Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 328/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , právne zastúpeného

ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Adriana Hrdinová, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu ‒ ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., Vojtecha

Spanyola 1726/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 19. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o.,

Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, v mene ktorej koná advokátka a konateľka

JUDr. Adriana Hrdinová, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti konštatuje, že v napadnutom konaní vedenom

na krajskom súde vystupuje v pozícii žalobcu ako právny nástupca svojich rodičov od roku

2013. Právni predchodcovia (rodičia) sťažovateľa sa spolu s ostatnými žalobcami žalobou

z 9. marca 1999 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k bytovému domu. Sťažovateľ

uvádza:

„Touto kúpnou zmluvou správca konkurznej podstaty (žalovaný 1/) previedol

na kupujúcich (žalovaný 2/ a žalovaný 3/) obytný dom súpisné číslo postavený

2

na parcele a pozemok o výmere 893 m, nehnuteľnosti zapísané

na v katastrálnom území Žilina, ktorej vklad do katastra nehnuteľností

bol povolený dňa 22.7.1998 pod č.

V doterajšom konaní boli preukázané skutočnosti rozhodujúce pre určenie

neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, okrem iného k speňaženiu nehnuteľnosti nebol daný

riadny a zákonný súhlas konkurzného súdu v zmysle § 66b a §27 ZKV v znení platnom

k 13.3.1998. Správca konkurznej podstaty previedol nehnuteľnosť patriacu do konkurznej

podstaty úpadcu spoločníkom úpadcu v rozpore s uznesením konkurzného súdu – Krajského

súdu v Bratislave, č. k. zo dňa 18.2.1997 a Uznesením Krajského súdu

v Bratislave -1804 zo dňa 21.1.1998, ktorými súd uložil správcovi povinnosť

vyvinúť maximálne úsilie tak, aby bytové domy ako celok boli predané nájomníkom

s možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50%, v prípade, že to nebude možné, predať bytový dom

tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia

ako 75% hodnoty znaleckého posudku. Správca mal vedomosť o tom, že žalobcovia

ako nájomcovia bytov majú záujem o kúpu nehnuteľnosti, napriek tomu bola nehnuteľnosť

predaná pod cenu určenú v znaleckom posudku žalovanému 2/ a žalovanému 3/, ktorí boli

dokonca spoločníkmi úpadcu. Správca konkurznej podstaty neoboznámil žalobcov

ako nájomníkov bytov s podmienkami speňaženia obytného domu a to napriek tomu,

že sa opakovane domáhali prevodu vlastníctva najprv k jednotlivým bytom a neskôr,

po oboznámení s rozhodnutím konkurzného súdu (30.10.1997) sa domáhali podmienok,

za ktorých by mohli kúpiť bytový dom.“

Krajský súd ako prvoinštančný súd naposledy rozhodoval o žalobe v roku 2014,

a to rozsudkom č. k. -679 z 1. júla 2014. Posledným rozhodnutím vo veci

bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. februára

2016, ktorým bol prvoinštančný rozsudok zrušený a vec bola krajskému súdu vrátená

na ďalšie konanie. Od uvedeného rozhodnutia krajský súd nevykonal žiadny úkon smerujúci

k rozhodnutiu veci okrem opakovaného nariadenia a zrušenia pojednávaní a procesných

úkonov týkajúcich sa procesných podmienok konania. Právni nástupcovia žalovaného

v 3. rade aktuálne robia kroky, ktoré sťažovateľa šikanujú a psychicky ho deptajú.

Sťažovateľ od narodenia býval v byte so svojimi rodičmi a rovnako užíval byt aj po smrti

rodičov až do dňa, keď bol z bytu násilne vysťahovaný

a spol. Za obdobie od podania žaloby v roku 1999 už prešlo takmer 21 rokov a v dôsledku

konania právnych nástupcov žalovaného v 3. rade sťažovateľ dnes nemá možnosť byt

v bytovom dome užívať a bývať v ňom, hoci neexistuje jediné rozhodnutie súdu,

ktoré by vylúčilo sťažovateľa z užívania bytu po jeho rodičoch. Sťažovateľ až do násilného

vysťahovania riadne platil náklady spojené s užívaním tohto bytu. Nedovolenú svojpomoc

voči sťažovateľovi orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili

ako legitímnu, a to len na základe subjektívneho názoru .

Sťažovateľ ďalej argumentuje: „Nebohý , a

podali dňa 17.4.2014 žalobu na Okresný súd v Žiline, ktorou sa domáhali,

aby súd určil, že k prechodu nájmu bytu v bytovom dome na sťažovateľa nedošlo,

že sťažovateľ nie je nájomcom bytu a žiadali, aby súd rozhodol o povinnosti sťažovateľa

vypratať tento byt. Toto konanie Okresný súd Žilina uznesením -54 zo dňa

27.2.2015 prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 16.3.1998, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave vo veci

. Napriek uvedenému, a jeho ďalší súrodenci (žalovaní 3/)

ako právni nástupcovia zomretého žalovaného 3/ neustále vyvíjajú neprimeraný nátlak

na sťažovateľa a aj na ostatných žalobcov ako nájomcov bytov v bytovom dome,

ktorý bol prevedený na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ neplatne. Vynucujú si podpísanie

nájomných zmlúv na dobu určitú a za trhové nájomné, samozrejme, že sťažovateľ

ako aj ostatní obyvatelia bytového domu (nájomcovia bytov) takéto zmluvy odmietli

podpísať. Podaním zo dňa 10.2.2020 sa , a

na Okresnom súde Žilina domáhajú vydania platobného rozkazu

voči sťažovateľovi a to na zaplatenie sumy 17 397,84 eur z dôvodu údajného bezdôvodného

obohatenia na strane sťažovateľa. Toto konanie nie je skončené, sťažovateľ

aj v tomto konaní poukázal na prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave

o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.1998.“

Sťažovateľ popisuje chronológiu úkonov súdov v napadnutom konaní. Poukazuje

na skutočnosť, že z jeho strany k prieťahom nedošlo. Konanie o určenie neplatnosti zmluvy

predstavuje štandardnú agendu všeobecných súdov. Ďalej uvádza, že písomným podaním

z 21. júna 2018 žalobcovia (okrem sťažovateľa) podali na ústavnom súde sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. Ústavný súd o sťažnosti žalobcov rozhodol

22. januára 2020 nálezom č. k. -74, ktorým vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom krajského

súdu v napadnutom konaní, krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov

a každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj trovy

právneho zastúpenia. Sťažovateľ uvádza, že od predmetného rozhodnutia ústavného súdu

krajský súd opäť nekoná, okrem nariadenia a zrušenia pojednávania.

3. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených práv postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal

krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov konania.

4. Vec napadla ústavnému súdu 8. júla 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 bola náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.

V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020

na konanie v čase predbežného prejednania sťažnosti (19. augusta 2020) bol príslušný tretí

senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan

a Peter Straka. Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020, ktorý nadobudol účinnosť

5. októbra 2020) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení tretieho senátu

tak, že tretí senát pracuje v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter

Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenia účastníkov

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn.

zo 14. októbra 2020 (ďalej len „vyjadrenie krajského súdu“) vyjadril k ústavnej sťažnosti

predseda krajského súdu, v ktorom chronologicky uviedol úkony krajského súdu

uskutočnené v napadnutom konaní, zároveň poukázal na tvrdenia zákonnej sudkyne

, pričom.

« nespochybňuje tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľa,

že konania o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmlúv spadajúce pod okruh žalôb

prípustných a prejednávaných podľa , ako je tomu aj v prejednávanej

veci, síce tvorili štandardnú agendu všeobecných súdov, avšak nemožno prijať

argumentáciu sťažovateľa, že nejde o vec právne zložitú a na kritérium právnej a faktickej

zložitosti nie je možné v tomto konaní prihliadať.

Vzhľadom na osobitosti kauzy majúcej pôvod v predaji nehnuteľností správcom

konkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty, nemožno vec považovať

za skutkovo a právne jednoduchú. Túto skutočnosť potvrdzujú aj viaceré doposiaľ vydané

meritórne rozhodnutia súdov, ktoré boli následne zrušené Najvyšším súdom Slovenskej

republiky (ďalej len „NS SR“), ako súdom odvolacím, a vrátené tunajšiemu súdu

na ďalšie konanie. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci sa

v plnom rozsahu stotožňuje a zotrvá na vyjadrení predsedu krajského súdu

k I. ústavnej sťažnosti, kde je podrobne opísaná chronológia vo veci doposiaľ vydaných

rozhodnutí (bod 9 a 10 Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -74

zo dňa 22.01.2020).

V doposiaľ vydaných štyroch meritórnych rozhodnutiach súd prvej inštancie žalobe

v dvoch prípadoch vyhovel a v dvoch prípadoch ju zamietol. Rozsudky súdu prvej inštancie

(s výnimkou prvého rozhodnutia OS Žilina, ktoré bolo zrušené KS Žilina pre vecnú

nepríslušnosť súdu) NS SR, ako súd odvolací, všetky zostávajúce rozhodnutia zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie, čo potvrdzuje tvrdenie, že nejde o vec skutkovo ani právne

jednoduchú, ale naopak o vec skutkovo i právne zložitú. Z hľadiska histórie sporu

je dôvodné poukázať i na to, že bytový dom súvisiaci s predmetom sporu,

bol pred jeho vstupom do majetku úpadcu (nepeňažným vkladom do ZI) predmetom

privatizácie štátneho majetku (bývalého

Zb.), s prechodom záväzkov z uzavretých zmlúv. Skutkové okolnosti oprávnenosti

následného prechodu tohto majetku z úpadcu na pôvodných žalovaných, právny pôvod

bytového domu a právny pôvod (právny charakter) žalobcami užívaných bytov

sú ťažiskovými a medzi stranami podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami

a ich zodpovedanie, vychádzajúc z doterajších rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho

súdu, nemožno označiť za skutkovo ani právne jednoduché.

S poukazom na skutočnosti a chronológiu úkonov uvedené v bode II, je konajúci

Krajský súd v Bratislave toho presvedčenia, že procesné prekážky pre prejednanie veci

existovali v čase ukončenia právneho zastúpenia žalobcov JUDr. Wertlenovou (pôvodnou

PZ) do zvolenia si nového PZ AK IVANOVIČLEGAL, t. j. v čase od 03.12.2019

(od doručenia oznámenia o zániku plnej moci čl. 896-898) do 26.02.2019 (č. 1. 915-920).

Za procesné prekážky v konaní, brániace v meritórnom prejednaní a rozhodnutí veci

súd považuje aj okolnosti spojené s úmrtím pôvodnej žalobkyne v 2./rade

a pôvodného žalovaného v 3./rade , kedy bolo možné

vykonávať len procesné úkony spojené so zistením okruhu právnych nástupcov (dedičov),

čo súd aj vykonával šetreniami v čase odo dňa 06.02.2019 do 15.04.2019 a následne

uznesením č. k. - 831 zo dňa 10.04.2019 rozhodol o zmene lebo okruhu

žalovaných (vstup dedičov po žalovanom v 3./rade) a zastavil konanie voči žalobkyni 2/

rade. Za účelom ustálenia okruhu strán sporu bolo ďalej v čase od 15.04.2019

do 20.12.2019 nutné vyčkať na rozhodnutie NS SR - odvolacieho súdu, nakoľko sa žalobca

v 1./rade odvolal voči predmetnému uzneseniu v časti 2. výroku. V tomto čase nebolo možné

vo veci meritórne konať.

Hoci ďalej popísaná situácia má mimoriadnu povahu, súd za procesné prekážky

v konaní považuje i mimoriadnu situáciu vyvolanú COVID - 19 a s tým spojené prerušenie

plynutia procesných lehôt v zmysle , ako aj a obmedzenie

pojednávaní v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020. ktoré sa v čase vyhlásenej mimoriadnej

situácie a núdzového stavu sa mali konať len v nevyhnutných prípadoch. Táto skutočnosť

bola dôvodom pre zrušenie ostatného vo veci nariadeného termínu pojednávania

(vytýčeného na deň 25.03.2020).

Procesné prekážky pre meritórne pojednávanie a rozhodnutie vo veci sú dané

po doručení návrhu žalobcov na pripustenie vstupu ďalšieho žalovaného a na zmenu

žalobného petitu - rozšírenie žaloby v skutkových tvrdeniach a v uplatňovanom práve.

Do rozhodnutia o tomto návrhu nie je účelné ani hospodárne stanoviť termín pojednávania,

je opätovne otvorený a tým nie je tak ustálený okruh strán sporu ani premet sporu. Súd

v súčasnosti vykonáva procesné úkony spojené s rozhodnutím o tomto návrhu

a s odstraňovaním jeho vád.

Sťažovateľ (PZ pôvodných žalobcov v 5./a 4./rade )

podľa názoru nespôsobil prieťahy v konaní. Sťažovateľ

v priebehu konania realizuje svoje procesné práva a povinnosti.

V súčasnosti (ako je uvedené v bode II.), súd vykonáva úkony smerujúce

k rozhodnutiu o návrhu PZ žalobcov (vrátane sťažovateľa) o pripustení vstupu ďalšieho

žalovaného a zmeny žaloby. Podanie uvedeného procesného návrhu je legitímnym výkonom

práv strany sporu, preto ho nemožno hodnotiť ako okolnosť spôsobujúcu prieťah v konaní,

avšak vzhľadom na doterajší stav veci a žaloby nesporne predstavuje okolnosť majúcu

priamy vplyv na dĺžku konania a možnosť (čas) vydania meritórneho rozhodnutia vo veci.

S poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch vyjadrila

presvedčenie, že Krajský súd v Bratislave v čase od 22.01.2020,

t. j. od vydania prvého Nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky č. -74,

doposiaľ nespôsobil vo veci prieťahy v konaní.

Bez snahy akokoľvek spochybňovať žalobcami tvrdenú dĺžku sporu

poukazuje na to, že vec jej bola pridelená ako v poradí šiestemu zákonnému

sudcovi, popri inej rozsiahlej odvolacej agende vecí súvisiacich s konkurzným,

reštrukturalizačným konaním, ktoré sú vo viacerých prípadoch limitované zákonnými

lehotami, exekučnej agende, vrátane výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých, ktoré majú

povahu veci prednostnej. Súčasne vybavuje aj odvolaciu agendu

incidenčných sporov, agendu abstraktnej kontroly a tiež agendu justičnej pokladnice

a prerozdelené veci zostatkov nevybavenej pôvodnej prvoinštančnej agendy Krajského súdu

v Bratislave.

ďalej poukázala na to, že v zmysle Dodatku č. 5 k Rozvrhu

práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020, dňa 15.04.2020 senát 3CoKR prevzal

nevybavené veci zrušených súdnych oddelení 1CoKR, 15C podľa stavu k 31.03.2020

a dňa 16.04.2020 prevzal nevybavené veci zrušeného súdneho oddelenia 21CoE (z dôvodu

pozastavenia výkonu funkcie , povereného vedením týchto

senátov).

Z hľadiska schopnosti vybavovania celkovo pridelenej agendy nemožno neuviesť fakt,

že od 1.5.2020, po odchode jednej členky senátu do starobného dôchodku, zostali senáty,

v ktorých pôsobí ako predsedníčka poverená vedením senátu,

dvojčlenné, a jeden z členov senátu, okrem výkonu svojej sudcovskej činnosti, vykonáva

funkciu predsedu Krajského súdu v Bratislave. Napriek veľmi vysokej časovej

ako i odbornej náročnosti výkonu funkcie predsedu Krajského súdu v Bratislave

sa však takmer v plnom rozsahu aj naďalej podieľa na rozhodovacej činnosti a výkone

sudcovských povinností (bez pozastavenia nápadu), čím môžu senáty

, v zmysle rozvrhu práce, s pomocou zastupujúcich senátov, plniť svoje poslanie.

Hoci v doterajšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázke posúdenia

existencie prieťahov v konaní nie sú zohľadňované skutočnosti týkajúce sa zaťaženosti

sudcov ani organizácie práce, považuje za podstatné a potrebné

uviesť a poukázať na to, že majú nesporný a významný podiel na celkovej dĺžke konania

a prípadných prieťahoch vzniknutých z objektívnych príčin. Úlohou a poslaním sudcu

nesporne je včasným a čo najúčinnejším spôsobom poskytnúť ochranu stranám v súdnom

konaní, avšak túto úlohu sudca nemôže zabezpečiť bez reálnej možnosti splniť toto poslanie.

Zaťaženosť sudcov a skutočné podmienky výkonu súdnictva na exponovaných súdoch,

akým nesporne je aj Krajský súd v Bratislave, nemôžu byt' zľahčované ani kladené za vinu

sudcovi, pretože základná povinnosťou zabezpečiť objektívnu schopnosť justície plniť

svoju úlohu v reálnom čase zaťažuje štát.

Vo veci podľa názoru nevznikli žiadne zbytočné

prieťahy.»

Predseda krajského súdu sa s uvedeným vyjadrením ,

predsedníčky senátu, v celom rozsahu stotožnil.

6. Predseda krajského súdu zároveň uviedol, že v zmysle § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,“) netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

7. K vyjadreniu krajského súdu zaujal sťažovateľ stanovisko 12. novembra 2020,

v ktorom zotrval na argumentácii vyjadrenej v ústavnej sťažnosti. Uviedol, že „21 rokov

trvajúci spor nie je možné ospravedlniť žiadnymi okolnosťami, ktoré krajský súd uvádza

vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2020“.

8. Sťažovateľ zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

a k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom krajského

súdu v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

19. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych

prieťahov (prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú

význam, pretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu,

ktorá už predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil,

že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (m. m. ,

, , , atď.) a že dĺžka konania

počítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama

osebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého

konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ).

20. Ústavný súd poznamenáva, že právny nástupca vstupujúci do konania

pred všeobecnými súdmi v dôsledku univerzálnej sukcesie (dedič) môže pri tvrdení

o porušení základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru uplatňovať celú dĺžku konania, teda aj dobu, počas ktorej sa konania

zúčastňoval jeho predchodca. Uvedený názor vychádza z judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru

(napr. rozsudok Sadik Amet a ďalší proti Grécku z 3. 2. 2005, č. 64756/01,

§ 18; rozhodnutie Kišška proti Slovensku z 24. 3. 2009, č. 45123/06 atď.), ktorý má rovnaký

obsah ako (porovnaj ).

21. Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva, že žalobu,

ktorou bolo iniciované napadnuté konanie, podali právni predchodcovia – rodičia

sťažovateľa (pôvodne žalobcovia v 3. a vo 4. rade – a

) spolu s ďalšími žalobcami. K procesnoprávnemu nástupníctvu sťažovateľa

došlo v dôsledku úmrtia (26. január 2013) a

(19. január 2014), na základe čoho sťažovateľ figuruje v napadnutom konaní

v postavení žalobcu v 3. rade od marca 2013 ako právny nástupca

a od júla 2014 aj ako právny nástupca . S ohľadom na uvedené

ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie

bez zbytočných prieťahov aj pre štádium, ktoré predchádzalo uvedenej zmene.

22. Ústavný súd konštatuje, že žalobcovia , ,

, , ,

a (teda s výnimkou sťažovateľa) sa domáhali vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prerokovanie svojej veci v primeranej lehote v napadnutom konaní ústavnou

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2018, vedenou na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd o danej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom

sp. zn. z 22. januára 2020, ktorým vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, , , ,

, a priznal primerané

finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 eur a náhradu trov konania. Konanie

o ústavnej sťažnosti zastavil.

23. S ohľadom na skutočnosť, že podaniu ústavnej sťažnosti sťažovateľa,

ktorá je aktuálne predmetom prerokovania pred ústavným súdom, nepredchádzala skoršia

ústavná sťažnosť sťažovateľa či jeho právnych predchodcov, ktorou by namietali prieťahy

v napadnutom konaní, na účel posúdenia jej dôvodnosti ústavný súd bral zreteľ na postup

krajského súdu v napadnutom konaní aj počas obdobia predchádzajúceho vydaniu nálezu

sp. zn. z 22. januára 2020, t. j. na celú dobu konania pred krajským súdom.

24. Ústavný súd v náleze sp. zn. z 22. januára 2020 okrem

iného konštatoval:

„Ústavný súd mal v danom prípade za úlohu zhodnotiť primeranosť dĺžky konania,

ktoré začalo v septembri 1999, na krajskom súde je vedené od postúpenia veci v januári

roku 2004 a do dnešného dňa nebolo ukončené ani na prvom stupni. Viac než 20 rokov

trvajúce konanie je možné považovať už prima facie za extrémne dlhé a samo osebe

je dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (porovnaj napr. , bod 11). Európsky súd pre ľudské práva

v obdobných prípadoch konštatoval, že vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé

trvanie súdneho konania považované za zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená

absencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať

až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku

z 21.12.2010, č. 50973/08, § 52).

K argumentom krajského súdu ospravedlňujúcim dĺžku konania ústavný súd

len v stručnosti konštatuje, že predmetom napadnutého konania je spor o platnosť kúpnej

zmluvy, ktorú uzavrel správca konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku podstaty.

Krajský súd síce vo vyjadrení uvádza, že vec je podľa jeho názoru právne zložitá,

avšak neuvádza dôvody, pre ktoré ju za takú možno považovať. Pokiaľ ide o tvrdenie

krajského súdu, že o zložitosti veci svedčí opakované rušenie jeho rozhodnutí najvyšším

súdom, to podľa názoru ústavného súdu svedčí skôr o neefektívnosti postupu vo veci. Súdy

sú povinné po zrušení rozhodnutia v inštančnom konaní postupovať tak, aby v čo najkratšej

dobe vyhoveli požiadavkám kasačného rozhodnutia a odstránili vady v ňom vytýkané.

Pokiaľ krajský súd argumentuje množstvom rozhodnutí týkajúcich sa procesného

nástupníctva vo veci, treba uviesť, že tento stav je práve dôsledkom prieťahov v konaní,

keďže niektorí z pôvodných účastníkov konania v priebehu konania zomreli. Ústavný súd

napokon konštatuje, že prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť ani všeobecne známou

preťaženosťou sudcov, zmenou v zložení senátov, ani množstvom procesných úkonov sudcu;

je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené

v ústave i v dohovore boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere

nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv

v primeranej dobe ().

Na základe už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajšia celková dĺžka

konania je z ústavného hľadiska celkom zjavne neakceptovateľná.“

25. Vo vzťahu k posúdeniu dĺžky napadnutého konania, zložitosti veci ústavný súd

poukazuje na závery vyslovené v náleze ústavného súdu sp. zn.

z 22. januára 2020 a na týchto zotrváva, keďže v predmetnej veci sťažovateľa nezistil dôvod

opodstatňujúci odkloniť sa od nich. Ústavný súd tiež opakovane uvádza, že ani právne

či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje

podstatnú časť ľudského života (pozri bod 19).

26. Pokiaľ ide o kritérium správania sťažovateľa, resp. jeho právnych predchodcov

v napadnutom konaní, ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Na žiadnu takúto okolnosť nepoukazuje

ani krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti.

27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto vyslovil, že označené práva

sťažovateľa porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Hoci ústavný súd dospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa

a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

právoplatne skončená, ústavný súd neprikázal krajskému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a to vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom

náleze č. k. -74 z 22. januára 2020.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 15 000 €, čo odôvodnil tým, že „... je už unavený z takmer 21 rokov

trvajúceho súdneho sporu a tiež zo šikanózneho a nátlakového konania právnych nástupcov

žalovaného 3/ voči jeho osobe. Týmto všetkým je bohužiaľ zaťažená aj celá rodina

sťažovateľa, čo ovplyvňuje jeho celkovú rodinnú situáciu, táto situácia mu výrazne zasahuje

do jeho súkromia, ovplyvňuje ho v práci a stojí ho množstvo času, energie a tiež peňazí.

Je pre neho neskutočne psychicky náročné vysporiadať sa so skutočnosťou, že jeho obaja

rodičia a do konca svojho života prežívali

psychickú traumu z pretrvávajúcej nespravodlivosti a tiež strach a úzkosť zo straty bývania

a istoty pokojnej staroby. On od svojich 27 rokoch dennodenne prežíval tento stres spolu

so svojimi rodičmi a po ich smrti, kedy vstúpil do konania ako žalobca, sa dennodenne musí

zoberať týmto sporom a čeliť útokom žalovaných a súdnym sporom, ktoré žalovaní

vyvolávajú voči nemu. Sťažovateľ stratil akúkoľvek dôveru k justícii, ktorú reprezentujú

všeobecné súdy podieľajúce sa doteraz na rozhodovacom procese, vrátane nečinnosti

a neefektívnosti konania Krajského súdu v Bratislave.“.

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia bral ústavný súd

do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä doterajšiu dĺžku konania (konanie začaté v roku

1999 na Okresnom súde Žilina, na krajskom súde je vedené od postúpenia veci v januári

roku 2004 a do dnešného dňa nebolo ukončené), zložitosť veci, správanie sťažovateľa a jeho

právnych predchodcov v priebehu konania, ako aj okolnosť, že predmetom sporu sú práva

k nehnuteľnosti, ktorá slúžila právnym predchodcom sťažovateľa a sťažovateľovi

na bývanie, pričom nehnuteľnosť sťažovateľ užíval aj po smrti svojich právnych

predchodcov a v priebehu konania mu bolo zo strany žalovaných užívanie nehnuteľnosti

znemožnené. Po zohľadnení týchto okolností považoval ústavný súd priznanie sumy

10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

38. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy

sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa

je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu

krajského súdu doručené ústavnému súdu 12. novembra 2020, ústavný súd sťažovateľovi

nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel

k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu