Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 535/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – BE,

spol. s r. o., Čapajevova 23, Prešov, IČO 36 506 893, zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou

Farbakyovou, Floriánova 12, Prešov, ktorou namieta porušenie základného práva

zaručeného a práva zaručeného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 14. mája 2020 a rozsudkom Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 24. mája 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – BE, spol. s r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – BE,

spol. s r. o., Čapajevova 23, Prešov, IČO 36 506 893 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, Floriánova 12, Prešov, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného (ďalej len „“)

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 14. mája 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)

a rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. mája 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola

stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení žalovanej, proti ktorej sa

(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala zaplatenia sumy. Napadnutým rozsudkom okresný súd

žalobe žalobkyne vyhovel a sťažovateľku zaviazal zaplatiť sumu 827,57 €. Napadnutým

rozsudkom krajského súdu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.

3. K splneniu procesných podmienok prípustnosti vecného prejednania ústavnej

sťažnosti sťažovateľka zdôrazňuje s poukazom na § 422 ods. 1 písm. c) Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), že dovolanie podľa

je v konkrétnych okolnostiach veci (predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie

bolo zaplatenie úrokov z omeškania – teda len príslušenstvo) s prihliadnutím na sumu,

o ktorú ide, neprípustné.

4. Namietané porušenie práv zaručených a dohovorom odôvodňuje

sťažovateľka nedostatočným odôvodnením, a teda nepreskúmateľnosťou rozhodnutí súdu

prvej inštancie a odvolacieho súdu, keďže im podľa jej názoru chýba zrozumiteľnosť

a logickosť.

5. Sťažovateľka zdôrazňuje, že pôvodná žalobkyňa

) sa žalobou z 8. augusta 2018 proti nej domáhala zaplatenia

sumy 72 962,29 € z dôvodu neuhradených faktúr za dodaný tovar. Pôvodná žalobkyňa

v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako postupca postúpila na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 pohľadávku na nového veriteľa – žalobkyňu.

Okresný súd následne uznesením zo 4. novembra 2018 pripustil, aby do konania na miesto

pôvodnej žalobkyne nastúpila žalobkyňa. Žalobkyňa – postupník vzala žalobu

12. januára 2018 v časti zaplatenia sumy 72 962,29 € späť z dôvodu, že sťažovateľka celú

istinu 10. septembra 2018 zaplatila. Naďalej však trvala na zaplatení úrokov z omeškania

v sume 827,57 €.

6. Sťažovateľka v priebehu konania pred okresným súdom namietala neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 s poukazom na § 37

ods. 1 a na tom základe aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne, keďže pôvodná žalobkyňa ako postupca nemohla na postupníka platne previesť

pohľadávku a s ňou spojené práva, a to z dôvodu, že suma 72 962,29 € bola uhradená

sťažovateľkou ešte pred postúpením pohľadávky – 10. septembra 2018.

7. V odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľka namietala,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami a dôvodmi,

ktoré sťažovateľka uviedla a ktoré boli zamerané na spochybnenie aktívnej legitimácie

žalobkyne.

8. Právny názor obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu

považuje sťažovateľka za neudržateľný. Právne relevantné je totiž podľa jej názoru

to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá a podpísaná 24. septembra 2018,

teda po začatí súdneho konania, keďže žaloba bola podaná pôvodnou žalobkyňou

už 8. augusta 2018. V takomto prípade je podľa sťažovateľky nevyhnutné, aby žalobkyňa,

ktorá navrhovala v zmysle zmenu strán v spore na strane žalobcu,

preukázala, že nastala po začatí konania právna skutočnosť, s ktorou sa spája prechod

alebo prevod práv a povinností, o ktorých sa koná. Až potom môže všeobecný súd návrhu

na zmenu strán v spore vyhovieť.

9. Okresný súd podľa sťažovateľky neuviedol, ako sa s námietkou nedostatku

aktívnej legitimácie žalobkyne vysporiadal, a nevyhodnotil ani skutočnosť, že k zaplateniu

vymáhanej sumy došlo pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní

pred súdom prvej inštancie sťažovateľka rovnako namietala, že zmluva o postúpení

pohľadávky z 24. septembra 2018 nemá náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok,

pretože v nej chýba jednoznačne identifikovaný dlh a rovnako aj špecifikácia dlžníka,

proti ktorému postupcovi pohľadávka vznikla. Sťažovateľka teda prezentovala názor,

podľa ktorého žalobkyni chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby,

ktorou sa v konaní pred všeobecnými súdmi domáhala zaplatenia úrokov z omeškania,

pretože na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky neprešla

na ňu pohľadávka, ktorej zaplatenia sa v predmetnom konaní domáhala.

10. Sťažovateľka je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu

nezodpovedá požiadavkám stanoveným v príslušných ustanoveniach Civilného sporového

poriadku, keďže z neho nie je možné zistiť, ktorými konkrétnymi dôkazmi boli preukázané

skutočnosti, na základe ktorých dospel okresný súd k právnemu názoru vyslovenému

v rozhodnutí. Okrem toho z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu

podľa sťažovateľky vyplýva, že okresný súd nereagoval na zásadnú a právne významnú

námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, čo je prejav arbitrárnosti napadnutého

rozsudku okresného súdu.

11. S právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku

sa vecne stotožnil aj krajský súd.

12. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje sťažovateľka za neudržateľný

z dôvodu, že nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu práva

na spravodlivý súdny proces. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s namietanými právnymi

skutočnosťami, absolútne odignoroval , vôbec

nevysvetlil, ako sa vysporiadal s právnou argumentáciou neurčitosti zmluvy o postúpení

pohľadávky v časti postúpenia úrokov z omeškania, ak istina bola uhradená

pred postúpením pohľadávky 10. septembra 2018 a úrok uhradený nebol a tento mal byť

postúpený v neurčitej, nejasnej a nezrozumiteľnej forme.

13. Krajský súd sa podľa sťažovateľky v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku

žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, čím „len podporil

ignorovanie právne významných skutočností uvádzaných žalovaným v konaní súdom prvej

inštancie a podporil aj nedostatočnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie.“.

14. Sťažovateľka ďalej namieta, že všeobecné súdy rozhodli v jej veci celkom

formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez tohto, aby mal ich výrok rozumný základ v obsahu

spisu a dôkazoch, ktoré boli v predmetnom konaní predložené.

15. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka zároveň požaduje

zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého rozsudku okresného súdu

a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka požaduje rovnako

aj náhradu trov konania.

II.

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

20. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

21. Podľa , a ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (odsek 1). Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd

(odsek 2). Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť,

ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa

(odsek 3).

22. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

23. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

III.

25. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana

ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z

(čl. 46 ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť, preto sa subsidiárna právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. napr. ).

K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom napadnutým

rozsudkom okresného súdu

26. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie

konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej meritórnemu prerokovaniu časti ústavnej

sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. V konkrétnych okolnostiach veci

sťažovateľka rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla odvolaním, o ktorom bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorého úlohou bolo v odvolacom konaní ochranu

ústavných práv sťažovateľke poskytnúť.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v časti, ktorou namieta porušenie práv zaručených a dohovorom napadnutým

rozsudkom okresného súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132

ods. 1 pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom napadnutým

rozsudkom krajského súdu

28. Z už citovaného princípu subsidiarity, ktorým sa konanie pred ústavným súdom

riadi, vyplýva, že konanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

, ).

29. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou

z tohto pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa je na sťažovateľovi.

30. Z obsahu relevantnej časti ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil,

že jej podstatou je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

z dôvodu nedostatočnej odôvodnenosti, svojvoľnosti, a tým aj arbitrárnosti meritórneho

rozhodnutia odvolacieho súdu (k tomu pozri predovšetkým argumentáciu obsiahnutú

v bodoch 12 a 13 tohto uznesenia).

31. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu ústavnej sťažnosti je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy,

ktorých uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom sporovom konaní

je to aj podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 419

a nasl. , a to za situácie, že tento opravný prostriedok je účinný na ochranu

sťažovateľom označených práv (, , ,

, ).

32. V prípade relevantnej časti ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný

súd po dôslednom posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľky

vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru

je založená na namietaných nedostatkoch v procesnom postupe krajského súdu,

ktoré vyústili do svojvoľného (arbitrárneho), resp. nedostatočne odôvodneného meritórneho

rozhodnutia.

33. V sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého stupňa

závažnosti, pre ktoré je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu v merite veci

alebo rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

je tak založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť

každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, prípadne

ktorým sa rozhodlo v merite veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je pritom

rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení

[k tomu pozri aj bod 9.1 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 19. januára 2017 publikovaného

pod R 19/2017].

34. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,

ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní a pod. (pozri k tomu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. októbra 2017).

35. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci

sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí

v rámci takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd

sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania

ako podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom

prípade ide o účinný prostriedok nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie

jeho prípustnosti. Dovolanie neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä

vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad

preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr. ,

a pod.). Ďalšou osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti

je situácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu patria na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

36. S prihliadnutím na skutkovú a právnu argumentáciu sťažovateľky,

ktorou v zásade namieta nedostatočnosť odôvodnenia meritórneho rozhodnutia odvolacieho

súdu, a s prihliadnutím na skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie je obsahovou

súčasťou práva na spravodlivý proces, ústavný súd konštatuje, že jeho právomoci

v konkrétnych okolnostiach veci predchádza právomoc najvyššieho súdu sa predmetnou

argumentáciou sťažovateľky (resp. jej tvrdením o vade zmätočnosti) zaoberať

a jej opodstatnenosť preskúmať (obdobne ).

37. Už len pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že argumentácia o neprípustnosti

dovolania podľa sa týka len dovolacieho dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia, a nie vád zmätočnosti podľa , pod ktoré sa argumentácia

sťažovateľky o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu

môže subsumovať. Aj preto je pre posúdenie tejto veci ústavným súdom irelevantná.

38. Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej ústavnej

sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania pritom dopytom na okresnom súde zistil,

že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie nepodala. Meritórne

preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavným súdom v situácii, keď nevyužila

právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý jej zákon účinne poskytoval,

t. j. nepodala dovolanie, hoci ho podať mohla a mala, by bolo porušením princípu

subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o ústavných sťažnostiach

podľa ().

39. Sťažovateľka tiež ani netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie

v konkrétnych okolnostiach veci podľa nepodala z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, a preto zo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný

postup podľa .

40. Keďže v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľka, ktorá na podklade svojej

už citovanej argumentácie tvrdila, že v dôsledku meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu

došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mala k dispozícii

účinný právny prostriedok, a to dovolanie podľa , je daná právomoc

najvyššieho súdu sa skutkovou a právnou argumentáciou zaoberať v dovolacom konaní

(obdobne a ).

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu

proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol z dôvodu neprípustnosti

podľa v spojení s .

42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu