Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 398/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 € (slovom

tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie MARCEL

BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 10. septembra 2020 prijal

ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie

konania podaným na okresnom súde 7. novembra 2018 domáha zverenia svojho syna,

maloletého , (ďalej len „maloletý“),

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Návrh na začatie konania bol doplnený

20. decembra 2018. Napriek opakovaným urgenciám okresný súd do dňa podania tejto

ústavnej sťažnosti nenariadil vo veci termín pojednávania.

4. Z hľadiska naplnenia kritérií, na základe ktorých ústavný súd posudzuje, či

v konaní došlo k zbytočným prieťahom, sťažovateľ uvádza, že vec, ktorá je predmetom

napadnutého konania, nie po právnej ani skutkovej stránke zložitá a patrí do štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Sťažovateľ zdôrazňuje, že veci týkajúce sa

starostlivosti o maloletých patria aj podľa rozvrhu práce okresného súdu do kategórie vecí

s osobitnou rýchlosťou konania, ktoré sa majú vybavovať prednostne. Sťažovateľ ďalej

podotýka, že svojím správaním nezadal príčinu vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom

konaní. Sťažovateľ predovšetkým poukazuje na neprimeranú dĺžku napadnutého konania

v dôsledku nesprávneho procesného postupu a nečinnosti okresného súdu, ktorý

od doručenia návrhu na začatie konania, resp. jeho doplnenia vo veci nekoná a do dňa

podania ústavnej sťažnosti sťažovateľovi ani nedoručil vyjadrenie matky maloletého

k návrhu na začatie konania.

5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že návrh na začatie konania na úpravu práv a povinností

k maloletému podal z dôvodu, že matka maloletého mu svojím konaním bráni stretávať sa

s maloletým, čím sťažovateľovi upiera jeho rodičovské práva a zároveň porušuje právo

maloletého na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku

s obidvoma rodičmi.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada priznať aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 500 €, ktoré odôvodňuje neprimeranou a neospravedlniteľnou

dĺžkou napadnutého konania. Suma primeraného finančného zadosťučinenia požadovaná

sťažovateľom vychádza z celkovej dĺžky súdneho konania, jeho druhu a skutkovej a právnej

zložitosti a tiež z toho, že „po dobu viac ako jedného roka“ je sťažovateľ v stave právnej

neistoty.

7. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

8. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti

predseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. zo 7. októbra 2020

uviedol: „K celkovej dĺžke konania sp. zn. uvádzam, že vychádzajúc

z predmetného spisu som zistil nečinnosť súdu, a to v období od 17.01.2019 do 23.06.2020.

S výnimkou uvedeného obdobia nečinnosti tunajšieho súdu som toho názoru, že súd vo veci

priebežne koná.

K tvrdeniu sťažovateľa, že prvé hlavné pojednávanie nebolo nariadené do dňa

podania ústavnej sťažnosti uvádzam, že dňa 23.06.2020 súd vo veci nariadil pojednávanie

na deň 03.08.2020. Pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.08.2020 však súd odročil bez

prejednania veci z dôvodu, že spis, ktorý bol dňa 22.07.2020 zaslaný na žiadosť Ústavnému

súdu Slovenskej republiky bol súdu vrátený v deň pojednávania. Pre nemožnosť prípravy

na pojednávanie súd odročil pojednávanie na deň 07.10.2020. Zákonná sudkyňa dňa

07.10.2020 vyhlásila rozsudok.

Zároveň uvádzam, že nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že súd do dňa

podania ústavnej sťažnosti nedoručil vyjadrenie matky maloletého (odporkyne) k návrhu

na začatie konania. Podľa prehľadu úkonov vykonaných v spise sp. zn. možno

konštatovať, že návrh na začatie konania, vrátane jeho doplnenia bol doručený odporkyni

riadne a v primeranej lehote, t. j. dňa 03.01.2019.

Sťažovateľom uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia 1.500,- € považujem

za neprimeranú. Mám zato, že v danom prípade mal sťažovateľ svoj nárok náležite

zdôvodniť, k čomu podľa môjho názoru nedošlo. V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj

na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej možno dospieť

k záveru, že primerané zadosťučinenie za jeden rok prieťahov v konaní nezvykne

presahovať 500,- € (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

341/2018. ). Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného

zadosťučinenia prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na skutočnosť,

že tunajší súd s výnimkou vyššie uvedeného obdobia nečinnosti priebežne koná.“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne Mgr. Kataríny Škultétyovej, konajúcej v napadnutom konaní, ktorá ústavný súd

oboznámila s procesnými úkonmi vykonanými v napadnutom konaní:

«1. Okresnému súdu Bratislava I bol návrh navrhovateľa, otca maloletého, doručený

7.11.2018. Už dňa 13.12.2018 boli vykonané úkony súdu prvej inštancie vedúce k príprave

pojednávania (výzvy účastníkom na preukázanie skutočností potrebných pre rozhodnutie

vo veci, výzva matke na vyjadrenie sa k návrhu), vrátane vydania uznesenia o ustanovení

kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu. Vo veľmi krátkom čase od pridelenia veci tak

súd začal vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

2. Dňa 21.12.2018 bol súdu doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa,

nazvané doplnenie návrhu na začatie konania, ktoré bolo dňa 3.1.2019 zaslané matke

maloletého a kolíznemu opatrovníkovi.

3. Dňa 23.1.2019 bol súdu doručený „protinávrh matky“, ktorým sa domáhala

zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Žiadala zmeniť

právoplatné rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému a

úprave styku otca s maloletým tak, že navrhla zvýšiť výživné na maloletého a otcovi zakázať

styk s maloletým.

4. Dňa 31.1.2020 bol súdu doručený návrh Komisára pre deti na pribratie Komisára

pre deti do konania, o ktorom súd rozhodol uznesením č.l. 259, právoplatným dňa

16.9.2020.

5. Dňa 23.06.2020 súd vo veci stanovil termín pojednávania podľa poradia veci

v oddelení 3P na deň 03.08.2020 o 13.00 hod. a to aj napriek tomu, že otec si nesplnil

povinnosť uloženú mu výzvou súdu zo dňa 13.12.2018, zaslanú v tom čase splnomocnenému

právnemu zástupcovi otca za účelom prípravy pojednávania, na predloženie listinných

dôkazov preukazujúcich majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa, otca maloletého,

v zmysle ktorej bol povinný tieto predložiť v lehote 10 dní.

6. Dňa 30.6.2020 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu otca, obsahom

ktorého bolo oznámenie o ukončení právneho zastúpenia otca.

7. Dňa 3.8.2020 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na deň 7.10.2020 o 8.45

hod.

8. Dňa 30.9.2020 bolo súdu doručené elektronicky podanie navrhovateľa, otca

maloletého bez zaručeného elektronického podpisu, nazvané „odstúpenie od návrhu“,

ktorým sa navrhovateľ domáhal aby súd „zrušil“ pojednávanie a rozhodol“ „otec bez

styku, výživné zachované“.

9. Súd dňa 1.10.2020 zaslal otcovi na v podaní uvedenú emailovú adresu oznámenie,

že vzhľadom na obsah jeho návrhu, ktorý nemožno jednoznačne posúdiť ako späťvzatie

návrhu a najmä návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletého bude súd pokračovať v konaní sp. zn. a pojednávanie určené

na deň 7.10.2020 o 8.45. hod. sa bude konať v plánovanom termíne.»

S poukazom na chronológiu vykonaných procesných úkonov a všetky skutočnosti

uvedené v jej vyjadrení zákonná sudkyňa uviedla, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa

považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú. Zákonná sudkyňa dodala, že k vzniku

sťažovateľom tvrdených prieťahov nedošlo zavinením súdu a že sťažovateľ poukazuje na

dĺžku napadnutého konania bez toho, aby prihliadol na svoje vlastné správanie, spočívajúce

v nesplnení si povinnosti uloženej mu súdom výzvou z 13. decembra 2018 predložiť listinné

dôkazy.

9. K vyjadreniu okresného súdu doručil sťažovateľ repliku, v ktorej uviedol, že

okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by tvorili

prekážku riadneho prerokovania uplatneného nároku.

10. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa zo 16. novembra 2020, ako aj predsedu

okresného súdu zo 7. októbra 2020, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len ,,“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

11. Predseda okresného súdu predložil chronológiu procesných úkonov

v napadnutom konaní, ktorú ústavný súd v podrobnostiach doplnil o údaje vyplývajúce

z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. :

- 7. novembra 2018 – návrh sťažovateľa na zverenie do striedavej starostlivosti,

- 12. novembra 2018 – žiadosť sťažovateľa o zmenu zákonného sudcu pre nedôveru,

- 13. decembra 2018 – ustanovenie opatrovníka maloletému,

- 13. decembra 2018 – výzva matke na vyjadrenie k návrhu sťažovateľa a doručenie

dôkazov,

- 13. decembra 2018 – výzva sťažovateľovi na doručenie dôkazov,

- 21. decembra 2018 – doplnenie návrhu sťažovateľa na začatie konania,

- 23. januára 2019 – návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz

styku,

- 23. januára 2019 – vyjadrenie matky k návrhu sťažovateľa a jej protinávrh,

- 14. mája 2019 – vyjadrenie starej matky maloletého ,

- 5. novembra 2019 – sťažnosť sťažovateľa predsedovi okresného súdu na prieťahy

v konaní,

- 31. januára 2020 – návrh komisárky pre deti na jej pribratie do konania,

- 25. júna 2020 – nariadený termín pojednávania na 3. august 2020 a predvolanie

účastníkov konania,

- pojednávanie nariadené na 3. august 2020 odročené bez prerokovania veci

na 7. október 2020,

- 30. septembra 2020 – podanie sťažovateľa, ktorým žiadal zrušiť nariadené

pojednávanie, upustil od svojho návrhu na začatie konania a žiadal rozhodnúť v zmysle

„otec bez styku, výživné zachované“,

- 1. októbra 2020 – odpoveď okresného súdu na podanie sťažovateľa a oznámenie, že

okresný súd bude pokračovať v prerokovávaní veci a uskutoční nariadené pojednávanie,

- 7. októbra 2020 – pojednávanie, na ktorom bola rozsudkom schválená rodičovská

dohoda.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , ).

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

účastníkov konania a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších

ustanovení so zohľadnením osobitostí jednotlivých

druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

19. Európsky súd pre ľudské práva pri poskytovaní ochrany práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsahové

komponenty sú v zásade identické s obsahom základného práva podľa ,

uplatňuje kritérium významu veci z pohľadu sťažovateľa a v tejto súvislosti diferencuje

posudzovanie primeranosti plynulosti konania do troch skupín; ide o konania vyžadujúce

primeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť alebo výnimočnú rýchlosť (m. m. ,

).

20. Ak ide o konania týkajúce sa rodičovských práv, ESĽP požaduje

od vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania (m. m. ).

Aj ústavný súd pri posudzovaní konania sťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej

rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne

patrí aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie

výživného na maloleté dieťa. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil

a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb

k osobám, v ktorých výchove a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je

alebo nie je v pravidelnom kontakte (pozri ). Judikatúra ústavného súdu tak

zdôrazňuje špecifickú povahu konaní, týkajúcich sa rodičovských práv, vyžadujúcich si

prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. ).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu

nesprávneho procesného postupu a nečinnosti okresného súdu.

23. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

a protinávrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda okresného súdu, ani zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali

na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

24. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj

to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť

vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Pri hodnotení podľa tohto kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne síce vyplýva, že sťažovateľ

si nesplnil svoju povinnosť predložiť listinné dôkazy, uloženú mu súdom výzvou

z 13. decembra 2018, no zároveň je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť nemala

za následok vznik zbytočných prieťahov v konaní. Zo spisu sp. zn. nevyplýva,

že by okresný súd akýmkoľvek spôsobom na nesplnenie uvedenej povinnosti reflektoval,

napr. urgenciou sťažovateľa na predloženie požadovaných listinných dôkazov. Okresný súd

napokon disponuje aj poriadkovými opatreniami v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré môže

využiť aj v prípade nesplnenia povinnosti uloženej súdom, v dôsledku čoho dochádza

k sťaženiu postupu v konaní, k čomu však nepristúpil.

25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. V rámci

posudzovaného kritéria ústavný súd s prihliadnutím na už uvedené požiadavky ochrany

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (svojím obsahom totožné so základným právom podľa

) vyplývajúce z judikatúry ESĽP zohľadnil predovšetkým požiadavku

výnimočnej rýchlosti konania, kladúcu vyššie nároky na aktivitu konajúceho súdu

a sprísňujúcu hodnotenie jeho prípadnej nečinnosti v priebehu súdneho konania.

26. Ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní vznikli zbytočné prieťahy ako

dôsledok obdobia ničím neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v trvaní 17 mesiacov

od 23. januára 2019, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu

sťažovateľa a jej protinávrh, ktoré trvalo až do nariadenia pojednávania okresným súdom

25. júna 2020. V uvedenom období okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránili

zákonné alebo iné relevantné dôvody. Napokon nečinnosť okresného súdu v uvedenom

období priznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti.

Zároveň je potrebné uviesť, že ani pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 3. augusta 2020,

nemožno považovať za efektívny úkon okresného súdu, keďže z dôvodu, že okresný 22.

júla 2020 odoslal spis v uvedenej veci na základe žiadosti ústavnému súdu, ktorý mu bol

vrátený v deň pojednávania, bolo predmetné pojednávanie odročené bez prerokovania veci.

Uvedený postup okresného súdu nemožno hodnotiť inak ako nesústredený, keďže okresný

súd mohol predpokladať, že odoslanie originálu spisu v takom krátkom čase pred

nariadeným termínom pojednávania môže spôsobiť prekážku v jeho uskutočnení. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že nič nebránilo okresnému súdu vyhovieť žiadosti ústavného

súdu formou zaslania kópie súdneho spisu, resp. požiadať o predĺženie lehoty na jeho

doručenie s ohľadom na nariadený termín pojednávania. Z uvedeného dôvodu sa tak prvé

pojednávanie v napadnutom konaní uskutočnilo 7. októbra 2020, teda po 23 mesiacoch

od doručenia návrhu na začatie konania.

27. Na základe uvedených zistení ústavný súd uzatvára, že okresný súd nezvolil

procesný postup v súdnom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). V posudzovanom prípade zistená nečinnosť

okresného súdu, v dôsledku ktorej došlo k neprimeranému predĺženiu napadnutého konania,

je s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania o rodičovských právach, vyžadujúci si

z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť, ústavnoprávne

neakceptovateľná.

28. Na základe vyhodnotenia uvedených kritérií (predmet konania a jeho význam pre

sťažovateľa, dlhodobé obdobie neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu celkovo v trvaní

17 mesiacov) dospel ústavný súd k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol tak, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

29. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené (rozsudok o schválení rodičovskej dohody

zo 7. októbra 2020), ústavný súd osobitný príkaz adresovaný okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov neformuloval (bod 4 výroku tohto nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume

1 500 €, ktoré odôvodnil právnou neistotou, v ktorej sa nachádza v dôsledku nečinnosti

okresného súdu po dobu viac ako jedného roka.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako

kompenzačný prostriedok nemajetkovej ujmy. S prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa, berúc do úvahy predovšetkým dlhodobú nečinnosť

okresného súdu a špecifický charakter namietaného konania, považoval ústavný súd

za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 € tak, ako to je

uvedené v bode 2 výroku nálezu.

VII.

Náhrada trov konania

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

38. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu

podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný

paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 (1/100 výpočtového

základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 375,24 €.

39. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu a krajského súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre jeho rozhodnutie.

40. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s (bod 4 výroku tohto nálezu).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu