Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 432/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o., Prokopa

Veľkého 52, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou KPMG Legal s. r. o.,

Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marian

Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s , ,

a , základného práva na zákonného sudcu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákonného sudcu

podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o. o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) v spojení s ,

, a , základného práva na zákonného sudcu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na zákonného

sudcu podľa čl. 38 ods. 1 dohovoru [sťažovateľka mala zrejme na mysli čl. 38 ods. 1

ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), pozn.] rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 28. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej

len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutím č. 1100301/1/132044/2013/5094 z 28. marca 2013

potvrdilo dodatočný platobný výmer daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej

len „daňový úrad“) č. 9900403/5/1434146/2012/JanS z 3. júla 2012 (ďalej len „dodatočný

platobný výmer“), ktorým daňový úrad vyrubil sťažovateľke rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) následne rozhodnutím sp. zn.

z 18. novembra 2014 vyhovel žalobe sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia finančného riaditeľstva č. 1100301/1/132044/2013/5094 z 28. marca 2013

vrátane dodatočného platobného výmeru daňového úradu, uvedené rozhodnutie finančného

riaditeľstva a dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil finančnému riaditeľstvu na

ďalšie konanie.

O odvolaní finančného riaditeľstva proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 18. novembra 2014 najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odvolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu sťažovateľky zamietol

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 30. novembra 2016 napadla rozsudok

krajského súdu (t. j. rozsudok krajského súdu v spojení s napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu) aj kasačnou sťažnosťou podľa a nasl.

(ďalej len „SSP“). Sťažovateľka uvádza, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ktorý

záväzne ustálil výrok rozsudku krajského súdu, jej bol doručený 7. novembra 2016, t. j. za

účinnosti , a je toho názoru, že kasačná sťažnosť v zmysle a nasl. je

prípustná aj proti rozsudku krajského súdu. Sťažovateľka zároveň uvádza, že keďže

nemožno vylúčiť, že kasačnú sťažnosť najvyšší súd odmietne ako neprípustnú, na účely

zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podáva túto ústavnú sťažnosť súčasne

s podaním kasačnej sťažnosti.

4. Čo sa týka samotnej sťažnosti, sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom

došlo k porušeniu ňou označených ústavných práv a ústavných noriem z dôvodu

arbitrárnosti napadnutého rozsudku a odňatia zákonnému sudcovi.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa

28. septembra 2016 vydaným v právnej veci ETRANSA Slovakia, s.r.o. c/a Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sp. zn. 1100301/1/132044/2013/5094 zo dňa

28. 3. 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty

č. 9900403/5/1434146/2012/JanS zo dňa 3.7.2012, vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 a právo sťažovateľa

na zákonného sudcu podľa a právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 a právo na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sťažovateľka zrejme myslela právo na

zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 listiny, pozn.).

Ústavný súd zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 28. septembra 2016 vydaný v právnej veci ETRANSA Slovakia, s.r.o.

c/a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o návrhu na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sp. zn.

1100301/1/132044/2013/5094 zo dňa 28. 3. 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu

pre vybrané daňové subjekty č 9900403/5/1434146/2012/JanS zo dňa 3.7.2012, vedenej na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a vec vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu na ďalšie konanie.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

III.

12. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , , a a

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dohovoru rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. septembra 2016, pričom podľa sťažovateľky

k porušeniu ňou označených práv došlo predovšetkým v dôsledku arbitrárnosti ňou

napadnutého rozhodnutia, ako aj tým, že jej bol odňatý zákonný sudca. Sťažovateľka pritom

vo svojej sťažnosti zároveň uvádza, že v predmetnej veci podala aj kasačnú sťažnosť podľa

a nasl. .

13. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a v rámci tohto

preskúmania zistil, že jej sťažnosť je neprípustná.

14. Pri posudzovaní sťažností ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

15. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

16. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

17. Sťažnosť podľa môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.

iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni

().

18. Sťažovateľka uvádza, že v jej veci podala proti rozsudku krajského súdu

(o ktorom pôvodne rozhodoval najvyšší súd napadnutým rozsudkom; išlo o odvolanie

žalovaného proti rozsudku krajského súdu podané ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, kde najvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom spôsobom, že

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu

trov konania) kasačnú sťažnosť (bod 8 sťažnosti). Ústavný súd dopytom na najvyššom súde

zistil, že predmetná „kasačná sťažnosť“ bola 23. marca 2017 zapísaná do súdneho registra

„Sdo“ pod sp. zn. a doteraz nebola skončená. O tejto veci bude teda

rozhodovať opätovne najvyšší súd.

19. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej

republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej základných práv

a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala kasačnú sťažnosť). Inak povedané, v tejto

chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný

orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám sťažovateľky.

20. Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na

ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný

súd (mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len

obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov

právneho štátu.

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

22. V závere ústavný súd dopĺňa, že o obdobných (skutkovo až totožných)

sťažnostiach sťažovateľky (smerujúcich proti rozsudkom najvyššieho súdu) nedávno

rozhodoval (, ) a i tieto sťažnosti sťažovateľky (,

, ) boli odmietnuté pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovateľka

podala vo veciach kasačnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2017