Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 170/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

ETRANSA Slovakia, s. r. o., Prokopa Veľkého 52, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou KPMG Legal, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Marian Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a v spojení s namietaným

porušením , , a Slovenskej

republiky, ako aj porušenia základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. septembra

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ETRANSA Slovakia, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) v spojení s namietaným

porušením , , a , ako aj porušenia

základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 28. septembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) č. 1100301/1/132052/2013/5094 z 28. marca

2013 (ďalej aj „rozhodnutie“) žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer daňového úradu

pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/5/1434395/2012/JanS z 3. júla 2012 (ďalej aj

„výmer“), ktorým daňový úrad vyrubil sťažovateľke rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 182 985,12 €. Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -148 z 18. novembra 2014 (ďalej aj

„rozsudok krajského súdu“) vyhovel žalobe sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/132052/2013/5094

z 28. marca 2013 vrátane dodatočného platobného výmeru daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty č. 9900403/5/1434395/2012/JanS z 3. júla 2012 a rozhodnutie, ako aj

výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd o odvolaní žalovaného proti

rozsudku krajského súdu rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

3. Sťažovateľka dáva ústavnému súdu do pozornosti, že 30. novembra 2016 napadla

rozsudok krajského súdu (t. j. rozsudok krajského súdu v spojení s napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu) aj kasačnou sťažnosťou podľa a nasl.

(ďalej len „SSP“). Sťažovateľka uvádza, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ktorý

záväzne ustálil výrok rozsudku krajského súdu, jej bol doručený 7. novembra 2016, t. j. za

účinnosti , a je toho názoru, že kasačná sťažnosť v zmysle a nasl. je

prípustná aj proti rozsudku krajského súdu. Sťažovateľka zároveň uvádza, že keďže

nemožno vylúčiť, že kasačnú sťažnosť najvyšší súd odmietne ako neprípustnú, na účely

zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podáva túto ústavnú sťažnosť súčasne

s podaním kasačnej sťažnosti.

3.1 Čo sa týka samotnej sťažnosti, sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom

došlo k porušeniu ňou označených ústavných práv a ústavných noriem z dôvodu (i)

arbitrárnosti napadnutého rozsudku a (ii) odňatia zákonnému sudcovi.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 28.9.2016

vydaným v právnej veci ETRANSA Slovakia, s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky, sp. zn. 1100301/1/132052/2013/5094 zo dňa 28. marca 2013 v spojení

s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty

č. 9900403/5/1434395/2012/JanS zo dňa 3.7.2012, vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 a právo sťažovateľa

na zákonného sudcu podľa a právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 a právo na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 28.9.2016 vydaný v právnej veci ETRANSA Slovakia, s.r.o. c/a

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o návrhu na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sp. zn.

1100301/1/132052/2013/5094 zo dňa 28. marca 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/5/1434395/2012/JanS zo dňa 3.7.2012,

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a vec vracia Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky alebo citovania právnych záverov najvyššieho súdu obsiahnutého

v napadnutom rozsudku je potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

6.1 Z článku 127 ods. 1 vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

6.3 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

6.4 Sťažovateľka uvádza, že v jej veci podala proti rozsudku krajského súdu

(o ktorom pôvodne rozhodoval najvyšší súd napadnutým rozsudkom; išlo o odvolanie

žalovaného proti rozsudku krajského súdu podané ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, kde najvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom spôsobom, že

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu

trov konania) kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti v jej veci bude rozhodovať opätovne

najvyšší súd (§ 438 ods. 2 SPP).

6.5 V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala kasačnú sťažnosť). Inak

povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná,

keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sťažovateľky.

6.6 Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na

ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný

súd (porov. mutatis mutandis , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

6.7 Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

v spojení s pre neprípustnosť.

7. Na záver ústavný súd dopĺňa, že ústavný súd o obdobných (skutkovo až totožných)

sťažnostiach sťažovateľky (smerujúcich proti rozsudkom najvyššieho súdu) nedávno

rozhodoval () a i v tom prípade boli sťažnosti sťažovateľky (

a ) odmietnuté pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovateľka podala vo veciach

kasačnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017