Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-50-2019.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: DS service, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 842 303, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, proti žalovanému: PHARMACY - BE, spol. s r. o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 506 893, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37 783 319, o zaplatenie 827,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/177/2018-135 z 24. mája 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 827,57 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu dodával žalovanému do lekárne Zrkadlový háj tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v období od 11. marca 2018 do 22. apríla 2018 v celkovej sume 72.962,29 eur. Za dodaný tovar bola žalovanému 12. marca 2018 vystavená faktúra č. 8044953 na sumu 27,61 eur s dátumom splatnosti 10. júna 2018, 19. marca 2018 vystavená faktúra č. 8045924 na sumu 3.628,49 eur s dátumom splatnosti 17. júna 2018, 26. marca 2018 vystavená faktúra č. 8051952 na sumu 6.270,42 eur s dátumom splatnosti 24. júna 2018, 29. marca 2018 vystavená faktúra č. 8054443 na sumu 4.390,09 eur s dátumom splatnosti 27. júna 2018, 09. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8058717 na sumu 4.664,62 eur s dátumom splatnosti 08. júla 2018, 16. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8061886 na sumu 6.057,89 eur s dátumom splatnosti 15. júla 2018 a 23. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8067644 na sumu 2.234,09 eur s dátumom splatnosti 22. júla 2018. Splatnosť vystavených faktúr bola 90 dní. Žalovaný uhradil časť pohľadávky vo výške 72,962,29 eur 10. septembra 2018, teda po podaní žaloby a po dátume splatnosti jednotlivých faktúr. Pri platení neurčil, či platí istinu alebo úroky z omeškania. K úhrade celej dlžnej sumy nedošlo. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola 24. septembra 2018 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok vo výške 2.314.628,54 eur, súčasťou ktorej bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu s tým, že v prílohe k zmluve je identifikovaná číslom faktúry a vzťahuje sa k nej poznámka, že suma zodpovedajúca sume istiny bola uhradená. Žalobca sa žalobou domáha od žalovaného zaplatenia
ostávajúcej časti pohľadávky vo výške 827,57 eur, pri výpočte ktorej vychádzal z výšky kapitalizovaných úrokov z omeškania zo sumy 72.962,29 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra 2018. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy z prvej faktúry už 11. júna 2018 a poslednej faktúry 23. júla 2018, suma kapitalizovaných úrokov z omeškania je v skutočnosti vyššia.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný si neplnil svoje splatné záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu podal žalobu a ako postupca platne postúpil pohľadávku voči žalovanému na postupníka, súčasného žalobcu. V prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok sa k predmetným faktúram uvádza, že postupca postúpil na žalobcu príslušenstvo pohľadávky, hoci žalovaný pri platení neurčil, či platí istinu alebo úroky z omeškania, platba sa mala správne započítať najprv na úroky z omeškania. Žalovaný uhradil časť dlžnej sumy vo výške 72.962,29 eur ešte pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok, čiastočným plnením tak uznal aj zvyšok dlhu.
4. S poukazom na skutočnosť, že žalobca oprávnene vymáha 827,57 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania, hoci celková suma dlhovaná žalovaným žalobcovi je v skutočnosti vyššia, avšak súd nemohol žalobcovi priznať viac ako žiadal, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 827,57 eur. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 330 ods. 2, § 407 ods. 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná žalobcovi odkazom na ustanovenie § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k názoru, že žalovaný uhradil časť pohľadávky vo výške 72.962,29 eur, pričom pri platení neurčil, či platí istinu alebo úroky z omeškania. Konštatoval, že názor konajúceho súdu nemôže obstáť, pretože každú úhradu jednotlivých platieb špecifikoval uvedením čísla faktúry ako variabilného symbolu. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu nemohol 24. septembra 2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť pohľadávku na žalobcu, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy už pohľadávka vo výške 72.962,29 eur neexistovala resp. zanikla splnením, v dôsledku čoho žalobca nemohol mať a ani nemal aktívnu legitimáciu byť stranou v spore, a teda ani nemohol zobrať žalobu späť do výšky uhradenej pohľadávky 72.962,29 eur. Ďalej žalovaný podotkol, že súd prvej inštancie síce poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo 210/2001, R 119/2003, avšak opomenul prihliadnuť na neskorší odklon súdnej praxe od tohto názoru, v súlade s ktorým je dlžník oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Trval na tom, že z dôvodu postúpenia pohľadávky po začatí súdneho konania bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu preukázať súdu postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok. Tvrdil tiež, že v zmluve o postúpení pohľadávok je síce uvedená celková postupovaná pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur, avšak z tejto sumy nie je zrejmé, aký je dlh žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý by mal byť na základe tejto zmluvy postúpený na postupníka ako nového veriteľa. Mal za to, že identifikácia dlhu je nedostatočná aj z dôvodu, že v zmluve sa uvádza postúpenie pohľadávky bez uvedenia účastníkov zmluvy, z ktorej predmetný dlh vo výške 72.962,29 eur vyplýva. Súčasne mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a iných príslušných ustanovení tohto zákona a v tomto dôsledku žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Zdôraznil, že v dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok nie sú dostatočným spôsobom identifikované resp. špecifikované ani úroky z omeškania vo výške 827,57 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, pretože z nej vyplýva jedine to, že postupca postupuje príslušenstvo, ktoré však nie je jasne, zrozumiteľne a určito špecifikované. Za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) súdu prvej inštancie považoval, že súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na akom základe a na základe akých hodnoverných dôkazov dospel k tomu, že zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom, ako právne vyhodnotil námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti tejto zmluvy s poukazom na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka a ako vyhodnotil dôkazy predložené v konaní. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 27. augusta 2019. Vo vyjadrení prezentoval názor, že podanie došlé na súd prvej inštancie z dátovej schránky fyzickej osoby (V. X., Č. XXX/X, I.), podpísané pomocou tzv. elektronického občianskeho preukazu nespĺňa procesné náležitosti podania podľa ustanovenia § 125 CSP v spojení s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), keďže podanie, ktorého prílohu tvorí podanie vo veci samej (odvolanie) podľa ustanovenia § 123 ods. 2 CSP nebolo zo strany podávajúcej osoby podpísané elektronickým podpisom. Zdôraznil, že podávateľ podpísal prílohu elektronického podania, ale nepodpísal elektronické podanie samotné (ako obálku), a preto by sa naň nemalo prihliadať. Konštatoval, že autorizácia elektronického dokumentu je ekvivalentom vlastnoručného podpisu na predmetnej listine s tým, že autorizáciu elektronických dokumentov súvisiacich s výkonom advokácie je nevyhnutné vykonať prostredníctvom tzv. mandátnych kvalifikovaných certifikátov, ktoré boli advokátovi vydané spolu s elektronickým advokátskym preukazom. Keďže podanie doručené právnemu zástupcovi žalobcu bolo podpísané fyzickou osobou, ktorá podľa názoru žalobcu nepreukázala svoje oprávnenie konať za mandanta (žalovaného), tak odvolanie bolo podľa názoru žalobcu podané neoprávnenou osobou. Preto sa nezaoberal (neskúmal) vecnú stránku odvolania a odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd na podané odvolanie z dôvodu procesných nedostatkov neprihliadal, alternatívne, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 16. septembra 2019. Konštatoval, že štát jeho právnej zástupkyni zriadil elektronickú schránku označenú JUDr. Lýdia Farbakyová, advokát (IČO: 37 783 319). Odvolanie bolo jeho právnou zástupkyňou podpísané pomocou tzv. elektronického občianskeho preukazu a kvalifikovaný elektronický podpis jeho právnej zástupkyne bol v rámci finálneho overenia podpisu KEP vyhodnotený ako platný. Mal za to, že žiadny právny predpis neukladá právnym zástupcom - advokátom povinnosť realizovať úkony len s využitím mandátneho kvalifikovaného certifikátu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.
14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej sume 72.962,29 eur, ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrami č. 8044953, 8045924, 8051952, 8054443, 8058717, 8061886 a 8067644. V závislosti od toho pohľadávka vo výške 72.962,29 eur bola spolu s ďalšími pohľadávkami zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2019 postúpená právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s.) žalobcovi. Jednotlivé pohľadávky sú špecifikované v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, pričom sú špecifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené 03. októbra 2018.
15. V zhode so súdom prvej inštancie nemá odvolací súd pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24. septembra 2018 o postúpení pohľadávok a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.
16. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania (nezaplatených zostávalo 72.962,29 eur), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli napokon ustálené na sumu 827,57 eur.
17. Samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti zostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. So zreteľom na to, že z týchto dokladov sú nepochybné všetky konkrétne informácie, ktoré veriteľ potrebuje na úhradu svojich pohľadávok (a to aj novému subjektu - postupníkovi) a je si vedomý svojich neuhradených dlhov, spĺňa aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávok všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok. Nie je vylúčené, že bude argumentovať neplatnosťou tejto zmluvy, avšak táto zistená v tomto súdnom konaní nebola.
18. Okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené 03. októbra 2018, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávky pretrvávalo.
19. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 827,57 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).