Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 14/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o.,

M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

JUDr. Katarína Štellmachová, LL.M., PhD., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu Kežmarok,

pozemkového a lesného odboru, a Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného

odboru, v reštitučnom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru,

a Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru, v reštitučnom konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „reštitučné konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že ešte 29. decembra

1992 si právny predchodca sťažovateľa – – uplatnil reštitučný nárok

podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“)

po všetkých právnych predchodcoch. Reštitučné konanie je vedené Okresným úradom

Kežmarok, pozemkovým a lesným odborom, a Okresným úradom Poprad, pozemkovým

a lesným odborom, pod sp. zn. , avšak ani po 28 rokoch nie je právoplatne

skončené. Uvedenú situáciu sťažovateľ vníma ako porušenie označených práv a spája

s pocitom krivdy a právnej neistoty, keď orgány verejnej správy v reštitučnom konaní

nekonajú efektívne a namiesto toho, aby sa snažili zabezpečiť dôkazy v prospech

sťažovateľa, vyhľadávajú dôvody, ako jeho žiadosť odmietnuť.

3. Sťažovateľ, odvolávajúc sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), ktorý vo veciach Balogh a ďalší proti Slovenskej republike a Engelhardt proti

Slovenskej republike konštatoval, že súčasný stav právnych prostriedkov v slovenskom

právnom poriadku pri domáhaní sa nápravy a kompenzácie nemajetkovej ujmy

pri prieťahoch v administratívnom konaní vzbudzuje pochybnosti o ich účinnosti, tvrdí,

že nemá k dispozícii žiadny účinný právny prostriedok ochrany označených práv, preto

ústavnú sťažnosť považuje za prípustnú.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru postupom

Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru, a Okresného úradu Poprad,

pozemkového a lesného odboru, v reštitučnom konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal im v reštitučnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 42 000 €, ako aj náhradu trov konania a právneho

zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických

osôb a právnických osôb podľa v bode 6 citovaného („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je založená na princípe subsidiarity. Samotná

tak rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ). Ústavný

súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (, , ) a ako nástroj

ochrany základných práv a slobôd nastupuje až po vyčerpaní všetkých dostupných

efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v zhode zo zákonom v systéme

orgánov verejnej moci. Z konania o ústavnej sťažnosti podľa vyplýva,

že ústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody iba za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu

prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe a že ju

neposkytuje žiaden iný orgán Slovenskej republiky (, ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru postupom

Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru, a Okresného úradu Poprad,

pozemkového a lesného odboru, v reštitučnom konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa trvá neprimerane dlhú dobu – 28 rokov, bez právoplatného

rozhodnutia o jeho reštitučných nárokoch (bod 2).

14. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a , ako aj

ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z a .

15. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

17. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva,

ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom

(m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo vrátene správneho súdnictva je zodpovedné za ochranu

základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí ( v spojení s

, resp. s ). Iba

za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú

úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou

podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , , ). Rozhodovanie

o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv,

porušenie ktorých môže byť dané nečinnosťou orgánu verejnej správy, je zverené

všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva (m. m. ).

18. Ústavný súd predpokladá, že ak osoba iniciuje správne konanie, sleduje

dosiahnutie vyhovujúceho meritórneho rozhodnutia, vydaného bez zbytočných prieťahov,

resp. v primeranej lehote. V prerokovanom prípade na jednej strane niet sporu o tom,

že doterajšia dĺžka reštitučného konania je neprimerane dlhá. Na druhej strane sťažovateľ,

súc si vedomý skutočnosti, že nevyužil inštrumenty správneho súdnictva, argumentuje

v prospech prípustnosti svojej sťažnosti judikatúrou ESĽP (bod 3), z ktorej má aj pre

prerokúvaný prípad vyplývať, že prostriedky správneho súdnictva nie sú účinnými

prostriedkami nápravy.

19. Ústavný súd poukazuje na obsahovo takmer rovnakú ústavnú sťažnosť, ktorou

iná fyzická osoba namietala porušenie identických práv postupom orgánu verejnej správy

v reštitučnom konaní, ktoré tiež trvalo 28 rokov, a ktorou sa už zaoberal, keď vo svojom

uznesení č. k. -10 z 22. októbra 2020 výslovne konštatoval, že s účinnosťou

od 1. januára 2003 mal sťažovateľ k dispozícii osobitné konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov [(ďalej aj „OSP“); bod 10.1 označeného uznesenia)],

a pokiaľ ide o judikatúru ESĽP, na ktorú sa sťažovateľ odvoláva, uviedol, že je potrebné

brať do úvahy skutočnosť, že právny stav v čase predbežného prerokovania tejto ústavnej

sťažnosti je odlišný od právneho stavu platného v čase, ktorého sa týkali rozsudky ESĽP

[ bol s účinnosťou od 1. júla 2016, pokiaľ ide o správne

súdnictvo, nahradený v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)]. Procesné inštrumenty správneho súdu v „dnešnom“

konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti

( až ) sú nepochybne účinnejšie než

v „pôvodnom“ konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej

časti ( a 250u ). Neobstojí tak bez ďalšieho „analogické“ chápanie konania

o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy () ako neúčinného

prostriedku nápravy tak, ako ESĽP (v okolnostiach tam posudzovaných prípadov) chápal

vtedajšie konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (), ako

to prezentuje sťažovateľ (bod 10.2 označeného uznesenia).

19.1 V bode 10.3 uznesenia č. k. -10 z 22. októbra 2020 ústavný súd

tiež zdôraznil, že «prostriedok nápravy možno považovať za účinný vtedy, ak je schopný

predísť porušeniu práva alebo jeho pokračovaniu (v kontexte posudzovaného prípadu, ak je

schopný urýchliť konanie), alebo ak poskytne adekvátne odškodnenie (pozri napr. Balogh

a ďalší proti Slovensku, bod 50). V nadväznosti na „programovú“ pasivitu sťažovateľa

v doterajšom priebehu konania v otázke urýchlenia konania a opakovaný neúspech

sťažovateľa vo veci samej (správny orgán doteraz dvakrát rozhodol o tom, že vo zvyšnej

časti sťažovateľ nespĺňa podmienky na vydanie nehnuteľnosti, pozn.) vyznieva špekulatívne

jeho argumentácia o tom, že samotný príkaz konať, ktorý by (dnes) mohol sťažovateľ

dosiahnuť v konaní o správnej žalobe, už nemôže byť dostatočným prostriedkom nápravy

jeho porušených práv. Ako už totiž ústavný súd opakovane judikoval, úlohou primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodne nie je náhrada sťažovateľovho neúspechu

v napadnutom konaní.».

20. Vychádzajúc z priebehu konania pred orgánmi verejnej správy rozhodujúcimi

o reštitučnom nároku sťažovateľa, ako aj z obsahu nimi doteraz vydaných rozhodnutí,

ktorých obsah je sťažovateľovi dobre známy (ani v sťažovateľovej veci nie je reštitučný

nárok jednoznačný), zohľadniac doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného súdu, osobitne

v bode 19 a 19.1 citované rozhodnutie sp. zn. , ústavný súd dospel k záveru,

že ani v prerokúvanom prípade nie je možné ospravedlniť nevyužitie žaloby proti nečinnosti

orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti

sťažovateľom. Niet preto žiadneho dôvodu, aby ústavný súd rezignoval na princíp

subsidiarity a odchýlil sa od svojej konštantnej judikatúry vrátene právneho názoru

vysloveného vo veci sp. zn. .

21. Sťažovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by právne prostriedky, ktoré mu

priznáva zákon na ochranu jeho práv alebo právom chráneným záujmov nevyčerpal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Na uvedenom závere nemení nič ani extrémna dĺžka konania pred orgánmi verejnej správy,

pretože – logicky – neprimeranou dĺžkou konania nemožno ospravedlniť nevyužitie

zákonných prostriedkov ochrany pred neprimeranou dĺžkou konania. Z uvedených dôvodov

bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení

s ako neprípustnú.

21.1 Ústavný súd v závere ešte poznamenáva, že ani skutkové okolnosti v reštitučnej

veci sťažovateľa nie sú celkom rovnaké ako vo veci Balogh a spol. či vo veci Engelhartd,

keďže vo veci Balogh a spol. sa sťažovatelia na správny súd obracali najmä vo vzťahu

k rozhodnutiam vo veci samej (rozhodnutie pozemkového úradu je od roku 2010

predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Nitre – pozri uznesenie ústavného súdu

sp. zn. a jeho nálezy sp. zn. a sp. zn.

týkajúce sa prieťahov v správnom súdnom konaní) a vo veci Engelhartd sťažovateľ

nečinnosť orgánu verejnej správy žaloval, avšak napriek tomu, že bol v správnom súdnom

konaní úspešný, príslušné pozemkové orgány rozhodnutie nevydali.

21.2 K účinnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 až § 251

ako účinnému prostriedku nápravy ústavný súd dodáva, že na rozdiel od konania proti

nečinnosti podľa a konanie o žalobe proti nečinnosti pred správnym

súdom neskončí vyhovením žaloby, ale až odstránením nečinnosti, ktoré je žalovaný orgán

verejnej správy povinný preukázať správnemu súdu v určenej lehote. Je tak povinný urobiť

zaslaním vydaného rozhodnutia, opatrenia alebo oznámenia o vykonanom úkone, prípadne

o začatí administratívneho konania v určenej lehote správnemu súdu (§ 250 ods. 1 druhá

veta ). Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny

súd mu môže uložiť pokutu až do 2 000 €, a to aj opakovane [§ 80 ods. 1 písm. d), § 80

ods. 2 prvá veta, ]. Takto rozhodnúť môže správny súd aj bez návrhu,

pričom ak rozhoduje na návrh, nie je viazaný výškou pokuty v ňom uvedenou (§ 80 ods. 2

druhá veta ). Nová právna úprava účinná od l. júla 2016 je teda oproti pôvodnej (

a 250u ) konzekventnejšia, pretože následok nerešpektovania súdneho rozhodnutia

zo strany žalovaného orgánu verejnej správy neprenáša na žalobcu, ktorý už nemusí podať

ďalšiu žalobu, o ktorej by sa rozhodovalo v novom konaní.

22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu