Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)I. ÚS 304/2011
PDF · 237.66 KB
No categories available
I. ÚS 304/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. G., N., a mal. M. G., N., zastúpenej matkou J. G.,
právne zastúpených advokátkou JUDr. V. H., T., ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1914/99, a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. G. a mal. M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 1914/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C
1914/99 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mal. M. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. J. G. a mal. M. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €
(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd
Trenčín p o v i n n ý zaplatiť na účet JUDr. V. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. I. ÚS 304/2011-16 z 24. augusta 2011 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť J. G.
(ďalej len „sťažovateľka 1“) a mal. M. G. (ďalej len „sťažovateľka 2“ spolu aj
„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1914/99.
2. Predmetom konania pred okresným súdom je určenie otcovstva a úprava práv
a povinností k maloletému dieťaťu. V procesnom postavení navrhovateľky vystupuje
v predmetnom konaní sťažovateľka 2, v postavení odporcu osoba, ktorú sťažovateľka 1
označila za otca sťažovateľky 2 (občan T. žijúci v S.), a sťažovateľka 1 má procesné
postavenie vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky. Sťažovateľka v sťažnosti
uviedla, že okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 C 1914/99 z 27. septembra 2005
tak, že určil otcovstvo odporcu k maloletej navrhovateľke, túto zveril do výchovy matky
a otca zaviazal platiť do rúk matky tak dlžné výživné (spolu 3 461 € v mesačných splátkach
po 100 €), ako aj bežné výživné (100 € mesačne).
3. Konanie na okresnom súde začalo podaním žaloby 5. novembra 1999.
Sťažovateľky v sťažnosti uviedli: „Šesťročná doba na rozhodnutie súdu bola spôsobená
tým, že išlo o vec s cudzím prvkom, za otca bol označený občan T. Z dôvodu, že otcovstvo
zapieral, odmietol sa podrobiť krvnej skúške, bolo potrebné vypočuť svedkov, ktorí žili v N.
a R. Z uvedených dôvodov považujeme čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu síce za
veľmi dlhý, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho komplikovanosť za primeraný.“
Podľa tvrdení sťažovateliek ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu rozsudok
nenadobudol právoplatnosť, pretože nebol doručený odporcovi. Sťažovateľky uviedli, že
ešte vo februári 2008 sa obrátili na verejného ochrancu práv, ktorý vo vybavení podnetu
21. apríla 2008 konštatoval, že postup okresného súdu nemožno považovať za súladný so
základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a že „preklad súdnych písomností spolu s ich
zaslaním na doručenie príslušnému talianskemu súdu, resp. vypracovanie písomnej
urgencie o potvrdení doručenia rozsudku alebo o vrátenie nedoručených písomností neboli
v namietanej veci okresným súdom vykonané v lehotách, ktoré by bolo možné považovať za
primerané. Osobitne poukazujem na skutočnosť, že v priebehu roka 2007 nebol v dotknutej
veci vykonaný okresným súdom žiaden úkon smerujúci k zisteniu, či sa príslušnému
talianskemu súdu podarilo doručiť súdne písomnosti adresátovi.... S poukazom na vyššie
uvedené som preto Mgr. F. B. požiadal, aby ako orgán riadenia a správy okresného súdu
predmetnú vec sledoval v trojmesačných intervaloch až do jej právoplatného skončenia.“.
4. Ďalej sťažovateľky poukazujú na komunikáciu okresného súdu so zastupiteľstvami
Slovenskej republiky v S. a v T., pričom konštatujú, že ani po zásahu verejného ochrancu
práv nedošlo k zmene a v priebehu rokov 2010 a 2011 (do podania sťažnosti) okresný súd
neurobil žiaden úkon, ktorý by smeroval na príslušný taliansky súd pre účely zistenia
pobytu odporcu a možnosti doručenia mu súdnej písomnosti. V závere sťažovateľky
zdôrazňujú skutočnosť, že ani po viac ako 11 rokoch nie je právoplatne rozhodnuté
o otcovstve odporcu a o úprave práv a povinností k maloletej sťažovateľke 2, pričom jedine
okresný súd môže v tomto štádiu ovplyvňovať priebeh súdneho konania.
5. V petite sťažnosti sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v predmetnom konaní bolo porušené ich základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej žiadajú, aby
im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 3 000 €
sťažovateľke 1 a v sume 5 500 € sťažovateľke 2, ako aj náhradu trov konania spolu v sume
400,14 €. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila
sťažovateľka 1 tým, že „Moja nemajetková ujma vyplýva z pocitu krivdy a neistoty
vyplývajúcich zo situácie, kedy súd vo veci za dlhých 11 rokov nebol schopný právoplatne
rozhodnúť o ochrane mojich práv ako matky, ako aj základných právach dieťaťa na slušnú
životnú úroveň. Odporca bol v spore zaviazaný aj na úhradu výživného, rozhodnutie však
nie je právoplatné, žiadne výživné mi neplatí a nemôžem sa domáhať ani náhradného
výživného. Pociťujem úzkosť z môjho postavenia, pretože som samoživiteľka a neplatenie
výživného otcom spôsobuje, že maloletá dcéra nemá zabezpečené plné hmotné
zabezpečenie.“. Sťažovateľka 2 návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnila tak, že ,,... otcovstvo nie je ani po 11 rokoch právoplatne určené a táto prežíva
značne traumatizujúce udalosti. Nemajetková ujma vyplýva z pocitu krivdy a neistoty, kedy
súd vo veci za dlhých 11 rokov nebol schopný právoplatne rozhodnúť o jej osobnom statuse,
ktorý má mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia jej základných životných potrieb
a sociálneho štandardu.“.
II.
6. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Okresný
súd v liste doručenom 24. júna 2011 vypočítal úkony, ktoré boli realizované v rokoch 2006
až 2011 pre účely doručenia rozsudku odporcovi, a na záver uviedol: ,,Nakoľko sa súdu
nepodarilo zistiť miesto pobytu odporcu ani prostredníctvom nemeckej strany, súd dňa
10. júna 2011 zaslal prekladateľke žiadosť o preloženie listín, ktorými súd žiada vypočuť
svedka a to matku odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu v T. Nejedná sa o právne
zložitú vec, avšak na strane odporcu je občan taliansky, ktorý by mal žiť v N., jeho adresa
nie je známa ani matke dieťaťa. Každá listina sa musí prekladať, či už do jazyka talianskeho
alebo nemeckého a následne späť do jazyka slovenského.“ Listom doručeným ústavnému
súdu 6. októbra 2011 okresný súd uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.
7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa
sťažovateliek v prípise doručenom 6. októbra 2011 uviedla, že súhlasí s upustením od
ústneho pojednávania vo veci.
8. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateliek, sťažnosti
a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť
je dôvodná.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára
právna istota“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre
zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné
kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00,
alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom
rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Štrasburská judikatúra
z hľadiska významnosti veci z pohľadu sťažovateľa rozlišuje konania vyžadujúce primeranú
rýchlosť, osobitnú rýchlosť a výnimočnú rýchlosť. Osobitnú rýchlosť vyžadujú štrasburské
orgány ochrany práva od vnútroštátnych súdov, napr. pri konaniach spojených s osobným
statusom (teda aj určenie otcovstva sťažovateľky 2), výnimočnú rýchlosť vyžadujú od
vnútroštátnych súdov aj v prípade rozhodovania vecí týkajúcich sa rodičovských práv (teda
aj rozhodovanie o výživnom).
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,
či postupom okresného súdu v predmetnom konaní, osobitne v tej jeho časti, ktorá
nasledovala po vyhlásení rozsudku, došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V intenciách dôvodov sťažnosti ústavný súd osobitne
posudzoval najmä činnosť okresného súdu týkajúcu sa doručovania rozsudku odporcovi.
Z obsahu súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
- 27. septembra 2005 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok,
- 3. marca 2006 súd zaslal rozsudok ustanovenej prekladateľke pre účely jeho
prekladu do talianskeho jazyka,
- 13. apríla 2006 prekladateľka doručila súdu preložený rozsudok,
- 3. mája 2006 bol úradne preložený rozsudok zaslaný dožiadanému súdu v T.,
- 22. mája 2006 bola žiadosť doručená talianskemu súdu (Tribunale di Palmi),
- 18. decembra 2006 okresný súd žiada prekladateľku o preklad prípisu určeného pre
taliansky súd, ktorým okresný súd žiada informáciu o doručovaní rozsudku odporcovi,
preložený prípis je okresnému súdu doručený 28. decembra 2006,
- 8. januára 2007 okresný súd odoslal uvedenému talianskemu súdu predmetnú
žiadosť, doručená bola 29. januára 2007,
- 1. novembra 2007 okresný súd posiela preložený rozsudok na adresu prokuratúry
v Ríme so žiadosťou o jeho doručenie odporcovi,
- 14. januára 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď od dožiadaných
talianskych súdnych orgánov, v zmysle ktorej sa rozsudok nepodarilo odporcovi na známu
adresu doručiť, pretože podľa informácií od jeho matky sa tento odsťahoval do N. pred asi
tromi rokmi,
- 3. júna 2008 okresný súd zaslal príslušnému nemeckému súdu žiadosť o doručenie
preloženého rozsudku odporcovi na adresu jeho posledného známeho zamestnávateľa;
tento žiadosť prevzal 10. júna 2008,
- 11. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď nemeckého súdu,
v zmysle ktorej sa písomnosť nepodarilo doručiť z dôvodu neznámej adresy,
- 12. januára 2009 okresný súd posiela na veľvyslanectvá Slovenskej republiky
v Nemecku a Taliansku dožiadanie so žiadosťou o zistenie pobytu odporcu prostredníctvom
príslušných orgánov,
- 24. apríla 2009 okresný súd zasiela na zastupiteľský úrad v Nemecku upresnenie
dožiadania,
- 12. mája 2009 bol okresnému súdu doručený e-mail z veľvyslanectva v N.,
v zmysle ktorého nie je v ich moci zabezpečiť zistenie pobytu odporcu,
- 1. júna 2009 bol okresnému súdu doručený prípis z veľvyslanectva v T., ktorého
prílohou boli úradné listiny talianskych orgánov, z ktorých však adresa pobytu odporcu
nevyplynula,
- 6. júla 2011 okresný súd zaslal príslušnému talianskemu súdu (Tribunale di Palmi)
dožiadanie – žiadosť o výsluch matky odporcu pre účely zistenia adresy pobytu odporcu.
12. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateliek z hľadiska základných
kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje nasledovné.
Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že
predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností
nevykazuje zvýšenú náročnosť. Zvýšené nároky na procesnú činnosť vyvolala potreba
prekladania súdnych písomností, ich doručovania príslušným orgánom do cudziny, ako aj
stále neúspešné zisťovanie adresy pobytu odporcu, kde by mu okresný súd mohol doručiť
rozsudok.
Pri hodnotení správania sťažovateliek ako účastníčok konania ústavný súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v ich neprospech, a teda nemožno im
pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.
V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd viaceré obdobia
nečinnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru o porušení označených základných práv
sťažovateliek. Na ťarchu okresného súdu možno vymedziť tieto obdobia:
(i) od 27. septembra 2005 do 3. marca 2006; teda obdobie, počas ktorého súd
nepristúpil k zabezpečeniu prekladu rozsudku do talianskeho jazyka,
(ii) v roku 2007 okresný súd urobil dva úkony smerujúce k doručeniu rozsudku na
adresu odporcu v Taliansku,
(iii) v roku 2008 okresný súd urobil jeden úkon smerujúci k doručeniu rozsudku
odporcovi na adresu jeho posledného známeho zamestnávateľa v Nemecku,
(iv) od 1. júna 2009 (teda po doručení negatívnych odpovedí zo zastupiteľských
úradov) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (25. mája 2011) okresný súd neurobil
žiaden úkon smerujúci k doručeniu rozsudku odporcovi.
13. Z pohľadu ústavného súdu sú v situácii, keď odporca popiera svoje otcovstvo,
na adrese svojho pobytu v štáte, ktorého je občanom sa nezdržiava, jeho pobyt v inom štáte
súdu nie je známy a nepodarilo sa ho zistiť ani inými úkonmi súdu, prirodzené ťažkosti
v doručovaní rozsudku súdu. Táto skutočnosť však nemôže viesť k takým dôsledkom, že
konanie nie je právoplatne skončené takmer 12 rokov po jeho začatí, pričom súdu sa za viac
ako šesť rokov nepodarilo doručiť rozsudok odporcovi. Tento sa pritom nachádza
pravdepodobne v jednom z dvoch uvedených členských štátoch Európskej únie.
Neschopnosť súdu doručiť rozsudok odporcovi po tak dlhú dobu je pritom ústavne
neospravedlniteľná a neakceptovateľná. Okresný súd musí sústrediť všetku svoju pozornosť
na právne efektívne úkony, ktoré skutočne povedú k tomu, že rozsudok bude odporcovi
doručený, resp. že nastanú účinky doručenia inak ako v dôsledku osobného doručenia
rozsudku. Výklad a uplatňovanie všetkých vnútroštátnych, európskych, ako aj
medzinárodných procesných noriem zo strany okresného súdu pritom musí byť ústavne
súladný, in concreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateliek na
rozhodnutie veci v primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je však celkom
zrejmé, že doterajšia činnosť okresného súdu a ním zvolené postupy doručovania rozsudku
a zisťovania pobytu odporcu neviedli k želanému výsledku, a jeho objektívna zodpovednosť
za porušenie označených práv sťažovateliek je teda preukázaná.
14. Ústavný súd preto výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu
bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných
prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípade znamená zvoliť efektívne
právne prostriedky, ktoré budú skutočne viesť k tomu, aby nastali účinky doručenia
rozsudku odporcovi. Voľba prostriedkov je pritom na okresnom súde, ktorý naposledy (už
po podaní sťažnosti ústavnému súdu) zvolil výsluch matky odporcu cestou dožiadaného
talianskeho súdu s cieľom zistiť jeho pobyt. V prípade nezistenia adresy pobytu od matky
odporcu, ako aj v prípade nemožnosti doručiť mu rozsudok na prípadnú matkou udanú
adresu nemožno pri ústavne súladnom výklade vylúčiť ani ustanovenie opatrovníka
odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže pobyt odporcu nie je
známy, nepodarilo sa mu doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a doručenie
písomnosti v cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.
IV.
15. Sťažovateľky v sťažnosti uplatnili a odôvodnili aj svoj návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a 5 500 €. Z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie
ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné
prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09).
Ústavný súd preto výrokom nálezu priznal sťažovateľkám vychádzajúc z princípov
spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany ich práv a zo zodpovednosti okresného súdu
za zistenú celkovú dĺžku konania primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
sťažovateľke 1 a 5 000 € sťažovateľke 2. Táto výška podľa ústavného súdu primerane
vyjadruje ich ujmu spôsobenú právnou neistotou v statusovej veci, akou je určenie
otcovstva spojené s úpravou rodičovských práv a povinností, kde sa vyžaduje osobitná až
výnimočná rýchlosť konania.
16. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateliek.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov bola im priznaná náhrada trov konania pred ústavným
súdom v sume 261,82 € (2 úkony právnej pomoci po 123,50 €, t. j. prevzatie a príprava
zastúpenia, sťažnosť adresovaná ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov
po 7,41 €). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011