Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoE/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., o vymoženie 1 003,04 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru, so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava pod sp. zn. EX 60/17, v štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 09.01.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 09.01.2020 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-340/16-MK zo dňa 21.06.2016. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa oprávneným plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025819 dňa 28.05.2013 a rozhodcovskej zmluvy č. 8500025819 zo dňa 28.05.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Z predmetnej zmluvy mal súd prvej inštancie preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy a obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, hoci na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Ide o typ formulárovej zmluvy, ktorú si povinný osobitne nevyjednal. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo zmluvy, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento pripravil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle neplatná. V zmysle ust. je neprijateľnou podmienkou aj také ustanovenie v zmluve, v ktorom sa vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8500025819 predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola

podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzatvorenia. Jej uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou, preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne, a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Uzatvorená rozhodcovská zmluva je teda individuálnym dojednaním, ktorá by zároveň nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa , . Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo Zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom a neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Podľa oprávneného cieľom ustanovenia nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (doložky) ako takej. Zmyslom tohto ustanovenia je zaručiť spotrebiteľovi v procesnom postavení žalobcu právo vybrať si orgán rozhodujúci o jeho žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 zo dňa 26.03.2009, podľa ktorého platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Oprávnený zdôraznil, že okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Uviedol, že k výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Povinný dobrovoľne uzatvoril rozhodcovskú zmluvu, a to i napriek poučeniu v ods. 2, že tak urobiť nemusí, nejde o podmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek podrobnému poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania. Na podporu svojej odvolacej argumentácie oprávnený poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.09.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, sp. zn. zo dňa 10.12.2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.01.2014 a ďalšie. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Žiline pôvodne uznesením sp. zn. zo dňa 22.07.2020 tak, že odvolanie odmietol, podľa (ďalej len „“), nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Okresný súd Martin následne, pri aplikácii § 44 ods. 4, v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, uznesením č. k. -71 zo dňa 19.11.2020 exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2021.

6. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.07.2020 (a ďalším rozhodnutiam krajského súdu) podal oprávnený na Ústavnom súde Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR nálezom č. k. -42 zo dňa 19.11.2020 tak, že základné právo obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., na súdnu ochranu podľa uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.04.2020, sp. zn. zo dňa 22.07.2020 a sp. zn. zo dňa 22.07.2020 porušené bolo. Zároveň rozhodol, že uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.04.2020, sp. zn. zo dňa 22.07.2020 a sp. zn. zo dňa 22.07.2020 zrušuje a veci mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 675,43 Eur, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 3644/16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam nevyhovel.

7. Z dôvodu, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.07.2020 bolo vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR zrušené, zanikol zákonný podklad pre uznesenie okresného súdu č. k. -71 zo dňa 19.11.2020 o zastavení exekučného konania, ktoré je z tohto dôvodu bez právnych účinkov. Na zrušené uznesenie krajského súdu sp. zn. zo dňa 22.07.2020 nemožno v ďalšom konaní prihliadať, inak by bola popretá ochrana poskytnutá Ústavným súdom oprávnenému.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vec opätovne preskúmaval. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia až Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (, ), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. , .

10. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na čo sa obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov s tým, že ani v podanom odvolaní oprávnený neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

11. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 28.05.2013 medzi oprávneným a povinným. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a na zdôraznenie správnosti uvádza, že nepochybne predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorý formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti dlžníka) vypracovaný veriteľom/ dodávateľom, a takto predložený dlžníkovi. Predmetný formulár využíva oprávnený vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť jeho obsah, rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov je len v údajoch o čísle zmluvy, osobe dlžníka a mieste a dátume jej uzatvorenia, v rozhodujúcej časti sa ale predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako dodávateľ. Vzhľadom na uvedené potom nemožno akceptovať záver oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, jedná sa o jednoznačne štandardnú formulárovú zmluvu. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Táto pritom vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej veci „poučenie“ povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t. j. že zakladá možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo súdnom konaní, a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, je len vyjadrením samotnej podstaty rozhodcovskej zmluvy, nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Predstavuje iba zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy o tom, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý žalobcom a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi.

12. Predkladanie rozhodcovských zmlúv - vo formulárovej podobe spotrebiteľom, za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných/obchodných podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera, ako je tomu v súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu podobu tej istej nekalej zmluvnej podmienky, bez reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Je totiž potrebné považovať spotrebiteľské vzťahy za objektívne a subjektívne nearbitrabilné, nakoľko arbitráž predstavuje inštitút typický pre dva „rovnocenné“ subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch niet priestoru pre tak výraznú

deformáciu, v podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u spotrebiteľských vzťahoch, kde vopred určené rozhodcovské súdy len formálne vydávajú exekučné tituly pre nebankové subjekty bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok.

13. V danom prípade rozhodcovská zmluva síce dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Dodávateľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa/veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že nemá riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne riešené v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

14. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.12.2012).

15. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. marca 2012).

16. Pokiaľ ide o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého povinný mal právo od nej jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Okrem toho, rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Ani možnosť odstúpiť od zmluvy však nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.