Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 518/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Ivana Fiačana a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Michalom Vlkolinským, Nám. SNP 17/29, Zvolen, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 12 C 35/2019-

38 zo 17. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnou sťažnosťou podľa (ďalej len

„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

14. apríla 2020 sa , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-38 zo 17. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktoré navrhuje

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Sťažovateľka v rámci ústavnej sťažnosti požiadala o ustanovenie právneho

zástupcu. Podaním doručeným ústavnému súdu 7. augusta 2020 však oznámila, že jej bol

prostredníctvom Centra právnej pomoci ustanovený advokát JUDr. Michal Vlkolinský,

ktorý 4. septembra 2020 doplnil jej ústavnú sťažnosť.

3. Z ústavnej sťažnosti a z príloh nej pripojených vyplýva, že na základe žaloby

sťažovateľky sa na okresnom súde pod sp. zn. vedie konanie o uloženie

termínu na vypratanie a uvoľnenie nehnuteľnosti. Sťažovateľka s podaním žaloby požiadala

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a k žiadosti priložila vyplnené tlačivo, ktorým

preukazovala svoje pomery.

4. Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov. Z predložených listinných dôkazov vyvodil, že sťažovateľka

nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi, nie je a ani nebola evidovaná ako uchádzač

o zamestnanie, v roku 2001 jej bol odňatý invalidný dôchodok a súdu nijako nepreukázala

nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by jej v súčasnosti bránil zamestnať sa. Nadväzne okresný

súd skonštatoval, že v prípade sťažovateľky nie sú splnené podmienky na úplné alebo

čiastočné oslobodenie spod poplatkovej povinnosti. Napadnuté uznesenie vydal sudca

okresného súdu, a preto proti nemu nebol prípustný opravný prostriedok, o čom bola

sťažovateľka poučená. Napriek tomu sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu

odvolanie, v ktorom poukázala na iné súdne konania, v ktorých bola oslobodená od platenia

súdnych poplatkov. Okresný súd podaním z 18. februára 2020 upovedomil sťažovateľku

o tom, že proti napadnutému uzneseniu vydanému sudcom okresného súdu nie je prípustné

odvolanie ani sťažnosť.

5. Sťažovateľka s napadnutým uznesením nesúhlasí, považuje ho za neodôvodnené a

nepresvedčivé. V tomto smere napadnutému uzneseniu vyčíta absenciu úvahy okresného

súdu o tom, ako sa vysporiadal so základom pre určenie výšky súdneho poplatku

a s prílohami, ktoré priložila k svojej žiadosti o oslobodenie do platenia súdneho poplatku

vrátane potvrdení zo Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorými

podľa nej dostatočným spôsobom preukázala, že nemá žiaden príjem.

6. Na tomto základe sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd

prijal jej ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom vyslovil porušenie jej práv,

napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal jej

náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

11. Ústavný súd vo vzťahu k (resp. listiny) a

ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

() a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“).

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13.1 Ústavný súd môže podľa na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m.

).

16. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť

každému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom

(, ). Článkom 46 ods. 1 sa teda zaručuje predovšetkým

prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva

na súdnu ochranu ().

17. Právo na súdnu ochranu (právo na prístup k súdu) teda nie je absolútne, ale

v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha v súlade

s v spojení s podmienkam, akými sú napríklad procesná

subjektivita, zákonné lehoty, náležitosti žaloby, exceptio rei iudicatae (prekážka

právoplatne rozhodnutej veci) a prekážka litispendencie, ako aj platenie súdnych poplatkov

a iné podmienky súdneho konania.

17.1 Právo na prístup k súdu je jedným zo základných komponentov práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť viaceré prípustné možnosti

obmedzenia práva na prístup k súdu. Patrí sem napr. imunita proti súdnemu konaniu (napr.

cudzí diplomati), zákonné lehoty na uplatnenie určitých práv, povinné advokátske

zastúpenie, nesplnenie formálnych a materiálnych žalobných náležitostí, ale tiež inštitút

súdnych poplatkov.

17.2 Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry ESĽP vyplýva,

že ani , ani dohovor negarantujú právo na bezplatné súdne konanie. Uloženie

poplatkovej povinnosti v súkromnoprávnych sporoch (ani v konaní v správnom súdnictve)

nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu chráneným

v dohovoru a (napr. rozsudok ESĽP vo veci Kreuz proti

Poľsku z 19. 6. 2001, sťažnosť č. 28249/95, § 60; rozsudok ESĽP vo veci Airey proti Írsku z

9. 10. 1979, sťažnosť č. 6289/73, § 26 ‒ § 26, ako aj ).

18. V tejto súvislosti ústavný súd tiež už judikoval, že rozhodovanie o oslobodení

od súdnych poplatkov patrí zásadne do rozhodovacej sféry všeobecných súdov

(, , porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ). Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby

vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa

oslobodenia od súdnych poplatkov vychádzať (porov. , ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením, ktorým okresný súd nepriznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd podľa názoru sťažovateľky

nesprávne vyhodnotil jej pomery vo vzťahu k reálnej možnosti úhrady súdneho poplatku

za podanú žalobu, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a preto vidí v jeho rozhodnutí

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov porušenie svojich práv. Súčasne upriamuje

pozornosť ústavného súdu na to, že v iných veciach jej všeobecné súdy oslobodenie

od súdnych poplatkov priznali.

20. V nadväznosti na už vymedzené judikatórne východiská ústavného súdu a ESĽP

vo vzťahu k problematike súdnych poplatkov ústavný súd uvádza, že samotné nepriznanie

oslobodenia od súdneho poplatku samo osebe ešte nesignalizuje porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu (porov. , , ,

).

21. Rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov sa môže stať predmetom

ústavnej ochrany v prípade, keď jeho výsledok dosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie

základných práv a slobôd. Ústavný súd by mohol zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných

súdov o poplatkovej povinnosti iba celkom výnimočne, za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom

na výšku súdneho poplatku, posudzovanú v rámci konkrétnych okolností prípadu a v rámci

ekonomických (finančných) možností strany sporu zaplatiť tento súdny poplatok, a

vzhľadom na fázu konania pred všeobecným súdom, k obmedzeniu samotnej podstaty práva

strany sporu na súdnu ochranu (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Jedamski a Jedamska proti

Poľsku z 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou uvedeného stavu býva najčastejšie úplná

rezignácia všeobecného súdu na vyvažovanie verejného a súkromného záujmu, prípadne

nedôsledné vyvažovanie (opomenutie podstatnej „premennej“ pri vyvažovaní).

Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa prichádza do úvahy tiež

v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie zaručených základných

práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia

všeobecným súdom, na ktoré poukazovala i sťažovateľka.

22. O žiaden z takýchto prípadov vo veci sťažovateľky nešlo. K tomuto záveru

dospel ústavný súd po tom, čo preskúmal napadnuté uznesenie skrz už uvedených ústavne

významných hľadísk.

23. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie najskôr všeobecnými interpretačnými

východiskami pre posúdenie predpokladov priznania oslobodenia od poplatkovej

povinnosti. Nadväzne vykonal dokazovanie k posúdeniu majetkových pomerov

sťažovateľky, pričom vychádzal z tlačiva, ktorým sťažovateľka preukazovala svoje

majetkové pomery, z elektronického výpisu z katastra nehnuteľností, zo správ Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, Dopravného inšpektorátu a Sociálnej poisťovne. Na základe

vyhodnotenia týchto podkladov dospel okresný súd k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú

splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (bod 4 tohto uznesenia).

Zdôraznil pritom, že ide o zákonnú povinnosť a oslobodenie od nej prichádza do úvahy len

vo výnimočných prípadoch, ktoré je potrebné podrobiť starostlivému posúdeniu, berúc

do úvahy všetky tomu zodpovedajúce aspekty. Preto sústredil svoju pozornosť nielen

na momentálnu finančnú situáciu sťažovateľky, ale aj na jej celkové osobné, majetkové,

sociálne a finančné okolnosti.

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd svoje

rozhodnutie primeraným spôsobom odôvodnil, pričom v zásade vysvetlil, na akých

skutočnostiach založil svoj záver o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Napadnuté uznesenie preto nemožno hodnotiť ako neodôvodnené alebo svojvoľné. Ústavný

súd nezistil v posudzovanej veci také zásahy do práv sťažovateľky, ktoré by boli

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani

k záveru, že by bol výklad, no predovšetkým aplikačný prístup okresného súdu k žiadosti

sťažovateľky z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej miere, aby

v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu práv zaručených a

dohovoru.

25. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nedostatočnosti odôvodnenia

napadnutého uznesenia ústavný súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ).

26. K námietke sťažovateľky (vznesenej až v odvolaní, ktoré nebolo prípustné, resp.

v konaní pred ústavným súdom), že v iných právnych sporoch jej všeobecné súdy

oslobodenie od poplatkovej povinnosti priznali, je potrebné uviesť, že túto okolnosť v rámci

svojej žiadosti neuviedla, a preto sa ňou okresný súd v rámci napadnutého uznesenia ani

nemohol zaoberať. Pokiaľ v týchto rozhodnutiach vidí sťažovateľka dôvod na zásah

ústavného súdu, je potrebné zdôrazniť, že úlohou ústavného súdu ako nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je skúmať skutkový stav v konaní

pred všeobecnými súdmi a nahrádzať právne názory a rozhodnutia príslušných súdov

svojimi vlastnými (m. m. napr. , ). Ako už bolo naznačené,

ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená

len v prípade, ak by došlo k porušeniu noriem podústavného práva osobitnej ústavnej

intenzity, čo však ústavný súd v súvislosti s označeným rozhodnutím okresného súdu

nezistil.

27. Aj keď sa negatívny záver súdu o návrhu sťažovateľky na jej oslobodenie

od poplatkovej povinnosti sekundárne môže dotýkať sťažovateľky, samotný „spor“

o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje

intenzitu opodstatňujúcu porušenie jej základných práv a slobôd. Skutočnosť, že okresný

súd návrhu sťažovateľky nevyhovel totiž ešte neznamená, že jej bol odopretý prístup

k súdu, tobôž stratu sporu.

28. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

z ústavnoprávneho hľadiska nevykazuje také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia práv

sťažovateľky, a preto ústavný súd odmietol jej ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej

sťažnosti, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

30. V závere ústavný súd dáva do pozornosti, že o oslobodenie od súdneho poplatku

možno v priebehu konania požiadať aj opakovane za preukázania predovšetkým

majetkových pomerov žiadateľa a pri doložení všetkých potrebných dôkazov, ktoré je

povinný predložiť k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov žiadateľ, pričom

relevantnou skutočnosťou, na ktorú je potrebné brať zreteľ pri posudzovaní oslobodenia

od súdneho poplatku, je tiež výška súdneho poplatku, pretože majetkové pomery účastníka

konania sú skúmané v korelácii k tejto jeho výške.

31. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 1. októbra 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa

spravodajkyňa, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu