Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 169/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Bohuslavom Gelatkom, Námestie SNP 17, Rajec, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur

a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslava Gelatku,

Námestie SNP 17, Rajec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 21. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom

pred okresným súdom pod sp. zn. pôvodne domáhal zaplatenia

sumy 111 349,- Sk (4 876,85 €) s príslušenstvom z titulu finančného vyrovnania

z predčasne ukončenej lízingovej zmluvy. Žaloba bola v uvedenej veci podaná

22. februára 1995. Aj napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do súčasnosti

uplynulo už viac ako 22 rokov, do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne popisuje obdobia nečinnosti okresného súdu

a v nadväznosti na to konštatuje, že v dôsledku neefektívnej a nesústredenej činnosti

a procesných pochybení okresného súdu dochádza podľa jeho názoru k neprimeraným

prieťahom. Listom zo 14. novembra 2016 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná, pretože

od poslednej sťažnosti z 24. júna 1999 okresný súd priebežne koná. K sťažnosti sa vyjadril

aj vyšší súdny úradník, ktorý k veci uviedol, že zákonná sudkyňa je dlhodobo

práceneschopná, z čoho sťažovateľ vzhľadom na doterajší priebeh konania usudzuje, že

skončenie jeho veci v primeranej lehote nemožno očakávať.

3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň

sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3280/2017 zo 6. apríla 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom doručený

ústavnému súdu 18. apríla 2017. Predsedníčka okresného súdu v ňom vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania podľa

a predložila chronológiu dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu. K samotnej ústavnej

sťažnosti uviedla: «... musím konštatovať, že konanie vo veci sp. zn. je

poznačené nečinnosťou súdu v období odo dňa 13.11.1997 do 18.07.2007 a ďalej odo dňa

21.01.2013 do dňa 06.12.2013. Zároveň si však dovolím poukázať na skutočnosť, že

k predĺženiu konania prispel aj žalovaný, ktorý pri vyhotovovaní znaleckého posudku

nespolupracoval so znaleckým a opakovane mu na výzvy nepredložil doklady

potrebné na vypracovanie znaleckého posudku, za čo bola žalovanému uložená poriadková

pokuta. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že namietaná vec sp. zn. bola

opakovanie predkladaná odvolaciemu a dovolaciemu súdu na rozhodnutie o riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Z uvedeného dôvodu sa spis nachádzal

na Mestskom súde v Bratislave v období od 17.01.1996 do 06.05.1996, na Krajskom súde

v Bratislave v období od 22.04.2009 do 30.06.2010, od 24.01.2011 do 02.01.2012,

a na Najvyššom súde Slovenskej republiky v období od 20.04.2012 do 13.06.2012,

od 24.08.2012 do 19.12.2012, a naposledy od 05.12.2014, pričom Najvyšší súd Slovenskej

republiky následne namietaný spis vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie

a spis bol vrátený na tunajší súd až dňa 26.09.2016. Šetrením som zistila, že príčina

nečinnosti zákonnej sudkyne JUDr. Emílie Szullovej, ktorej bola pôvodne namietaná vec

pridelená na prejednanie a rozhodnutie, bola okrem iného aj objektívna a došlo k nej

v dôsledku dlhodobej a nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej sudkyne

„30Cb“, ktorá bola zároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 30 Cbd, 30 Cbcud, 30

CbPv, 6 Cbi. Vysoký počet vecí v jej oddeleniach a potreba ich vybavovania v poradí, v

akom boli podané na súd, neumožnili zákonnej sudkyni bezprieťahový postup vo veci.»

5. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 2. mája 2017 okrem iného uviedol: „Nesúhlasím s názorom p. predsedníčky, že

konanie je poznačené prieťahmi len v ňou uvedených obdobiach. OS BA úplne zbytočne

nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko údajne sporné otázky, ktoré mali byť dokazovaním

vyriešené, boli medzi sporovými stranami odstránené písomne dňa 21.10.1996 vzájomným

odborným posúdením. Nariadenie znaleckého dokazovania považujem nielen

za nadbytočné, ale aj protizákonné, nakoľko otázka určenia výšky ušlého zisku bola ešte

pred nariadením znaleckého dokazovania medzi stranami vyriešená. Činnosť OS BA

vykazuje nedostatočnú efektivitu a opakované procesné pochybenia v priebehu celého

konania:

- znalecký posudok č. 1/2009 bol vypracovaný dňa 13.02.2009, avšak pojednávanie

bolo nariadené až na deň 15.10.2010,

- nedoručovanie písomností (rozsudok, vyjadrenia a pod.) stranám,

- porušovanie procesných práv strán konania (napr. práva na spravodlivé súdne

konanie), čo malo za následok zrušenie rozsudku OS BA zo dňa 15.10.2010, spis. zn.

-195 (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 24.07.2014, spis. zn.

-42) a vrátenie veci (dňa 26.09.2016) porušovateľovi na ďalšie konanie.

Je pravdou, že súdny spis sa viackrát v priebehu konania nachádzal aj na Najvyššom

či Ústavnom súde SR, čo však bolo vynútené porušovaním práv sťažovateľa súdom. Pokiaľ

by sa OS BA nedopúšťal procesných chýb, nepredlžovalo by sa súdne konanie.

Pokiaľ aj žalovaný dostatočne nespolupracoval so znalcom, toto malo za následok

iba nepatrné predĺženie konania v rozsahu niekoľko mesiacov. Pripomínam, že konanie trvá

viac než 22 rokov. Navyše súd mohol žalovanému uložiť poriadkovú pokutu aj skôr, keďže

znalec opakovane žiadal súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku pre

nedostatok podkladov.“ V závere sťažovateľ dodal, že zotrváva na svojom návrhu

s ohľadom na výšku finančného zadosťučinenia v plnom rozsahu a uplatnený nárok

na náhradu trov konania rozširuje o náhradu úkonu právnej služby spočívajúceho

vo vypracovaní stanoviska k vyjadreniu okresného súdu.

6. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich

považoval za preukázané. Na tomto mieste preto ústavný súd uvádza iba úkony, ktoré

považoval za podstatné pre účely konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa:

„Žaloba o zaplatenie sumy 4 876,- eur (111 349,- Sk s príslušenstvom, pozn.) bola

podaná dňa 28.02.1995.

... Dňa 21.3.1995 bol konajúcim súdom vydaný platobný rozkaz č.k. ,

voči ktorému podal žalovaný dňa 18.04.1995 odpor. Následne bol dňa 25.4.1995 žalovaný

vyzvaný na úhradu súdneho poplatku za podaný odpor.

Dňa 21.9.1995 bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom konajúci súd

rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu

sumy 4 876,- eur spolu s príslušenstvom. Voči rozsudku č.k. zo dňa

21.9.1995 podal žalovaný dňa 10.11.1995 odvolanie a žalobca bol 20.11.1995 vyzvaný, aby

sa k podanému odvolaniu vyjadril.

... Dňa 26.03.1996 Mestský súd v Bratislave zrušil rozsudok č.k.

zo dňa 21.9.1995 a vrátil vec konajúcemu súdu na ďalšie konanie.

Dňa 19.9.1996 sa konalo na prvostupňovom súde pojednávanie, ktoré bolo odročené

na základe žiadosti oboch účastníkov konania na neurčito.

Listom zo dňa 21.10.1996 žiadal právny zástupca žalovaného o vytýčenie termínu

pojednávania. Dňa 05.11.1996 požiadal žalobca o zmenu žaloby.

... Pojednávanie dňa 13.2.1997 bolo odročené na neurčito, na pojednávaní bol

predložený vzájomný návrh žalovaného, ku ktorému sa vyjadril žalobca na výzvu súdu

zo dňa 3.11.1997 listom zo dňa 13.11.1997.

Uznesením zo dňa 18.07.2007 č.k. -107 súd pripustil zmenu žaloby

v zmysle podania zo dňa 05.11.1996.

Uznesením zo dňa 20.07.2007 č.k. -109 súd ustanovil znalca z odboru

ekonómie a manažment, ktorý prípisom zo dňa 15.10.2007 požiadal o predĺženie

na vypracovanie znaleckého posudku o min. 45 dni, prípisom zo dňa 8.1.2008 o ďalších

min. 45 dní, nakoľko žalovaný nepredložil znalcovi požadované doklady. Z dôvodu

neposkytnutia súčinnosti žalovaného vyzval konajúci súd dňa 8.7.2008 žalovaného

na poskytnutie požadovaných dokladov znalcovi. Dňa 8.7.2008 súd prípisom oznámil

ustanovenému znalcovi, že trvá na vypracovaní znaleckého posudku, nakoľko znalec

prípisom zo dňa 4.7.2008 vrátil poskytnuté podklady k znaleckému posudku z dôvodu, že nie

je možné znalecký posudok vypracovať pre nedostatok podkladov. Dňa 19.8.2008 žalovaný

doručil konajúcemu súdu požadované doklady. Dňa 4.8.2008 konajúci súd uznesením

č.k. uložil žalovanému poriadkovú pokutu.

Dňa 4.3.2009 konajúci súd uznesením č.k. 25Cb/l 07/1995 - 176 priznal znalcovi

znalečné vo výške 1 243,88 eur.

Dňa 4.3.2009 konajúci súd vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa vyjadrili

k vypracovanému znaleckému posudku, ku ktorému sa následne vyjadrili žalovaný dňa

1.4.2009. Dňa 9.4.2009 žalobca podal odvolanie voči uzneseniu č.k. - 176

zo dňa 4.3.2009, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením

č.k. -185.

Dňa 15.10.2010 súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok. Dňa 6.12.2010 žalobca podal odvolanie voči rozsudku č.k. - 195

zo dňa 15.10.2010, následne bol dňa 28.12.2010 vyzvaný na úhradu súdneho poplatku

za podané odvolanie.

... Rozsudkom zo dňa 24.11.2011 č.k. -220 Krajský súd v Bratislave

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.10.2010 č.k. -195.

Dňa 22.02.2012 doručil žalobca konajúcemu súdu dovolanie voči rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2011 č.k. -220 a následne bol dňa

29.2.2012 vyzvaný žalobca na úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie.

... NS SR prípisom zo dňa 7.6.2012 vytkol prvostupňovému súdu vady pri doručovaní

rozsudku z čoho dôsledku rozsudok nenadobudol právoplatnosť a preto žiadal o vykonanie

nápravy... NS SR uznesením zo dňa 22.11.2012 č.k. dovolanie žalobcu

odmietol.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.12.2013 č.k. -261 konajúci súd

rozhodol o trovách konania. Dňa 4.2.2014 bolo vydané opravné uznesenie.

Prípisom zo dňa 21.10.2014 NS SR vyzval konajúci súd na základe Nálezu ÚS SR

č. -42 na zaslanie spisu na ďalšie konanie a tento mu bol dňa 5.12.2014

doručený.

Dňa 29.2.2016 NS SR uznesením č.k. rozsudok KS BA z 24.11.2011

č.k. -220 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne dňa 6.9.2016 KS BA uznesením č.k. -302 rozsudok

Okresného súdu Bratislava I č.k. - 195 zo dňa 15.10.2010 v znení

opravných uznesení a uznesení o trovách zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Predmetné

uznesenie bolo doručené účastníkom konania dňa 24.11.2016

Dňa 14.11.2016 bola prijatá na tunajšom súde sťažnosť žalobcu, o ktorej vybavení

bol žalobca upovedomený prípisom zo dňa 25.11.2016.

Dňa 3.4.2017 bol spis v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2017 pre

OS BA I pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. Miriam Repákovej.“

Zároveň ústavný súd zistil, že v čase jeho rozhodovania nebolo napadnuté konanie

právoplatne skončené.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

11. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie vyššie označených práv

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ). Uvedené platí aj vo vzťahu

k osobe, voči ktorej je nárok uplatnený.

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zaplatení sumy 4 876 € predstavujúcej

finančné vyrovnanie z titulu predčasného ukončenia zmluvy o finančnom lízingu. Konania

tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec

nemožno posúdiť ako právne zložitú. V posudzovanej veci nešlo ani o skutkovo

komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup okresného súdu. Prieťahy

v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za dôsledok vyvolaný právnou

alebo skutkovou zložitosťou prerokúvanej veci. Napokon, ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania, ktorá by

ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.

16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany sporu v procesnom

postavení žalobcu. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou

dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného

súdu vo vyjadrení k sťažnosti na takého skutočnosti nepoukázala. Naopak, ústavný súd

zistil, že sťažovateľ vyvíjal aktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu, a to

viacerými sťažnosťami na prieťahy v konaní adresovanými predsedníčke okresného súdu

(20. júla 1998 a 14. novembra 2016).

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

18. Najdlhšie obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu (takmer 10 rokov) bolo

zistené od podania vyjadrenia sťažovateľa z 13. novembra 1997 ku vzájomnému návrhu až

do 18. júla 2007, keď okresný súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania sťažovateľa

z 5. novembra 1996, ktoré uznala vo svojom vyjadrení i predsedníčka okresného súdu.

Okrem toho, ďalšie obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu možno identifikovať

v čase od podania vzájomného návrhu žalovaného na pojednávaní uskutočnenom

13. februára 1997 do 3. novembra 1997, keď okresný súd zaslal vzájomný návrh

sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie sa k nemu (vyše 8 mesiacov) v období od vydania

uznesenia z 20. júla 2007, ktorým okresný súd ustanovil znalca do 8. júla 2008, keď okresný

súd vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti znalcovi (vyše 12 mesiacov) a v období,

na ktoré poukázala i predsedníčka okresného súdu, tzn. od 21. januára 2013, keď bolo

stranám sporu doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo

rozhodnuté o dovolaní sťažovateľa do 6. decembra 2013, keď okresný súd rozhodol

o trovách konania, čo predstavuje ďalších takmer 12 mesiacov. Okrem toho, po doručení

zrušujúceho uznesenia krajského súdu stranám sporu 24. novembra 2016 (a po podaní

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 14. novembra 2016) zostal

okresný súd naďalej nečinný a do podania ústavnej sťažnosti 3. februára 2017 nevykonal

jediný úkon (2 mesiace). Celková doba absolútnej a ničím neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu, v ktorej okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu

vo veci, tak predstavuje 12 rokov a 10 mesiacov. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je

ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). Na celkovú dĺžku konania mala nepochybne vplyv aj tá okolnosť, že žalovaný

nespolupracoval so znalcom a ani na opakované výzvy nepredložil znalcovi dokumenty

potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku, za čo mu bola (avšak až po roku trvajúcej

nespolupráce, pozn.) okresným súdom uložená poriadková pokuta.

19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. )

pričítal na ťarchu okresného súdu aj skutočnosť, že jeho rozhodnutia vydané v namietanom

konaní boli odvolacím súdom (resp. dovolacím súdom) zrušené a vec bola vrátená

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré taktiež svedčia o neefektívnom

postupe okresného súdu v napadnutom konaní. Na uvedené poukázal i sťažovateľ

vo svojom stanovisku z 2. mája 2017. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

k porušeniu základného práva podľa môže dôjsť nielen neodôvodnenou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd už nevymedzoval prípadné ďalšie kratšie

úseky nečinnosti alebo neuvádzal príklady neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného

súdu. Doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca 22 rokov je v zmysle ustálenej

judikatúry ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je

spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka, resp. strany

takého konania, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ).

21. V súvislosti s argumentáciou predsedníčky okresného súdu predostretou v jej

vyjadrení zo 6. apríla 2017, ktorá prieťahy v konaní odôvodnila i veľkým počtom vecí

v oddelení, ústavný súd zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere

formulovala stanovisko, podľa ktorého nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (, ). Argumenty okresného súdu súvisiace

s dlhodobou a nadmernou zaťaženosťou súdneho oddelenia zákonnej sudkyne preto nemôžu

byť pripočítané na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je príslušný na rozhodnutie vo veci.

22. Na základe vyhodnotenia uvedených kritérií dospel ústavný súd k záveru, že

dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní, ktorého už doterajšia celková dĺžka je z ústavného hľadiska celkom

zjavne neakceptovateľná, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto vyslovil, že označené

práva sťažovateľa porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

23. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného a jeho práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 25 000 €,

pretože „vzniknuté prieťahy nie je možné nijako odstrániť, čím (mu, pozn.) vznikla

nenapraviteľná ujma spočívajúca najmä v nespravodlivosti a pretrvávajúcom stave právnej

neistoty“. Domnieva sa, že touto sumou by ústavný súd aspoň čiastočne zmiernil dôsledky

spôsobené prieťahmi.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom (vyše 22

rokov) a v rámci neho na celkové obdobie absolútnej a neodôvodnenej nečinnosti okresného

súdu (12 rokov a 10 mesiacov), ako aj na jeho neefektívnu činnosť, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu,

ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu).

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia advokátom JUDr. Bohuslavom Gelatkom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za tri úkony právnej

služby vykonané v roku 2017 (3 x 147,33 €) predstavuje spolu s režijným paušálom

(3 x 8,84 €) sumu 468,51 € (bod 4 výroku nálezu).

32. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania

pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania

pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná

peniazmi. Ak teda právny zástupca sťažovateľa hodnotu jedného úkonu právnej pomoci

vyčíslil s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, postupoval nesprávne, a preto ústavný súd

zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

33. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017