Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 146/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská

a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica, správca úpadcu SLOVAKIA STEEL

MILLS, a. s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske, zastúpenej obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s. r. o., Panenská 24, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Polák, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva vlastniť majetok podľa , práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská

a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), správkyňa

úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2017 (ďalej len „namietaný

rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľka uviedla, že «napádané rozhodnutie je výsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci, vyústiaci až do popretia účelu ako aj významu rozhodujúcej

právnej normy. Za rozhodujúcu právnu otázku v predmetnej veci možno považovať otázku

aplikácie ust. tretej vety v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len ako „“).

... Sťažovateľ už vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie normu

obsiahnutú v ust. nesprávne interpretoval, v dôsledku čoho

danú vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že ust.

určuje lehotu na uloženie zmlúv a znaleckých posudkov do zbierky listín, ktorá sa končí

okamihom zápisu do osobitnej evidencie, v prípade kúpnych zmlúv, ktorými sa prevádza

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okamihom vydania rozhodnutia o povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, preto keďže (a) k uloženiu Kúpnych zmlúv a

znaleckého posudku do zbierky listín v rámci tejto lehoty nedošlo, ako aj z dôvodu, že (b)

Znalecký posudok nebol vyhotovený v čase podpisu Kúpnych zmlúv, Kúpne zmluvy nemohli

nadobudnúť účinnosť.

Podľa názoru Sťažovateľa nie na účinnosť Kúpnych zmlúv, ale na nadobudnutie

vecnoprávnych účinkov týchto zmlúv je potrebný zápis do katastra nehnuteľností (ako

osobitnej evidencie). Do katastra nehnuteľností sa vkladom zapisujú (predovšetkým) vecné

práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv, ktoré (práva) týmto okamihom vznikajú, menia sa alebo

zanikajú, a to s účinnosťou ku dňu právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného

úradu, katastrálneho odboru (správy katastra) o povolení vkladu. Potom, keďže (a) z dikcie

ust. nevyplýva pre uloženie Kúpnych zmlúv a

Znaleckého posudku do zbierky listín žiadna lehota a pre prijatie meritórneho rozhodnutia

je pre súd v zmysle ust. určujúci stav v čase jeho vyhlásenia, (b) s

prihliadnutím na to, že k uloženiu Kúpnych zmlúv, ako aj Znaleckého posudku došlo (síce

dodatočne, no ešte) pred prijatím uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené,

Kúpne zmluvy, ktorých účinky smerovali k prevodu Pozemkov, nie je možné považovať za

právne neúčinné.

Sťažovateľ je toho názoru, že všeobecné súdy ústavne nekonformným spôsobom

uprednostnili záujem Žalobcu pred záujmom Sťažovateľa na riadnom a čo najefektívnejšom

speňažení Pozemkov, čo však v okolnostiach súdenej veci znamená akceptovanie

formalistického výkladu právnej normy a poskytnutie ochrany subjektu, ktorého konanie

možno pri iniciovaní súdneho konania o vylúčenie Pozemkov zo súpisu majetku oddelenej

podstaty zabezpečeného veriteľa ČEB označiť za (minimálne) špekulatívne, a to

predovšetkým v kontexte času, ktorý uplynul od uzavretia Kúpnych zmlúv po podanie

vylučovacej žaloby (takmer 7 rokov). Sťažovateľ v tomto smere preto konštatuje, že výklad

právnej normy, na základe ktorého sa prizná právna ochrana zneužitiu práva (podaním

vylučovacej žaloby), je ústavne nekonformný .

... Z týchto dôvodov Sťažovateľ považuje výklad ust. 59a ods. 1 tretej vety

uskutočnený súdom prvej Inštancie a akceptovaný Odvolacím

súdom za svojvoľný, popierajúci účel a zmysel tohto zákonného ustanovenia.».

3. Podľa názoru sťažovateľky „Napádané rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec,

nakoľko Odvolací súd v ňom len konštatuje, že sa stotožnil s odôvodnením Rozsudku

a konštatoval správnosť dôvodov Rozsudku, a teda Rozsudok potvrdil ako vecne správny. Aj

napriek tomu, že Odvolací súd vychádzal z pravidla vyjadreného v ust.

a obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov Rozsudku, aj pri potvrdzovaní

rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd totiž podľa ustálenej judikatúry ako aj

názorov procesualistickej doktríny nevyhnutne musí vysporiadať so všetkými právnymi

a skutkovými námietkami strany sporu vyjadrenými v odvolaní, ktoré je z hľadiska samotnej

podstaty prejednávanej veci možné považovať za rozhodujúce alebo inak povedané tie,

ktoré by za predpokladu ich validity bez ďalšieho samé o sebe alebo v spojení sinými

dôvodmi spôsobili alebo aspoň mohli spôsobiť úspech odvolateľa v spore. Odvolací súd sa

vôbec nezaoberal ani čiastočným zdôvodnením objasňujúcim Sťažovateľovi, prečo považuje

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne a ani tým, že Rozsudok je

argumentačne nedôsledný a nepresvedčivý, popierajúci zmysel a význam aplikovaných

noriem.“.

Sťažovateľka zároveň uviedla na strane 7 a 8 sťažnosti, v čom vidí pochybenia

krajského súdu. Tieto pochybenia krajského súdu už ústavný súd necituje, pretože sú

sťažovateľke známe.

Sťažovateľka sa teda domnieva, že „z hľadiska posúdenia naplnenia ústavných

požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutí je podstatné, že uvedené námietky sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť Rozsudku... Sťažovateľ je presvedčený, že jeho námietky nie sú

zjavne nedôvodnými v tom zmysle, že by takéto posúdenie bolo triviálne, prípadne by záver

o ich nedôvodnosti bolo možné z hľadiska doktríny či ustálené rozhodovacej činnosti súdov

považovať za jednoznačný... Tým, že sa Odvolací súd nevyporiadal s relevantnými

argumentmi Sťažovateľa, nesplnil požiadavku náležitého odôvodnenia súdneho

rozhodnutia... Napádané rozhodnutie sa javí ako tendenčné, svojvoľne vyznievajúce

v prospech Žalobcu... Z odôvodnenia Napádaného rozhodnutia je tiež zrejmé, že Odvolací

súd sa nevysporiadal ani s judikatúrou, na ktorú Sťažovateľ poukázal.“.

4. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jej v bode 1 označených práv namietaným rozsudkom krajského súdu, zruší

namietaný rozsudok krajského súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie. Okrem toho sa

domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 390,48 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

12. Ústavný súd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska

existencie dôvodov podľa .

13. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobná zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

16. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu disponovala účinným

prostriedkom nápravy, pretože podľa názoru ústavného súdu v rozsahu nosných dôvodov

(nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, porušenie dispozičnej zásady)

uvádzaných v sťažnosti mala možnosť podať dovolanie podľa .

17. V prípade, ak sťažovateľka nesúhlasila s vecnoprávnym názorom krajského súdu,

mala možnosť podať dovolanie aj podľa , v ktorom je premietnutý princíp

uvedený v . Ide o princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie). Zároveň len

dovolací súd rozhoduje o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných

v .

18. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 420 písm.

f), resp. . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,

ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľke dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľka mohla domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi

(, ).

19. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľka v tomto prípade podľa názoru ústavného

súdu mala.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale odmietol ju ako neprípustnú podľa

.

21. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2018