu urgenciu,

aby o ním podanom návrhu rozhodol, avšak okresný súd na jeho podnet nereagoval.

Sťažovateľ ďalej argumentuje, že z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci

je predmetom konania „rutinná vec, týkajúca sa okrajovej časti trestnoprávnej agendy“,

ktorá patrí do štandardnej a najjednoduchšej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

Uvedeným postupom okresného súdu tak podľa sťažovateľa dochádza k porušovaniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok

podľa a práva podľa dodatkového protokolu sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti v zásadnom uviedol, že okresný súd „pri rozhodovaní o odmene advokáta ústavne

neakceptovateľným spôsobom mi maril nadobudnúť majetok - peniaze... je potrebné vysloviť

aj záver, že došlo k porušeniu práva podľa a dodatkového

protokolu. Mám za to, že už samo o sebe spôsobenie prieťahov v súdnom konaní vyústilo

do porušenia práva vlastniť majetok.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1./ Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2./ Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo vlastniť majetok a s ním nakladať podľa v spojení s

Slovenskej republiky a jeho právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3./ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 2 000 €, ktoré je Okresný súd

Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 375,24 €, ktoré je Okresný

súd Žilina povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5./ Na základe skutočnosti, že mená sťažovateľov sú v nálezoch ústavného súdu

publikované na webových stránkach Ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sťažovateľ žiada, aby bolo jeho meno

v publikovaných rozhodnutiach anonymizované o to nahradením jeho mena o priezviska

iniciálkami...“

6. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia celkom v sume

2 000 € sťažovateľ v zásadnom odôvodnil tým, že o jeho návrhu „nebolo rozhodnuté

v zákonom stanovenej lehote a to i napriek požiadavkám zo strany účastníka. Počas celej

doby konania som bol v právnej neistote a to len pre nečinnosť súdu. Nárok na finančné

zadosťučinenie odôvodňujem najmä dĺžkou obdobia, počas ktorej okresný súd nerozhodol

o mojom návrhu, nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie, neposkytnutím nápravy

zo strany predsedu okresného súdu, a nedôvodným zadržiavaním príjmu za moju

už vykonanú prácu... Stratil som dôveru k všeobecnému súdnictvu reprezentovanému

Okresným súdom Žilina, ktorý podľa môjho názoru konal s prieťahmi a porušil aj moje

právo vlastniť majetok. Takýto stav a prístup súdov k agende odmeny advokátov

je dehonestujúci pre výkon slobodného advokátskeho povolania. Nemožno prehliadnuť fakt,

že advokát za svoju vykonanú prácu si môže podať návrh na priznanie odmeny

po právoplatnom skončení veci a nehovoriac o tom, kedy dôjde k vyplateniu za prácu

advokáta.“.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

7. Ústavný súd podaním zo 17. augusta 2020 vyzval predsedu okresného súdu

na vyjadrenie sa k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu

sp. zn. z 8. septembra 2020 predseda okresného súdu v podstatnom

uviedol:

„Vo veci ústavnej sťažnosti ... Vám oznamujem, že na výzvu

Ústavného súdu SR sa vyjadrila príslušná vyššia súdna úradníčka, ktorá uviedla,

že o návrhu obhajcu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.09.2020.

K predloženému vyjadreniu nemám čo dodať.“

8. Ústavný súd listom z 23. septembra 2020 zaslal sťažovateľovi uvedené vyjadrenie

predsedu okresného súdu s možnosťou vyjadriť sa k nemu v stanovenej lehote. Sťažovateľa

zároveň požiadal, aby v zmysle o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) v stanovenej lehote ústavnému súdu oznámil,

či súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej

sťažnosti, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci, s tým, že ak v súdom stanovenej lehote nedoručí ústavnému súdu

svoje stanovisko, bude sa predpokladať, že k uvedenému postupu ústavného súdu

( v spojení s ) nemá

námietky. Sťažovateľ svoje stanovisko ústavnému súdu v uvedenej lehote nedoručil.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom

na predmet konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí

dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa prvej vety každý má právo vlastniť majetok.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní o výške odmeny obhajcu. Zároveň

je namietané aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení

s a práva pokojne užívať majetok podľa dodatkového protokolu.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

16. Článok 6 ods. 1 dohovoru možno aplikovať aj na rozhodovanie o trovách konania

za predpokladu, že predmetom konania bolo rozhodovanie o občianskych právach

a záväzkoch alebo o oprávnenosti trestného obvinenia (porovnaj rozsudky ESĽP vo veciach

Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997, Beer proti Rakúsku zo 6. 2. 2001,

porovnaj tiež KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva

o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 604.). Obdobne

aj ústavný súd uviedol, že obsahom základného práva podľa je ratione

materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom (m. m. ). Aj na konanie o trovách konania sa takto vzťahujú

garancie vyplývajúce z dohovoru, resp. z , t. j. povinnosť

súdu rozhodnúť o trovách konania v primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

18. Účel základného práva podľa v trestnom konaní pred súdom

možno definovať primárne aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej

z trestného činu, o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym

rozhodnutím bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote ().

Súčasťou tohto základného práva je aj rozhodnutie súdu bez zbytočných prieťahov,

resp. v primeranej lehote aj o ďalších súvisiacich otázkach, t. j. aj o odmene obhajcu

za poskytnuté právne služby ().

19. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 [rovnako aj podľa Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“)], ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj podľa listiny

a aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti

prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž

nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide

o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú

dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká

komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej

republike, rovnako tak aj , , , ]. Naostatok

aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku

z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku

z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006)

viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť

jeho účinnosť a dôveryhodnosť. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd

aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

20. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej

zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP

vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť

rôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu

ďalej vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie

skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými

odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi

().

21. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu ustanoveného

obhajcu na priznanie trov za poskytnuté úkony právnej pomoci v trestnom konaní.

Ide skôr o mechanickú/administratívnu činnosť ako právne náročnú rozhodovaciu činnosť.

Predmetná činnosť taktiež spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných

súdov.

22. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V rámci posúdenia

druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom

konaní ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa okolnosti, ktoré by sa podpísali

na prieťahovom postupe okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ urgoval

predsedu okresného súdu o zjednanie nápravy, avšak bezvýsledne.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

24. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, zo súdneho spisu a z ďalších podaní

(vyjadrenia okresného súdu) zistil, že sťažovateľ bol opatrením okresného súdu

z 23. septembra 2016 ustanovený za obhajcu obvineného. Po právoplatnom skončení veci

(rozsudkom z 27. januára 2017, právoplatným tým istým dňom) doručil sťažovateľ

okresnému súdu 30. júna 2017 návrh na priznanie trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil

vo výške 1 125,67 €. Do času podanej ústavnej sťažnosti (22. mája 2020) okresný súd

o jeho návrhu nerozhodol, urobil tak až uznesením zo 7. septembra 2020, ktorým priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 732,91 € a ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. septembra 2020. Z uvedeného je nepochybné, že okresný súd nerozhodol

v lehote 30 dní od podania návrhu podľa . Túto lehotu

výrazne prekročil, právoplatne o trovách konania rozhodol okresný súd po uplynutí viac

ako troch rokov od podania návrhu. Rozhodnutie v lehote troch rokov nie je akceptovateľné,

a to bez ohľadu na objektívne možnosti, a je porušením nielen zákonnej úpravy,

ale aj sťažovateľom uplatnených práv.

25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní – pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie trov právneho

zastúpenia – porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).

26. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že o návrhu sťažovateľa na náhradu trov trestného

konania v napadnutom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, neprikázal ústavný súd

podľa druhej vety v spojení s zákona o ústavnom

súde okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa dodatkového protokolu a k porušeniu

29. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v kontexte s namietaným porušením základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, ktoré odôvodňuje

tým, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia

v zákonom stanovenej lehote, a teda porušil aj jeho vlastnícke právo tým, že mu maril

možnosť nadobudnúť majetok – peniaze (odmenu za vykonanú právnu službu).

30. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že ak dôjde k porušeniu ústavno-procesných

princípov vyplývajúcich z až , nemožno automaticky konštatovať

porušenie práv hmotného charakteru. Pre prípadný záver o porušení práv hmotného

charakteru je okrem iných relevantná intenzita a charakter porušenia ústavno-procesných

princípov a tiež ďalšie okolnosti prerokúvaného prípadu.

31. V aktuálne prerokúvanom prípade ústavný súd dospel k záveru o porušení

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

(body 15 až 25 tohto nálezu). Pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa o porušení

základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu

ústavný súd považoval za relevantné, že v prípade sťažovateľa nedošlo k úplnému zmareniu

nadobudnutia vlastníctva k peniazom predstavujúcim odmenu za právne zastupovanie,

ale len k oddialeniu nadobudnutia tejto peňažnej sumy. Ústavný súd prihliadol

na to, že v čase meritórneho rozhodovania o ústavnej sťažnosti okresný súd vo veci trov

právneho zastúpenia právoplatne rozhodol uznesením zo 7. septembra 2020. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní nedošlo k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a preto v tomto rozsahu ústavnej sťažnosti nevyhovel

(bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).

32. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd poukazuje

na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej je ponímaný ako všeobecné

ustanovenie, ktoré treba vykladať a chápať ako ústavný direktív adresovaný predovšetkým

orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktorý nemôže plniť

poslanie priamo aplikovateľného ustanovenia v individuálnych záležitostiach. Jeho

aplikácia preto nie je možná bez konkrétneho vyjadrenia dopadu diskriminujúceho postupu

štátneho orgánu na základne právo alebo slobodu fyzickej alebo právnickej osoby

(napr. , , , ). Vychádzajúc z uvedeného,

ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní nedošlo

k porušeniu , a preto ani v tomto rozsahu ústavnej sťažnosti nevyhovel

(bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

33. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , ,

IV. ÚS 132/2012,1. ).

36. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 2 000 € z dôvodu, že došlo k bezdôvodnému zadržaniu jeho

príjmu, stratil dôveru vo všeobecné súdnictvo, došlo k dehonestovaniu advokátskeho stavu

a on svojím správaním neprispel k vzniku prieťahov.

37. Ústavný súd v napadnutom konaní okresného súdu identifikoval obdobie

nečinnosti v rozsahu troch rokov a jedného mesiaca. V napadnutom konaní pravdepodobne

podanie ústavnej sťažnosti primälo okresný súd k tomu, aby zintenzívnil svoju činnosť

a o sťažovateľom uplatnenom nároku rozhodol aspoň v prvom stupni (teda vyšším súdnym

úradníkom). Skutočnosť, že rozhodovanie o návrhu sťažovateľa trvalo neprimeranú dobu,

bola reflektovaná vo výroku, ktorým bolo vyslovené porušenie práv sťažovateľa.

38. Vzhľadom na dĺžku napadnutého konania, ktorého podstatou je rozhodnutie

v podstate administratívnym spôsobom, zohľadňujúc aj záujem sťažovateľa na rozhodnutí

o jeho návrhu z dôvodu zabezpečovania si príjmu na živobytie a vychádzajúc zo svojej

judikatúry, priznal ústavný súd sťažovateľovi sumu 200 € (bod 2 výrokovej časti tohto

nálezu), ktorú považoval vzhľadom na okolnosti veci za primeranú. Vo zvyšnej časti

sťažovateľovmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel

(bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd, vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, priznal sťažovateľovi trovy

konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta

a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení

s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej

sťažnosti).

42. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky

vo výške 1 062 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177 €

a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 €). Sťažovateľovi

tak patrí náhrada trov konania v celkovej výške 375,24 € (bod 3 výrokovej časti tohto

nálezu).

43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu