Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 154/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

TRUCKSPED Slovakia s. r. o., Plaveč 387, IČO 36 470 864, zastúpenej advokátskou

kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. novembra

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti TRUCKSPED Slovakia s. r. o. o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti TRUCKSPED Slovakia s. r. o.,

Plaveč 387, IČO 36 470 864 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a rozsudkom krajského súdu č. k. -641

zo 7. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka ako

žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-549 zo 6. apríla 2018 zaviazaná na úhradu peňažnej sumy vo výške 1 215,35

eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 4. septembra 2012 do zaplatenia, a to všetko

do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, z titulu nevyplatenej mzdy žalobcu, jeho

mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a stravného za zahraničné pracovné cesty.

V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Okresný súd priznal žalobcovi právo

na náhradu trov konania vo výške 83,54 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali obe sporové strany odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v spojení s dopĺňacím rozsudkom a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1 324,25 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. augusta 2012 do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň bolo žalobcovi priznané právo

na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania.

4. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, a to jednak z dôvodu spočívajúceho „v postupe a odôvodnení

rozhodnutia, ktoré je svojvoľné a nedostatočne odôvodnené“, ako aj „vo výklade (práva,

pozn.) v rozpore so zákonom, a judikatúrou, absenciou aplikácie právneho predpisu

na posudzovanú problematiku, rozhodnutie mimo práva“.

5. Ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nespravodlivé a trpí nedostatkom

odôvodnenia v takom rozsahu, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

Konkrétne sťažovateľka nesúhlasí s postupom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie

postavil na odbornom posúdení znalca. Ten spochybnil pravosť pokladničných dokladov

na základe toho, že neboli riadne zaúčtované v účtovníctve sťažovateľky. Predmetnými

dokladmi sťažovateľka ako žalovaná preukazovala vyplatenie žalovaného nároku.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil pravosť

týchto dokladov a nevysporiadal sa so znaleckým posudkom, ktorý preukazoval pravosť

podpisu žalobcu na pokladničných dokladoch. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd

v napadnutom rozhodnutí riadne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy, a teda napadnuté

rozhodnutie nie je riadne odôvodnené.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa TRUCKSPED Slovakia s.r.o. domáhať sa ochrany

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa SR a základné

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

zo dňa 07.11.2019 a vec vracia súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

Sťažovateľka si uplatňuje proti krajskému súdu aj náhradu trov konania v celkovej

sume 450,28 eur.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

12. Podľa v platnom znení

(ďalej len „CSP“) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa.

13. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. V súlade s dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou

slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška

príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Podľa na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených

v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana

ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z (

ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

preto sa subsidiárna právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. napr. ). Ak teda právny poriadok poskytuje

sťažovateľovi iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa

pred ich vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom.

Konanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

, ).

19. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou z tohto

pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného

zreteľa je na sťažovateľovi.

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a napadnutým rozhodnutím krajského súdu

z dôvodu nesprávneho vysporiadania sa s vykonanými dôkazmi, čo malo za následok,

že rozhodnutie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, svojvoľné a neudržateľné.

21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu sťažnosti je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých uplatnenie

sťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom sporovom konaní je to aj podanie

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa a nasl. ,

a to v situáciách, keď ho sťažovateľ má skutočne k dispozícii (,

, , , ).

22. V prípade ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný súd

po dôslednom posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľky

vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a podľa dohovoru je založená na namietaných nedostatkoch

v procesnom postupe krajského súdu, ktoré vyústili do svojvoľného (arbitrárneho), resp.

nedostatočne odôvodneného rozhodnutia. Nesprávny postup súdu, ktorým sa strane

znemožnilo uplatňovať jej práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, je procesnou vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania na základe tzv. vady

zmätočnosti podľa . Obsahové znaky a jednotlivé prvky práva

na spravodlivý proces pritom vyplývajú z bohatej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Medzi čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý

proces patria aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zákaz svojvoľného

(arbitrárneho) postupu súdu.

23. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie

sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci

takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd sa pri posudzovaní

prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti

ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok

nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie

neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad

zjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne

vylučuje procesná norma (napr. , a pod.). Ďalšou osobitnou

výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľ

tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria na ochranu jeho

základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

24. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti k (ne)možnosti podania dovolania uviedla,

že v jej prípade dovolanie nie je prípustné s poukazom na . Uvedené ustanovenie

obsahuje tzv. majetkový cenzus, ktorý limituje podanie dovolania z dôvodov podľa § 421

ods. 1 . Argumentácia sťažovateľky ale nesmeruje k dôvodom dovolania podľa

ods. 1 (nesprávne právne posúdenie veci), ale k možnému uplatneniu dovolania

z dôvodu podľa , ktorého podanie nie je obmedzené majetkovým

cenzom. Dovolanie z dôvodov podľa možno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí.

25. Ústavný súd zastáva názor, že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka

mohla a mala namietať porušenie svojich základných práv vadami arbitrárnosti

a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu v dovolaní, ktorého

prípustnosť mohla odôvodniť na pôdoryse ustanovenia . Argumenty

použité v ústavnej sťažnosti nasvedčujú tomu, že sťažovateľka bola presvedčená o porušení

práva na spravodlivý proces a jeho prejavoch bezprostredne po doručení napadnutého

rozhodnutia. Ústavný súd dospel k záveru, že tu existuje procesná platforma, na ktorej sa

sťažovateľka ako strana sporu mohla účinne domáhať ochrany svojich základných práv,

k porušeniu ktorých malo dôjsť podľa jej názoru „vadou rozhodnutia, ktoré ho robia

neudržateľným, arbitrárnym a vybočujúcim z pravidiel upravujúcich sporové konanie“.

Skutočnosť, že sťažovateľka nevyužila svoje zákonné právo, nie je dôvodom, aby ústavný

súd reparoval jej pochybenie (mutatis mutandis ).

26. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka dovolanie na Najvyššom

súde Slovenskej republiky nepodala, čo na dopyt ústavného súdu potvrdil aj okresný súd,

čím nevyčerpala všetky prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu jej

základných práv priznáva. Z uvedeného dôvodu je podaná ústavná sťažnosť neprípustná

v zmysle v spojení s .

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu