Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 480/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o., Prokopa

Veľkého 52, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou KPMG Legal s. r. o.,

Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marian

Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v spojení s , ,

s , základného práva na zákonného

sudcu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. marca

2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o. o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 11. júla 2017

sa obchodná spoločnosť ETRANSA Slovakia s. r. o., Prokopa Veľkého 52, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. marca 2017 a

ktorým by napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z prílohy k nej pripojenej vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

v správnom súdnictve domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. 110301/1/131983/2013/2094

z 28. marca 2013, ktorým potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty č. 9900403/5/1427125/2012/JanS z 3. júla 2012, ktorým bol sťažovateľke

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie

január 2008 v sume 150 628,06 € z dôvodu, že nesplnila kritériá pre posúdenie

zastupiteľstva spoločnosti sťažovateľky v Ruskej federácii ako prevádzkarne na účely DPH.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -188

z 27. februára 2015 žalobu sťažovateľky podľa v tom čase účinného § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) zamietol. Na základe odvolania

sťažovateľky najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu „ako vecne

správny a v súlade so zákonom postupom podľa veta druhá v spojení

s , “ potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

došlo k porušeniu ňou označených ústavných práv a ústavných noriem z dôvodu

arbitrárnosti napadnutého rozsudku a odňatia zákonnému sudcovi. Zároveň dáva ústavnému

súdu do pozornosti, že 12. júna 2017 napadla rozsudok krajského súdu (t. j. rozsudok

krajského súdu v spojení s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu) aj kasačnou

sťažnosťou podľa a nasl. (ďalej len „“). V tejto

súvislosti uvádza, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu jej bol doručený 11. mája 2017,

t. j. za účinnosti , a je toho názoru, že kasačná sťažnosť v zmysle a nasl.

je prípustná aj proti rozsudku krajského súdu. Sťažovateľka zároveň uvádza, že keďže

nemožno vylúčiť, že kasačnú sťažnosť najvyšší súd odmietne ako neprípustnú, na účely

zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podáva túto ústavnú sťažnosť súčasne

s podaním kasačnej sťažnosti.

4. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

5. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a v rámci tohto

preskúmania zistil, že je neprípustná.

6. Pri posudzovaní sťažností ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

7. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Sťažnosť podľa môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov,

resp. iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom

stupni ().

10. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že proti rozsudku krajského súdu, o ktorom

pôvodne rozhodoval najvyšší súd napadnutým rozsudkom, podala kasačnú sťažnosť

(body 2 a 3). Ústavný súd zistil, že predmetnú kasačnú sťažnosť krajský súd 13. júla 2017

zaslal najvyššiemu súdu, ktorý o nej dosiaľ nerozhodol. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd dospel k záveru, že sťažnosť mu bola predložená predčasne, keďže existuje iný orgán

verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám

sťažovateľky. Prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by totiž došlo k vzniku ústavne

neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré

orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis ,

, , , ). Išlo by o taký stav,

ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Na záver ústavný súd dopĺňa, že o obdobných (skutkovo až totožných)

sťažnostiach smerujúcich proti iným rozsudkom najvyššieho súdu nedávno rozhodoval

(, , , ) a i v týchto prípadoch

boli sťažnosti odmietnuté pre neprípustnosť z dôvodu podania kasačných sťažností.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017