Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 19/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o., Prokopa

Veľkého 52, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KPMG Legal s. r. o.,

Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marian

Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s , ,

ods. 1 a , základného práva na zákonného sudcu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákonného

sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. septembra

2016 () a sp. zn. z 28. septembra 2016 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o., o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. januára

2017 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) v spojení s ,

, a , základného práva na zákonného sudcu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na zákonného

sudcu podľa čl. 38 ods. 1 dohovoru rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. septembra 2016 ()

a sp. zn. z 28. septembra 2016 () (ďalej len „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažností vyplýva, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej

len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutiami č. 1100301/1/132005/2013/5094 z 28. marca

2013 a č. 1100301/1/132030/2013/5094 z 28. marca 2013 potvrdilo dodatočné platobné

výmery daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „daňový úrad“)

č. 9900403/5/1427751/2012/Zat z 2. júla 2012 a č. 9900403/5/1432505/2012/JanS z 3. júla

2012 (ďalej len „dodatočné platobné výmery“), ktorými daňový úrad vyrubil sťažovateľke

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2008 a august 2008.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) následne rozhodnutiami

sp. zn. z 3. februára 2015 a sp. zn. z 3. februára 2015 vyhovel

žalobe sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí finančného riaditeľstva

č. 1100301/1/132005/2013/5094 z 28. marca 2013 a č. 1100301/1/132030/2013/5094

z 28. marca 2013 vrátane dodatočných platobných výmerov daňového úradu, uvedené

rozhodnutia finančného riaditeľstva a dodatočné platobné výmery zrušil a veci vrátil

finančnému riaditeľstvu na ďalšie konania.

O odvolaní finančného riaditeľstva proti rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 3. februára 2015 a sp. zn. z 3. februára 2015 najvyšší

súd napadnutými rozhodnutiami odvolaním napadnuté rozsudky krajského súdu zmenil tak,

že žaloby sťažovateľky zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka záverom ústavnému súdu navrhuje, aby

po prijatí sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ňou označených práv

zaručených a dohovorom napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu, tie

následne zrušil a veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej aj „“) alebo Trestného

poriadku.

V zmysle v záujme

hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. nemá

osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom

súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

5. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Pri posudzovaní sťažností ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

9. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj

m. m. , , , ).

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

11. Sťažnosť podľa môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.

iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni

().

12. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka súčasne s podaním

sťažností ústavnému súdu „... dňa 30.11.2016... napadla zmenené rozsudky krajského súdu

(t. j. rozsudky krajského súdu v spojení s rozsudkami najvyššieho súdu) aj kasačnou

sťažnosťou podľa “.

13. Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. , ,

, , ), že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o mimoriadnom opravnom

prostriedku sťažovateľky. Pritom lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

napadnutému v danom prípade kasačnou sťažnosťou sťažovateľky (porovnaj tiež rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53 a 54).

14. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosti podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustné pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017