Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 405/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavných sťažnostiach obchodnej spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 3644/16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Cviková, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo 7. apríla 2020, sp. zn. z 22. júla 2020 a sp. zn.

z 22. júla 2020 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., na súdnu

ochranu podľa uzneseniami Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo 7. apríla 2020, sp. zn. z 22. júla 2020

a sp. zn. z 22. júla 2020 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 7. apríla 2020,

sp. zn. z 22. júla 2020 a sp. zn. z 22. júla 2020 z r u š u j e

a veci mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., p r i z n á v a náhradu

trov konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov),

ktoré j e Krajský súd v Žiline p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 3644/16, Bratislava, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. júla 2020

a 11. septembra 2020 doručené ústavné sťažnosti v elektronickej podobe autorizované

podľa osobitného predpisu obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752 (ďalej len „sťažovateľka“), ktoré boli vedené

pod sp. zn. , a , vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 7. apríla 2020 (), sp. zn.

z 22. júla 2020 () a sp. zn. z 22. júla 2020 ()

(ďalej spolu len „napadnuté uznesenia“).

2. Z predložených ústavných sťažností a priložených kópií napadnutých uznesení

vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi na vykonanie exekúcií domáhala od označených

povinných vymoženia dlžných súm na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných

Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. Okresný

súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcií v sťažnostiach označenými uzneseniami. Sťažovateľka

proti týmto uzneseniam okresného súdu podala odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd

napadnutými uzneseniami tak, že odvolania sťažovateľky odmietol. Odvolania podľa

právneho názoru krajského súdu vyjadreného v odôvodneniach napadnutých uznesení

smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým nepripúšťa odvolanie ani zákon Národnej rady

Slovenskej rady č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej

len „Exekučný poriadok“) a ani (ďalej aj „“). Odvolací súd

v odôvodneniach napadnutých uznesení poukázal na znenie § 44 ods. 3 Exekučného

poriadku, podľa ktorého bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá,

a na to, že uvedené ustanovenie podanie odvolania nepripúšťa.

3. Sťažovateľka v označených sťažnostiach namieta porušenie tých istých

základných práv „na ochranu vlastníctva“ a „spravodlivé súdne konanie“ podľa označených

článkov napadnutými uzneseniami krajského súdu. Dôvody konkretizuje v časti III

svojich sťažností a tieto sú takmer totožné. Podľa nej odvolací súd „rozhodol o podanom

odvolaní na základe záveru o jeho neprípustnosti... rozhodnutie porušovateľa je založené na

nesprávnom výklade právnych predpisov, v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu

zaručených práv“. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach tvrdí, že „nesprávnosť spočíva vo

výklade a aplikácii § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu

31. 03. 2017“, pričom argumentuje systematickým, gramatickým a ústavnokonformným

výkladom na vec vzťahujúcich sa noriem Exekučného poriadku.

4. Sťažovateľka v závere svojich ústavných sťažností zhodne navrhla, aby ústavný

súd o nich rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. podľa článku 20

ods. 1 bolo porušené uznesením Krajského súdu v Žiline...

II. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. podľa článku 46

ods. 1 bolo porušené uznesením Krajského súdu v Žiline...

III. Uznesenie Krajského súdu v Žiline... sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie.

IV. Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“

5. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 24. septembra 2020 konania o ústavných sťažnostiach

sťažovateľky spojil na spoločné konanie a prijal ich na ďalšie konanie v celom rozsahu.

6. Následne ústavný súd 7. októbra 2020 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatých sťažností a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatých sťažnostiach. Zároveň 8. októbra 2020 upovedomil aj zúčastnené

osoby , , ,

, a , (ďalej spolu len „zúčastnené osoby“), o práve vyjadriť

sa k ústavnej sťažnosti.

II.

Vyjadrenie krajského súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky

7. Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 26. októbra 2020 spolu

s dotknutými súdnymi spismi. Podpredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení

odkázala na pripojené vyjadrenia predsedníčok senátov a vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v predmetných veciach, spojených na spoločné konanie.

Predsedníčky senátu zhodne vo svojich stanoviskách v podstatnom uviedli:

«Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, podľa ktorého:

„Skutočnosti uvedené v § 44 ods. 3 EP sa neodlišujú od dôvodov všeobecne formulovaných

v odseku 2, ale naopak predstavujú len ich konkretizovanie pre prípad exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskej veci. Nie je dôvod na to, aby v

prípade rozhodnutia odkazujúceho na dôvody podľa § 44 ods. 2 EP mal oprávnený právo

podať odvolanie a v prípade rozhodnutia podľa ods. 3 už nie.“ Sťažovateľ teda z úpravy §

44 ods. 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako

EP) vyvodzuje prípustnosť odvolania i proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia podľa § 44 ods. 3 EP.

Uvedený právny názor však úplne opomína relevantnú právnu úpravu tiež

aplikovanú v prejednávanej veci podľa § 9a EP v znení platnom a účinnom k 31. 03. 2017,

podľa ktorej: Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia a podľa zákona č.

- ďalej ako , podľa ktorej: Proti uzneseniu

súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Exekučné konanie v predmetnej veci začalo doručením návrhu na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi do 31. 03. 2017. Z citovanej právnej úpravy podľa § 9a EP a

vyplýva, že i pre exekučné konania začaté pred 01. 04. 2017 platila

zásada prípustnosti odvolania len v prípadoch, ak to zákon pripúšťa (pre exekučné konania

začaté po 01. 04. 2017 uvedená zásada vyplýva priamo z Exekučného poriadku, a to z

úpravy podľa § 202 ods. 3 EP). Zásada prípustnosti odvolania v exekučnom konaní len tam,

kde to zákon pripúšťa sa do úpravy podľa § 44 ods. 2, 3 EP premietla výslovným

pripustením odvolania výlučne pre situáciu upravenú v § 44 ods. 2 EP.

Úprava rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 3 EP

(nie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie) je komplexná a odvolanie nepripúšťa.

Podrobná argumentácia odvolacieho súdu v širšom kontexte právnej úpravy (vrátane

odkazu na dôvodovú správu pre úpravu podľa § 44 ods. 3 EP, ktoré ustanovenie bolo do

Exekučného poriadku zavedené ), ako aj argumentácia

odvolacieho súdu v pomeroch konkrétnej prejednávanej veci, je obsiahnutá v odôvodnení

písomného vyhotovenia uznesenia...

Východiská rozhodnutia odvolacieho súdu v označenej veci ako aj prijaté právne

závery sú v odôvodnení uznesenia podrobne, dôsledne, logicky a komplexne uvedené. Podľa

názoru odvolacieho senátu nejde o rozhodnutie arbitrárne a na dôvodoch uvedených v jeho

odôvodnení odvolací senát zotrváva.»

8. Zúčastnené osoby nereagovali na výzvu ústavného súdu o práve vyjadriť sa

k ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom a ani následne.

9. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom 5. novembra 2020

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku.

Podľa odvolanie proti uzneseniu je prípustné, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide

o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky

a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou

a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je

prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore

preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu

na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie

v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské

rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje

k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.

16. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že

zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, , ). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,

a preto musí preskúmavať len to, či všeobecné súdy tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý

je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly

v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav ().

17. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je

najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností

prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru

ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených

v .

18. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ).

19. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku

ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom

konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. , ,

, ).

20. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom

(, , , ).

21. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem

svojvôle možno interpretovať ako prípady, keď všeobecný súd urobí záver v inom než

zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez

bližších nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (, ZNaU 100/2005).

22. Tieto zásady, týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov

pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného

súdu, použil ústavný súd aj pri posudzovaní sťažovateľkou napadnutých uznesení krajského

súdu.

IV.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

23. Krajský súd výroky svojich napadnutých uznesení (o odmietnutí odvolaní proti

rozhodnutiam súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia, pozn.) odôvodnil s poukazom na to, že exekučné tituly boli vydané

v spotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Krajský súd v nadväznosti na uvedené

v podstatnom na odôvodnenie odmietnutí odvolaní zhodne uviedol:

«... Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 44 ods. 3 bolo do Exekučného

poriadku včlenené ako samostatné ustanovenie, vzťahujúce sa na

prípady rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, keď je exekučným titulom

rozhodcovské spotrebiteľské rozhodnutie. Podľa dôvodovej správy k uvedenému

ustanoveniu „Ustanovuje sa osobitný režim rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovské rozhodnutie. Súladnosť rozhodcovského rozhodnutia so zákonom preskúma

exekučný súd aj bez návrhu a v prípade, ak zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok

vymedzených v § 44 ods. 3, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne.“

... Z uvedeného vyplýva, že kritériá posudzovania žiadostí o udelenie poverenia

v týchto osobitných prípadoch sú v § 44 ods. 3 EP stanovené komplexne – teda bez potreby

čo aj len podporne aplikovať § 44 ods. 2 EP. V tomto ustanovení je ďalej komplexne

upravená situácia, keď exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Pokiaľ

exekučný súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia podľa tohto ustanovenia, potom sa

v plnom rozsahu uplatní zásada Lex specialis derogat legi generali aj s dôsledkom na

prípustnosť odvolania. Preto je potrebné zaujať stanovisko, že na prípady zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 3 sa nevzťahuje § 44 ods. 2 a teda ani

prípustnosť odvolania stanovená v tomto ustanovení. V prípade udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie v spotrebiteľskej veci by však bolo potrebné aplikovať § 44 ods. 2 EP

(vrátane lehoty na udelenie poverenia), keďže § 44 ods. 3 túto situáciu nerieši (rieši iba

prípad rozhodovania spôsobom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia). Ak však súd

žiadosť zamietne, je potrebné v plnom rozsahu aplikovať ust. § 44 ods. 3 s dôsledkom

neprípustnosti odvolania proti takému rozhodnutiu.

... Čo sa týka konkrétnej právnej veci, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

zo dňa 30. 05. 2016 vydaný podľa spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní. Procesný postup exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

preto upravuje ustanovenie § 44 ods. 3 EP. S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej

inštancie nadbytočne v odôvodnení rozhodnutia opätovne poukázal na ustanovenie § 44

ods. 2 EP. Keďže súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore podľa z. č. , nevyhnutne musel

aplikovať ust. § 44 ods. 3 EP, ktoré sa aplikuje práve (a jedine) na túto skutkovú situáciu.»

(pozri bod 13 až 15 odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. , bod 17

až 19 odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. , bod 16 až 18

odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. ).

24. S právnym názorom, na ktorom krajský súd založil napadnuté uznesenia, nemôže

ústavný súd súhlasiť, a to z nasledujúcich dôvodov:

24.1 Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je generálnou normou,

upravujúcou v prvom rade postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [povinnosť exekučného súdu

/i/ skúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia, exekučného titulu a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom, /ii/ v prípade kladného záveru udeliť poverenie na vykonanie

exekúcie, /iii/ v prípade záporného záveru uznesením žiadosť o udelenie poverenia

zamietnuť, /iv/ vysporiadať sa s žiadosťou o udelenie poverenia (t. j. udeliť poverenie alebo

zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia) v stanovenej poriadkovej lehote] a, v druhom rade,

ustanovuje prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Uvedené otázky, t. j. postup súdu, ako aj prípustnosť odvolania, predmetné

ustanovenie normuje pre všetky exekučné tituly, ibaže by pre určité exekučné tituly zákon

expressis verbis stanovil, čo sa týka týchto základných kategórií, niečo iné.

24.2 Samotné ustanovenie § 42 ods. 2 ustanovuje pre určitú skupinu exekučných

titulov (tzv. exekučná notárska zápisnica, rozhodcovské exekučné tituly a exekučné tituly

vydané na podklade zmenky) výnimku zo základnej úpravy jednej z otázok, ktoré sú

predmetom tohto ustanovenia (poriadková lehota na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie). V prípade týchto exekučných titulov teda exekučný súd

môže posudzovať potrebné otázky „dlhšie“. Táto výnimka dopadá na všetky rozhodcovské

tituly, keďže odkaz na § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je odkazom

na vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov bez ich rozlíšenia na „komerčné“ alebo

„spotrebiteľské“ rozhodcovské konania či súdy.

24.3 Ustanovenie § 44 ods. 3, o ktoré krajský súd opiera napadnuté rozhodnutia,

obsahuje precizáciu skutočností, ktoré má súd preverovať pri skúmaní súladu exekučného

titulu so zákonom, a to pre úzku časť exekučných titulov – rozhodcovské exekučné tituly,

vydané v tzv. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie teda –

v pozícii lex specialis k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku – len pre tieto exekučné tituly

a len pre túto čiastkovú otázku (dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia)

stanovuje niečo iné, než lex generalis stanovuje pre všetky exekučné tituly.

24.4 Predmetné ustanovenie by mohlo byť považované za komplexnú úpravu

spôsobilosti spotrebiteľských rozhodcovských titulov za predpokladu, že by upravovalo

všetky otázky a situácie, normované v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver krajského

súdu o tom, že § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je „komplexnou úpravou pre prípad

zamietnutia žiadosti“, ale v prípade udelenia poverenia sa bude aplikovať § 44 ods. 2

(dokonca „vrátane lehoty na udelenie poverenia“), považuje ústavný súd

za nevyargumentované „silenie“ vylúčenia uplatnenia normovanej prípustnosti odvolania.

Pokiaľ aj zákonodarca (lepšie povedané predkladateľ zákona) v dôvodovej správe uviedol,

že jeho zámerom bolo ustanoviť osobitný režim rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia pri týchto špecifických exekučných tituloch, ústavný súd konštatuje, že cieľ

„komplexnosti“ úpravy § 44 ods. 3 Exekučného poriadku vo vzťahu k § 44 ods. 2

Exekučného poriadku sa mu naplniť nepodarilo a nepresvedčivosť a nejasnosť schváleného

„osobitného“ legálneho textu nemôže byť na ujmu účastníka konania, ktorému prípustnosť

odvolania výslovne vyplýva zo „všeobecnej“ právnej normy.

25. Keďže v okolnostiach posudzovaných vecí krajský súd dospel k neprijateľnému

záveru o neprípustnosti odvolania z dôvodov, ktoré nemajú oporu v samotnom zákone

(Exekučný poriadok), a svojimi napadnutými uzneseniami odmietol odvolania sťažovateľky

smerujúce proti uzneseniam o zamietnutí vydania poverení na vykonanie exekúcie ústavne

nesúladnou aplikáciou na vec dopadajúcich noriem Exekučného poriadku, sťažovateľke

odňal prístup k opravnému prostriedku – odvolaniu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že

napadnutými uzneseniami krajského súdu došlo porušeniu základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa (bod 1 výroku nálezu).

26. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutými uzneseniami krajského

súdu došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

, napadnuté uznesenia krajského súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

27. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Krajský súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

28. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok napadnutými uzneseniami krajského súdu. Ústavný súd sťažnostiam sťažovateľky

v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu vyhovel a úlohou

odvolacieho súdu bude opätovne posúdiť odvolania sťažovateľky v predmetných veciach.

Predmet konania pred všeobecnými súdmi sa týka peňažných nárokov, priznaných

exekučnými titulmi, čo nepopierateľne súvisí so základným právom vlastniť majetok podľa

. Prípadné vyslovenie porušenia tohto základného práva by v podstate

predznamenalo samotný výsledok konaní. Navyše, úlohou ústavného súdu v konaní

o podanej ústavnej sťažnosti nebolo posúdiť vymáhateľnosť hmotnoprávnych nárokov

sťažovateľky, ale preskúmať, či jej bol zaručený prístup k odvolaciemu konaniu v súlade

so základným právom na súdnu ochranu. Keďže krajský súd opätovne odvolania

sťažovateľky prejedná, v tejto fáze konania by bolo predčasné uvažovať o vyslovení

namietaného porušenia majetkových základných práv. Preto v tejto časti ústavný súd

podanej ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

V.

Trovy konania

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna

zástupkyňa sťažovateľky si nárok na náhradu trov konania uplatnila.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za 2 úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti. Vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo

o úkony právnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb

za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto

stanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 187,62 € za jeden úkon. Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažovateľka podala takmer

identické ústavné sťažnosti osobitne, zastúpená tou istou právnou zástupkyňou, ktoré boli

ústavným súdom spojené na spoločné konanie, vychádzal z premisy, že právna zástupkyňa

sťažovateľky zastupovala troch účastníkov konania pre účely určenia účelne vynaloženej

náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Aplikujúc § 13 ods. 2

vyhlášky, tak ustálil odmenu za jeden úkon právnych služieb spolu s režijným paušálom na

sumu 281,43 €, t. j. za dva úkony 562,86 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa

je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa odmena zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto

úspešnej sťažovateľke priznal náhradu trov konania v sume 675,43 € (bod 3 výroku

rozhodnutia).

31. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu