Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Sa/1/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXXX, XXX XX E. C., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovaným: 1./ Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom: Nábrežie Jána Pavla II., č. XX, XXX XX F., 2./ Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Nám. mieru 3, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy – žalovanému v 1./ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, v časti návrhu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 2.000,- eur, ktoré je žalovaný v 1./ rade Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, povinný zaplatiť žalobcovi v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalovaný v 1./ rade Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), o výške ktorej rozhodne správny súd samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy – žalovanému v 2./ rade Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, z a m i e t a .

V. Primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi voči žalovanému v 2./ rade Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, n e p r i z n á v a .

VI. Žalovanému v 2/ rade Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Právny predchodca žalobcu G. H., si podaním zo dňa 10.12.1992 uplatnil podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli konfiškované jeho rodičom I. H. a A. H.. V tomto podaní uviedol, že vyzval povinné osoby na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností, a že je československým štátnym občanom s trvalým pobytom v C. D. a je tak jedinou oprávnenou osobou v zmysle

písm. c/ K podaniu priložil odpisy výziev, výpis z pozemkovej knihy, identifikáciu parciel, úmrtné listy rodičov, svoj rodný list, rozhodnutie o konfiškácii a lustrum Okresného súdu Poprad. 1.1 Toto podanie doplnil podaním zo dňa 23.12.1992, v ktorom uviedol, že sa domáha aj náhrady za také nehnuteľnosti, ktoré mohli byť už pridelené inej osobe, alebo z iného dôvodu nemôžu byť vydané. 1.2 Následne tieto dve podania doplnil podaním zo dňa 29.12.1992, v ktorom žiadal priznať všetky nároky z titulu oprávnenej osoby, a to aj po všetkých osobách, ktoré sú jeho právnymi predchodcami podľa zákona. 1.3 Všetky tri tieto podania právneho predchodcu žalobcu sú vedené na Pozemkovom úrade Poprad.

2. Žalobca je po smrti G. H. jeho právnym nástupcom, a to na základe osvedčenia o dedičstve č. zo dňa 21.01.2011 vydaného notárom JUDr. Alžbetou Podhorskou, súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom Poprad v konaní sp zn. .

3. V reštitučnom konaní bolo následne vydaných niekoľko čiastkových rozhodnutí, a to Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku (ďalej aj „OPÚ Kežmarok“) alebo Obvodným pozemkovým úradom Poprad (ďalej aj „OPÚ Poprad“), podľa toho, do ktorého katastrálneho územia patrila nehnuteľnosť týkajúca sa uplatneného reštitučného nároku: 3.1 OPÚ v Kežmarku vydané rozhodnutie č. 2012/1161-4-ME zo dňa 08.06.2012, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na vydanie nehnuteľností v k.ú. J. D., bližšie špecifikované vo výroku uvedeného rozhodnutia. 3.2 Ďalším rozhodnutím OPÚ v Kežmarku č. 2012/1160-1-ME zo dňa 22.06.2012 bolo výrokom 1. priznané žalobcovi postavenie závetného dediča a zároveň výrokom 2. bolo rozhodnuté, že žalobcovi nemožno navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. D. (bližšie špecifikované v danom rozhodnutí), výrokom 3. bolo priznané právo žalobcovi na náhradu za nehnuteľnosti vymedzené vo výroku 2. daného rozhodnutia a výrokom 4. bolo s poukazom na citované znenie zákona, ktorý bližšie uvádza postup prevodu pozemkov na oprávnenú osobu. 3.3 Rozhodnutím OPÚ Poprad č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2013, bolo výrokom I. žalobcovi potvrdené, že spĺňa podmienky dediča, a že mu ako fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie, výrokom II. bolo žalobcovi priznané právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (bližšie špecifikované v danom rozhodnutí), výrokom III. sa žalobcovi priznalo právo na náhradu za tam špecifikované nehnuteľnosti, výrokom IV. sa žalobcovi priznalo vlastníctvo a právo na náhradu žalobcovi v určitých podieloch za tam špecifikované nehnuteľnosti, výrokom V. bol žalobcovi určený postup prevodu náhradného pozemku na oprávnenú osobu za pozemky, ktorých výmera je nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur, výrokom VI. bol žalobcovi priznaný nárok v jeho ostatných nárokoch ako dediča, čo bude rozhodnuté samostatných rozhodnutím. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé, o akých konkrétnych ostatných nárokoch má byť vydané ďalšie čiastkové rozhodnutie. 3.4 Ďalším rozhodnutím OPÚ Poprad č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2013, kde okrem výrokom III. bol žalobcovi priznaný nárok v jeho ostatných nárokoch ako dediča, čo bude rozhodnuté samostatných rozhodnutím. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé, o akých konkrétnych ostatných nárokoch má byť vydané ďalšie čiastkové rozhodnutie.

4. Účinnosťou o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, boli ku dňu 30.09.2013 zrušené. Pôsobnosť Obvodného pozemkového úradu Poprad prešla na základe uvedeného zákona na Okresný úrad Poprad (t. j. žalovaný v 1/ rade) a pôsobnosť Obvodného pozemkového úradu Kežmarok prešla na Okresný úrad Kežmarok.

5. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „OÚ Poprad“), ako príslušný orgán, podľa o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vydal dňa 27.05.2019 vo veci uplatnenia práva na vydanie veci podľa G. H. list č. OU-PP-PLO-2019/000337 označený „Uplatnené reštitučné nároky podľa zákona v znení neskorších predpisov – Oznámenie“ (ďalej aj „“), v ktorom:

- v úvode zhrnul žiadosti podané právnym predchodcom žalobcu (E. Riszdorferom),

- ďalej zhrnul, že žalobca A. B. je právny nástupca po E. Riszdorferovi,

- konštatoval, že plná moc udelená A. B. pre JUDr. Ing. Marcelu Martinkovičovú bola dňa 19.04.2016 odvolaná,

- ďalej konštatoval, že správny orgán zistil, že časť spisového materiálu týkajúca sa uplatneného reštitučného nároku sa nachádza na Okresnom úrade Kežmarok, pozemkovom a lesnom odbore, o ktorého poskytnutie originálu spisového materiálu správny orgán listom OU-PP-PLO-2018/000193-009 zo dňa 12.02.2018 požiadal, a ktorý bol dňa 12.06.2018 doručený (poskytnutý),

- po prešetrení spisového materiálu správny orgán zistil, že o celom predmete konania bolo právoplatne rozhodnuté,

- v závere uviedol, že z informácií získaných zo spisového materiálu o nároku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach okresu Poprad, bolo rozhodnuté v celom rozsahu a konanie považuje za právoplatne ukončené. Toto bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk, pričom zásielka sa dňa 26.06.2019 vrátila správnemu orgánu ako nedoručená s vyznačenou poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

6. V ďalšom konaní žalobca komunikoval v tejto časti konania s OÚ Poprad: 6.1 Listom zo dňa 25.07.2023 doručeným OÚ Poprad, žalobca ako účastník konania požiadal o nahliadnutie do spisu vedeného vo veci reštitučného nároku č. 2971/1992, sp. zn. 2013/498/1228- RV, na čo správny orgán reagoval listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483-002 zo dňa 31.07.2023, kde oznámil žalobcovi, že celý spisový kompletný materiál sa nachádza na Okresnom úrade Kežmarok, a teda spisový materiál nemá k dispozícii na nahliadnutie. 6.2 Ďalším listom zo dňa 31.07.2023 opakovane žalobca požiadal OÚ Poprad o nahliadnutie do spisu sp zn. , pričom upresnil, že žiada o nahliadnutie do reštitučného spisu., kde upresnil, že žiada nahliadnuť do reštitučného spisu , kde naposledy rozhodol OPÚ Poprad rozhodnutím č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013. 6.3 V dňoch 01.08.2023 a 06.09.2023 žalobca nahliadol do spisového materiálu, o čom boli spísané zápisnice č. OU-PP-PLO1-2023/020483-004 a OU-PP-PLO1-2023/020483-006 6.4 Dňa 19.09.2023 urobil žalobca na Okresnom úrade Poprad podanie označené ako „Výzva na odstránenie protiprávneho stavu“, kde uviedol, že dňa 21.05.2015 udelil plnú moc I. I. K., ktorá bola riadne doručená OÚ Poprad, pozemkový a lesný odbor, ako aj Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, ktoré viedli jedno a to isté konanie vo veci reštitučného nároku 2971/1992. Zároveň s odkazom na Správny poriadok tvrdil, že v konaní pred OÚ Poprad mal zástupcu pre celé konanie a jemu mal Okresný úrad Poprad povinnosť doručovať . 6.5 OÚ Poprad listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483-009 zo dňa 25.09.2023 doručil JUDr. J. Garajovi .

7. Proti podal žalobca dňa 11.10.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu I. I. K. odvolanie.

8. Na odvolanie žalobcu reagoval OÚ Poprad listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483 zo dňa 18.10.2023, v ktorom konštatoval, že nemá charakter rozhodnutia, a preto odvolanie nepostupuje odvolaciemu orgánu.

9. V ďalšom konaní adresoval žalobca na Okresnú prokuratúru Poprad podnet na prokurátora zo dňa 09.11.2023, v ktorom sa domáhal preskúmania postupu OÚ Poprad v konaní o reštitučných nárokoch žalobcu. 9.1 Na základe uvedeného, prokurátor dňa 28.02.2024 vydal upozornenie, v ktorom konštatoval dôvodnosť podnetu žalobcu s odôvodnením, že „doposiaľ trvajúcou nečinnosťou Okresného úradu Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu bol porušený zákon“. Prokurátor zároveň uviedol, že aj orgánov verejnej správy, ktoré neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia, ak zasahujú do práv účastníkov konania, sú spôsobilým predmetom prieskumu, a teda na takéto úkony je potrebné nahliadať z hľadiska ich obsahu ako na rozhodnutia, pričom absencia poučenia o práve podať opravný prostriedok nemôže vylučovať právo podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Prokurátor ďalej uviedol, že povinnosťou Okresného úradu Poprad bolo (a stále je) predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Následne, prokurátor popísal postup, čo bude povinnosťou odvolacieho orgánu a konštatoval, že trvajúcou nečinnosťou Okresného úradu Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, bol porušený zákon a navrhol predložiť odvolanie žalobcu podané 11.10.2023 prostredníctvom JUDr. J. Garaja proti zo dňa 27.05.2019 odvolaciemu orgánu.

II.

Priebeh súdneho konania

10. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) v ten istý deň, sa žalobca žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhal, aby žalovaný v 1/ rade konal a rozhodol vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti vedenej pod sp. zn. č. 2013/498/487-RV, OU-PP-PLO-2016/000442, OU-PP-PLO-2019/000337, OU-PP-PLO-2020/000502 a OU-PP-PLO1-2023/020483, zároveň, aby žalovaný v 2/ rade konal a rozhodol o odvolaní žalobcu voči listu žalovaného v 1/ rade č. OU-PP- PLO-2019/000337 z 27.05.2019. Súčasne žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7900 eur (z dôvodu bezmocnosti, ako aj pre dlhotrvajúce pocity márnosti z nespravodlivosti a z nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v reštitučnom konaní, ako aj k strate viery v spravodlivosť a strate dôvery v základné princípy právneho štátu, akými sú napríklad princíp právnej istoty, ako aj z dôvodu dlhodobých zásahov do práva žalobcu na majetok), a aby žalovaný v 2/ rade zaplatil žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade a v 2/ rade spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. 10.1 Okrem toho žalobca v žalobe opísal, kto inicioval reštitučné konanie, že reštitučný nárok uplatnil právny predchodca žalobcu, ktorý zomrel. 10.2 Ďalej žalobca opísal konanie pred OPÚ v Kežmarku, ktorý vydal rozhodnutie č. 2012/1161-4-ME zo dňa 08.06.2012 a rozhodnutie č. 2012/1160-1-ME zo dňa 22.06.2012. Taktiež uviedol rozhodnutie č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013, ktoré vydal Obvodný úrad Poprad. 10.3 Následne žalobca uviedol kedy došlo k vzniku Okresných úradov, ktoré prevzali kompetencie obvodných pozemkových úradov. 10.4 V žalobe následne žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade vydal dňa 27.05.2019 , v ktorom absentuje riadne odôvodnenie záveru o tom, že o celom reštitučnom nároku bolo údajne rozhodnuté, a že k vydaniu meritórneho rozhodnutia zo strany žalovaného v 1/ rade nikdy nedošlo. Zároveň žalovaný v 1/ rade v oznámení uviedol, že upovedomenie zo dňa 16.01.2017 (poznámka: upovedomenie zo dňa 16.01.2017 je list žalovaného v 1/ rade č. OU-PP-PLO-2017/001254-006, v ktorom žalovaný v 1/ rade upovedomil vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu, JUDr. J. Garaja o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia a navrhnúť jeho doplnenie) malo byť preto zo strany žalovaného v 1/ rade považované za nadbytočný právny úkon. Preto tu žalobca poukazuje na to, že je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade tvrdí, že žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia a poskytol mu možnosť navrhnúť jeho doplnenie v čase, keď malo vyť podľa žalovaného v 1/ rade konanie údajne právoplatne skončené.

11. Žalobca sa vyjadril písomným podaním zo dňa 03.07.2017, v ktorom poukázal na konkrétnu parcelu, o ktorej nebolo rozhodnuté s odkazom na výroky vyššie označené v rozhodnutiach vtedajšieho OPÚ Poprad. 11.1 Ďalej žalobca poukázal na udelenú plnú moc a znenie zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého „...písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi.“, pretože správny orgán doručoval výlučne žalobcovi, ktorý sa v čase doručovania nezdržiaval na svojej adrese pre doručovanie, takže mu bolo doručené prostredníctvom fikcie doručenia podľa ustanovenia správneho poriadku, a preto sa o Oznámení žalobca dozvedel len pri náhodnom nahliadnutí do spisu u žalovaného v 1/ rade. Z tohto dôvodu žalobca nemal viac ako 4 roky vedomosť o tom, že konanie malo byť právoplatne ukončené a o celom predmete konania malo byť právoplatne rozhodnuté.

12. Následne bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené na základe výzvy na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 19.09.2023. 12.1 Ďalej žalobca uvádza, že voči podal odvolanie dňa 11.10.2023, na ktoré reagoval žalovaný v 1/ rade listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483 zo dňa 18.10.2023. 12.2 Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že na Okresnú prokuratúru Poprad adresoval podnet na prokurátora zo dňa 09.11.2023, na základe ktorého prokurátor dňa 28.02.2024 vydal upozornenie, v ktorom závere konštatoval, že trvajúcou nečinnosťou Okresného úradu Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, bol porušený zákon a navrhol predložiť

odvolanie žalobcu podané 11.10.2023 prostredníctvom I. I. K. proti zo dňa 27.05.2019 odvolaciemu orgánu.

13. Žalobca vo svojej žalobe zhrnul nasledovné žalobné body: 13.1 Žalobca sa domáha odstránenia nečinnosti v konaní pred žalovaným v 1/ rade, v konaní pod sp. zn. č. 2013/498/487-RV, OU-PP-PLO-2016/000442, OU-PP-PLO-2019/000337, OU-PP-PLO-2020/000502 a OU-PP-PLO1-2023/020483, 13.2 Žalobca sa domáha preskúmania konania o odvolaní voči , 13.3 Žalobca žiada posúdiť celkovú dĺžku konania pred žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade. 13.4 Žalobca sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za konanie pred žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade.

14. Žalovaný v 2/ rade v rámci svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 25.11.2024 uviedol, že sa vyjadruje k V. časti žaloby označenej ako „žalobný návrh“, ku ktorej uviedol, že dňa 11.03.2024 mu bol na vybavenie doručený list správneho orgánu OU-PP-PLO1-2024/006167-016 zo dňa 07.03.2024 vo veci postupu okresného úradu pri vybavení upozornenia prokurátora. Na ten žalovaný v 2/ rade vydal list č. OU-PO- OOP6-2024/032486 zo dňa 04.04.2024 označený ako „Oznámenie o spôsobe vybavenia upozornenia prokurátora“. Keďže spolu s upozornením prokurátora bol žalovanému v 2/ rade odstúpený aj spisový materiál, ktorého súčasťou bolo aj odvolanie žalobcu zo dňa 11.10.2023, žalovaný v 2/ rade vyzval žalovaného v 1/ rade k predloženiu predkladacej správy s vyjadrením správneho orgánu k odvolaniu. 14.1 Žalovaný v 1/ rade doručil žalovanému v 2/ rade list č. OU-PP-PLO1-2024/006167-017 zo dňa 16.04.2024 označený ako „oznámenie o spôsobe vybavenia upozornenia prokurátora – vyjadrenie k podanému odvolaniu“. V ňom žalovaný v 1/ rade uviedol, že v spise sa nenachádzala plná moc v čase, keď doručoval zo dňa 27.05.2019, a preto má za to, že účastníkovi konania A. B. bolo doručené dňa 26.06.2019, kedy bola zásielka vrátená správnemu orgánu ako „neprevzatá v odbernej lehote“ podľa o správnom konaní. Ďalej správny orgán uviedol, že trvá na svojom vyjadrení v Oznámení, a teda, že reštitučné konanie bolo právoplatne ukončené v celom rozsahu. 14.2 Žalovaný v 2/ rade ďalej konštatoval, že svojim rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 . 14.3 Ďalej žalovaný v 2/ rade uvádza, že považuje žalobný návrh žalobcu za irelevantný, nakoľko o odvolaní voči listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 už rozhodol, a to v zákonnej lehote. Rozhodnutie bolo doručované na meno a adresu žalobcu, a to na základe listu zo dňa 12.01.2024 vo veci dohody o ukončení plnej moci medzi JUDr. J. Garajom a žalobcom a v ktorom žalobca uviedol, že všetku korešpondenciu žiada zaslať na adresu M. Kurcáb, Jána Stilla 91, Nová Lesná. Rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo dňa 10.06.2024. 14.4 Žalovaný v 2/ rade záverom uvádza, že nemôže rozhodnúť v odvolacom konaní, keďže žiadne odvolacie správne konanie neprebieha. 14.5 Žalovaný v 2/ rade súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

15. Dňa 22.01.2025 bola žalobcovi doručená výzva súdu na repliku, na ktorú reagoval písomným podaním zo dňa 21.02.2025. 15.1 Žalobca navrhuje úpravu petitu, keďže žalovaný v 2/ rade rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorému vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade prerušil administratívne konanie. 15.2 Žalobca k prerušeniu konania uvádza, že to bolo prerušené z troch dôvodov: 15.2.1 Prebiehajúce konanie na správnom súde, ktoré môže maž vplyv na konanie pred žalovaným v 1/ rade; 15.2.2 Po vydaní rozhodnutia správneho súdu bude musieť o predmetných nárokoch rozhodovať ďalší správny orgán, pričom tieto nároky sú údajne relevantné pre právnu vec žalobcu; 15.2.3 Žalovaný v 1/ rade disponuje len časťou spisového materiálu, pričom tvrdí, že na rozhodovanie potrebuje kompletný spis od roku 1992. 15.3 Žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 14.12.2021. 15.4 Žalobca poukazuje na to, že prerušením konania zo strany žalovaného v 1/ rade, v ktorom nie je určený konkrétny dátum ani konkrétna udalosť, do ktorej má byť konanie prerušené, dochádza k situácii, že konanie o reštitučných nárokoch bude prerušené na neurčito.

15.5 Žalobca tiež poukazuje na to, že rozhodnutie o prerušení vydal žalovaný v 1/ rade až 09.07.2021, napriek tomu, že všetky skutočnosti, na ktoré sa odvoláva, nastali až takmer dva roky pred jeho vydaním (napríklad: vo výroku rozhodnutia uvádza ako predbežnú otázku konanie o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022; až 12.06.20204, teda po tom, čo sa dozvedel o prebiehajúcom konaní o prieťahoch požiadal OÚ Kežmarok o vyjadrenie, či bolo konanie o reštitučných nárokoch právoplatne skončené, hoci konanie pred OÚ Kežmarok bolo ukončené už v roku 2022; rovnako až v tomto období požiadal o poskytnutie kompletného spisového materiálu). 15.6 Žalobca tiež poukazuje na nezákonný spôsob doručovania , a zároveň aj žalovaný v 1/ rade odmietol predložiť odvolanie žalobcu odvolaciemu orgánu. Preto žalobca podal podnet na prokuratúru, kde prokurátor konštatoval porušenie zákona zo strany úradu a vydal upozornenie spolu s návrhom opatrení na odstránenie nečinnosti žalovaného v 1/ rade. 15.7 V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca venuje výpočtu finančného zadosťučinenia: žalobca zastáva názor, že pri rozhodovaní súd musí zohľadniť celkovú dĺžku konania (aj dĺžku konania po podaní žaloby). Poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sa celková dĺžka konania posudzuje ku dňu vydania rozhodnutia o neprimeranom dlhom konaní. žalobca vychádza z celkovej dĺžky 153 mesiacov, a to od 23.05.2013 do 01.03.2026 (zahrnul aj predpokladanú dĺžku tohto správneho konania), čo celkovo vypočítal na sumu 9 400 eur za konanie pred žalovaným v 1/ rade a 200 eur za konanie pred žalovaným v 2/ rade. 15.8 Záverom žalobca zhrnul podanie a navrhol správnemu súdu: 15.8.1 Ak sa súd stotožní s jeho návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ PP o prerušení konania, tak nech súd uloží povinnosť Okresnému úradu Poprad konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti, konať a realizovať úkony smerujúce k odstráneniu dôvodu prerušenia konania. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%. 15.8.2 Ak sa súd nestotožní z návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ Poprad o prerušení konania, tak nech súd uloží povinnosť konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%.

16. Žalovaný v 2/ rade na výzvu súdu na vyjadrenie sa (na dupliku), ktorá mu bola doručená dňa 25.04.2025, nereagoval, avšak zaslal rozhodnutie č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 o zrušení listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019.

17. Správny súd zároveň vyžiadal od žalovaného v 1/ rade rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP- PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2025, a ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 13.05.2025. 17.1 Týmto rozhodnutím žalovaný v 1/ rade prerušil konania vo veci uplatneného reštitučného nároku pôvodným žiadateľom G. H. na základe podania zo dňa 10.12.1992 z dôvodu vyskytnutia predbežnej otázky – vedeného konania o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ukončenia reštitučného konania na Okresnom úrade Kežmarok, a následne poskytnutia celého kompletného spisového materiálu správnemu orgánu za účelom ďalšieho konania. (poznámka: konanie sp. zn. – právoplatné rozhodnutie zo dňa 28.04.2025, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2022/000499-305 zo dňa 12.04.2022). 17.2 Z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplýva, že keďže bol list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019 zrušený žalovaným v 2/ rade, ten zároveň ako odvolací orgán zaviazal správny orgán v ďalšom konaní opätovne umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a následne vo veci rozhodnúť. Keďže reštitučný nárok bol uplatnený na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území, kde vecne a miestne príslušným bol Pozemkový úrad Poprad, a keďže po vzniku Okresného úradu Kežmarok sa príslušným stal tento úrad, kompletný spisový materiál sa nachádzal na tomto úrade. 17.3 Ďalej sa v rozhodnutí o prerušení konania uvádza, že dňa 08.07.2024 bolo OÚ Kežmarok, rozhodnutím č. OU-KK-PLO/2024/011090-3 oznámené, že reštitučné konanie týkajúce sa reštitučného nároku uplatneného dňa 10.12.1992 pôvodným žiadateľom je už právoplatne ukončené, a to rozhodnutím žalovaného v 2/ rade, č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, právoplatným dňa 10.11.2022, ktorým zamietol odvolanie proti Rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok, č. OU-KK-

PLO-2022/000499-305 zo dňa 12.04.2022, a zároveň toto rozhodnutie potvrdil. Následne žalobca podal proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu všeobecnú správnu žalobu. 17.4 Od rozhodnutia vo veci podanej správnej žaloby závisí ukončenie reštitučného konania na OÚ Kežmarok, a následne konanie na správnom orgáne. 17.5 Keďže správny orgán nemôže rozhodnúť o reštitučnom nároku, keďže nedisponuje celým kompletným originálnym spisovým materiálom, od začiatku reštitučného konania zo dňa 10.12.1992, prerušil konanie do rozhodnutia o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022.

18. Na základe výzvy správneho súdu sa k žalobe vyjadril aj žalovaný v 1./ rade, a to písomným podaním zo dňa 15.05.2025, v ktorom sa vyjadril k žalobe, k vyjadreniu žalovaného v 2./ rade k žalobe a k replike žalobcu. 18.1 V úvode žalovaný v 1./ rade zhrnul skutočnosti už známe zo spisu, a to že list č. OU-PP- PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019 bol zrušený. K tomuto uvádza, že až do rozhodnutia odvolacieho orgánu (že sa má v ďalšom konaní umožniť účastníkovi opätovne sa vyjadriť) mal za to, že vo veci reštitučného nároku uplatneného pôvodným žiadateľom G. H. bolo rozhodnuté v celom rozsahu, resp. o celom predmete podania týkajúcom sa katastrálnych území v okrese Poprad bolo právoplatne rozhodnuté a konanie správny orgán považoval za právoplatne ukončené. O uvedených skutočnostiach svedčí aj skutočnosť, že pôvodný žiadateľ G. H. po vydaní a nadobudnutí právoplatností rozhodnutí vydaných vtedajším Pozemkovým úradom Poprad (právnym predchodcom správneho orgánu) a delimitovaní spisového materiálu právnemu predchodcovi Okresného úradu Kežmarok sa za svojho života až do jeho smrti dňa 17.10.2010 nedomáhal pokračovania v konaní a ani žiadnym iným spôsobom neuplatňoval žiadne svoje ďalšie nároky k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnych územiach okresu Poprad. Rovnako tieto skutočnosti vyplynuli aj z prešetrenia predloženého kompletného spisového materiálu, ktorý bol v čase vydania listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019 na žiadosť správneho orgánu poskytnutý Okresným úradom Kežmarok. 18.2 Ďalej žalovaný v 1/ rade uvádza, že mal v čase vydania listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019 za preukázané, že bolo o reštitučnom nároku v celom rozsahu týkajúcom sa miestnej príslušnosti správneho orgánu právoplatne rozhodnuté, a z tohto dôvodu neformálnym spôsobom uvedené skutočnosti oznámil žalobcovi – A. B.. Správny orgán nerozhodoval meritórne, resp. nezastavil konanie, keďže reštitučné konanie považoval za právoplatne ukončené a z tohto dôvodu nebol špecifikovaný predmet, ku ktorému by mal konanie zastaviť. 18.3 Ďalej žalovaný v 1/ rade uvádza, že napriek skutočnosti, že reštitučné konanie prebiehalo na dvoch miestne príslušných správnych orgánoch, ide o jeden reštitučný nárok uplatnený jedným podaním jedného pôvodného žiadateľa, jedno súvisiace reštitučné konanie, v ktorom bol uplatnený nárok v katastrálnych územiach nachádzajúcich sa v dvoch okresoch a jeden spolu súvisiaci spisový materiál nemôže bez rozhodnutia o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, právoplatného dňa 10.11.2022 na Krajskom súde v Prešove, ukončenia reštitučného konania na Okresnom úrade Kežmarok, a následného poskytnutia celého kompletného spisového materiálu týkajúceho sa predmetného reštitučného konania ako celku, preskúmať opodstatnenosť nároku, ktorého sa v reštitučnom konaní domáha žalobca - Martin Kurcáb (ako právny nástupca pôvodného žiadateľa – závetný dedič) a vo veci rozhodnúť. V reštitučnom konaní je pre správny orgán smerodajný rozsah a predmet reštitučného nároku uplatnený pôvodným žiadateľom G. H. a z neho je potrebné v ďalšom konaní správneho orgánu vychádzať. 18.4 Žalovaný v 1/ rade sa vyjadril aj k námietku žalobcu týkajúcej sa toho, že rozhodnutie o prerušení vydal až 09.07.2024 (hoci všetky skutočnosti, na ktoré sa v rozhodnutí odvoláva nastali až po takmer 2 rokoch). Urobil tak preto, že až do vydania listu č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 považoval reštitučné konanie vo veci uplatneného nároku pôvodným žiadateľom G. H., na ktoré bol miestne príslušným správnym orgánom, za právoplatne ukončené tak, ako to bolo žalobcovi oznámené listom č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 označeným ako „Vec Uplatnené reštitučné nároky podľa v znení neskorších predpisov – “. Až následne po zrušení uvedeného listu konanie prerušil z vyššie uvedených dôvodov. 18.5 Záverom žalovaný v 1./ rade uvádza, že bude v konaní pokračovať z vlastného podnetu, len čo pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo. 18.6 V konaní zároveň súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

19. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa na základe výzvy súdu vyjadril žalobca svojim písomným podaním zo dňa 04.07.2025:

19.1 Žalobca poukázal na predmet žaloby, ktorej je predovšetkým nárok na primerané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v reštitučnom konaní. 19.2 Žalobca poukazuje na argumentáciu žalovaného v 1/ rade, že žaloba nesmeruje k nároku za prieťahy v reštitučnom konaní, ale začiatok konania je datovaný k 23.05.2013. Zároveň žalobca tvrdí, že je právne irelevantné, ak si správny orgán neuvedomoval nezákonnosť jeho postupu, ktorý bol napokon zrušený nadriadeným orgánom. 19.3 Žalobca sa vyjadruje aj k tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že právny predchodca žalobcu až do svojej smrti nedomáhal pokračovania v konaní. 19.4 Ďalej žalobca opätovne odkazuje na žalobu, kde vysvetľuje o aké „ostatné nároky“ a poukazuje na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa 23.05.2013, v ktorom sa vo výroku VI. Výslovne uvádza, že o „ostatných nárokoch“ bude rozhodnuté samostatným uznesením. 19.5 Žalobca zaujal stanovisko aj k rozhodnutiu o prerušení konania zo strany žalovaného v 1/ rade, kde zdôrazňuje, že v predmetnom konaní nenamieta zákonnosť rozhodnutia o prerušení konania, ale poukazuje na to, že prerušenie konania vedie k faktickému neukončeniu konania na neurčitý čas, čo závažne zasahuje do základných práv žalobcu.

20. Na základe výzvy doručil žalovaný v 1./ rade správnemu súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 22.07.2025, v ktorom uvádza, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2025. 20.1 Žalovaný v 1./ rade sa vyjadril k námietke žalobcu k prerušeniu konania. Podľa žalovaného v 1./ rade dané rozhodnutie, čo je dôvodom prerušenia konania, môže mať podstatný vplyv na ďalšie konanie a rozhodnutie v reštitučnom konaní týkajúcom sa katastrálnych území okresu Poprad. 20.2 Taktiež sa žalovaný v 1./ rade vyjadril aj k námietke žalobcu, že nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Tu uvádza, že keďže mal za preukázané, že bolo o reštitučnom nároku pôvodného žalobcu rozhodnuté, neformálnym spôsobom tieto skutočnosti oznámil žalobcovi, a preto aj nerozhodol meritórne a nezastavil konanie. Po zrušení listu zo dňa 27.05.2019 preto prerušil konanie.

21. Na základe výzvy správneho súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.08.2025 doručil súdu aj žalovaný v 2/ rade. 21.1 V ňom uvádza, že neviedol so žalobcom žiadne odvolacie konanie, prípadne konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré by nebolo vybavené v zákonných lehotách. 21.2 Žalovaný v 2/ rade uvádza, že tvrdenie žalobcu, že je nečinný nevyplýva ani z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.07.2025 a nie je podložený ani listinami. Tu poukazuje na to, že v danom vyjadrení zo dňa 04.07.2025 uvádza, že nenamieta zákonnosť rozhodnutia o prerušení konania, avšak v závere žalobca ponúka 2 alternatívy rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca žiada nielen preskúmanie procesného rozhodnutia žalovaného v 1/ rade, ale rovno požaduje, aby konajúci súd považoval toto rozhodnutie za nulitné a zaviazal žalovaného v 1/ rade, aby postupoval v konaní akoby rozhodnutie o prerušení konania neexistovalo. 21.3 Žalovaný v 2/ rade poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. a , podľa ktorých účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by malo byť odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu a nie vyvolanie ešte väčšej neistoty, v ktorej by simultánne prebiehali viaceré konania, a to tak na konajúcom súde ako aj na viacerých správnych orgánoch. III. Konanie na správnom súde

22. Súd z dôvodu zistenia skutkového stavu vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na ktorom boli prítomní právny zástupca žalobcu, poverená zástupkyňa žalovaného v 1./ rade a poverená zástupkyňa žalovaného v 2./ rade. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a okrem iného uviedol, že: „Správne orgány v napadnutom konaní boli povinné rozhodnúť o zvyšných reštitučných nárokoch žalobcu po tom, ako v rokoch 2012 a 2013 vydali 2 čiastkové rozhodnutia a posledné z nich, konkrétne rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Poprad z 23. mája 2013, výslovne uviedlo, že o ostatných nárokoch bude rozhodnuté samostatne. Odvtedy však uplynulo 11 rokov a v tejto časti nárokov nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Okresný úrad Poprad navyše v roku 2019 vydal úkon označený ako , zo dňa 27.05.2019, v ktorom svojvoľne uviedol, že o celom nároku žalobcu už bolo rozhodnuté. Takéto tvrdenie však nemalo žiadny právny základ a samotné pritom nemalo náležitosti rozhodnutia - neobsahovalo žiadne odôvodnenie a bolo doručené nezákonným spôsobom. Po podaní odvolania proti tomuto , Okresný úrad Poprad odmietol odvolanie predložiť odvolaciemu

orgánu, čím spôsobil ďalšiu nečinnosť v konaní a na podnet žalobcu bola vec preskúmaná prokuratúrou a prokurátor vydal upozornenie, v ktorom konštatoval porušenia zákona zo strany Okresného úradu Poprad a uložil mu povinnosť konať. A teda napriek tomuto upozorneniu Okresný úrad Poprad odvolanie bezodkladne nepredložil a uvedené bolo preto zrušené až dňa 03.06.2024. Okresný úrad Poprad sa v tomto konaní bráni tvrdením, že napadnuté konanie prerušil zákonným spôsobom, a že jeho nečinnosť teda po 09. júla 2024 je preto ospravedlniteľná, a v tejto súvislosti však považujeme za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o prerušení konania bolo vydané až v júli 2024, teda takmer 2 roky po tom, ako nastali skutočnosti, na ktoré sa správny orgán odvoláva. Prerušenie konania je navyše formulované na neurčito a opiera sa o fiktívne dôvody. Takýto postup Okresného úradu Poprad spôsobuje teda paralýzu konania podľa ustálenej judikatúry má rovnaké právne následky ako nečinnosť. Pokiaľ ide o odvolací orgán, respektíve o Okresný úrad Prešov, ten tvrdí, že jeho účasť v konaní je neodôvodnená, keďže medzičasom rozhodol o odvolaní žalobcu, je však nesporné, že odvolacie konanie tvorí 1 celok s konaním pred prvostupňovým správnym orgánom, a teda judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne potvrdzuje, že pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania musí súd hodnotiť konanie ako celok. Vážený súd na základe uvedených skutočností žalobca zdôrazňuje, že počas trvania napadnutého konania je vystavený neprimeranej a dlhodobo pretrvávajúcej právnej neistote a nemôže riadne disponovať so svojím majetkom, pričom pretrvávajúca nečinnosť orgánu verejnej správy predstavuje trvalý zásah do jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.“

23. Poverená zástupkyňa žalovaného v 1./ rade okrem iného uviedla, že: „Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor ako žalovaný v 1/ rade uvádza, že toto reštitučné konanie tak, ako bolo už vyjadrené vo vyjadreniach, bolo podľa názoru správneho orgánu ukončené, čo bolo oznámené formálnym listom. Voči tomuto listu bol podaný podnet o upozornení prokurátora, o ktorom bolo potom následne rozhodnuté tak, že bolo protestu prokurátora vyhovené s tým, že žalovaný v 1/ rade odstúpil odvolaciemu orgánu na vybavenie toto upozornenie prokurátora s odvolaním sa na § 29 ods. 5 Zákona o prokuratúre. Takže tento podnet, upozornenie prokurátora teda bolo úspešne vybavené. Teda namietame tu, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože podnet na prokuratúru bol vybavený úspešne, takže vlastne nie je splnená podmienka, že neúspešne bol vyčerpaný tento podnet podaný na prokuratúre. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, k poskytnutiu, tak tu namietame, že vlastne primerané finančné zadosťučinenie a aj sťažnosť na neprimeranú dĺžku reštitučného konania bola už vybavená aj rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva k tejto veci pod číslom 12/345/2021 z 15. decembra 2022, ktorý konštatoval, že boli porušené ľudské práva a bolo priznané sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo výške 19 500 eur. Čiže v podstate namietame žalobnú legitimáciu a plus aj to neprimerané finančné zadosťučinenie, že v podstate už bolo o ňom rozhodnuté.“

24. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2./ rade okrem iného uviedla, že: „Žalovaný v 2/ rade s poukazom na namieta aktívnu legitimáciu žalobcu voči žalovanému v 2/ rade, nakoľko žalobca nie je voči žalovanému v 2/ rade účastníkom administratívneho konania. Žalovaný v 2/ rade ako druhostupňový správny orgán, nevidí voči žalobcovi žiadne odvolacie konanie, ani konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch a súčasne žalobca nevyužil voči žalovanému v 2/ rade všetky opravné prostriedky, a to ani neúspešne nevyčerpal sťažnosť ani podnet na prokuratúre, preto nesplnil podmienky jeho aktívnej legitimácie v zmysle . Žalovaný v 2/ rade namieta taktiež, že voči žalovanému v 2/ rade nie je požadovaná finančná náhrada primeraná. Žalobca v žalobe požadoval od žalovaného v 2/ rade spočiatku 400 eur následne 200 eur, preto žalovaný v 2/ rade namieta aj čiastočný neúspech žalobcu vo veci, nakoľko už teraz požaduje 50 % z pôvodnej žalovanej sumy finančného zadosťučinenia, na čo je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o výške trov. Žalovaný v 2/ rade taktiež nežiadal vytýčenie súdneho pojednávania, udelil súhlas na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, a preto v prípade zamietnutia žalobcu voči žalovanému v 2/ rade žalovaný požaduje náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných nákladov na pojednávanie. Žalovaný trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných nákladov.“

IV.

Relevantná právna úprava

25. Podľa (v znení účinnom od 01. 07. 2023) nečinnosťou orgánu verejnej správy na účely sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

26. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

28. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

29. Podľa pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a i) až k).

30. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

31. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa , ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.

32. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

33. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

34. Podľa V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

35. Podľa ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa prvá veta.

36. Podľa Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. (3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha. (4) Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie

prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. (5) Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.

37. Podľa Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. (2) Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa .

38. Podľa ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

39. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

40. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

V.

Právny názor správneho súdu

41. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojitej deľby štátnej moci.

42. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či postupom žalovaného v 1./ rade a postupom žalovaného v 2./ rade, v administratívnom konaní vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov na vydanie nehnuteľností, ide o nečinnosť žalovaných orgánov verejnej správy. Správna žaloba žalobcu je žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle , v konaní na základe ktorej správny súd posudzuje či nečinnosť je nezákonná a protiprávna, k čomu dochádza vtedy, ak tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Medzi náležitosti správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle v spojení s patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“, teda uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaný je nečinný a prečo má byť táto nečinnosť protiprávna. Správny súd je žalobcom uvedenými dôvodmi v zmysle viazaný, keďže konanie podľa nie je vymenované medzi výnimkami v . Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia v zmysle .

43. Úvodom správny súd uvádza, že nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy orgán verejnej správy, ktorý je povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, respektíve z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu verejnej správy uskutočňovať administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však nemožno považovať stav, ak orgán verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia či opatrenia, z ktorého vyplývajú objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho prieskumu správny súd skúma, či je orgán verejnej správy činný, respektíve nečinný v administratívnom konaní a v prípade nečinnosti posudzuje, či je daný právny základ na jeho nečinnosť alebo naopak ide o porušenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať.

44. S poukazom na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku je povinnosťou orgánu verejnej správy organizovať procesný postup v administratívnom konaní tak, aby orgány verejnej správy vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Zásada hospodárnosti a rýchlosti administratívneho konania korešponduje aj s , podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zásada rýchlosti je premietnutá v ustanoveniach o povinnosti orgánov verejnej správy vybaviť veci v ustanovených lehotách (, 50, Správneho poriadku). Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania však nikdy nesmie byť na ujmu kvality rozhodnutia, najmä presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.

45. Správny súd uvádza, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. ).

46. Správny súd pred tým, ako sa meritórne zaoberal žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, skúmal, či žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, ktorými by ako účastník administratívneho konania namietal nečinnosť orgánu verejnej správy. Správny súd konštatuje, že žalobca k správnej žalobe priložil „Podnet na upozornenie prokurátora“ podaný na Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 09.11.2023, ako aj „Upozornenie prokurátora“ Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 28.02.2024, z ktorého vyplynulo, že prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal žalovanému v 1./ rade Upozornenie prokurátora dňa 28.02.2024. Správny súd tak konštatuje, že žalobca podmienku, aby neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu, alebo podnet na prokuratúre namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, splnil.

47. Správny súd uvádza, že v ust. ustanovuje dve výnimky z týkajúce sa i) konaní podľa až f)i) rozhodnutí podľa SSSP, v ktorých je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. V prípadoch podľa správny súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Medzi konania, ktoré sa vyznačujú určitými špecifikami, pre ktoré nie je možné viazať stav rozhodný pre rozhodnutie správneho súdu na čas vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy patrí aj konanie o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa . V konaní o tomto type správnej žaloby správny súd nepreskúmava rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, ale posudzuje nečinnosť orgánu verejnej správy spočívajúcu v nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, a preto je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia.

48. Správny súd zároveň konštatuje, že v prípade správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa jedná o typové konanie, v ktorom správny súd musí vychádzať zo skutkového stavu v čase jeho

rozhodovania a správny súd preto musí akceptovať zmeny skutkového stavu, ktoré nastali. Správny súd mal pred vydaním predmetného uznesenia preukázaný aktuálny stav veci ( ), a to síce, že administratívne konanie vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov na vydanie nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024. Týmto rozhodnutím žalovaný v 1/ rade prerušil konania vo veci uplatneného reštitučného nároku pôvodným žiadateľom G. H. na základe podania zo dňa 10.12.1992 z dôvodu vyskytnutia predbežnej otázky – vedeného konania o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ukončenia reštitučného konania na Okresnom úrade Kežmarok, a následne poskytnutia celého kompletného spisového materiálu správnemu orgánu za účelom ďalšieho konania. (poznámka: konanie sp. zn. – právoplatné rozhodnutie zo dňa 28.04.2025, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2022/000499-305 zo dňa 12.04.2022). Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 .

49. Vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade správny súd v úvode uvádza, že tak z tvrdení žalobcu, potvrdených aj poverenou zástupkyňou žalovaného v 1/ rade na pojednávaní zo dňa 21.11.2025, ako aj z obsahu administratívneho spisu, je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade v lehote určenej v § 49 správneho poriadku nekonal. Úlohou každého správneho orgánu je vec vybavovať svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci rešpektujúc ustanovenia zákonov. Keďže k uvedenému nedošlo v zákonnej lehote, správny súd tak konštatuje, že žalovaný v 1./ rade bol nečinný.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rezultuje, že správna žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy - vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 26. 03. 2024, bola pôvodne podaná dôvodne. Po podaní tejto správnej žaloby však došlo k vydaniu rozhodnutia o prerušení konania č. OU- PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024. Správny súd uvádza, že predpokladom správnej žaloby fyzickej osoby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preukázanie okrem iného i toho, že správna žaloba sa týka začatého administratívneho konania ( ). Žalovaný v 1/ rade v dôsledku vydania rozhodnutia o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024 nemôže v tomto konaní, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca podanou správnou žalobou domáhal odstránenia nečinnosti, ďalej pokračovať. Nakoľko však mal správny súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že v administratívnom konaní po vydaní rozhodnutia č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013 a po vydaní rozhodnutia č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013, teda v období od 14. 03. 2014 do 23.07.2015, ďalej v období od 06.10.2015 do 06.12.2016, v období od 03.07.2017 do 12.02.2018, a v období od 21.06.2018 do 27.05.2019, t. j. do vydania o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu a od 11.10.2023 do 07.03.2024, t.j. do predloženia odvolania žalobcu žalovanému v 2/ rade, žalovaný v 1/ rade bol nečinný a nekonal v danom období v záujme meritórneho ukončenia administratívneho konania vo veci rozhodnutia o ostatných reštitučných nárokoch žalobcu v zmysle výrokov rozhodnutia žalovaného v 1/ rade č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013 a rozhodnutia žalovaného v 1/ rade č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013 v súlade so zákonnými lehotami v zmysle Správneho poriadku, pričom k prerušeniu administratívneho konania došlo až po podaní správnej žaloby, správny súd podľa v spojení s , uznesením konanie v časti návrhu na odstránenie nečinnosti zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoju nečinnosť po podaní žaloby odstránil, pričom sa žalobca v tejto veci domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia , správny súd v tejto veci postupoval podľa druhej vety ustanovenia a konanie v časti týkajúcej sa odstránenia nečinnosti zastavil.

51. Zároveň správny súd k namietanej nečinnosti žalovaného v 1./ rade v období od 27.05.2019, t. j. od vydania o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu do 11. 10. 2023, t. j. do podania odvolania žalobcom proti o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu vydanému žalovaným v 1/ rade dňa 27.09.2019, po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného v 1/ rade uvádza, že plná moc žalobcu udelená I. I. K., nie je súčasťou administratívneho spisu a k žalobcom

uvádzanej skutočnosti doručovania žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.06.2018 I. I. K., správny súd tu poukazuje na vyjadrenie poverenej zástupkyne žalovaného v 1/ rade uvedené na pojednávaní dňa 21.11.2025, keď uviedla, že : „Predpokladám, že to bolo z toho dôvodu, že keď bol poslaný spisový materiál tak v sprievodnom liste bolo uvedené, že sa to doručuje na vedomie aj tomu právnemu zástupcovi, ale plná moc v spise našom nebola toho právneho zástupcu, čiže z toho dôvodu to bolo doručené aj tomu právnemu zástupcovi. Predpokladám, že táto plná moc sa nachádzala v spise Kežmarskom, ale v našom spisovom materiáli sme nemali vedomosť ani v našom spisovom materiáli takáto plná moc nebola pred vydaním tohto rozhodnutia. Z tohto dôvodu bol tento list doručovaný priamo pánovi B..“ Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza Okresného úradu Kežmarok, pozemkový lesný odbor zo dňa 12. 06. 2018 o zapožičaní administratívneho spisu žalovanému v 1/ rade, ktorú skutočnosť Okresný úrad Kežmarok, pozemkový lesný odbor oznamoval aj advokátovi JUDr. Jánovi Garajovi, Podľa názoru správneho súdu keďže zapožičanie administratívneho spisu žalovanému v 1/ rade Okresný úrad Kežmarok, pozemkový lesný odbor oznamoval aj I. I. K., žalovaný v 1/ rade uvedenú písomnosť doručoval aj I. I. K. z dôvodu právnej istoty, keďže predmetná plná moc sa v administratívnom spise nenachádza. Na základe uvedeného správny súd považoval doručovanie o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu vydaného žalovaným v 1/ rade dňa 27.09.2019 iba žalobcovi za vecne správne. Z uvedeného dôvodu správny súd nevzhliadol nečinnosť žalovaného v 1/ rade v období od 27.05.2019, t. j. od vydania o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu, do 11. 10. 2023, t. j. do podania odvolania žalobcom proti predmetnému o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu.

52. Predmetom súdneho prieskumu po tom, čo súd zastavil konanie v časti o odstránenie nečinnosti žalovaného v 1./ rade, bolo preskúmanie splnenia podmienok na priznanie nároku primeraného finančného zadosťučinenia, resp. jeho výšky. Na to, aby správny súd mohol spravodlivo posúdiť uplatnený nárok primeraného finančného zadosťučinenia, bolo potrebné, aby sa správny súd v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v rámci konania žalovaného v 1./ rade, od začatia konania až po vydanie rozhodnutia o prerušení konania, došlo zo strany žalovaného v 1./ rade k (ne)konaniu, ktoré možno považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy.

53. Nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy orgán verejnej správy, ktorý je povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, resp. z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu verejnej správy uskutočňovať administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však nemožno považovať stav, ak orgán verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia či opatrenia, z ktorého vyplývajú objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho prieskumu tak správny súd skúma, či je orgán verejnej správy činný, resp. nečinný, v administratívnom konaní a v prípade nečinnosti posúdiť, či je daný právny základ na jeho nečinnosť, alebo naopak, ide o porušenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať.

54. Berúc na zreteľ, že správny súd podľa poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce a dodávajúc, že fakultatívny inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody, či inej majetkovej ujmy, po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností, keď správna žaloba proti nečinnosti orgánu verenej správy bola podaná dôvodne, správny súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu nečinnosti na strane žalovaného v 1/ rade vo vymedzenom období administratívneho konania. Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.900 Eur, resp. po vyjadrení žalobcu zo dňa 04.07.2025 navýšenú na sumu 9.400 Eur.

55. Vo vzťahu k rozhodnutiu o primeranom finančnom zadosťučinení, ktorého sa žalobca v tejto veci podľa ustanovenia domáha, správny súd uvádza, že vychádzal z kritérií podľa ktorých súd pri rozhodovaní prihliadne na všetky okolnosti veci. Možnými hľadiskami sú napríklad celková dĺžka konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania, na význam predmetu konania pre žalobcu a pod.

56. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu verejnej správy a zmiernenie tejto ujmy. V danom prípade túto nemajetkovú ujmu nebolo možné nahradiť inak a samotné konštatovanie, že došlo k nečinnosti žalovaného vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu sa správnemu súdu nejavilo ako postačujúce. S prihliadnutím na priebeh administratívneho konania, kedy správny súd zistil prekročenie poriadkovej lehoty podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku, resp. 30 dňovej poriadkovej lehoty v zmysle ust. Správneho poriadku, a to v období od od 14.03.2014 do 23.07.2015, ďalej v období od 06.10.2015 do 06.12.2016, v období od 03.07.2017 do 12.02.2018, a v období od 21.06.2018 do 27.05.2019, t. j. do vydania o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu a od 11.10.2023 do 07.03.2024, t. j. do predloženia odvolania žalobcu žalovanému v 2./ rade, v ktorom období sa procesné úkony nevykonávali, na všetky okolnosti konkrétnej veci, ako aj na skutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy v 1./ rade vydal rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, považoval správny súd za spravodlivé priznať žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur, ktorú je žalovaný v 1./ rade povinný zaplatiť žalobcovi v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia ( ).

57. Podľa , správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

58. Uvedené zákonné kritériá, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov, keďže nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého SR garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

59. Správny súd teda v tu posudzovanej veci vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade zohľadňoval všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä celkovú dĺžku konania (nečinnosti), zložitosť konania, prípadné správanie žalobcu, ktorým by prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného v 1./ rade počas konania, na význam predmetu konania pre žalobcu, ako aj na aktuálny stav veci. 60. Správny súd priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy, lebo v danom prípade deklarovanie porušenia práva nemožno považovať za dostatočné. Prieťahy v konaní sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť, a preto správny súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu priznal aj primerané finančné zadosťučinenie. V konkrétnych okolnostiach prípadu vidí správny súd nemajetkovú ujmu žalobcu v pocitoch neistoty, krivdy a nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv, vyplývajúcich zo situácie, keď žalovaný v 1./ rade za neprimeranú dobu nerozhodol o všetkých reštitučných nárokoch žalobcu a ani plynule nekonal v predmetnom konaní.

61. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní o tomto type správnej žaloby správny súd nepreskúmava rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, ale posudzuje nečinnosť orgánu verejnej správy spočívajúcu v nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, a preto je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že v prípade správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa jedná o typové konanie, v ktorom správny súd musí vychádzať zo skutkového stavu v čase jeho rozhodovania a správny súd preto musí akceptovať zmeny skutkového stavu, ktoré nastali.

62. Správny súd uvádza, že celková dĺžka doterajšieho konania je od roku 2013 do vydania rozhodnutia žalovaného v 1/ rade o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu opätovne konštatuje, že žalovaný v 1/ rade bol nečinný v období od 14. 03. 2014 do 23.07.2015 (496 dní), ďalej v období od 06.10.2015 do 06.12.2016 (427 dní), v období od 03.07.2018 do 12.02.2018 (224 dní), a v období od 21.06.2018 do 27.05.2019 (340 dní), t. j. do vydania o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu a od 11.10.2023 do 07.03.2024 (148 dní), t.j. do predloženia odvolania žalobcu žalovanému v 2/ rade,

t.j. spolu 1635 dní. Z administratívneho spisu ani z vyjadrení k žalobe nemal súd za preukázané, že by konanie vo veci rozhodnutia o ostatných reštitučných nárokoch žalobcu bolo z povahy veci osobitne zložité. Správny súd tu poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, a to obdobie od 20.01.2017 (kedy právna zástupkyňa žalobcu prevzala o možnosti vyjadriť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a to lehote 15 dní od doručenia výzvy), do 03.07.2017, kedy sa žalobca vyjadril k vykonanému dokazovaniu. Sám žalobca sa domáhal odstránenie prieťahov konaní, resp. nečinnosti, keď dňa 09.11.2023 podal na Okresnú prokuratúru Poprad podnet, ktorým sa domáhalo preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v 1./ rade vo veci nepredloženia odvolania proti žalovaného v 1./ rade zo dňa 27.05.2019 z dôvodu nečinnosti žalovaného v 1./ rade a žiadal ho, aby vo veci konal a rozhodol. Až následne žalobca podal žalobu proti nečinnosti žalovaného v 1./ rade. Žalobca tak využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní. Práve postup žalovaného v 1./ rade správny súd vyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy, keď žalovaný v 1./ rade až po upozornení prokurátora na nečinnosť vo veci konal a vec postúpil nadriadenému orgánu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu prieťahov konaní na strane žalovaného v 1./ rade. Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 9.400 Eur. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu verejnej správy. Žalobca zdôvodnil, že pri výpočte výšky nároku na primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky, keď uviedol, že pre pomery v Českej republike sa pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádza, resp. pohybuje v rozmedzí cca 50 – 67 Eur za jeden mesiac konania, s tým, že za prvé dva roky konania má byť táto čiastka o polovicu nižšia za jeden mesiac oproti vyššie uvedenej sume za jeden mesiac konania, t. j. v rozmedzí cca 25 – 33 Eur, na základe čoho si uplatňuje nárok primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.900 Eur (resp. po úprave petitu žalobcu vo výške 9.400 Eur).

63. Správny súd zároveň uvádza, že z priebehu konania pred orgánmi verejnej správy rozhodujúcimi o reštitučnom nároku žalobcu, ako aj z obsahu nimi doteraz vydaných rozhodnutí, ktorých obsah je žalobcovi dobre známy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súc si vedomý možnosti domáhať sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -44 zo dňa 19.01.2021 týkajúceho sa žalobcu, nijakým spôsobom nepreukázal, že by právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho práv alebo právom chráneným záujmov nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedenú možnosť využil až 26.03.2024 podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v tu prejednávanej veci. Na uvedenom závere nemení nič ani extrémna dĺžka konania pred orgánmi verejnej správy, pretože neprimeranou dĺžkou konania nemožno ospravedlniť nevyužitie zákonných prostriedkov ochrany pred neprimeranou dĺžkou konania. Správny súd dospel k záveru, že ani v prerokúvanom prípade nie je možné ospravedlniť nevyužitie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa žalobcom.

64. Správny súd opätovne uvádza, že za spravodlivé považoval, vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, ako aj na priebeh administratívneho konania, ďalej vzhľadom na to, že žalovaný orgán verejnej správy odstránil svoju nečinnosť, pričom správny súd v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že žalovaný spôsobil prieťahy v administratívnom konaní svojou nečinnosťou, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, priznať žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v 1./ rade vo výške 2.000,- Eur. Správny súd záverom dodáva, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody či inej majetkovej ujmy.

65. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní (mutatis mutandis teda ani v správnom konaní) má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (, , ). Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva

porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako "zbytočné prieťahy" v zmysle (napr. ).

66. K splneniu procesných podmienok vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade správny súd poznamenáva, že žalobca vyčerpanie osobitných postupov podľa preukázal upozornením prokurátora Okresnej prokuratúra Poprad sp. zn. Pd 248/23/7706-8 z 28. 02. 2024 vo veci nečinnosti žalovaného v 1./ rade Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru, v ktorom bola skonštatované porušenie zákona a to nepredloženie podaného odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov. Správny súd preto v danom prípade pre vyššiu ochranu práv žalobcu, uznal predložené vybavenie podnetu prokurátorom ako vyčerpanie osobitného postupu v prípade namietanej nečinnosti v odvolacom konaní (i keď namietaná nečinnosť v podnete smerovala proti Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor v odvolacom konaní).

67. Správny súd vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade uvádza, že Správny poriadok nestanovuje povinnosť odvolaciemu orgánu, v danom prípade žalovanému v 2/ rade, domáhať sa postúpenia akejkoľvek veci od prvostupňového orgánu, práve naopak, prvostupňový orgán má povinnosť postúpiť odvolanie na konanie žalovanému za podmienky, že odvolaniu nemieni vyhovieť. V danom prípade žalovaný v 2./ rade ani nemal vedomosť o tom, že žalobca podal odvolanie, danú skutočnosť zistil až po doručení odvolania žalovaným v 1./ rade na základe vydaného upozornenia prokurátora.

68. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu predloženého žalovaným v 2./ rade, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( ) namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy v 2/ rade, prihliadajúc na stav v čase vydania rozhodnutia správneho súdu [ ], a dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako žalovaného v 2./ rade nebola podaná dôvodne.

69. v vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

70. Podľa staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá je aplikovateľná aj v prípade žalobcu voči žalovanému v 2./ rade, za nečinnosť možno považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2014, sp. zn. ).

71. Z ustanovenia vyplýva, že procesné postavenie žalovaného v 2./ rade prislúcha orgánu verejnej správy, ktorý má povinnosť konať a túto povinnosť si v dôsledku svojej nečinnosti neplní. V predmetnej veci mal správny súd preukázané, že žalovanému v 2./ rade postúpil žalovaný v 1./ rade odvolanie žalobcu na ďalšie konanie až 07.03.2024, čo vyplýva z listín založených v administratívnom spise.

72. Správny súd je toho názoru, že bolo v prvom rade úlohou žalovaného v 1./ rade Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, ako prvostupňového správneho orgánu postupovať podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, teda ak nerozhodol o odvolaní žalobcu, mal ho predložiť spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomiť mal o tom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného v 2./ rade má správny súd za preukázané, že žalovanému v 2./ rade bola predložená na rozhodnutie až 11. 03. 2024, pričom žaloba žalobcu proti nečinnosti žalovaného v 2./ rade bola podaná na správnom súde 26. 03. 2024.

73. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného v 2./ rade označil Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, potom táto skutočnosť nezodpovedá procesnému aspektu prejednávanej veci. Žalobca

nepreukázal, podľa akého konkrétneho zákonného ustanovenia žalovaný v 2/ rade nekonal, pričom ako už bolo uvedené vyššie, žalovanému v 2./ rade vec bola predložená na rozhodnutie až 11. 03. 2024, pričom žaloba žalobcu proti nečinnosti žalovaného v 2/ rade bola podaná na správnom súde 26. 03. 2024.

74. Obdobne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 21.septembra 2022, dospel k záveru, že pokiaľ prvostupňový správny orgán nepredložil odvolanie odvolaciemu správnemu orgánu, žalovaným orgánom má byť práve prvostupňový správny orgán (pozri bod 23 uvedeného uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky).

75. Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného v 2./ rade, ktorá musí byť daná a trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného v 2./ rade však nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, lebo mu vec bola predložená prvostupňovým správnym orgánom na rozhodnutie až 11. 03. 2024 a žaloba žalobcu proti nečinnosti žalovaného v 2./ rade bola podaná následne 26. 03.2024, teda v čase kedy žalovaný v 2./ rade konal vo veci odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného v 1/ rade, kde v odvolacom konaní žalovaný v 2./ rade svojim rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 .

76. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu proti žalovanému v 2/ rade je nedôvodná, a preto uznesením žalobu žalobcu proti žalovanému v 2./ rade zamietol procesným postupom podľa , lebo nezistil nečinnosť žalovaného v 2./ rade.

77. V súvislosti s návrhom žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 Eur (resp. po úprave petitu žalobcu vo výške 200 Eur) vzniknutého v dôsledku nečinnosti žalovaného v 2./ rade, správny súd rozhodol, že primerané finančné zadosťučinenie sa žalobcovi nepriznáva. Nakoľko správny súd nezistil dôvodnosť žaloby proti žalovanému v 2./ rade, nemohol ani priznať primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade ( a contratio).

78. Pre doplnenie správny súd uvádza, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. ).

79. Správny súd zároveň dodáva, že zamietnutie žaloby na nečinnosť správneho orgánu samo osebe nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti v tejto súvislosti vyslovil, že právo na súdnu ochranu podľa nezahŕňa v sebe záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia tohto ústavného práva ústavnou sťažnosťou (mutatis mutandis ).

80. Na záver správny súd uvádza, že žalobca svojím podaním zo dňa 21.02.2025 navrhol úpravu petitu, keďže žalovaný v 2./ rade rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorému vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1./ rade prerušil administratívne konanie. Žalobca poukázal na to, že prerušením konania zo strany žalovaného v 1./ rade, v ktorom nie je určený konkrétny dátum ani konkrétna udalosť, do ktorej má byť konanie prerušené, dochádza k situácii, že konanie o reštitučných nárokoch bude prerušené na neurčito. Žalobca navrhol správnemu súdu alternatívy: 1. Ak sa súd

stotožní s jeho návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ PP o prerušení konania, tak nech súd uloží povinnosť Okresnému úradu Poprad konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti, konať a realizovať úkony smerujúce k odstráneniu dôvodu prerušenia konania. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%. 2. Ak sa súd nestotožní z návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ Poprad o prerušení konania, tak nech súd uloží povinnosť konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%.

81. K uvedenému návrhu správny súd uvádza, že v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je podľa správneho súdu priestor pre vyhodnocovanie uvádzanej argumentácie o tom, či Rozhodnutie žalovaného v 1/ rade o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024. bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom, V súlade s je možné sa domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. O uvedený typ správnej žaloby sa v predmetnom prejednávanom prípade nejedná a správny súd by prekročil limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy pokiaľ by pristúpil k vyhodnocovaniu predmetnej žalobnej argumentácie. Aj v zmysle predchádzajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ktorá sa týkala ešte predchádzajúcej právnej úpravy, ale je aplikovateľná aj na ), predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (Rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

82. Pokiaľ žalobca v zmysle vyššie uvedeného rozšírenia žalobnej argumentácie prostredníctvom právneho zástupcu namietal nečinnosť orgánu verejnej správy i vo veci prerušenia administratívneho konania vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov na vydanie nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, kde bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, bolo potrebné, aby správnemu súdu preukázal, že neúspešne pred podaním správnej žaloby, či rozšírením jej žalobných bodov vyčerpal sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa Zákona o prokuratúre vo väzbe na namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy ohľadom prerušenia administratívneho konania, čo sa však nestalo, a preto nebolo možné na túto žalobnú argumentáciu správnym súdom prihliadať. Správny súd navyše dodáva vo vzťahu k postupu žalovaného spočívajúceho v prerušovaní administratívneho konania rozhodnutiami, že podľa ust. veta za bodkočiarkou v znení účinnom od 01.07.2023 (správne súdne konanie bolo začaté podaním správnej žaloby dňa 26. 03. 2024) „nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností“.

83. Správny súd zdôrazňuje, že žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa v zmysle účelovo orientuje na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, pričom v konaní o tomto osobitnom type správnej žaloby nemožno preskúmavať prípadné vady rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy alebo iných zásahov orgánov verejnej správy, ktoré s námietkou pasivity organizačných štruktúr verejnej správy nesúvisia.

84. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade správny súd uvádza, že podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Podľa ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

85. Keďže konanie o správnej žalobe žalobcu proti žalovanému v 1./ rade v časti návrhu podľa bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný odstránil svoju nečinnosť po podaní inak dôvodne podanej správnej žaloby prerušením administratívneho konania, správny súd vzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia , keď žalovaný v 1/ rade procesne zavinil zastavenie konania. V takomto prípade správny súd priznal trovy konania ostatným účastníkom konania, teda žalobcovi. Správny súd z uvedeného dôvodu nepostupoval podľa .

86. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade správny súd rozhodol podľa v spojení s (a contrario) a , podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zástupca žalovaného v 2./ rade predniesol na pojednávaní návrh, kde žiadal priznať trovy konania spočívajúce vo výške cestovného. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie ktoré vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej má právo na náhradu trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, ale len ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa názoru správneho súdu u žalovaného v 2./ rade ako orgánu verejnej správy predstavuje obhajoba na správnom súde ním vydaných rozhodnutí samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému v 2./ rade nepriznal voči žalobcovi trovy konania spočívajúce vo výške cestovného, keďže tieto nemožno spravodlivo požadovať. Pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému v 2./ rade žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žiadnemu z účastníkov vo vzťahu k žalobe žalobcu proti žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia a podáva sa na Správnom súde v Košiciach v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

h) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo i) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci ( ).