Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 566/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a a 3

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -988 z 3. marca 2017

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -1077 z 27. februára 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa a a 3

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -988

z 3. marca 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-1077 z 27. februára 2020, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že proti

sťažovateľovi ako žalovanej strane sporu sa na okresnom súde viedlo konanie o žalobe

(ďalej len „žalobkyňa“), ktorou sa domáhala určenia neplatnosti

okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrady funkčného platu. Okresný

súd čiastočným rozsudkom č. k. -988 z 3. marca 2017 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že okamžité skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné. Sťažovateľ sa proti rozsudku okresného súdu

odvolal, pričom o jeho odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -1077

z 27. februára 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

3. Sťažovateľ s rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu nesúhlasí a vidí

v nich porušenie svojich práv. Súdy sa podľa jeho názoru vôbec nevysporiadali s jeho

námietkami, rozhodli svojvoľne, arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby

ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konania a následne nálezom vyslovil, že

rozsudkom okresného súdu, ako aj rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho v záhlaví

označené práva, napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a priznal mu náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

11. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľa

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorými bolo rozhodnuté v neprospech

sťažovateľa. Sťažovateľ, nespokojný s výsledkom posúdenia jeho kauzy, očakáva

od ústavného súdu prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli všeobecné súdy. Bez potreby

detailnejšieho vysporiadavania sa s námietkami sťažovateľa však ústavný súd uvádza, že

ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť.

III.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom

okresného súdu

13. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa napadnutým rozsudkom

okresného súdu, ústavný súd poukazuje na , z ktorého vyplýva, že

systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len

subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

14. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (pozri. , ).

15. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľ využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označených práv sťažovateľa

mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená

právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom

krajského súdu

16. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd vo vzťahu k nemu

v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti osobitne nevyjadril

k vyčerpaniu opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov podľa § 132 ods. 2

ako jednej z procesných podmienok konania pred ústavným

súdom.

17. Ústavný súd následne na okresnom súde zistil, že sťažovateľ 22. júna 2020 podal

proti napadnutému rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie,

o ktorom dosiaľ nebolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozhodnuté.

18. Aj na tomto mieste je potrebné poukázať na zmysel a účel princípu subsidiarity

vyvoditeľný z , ktorý spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu vyplývajúceho z , ako aj legislatívnej konštrukcie

(porovnaj m. m. , , ,

).

19. Ústavný súd stabilne zastáva názor, že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní (podobne , ,

). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, totiž neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom (, ).

20. Prihliadajúc na tieto judikatúrne závery, ústavný súd dospel k záveru, že ústavná

sťažnosť mu bola predložená predčasne, keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší

súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa. Za situácie,

keď vo veci zároveň prebieha dovolacie konanie, by preskúmaním ústavnej sťažnosti

zo strany ústavného súdu došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by

v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd

a ústavný súd (m. m. , , , ,

). Takýto stav by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci,

čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu (, ).

21. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, keďže dospel k záveru o jej neprípustnosti, a preto ju v zmysle zásady

ratio temporis odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

23. Ústavný súd v závere dodáva, že vzhľadom na ustanovenie § 124 zákona

o ústavnom súde, v zmysle ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku, bude mať sťažovateľ v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o podanom dovolaní zachovanú lehotu na podanie ústavnej

sťažnosti aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému

rozsudku krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu