Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 248/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-109

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti , ;

, ; ,

; , ;

, ,

; , ,

; , ; ,

; , ;

, ; , ;

, ; , ;

, ; ,

,

, ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; , ;

, ; , ;

; ,

; , ,

; , ; ,

; , ;

, ; a , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Olgou Szabó, Rákócziho 213/4, Patince, ktorou namietajú

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu v Nitre, takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , , ,

, , , , ,

( ), ( ),

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Nitre p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , , ,

, , , ,

, , , ,

( ), (

), , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 300 € (slovom tristo eur), ktoré im j e Krajský súd

v Nitre p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , , , ,

, , , ,

, , , (

), ( ), ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , a

trovy konania v sume 8 541,93 € (slovom osemtisícpäťstoštyridsaťjeden eur

a deväťdesiattri centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Olgy Szabó,

Rákócziho 213/4, Patince, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2017 doručená sťažnosť , ; ,

; , ;

, ; ,

, ;

, , ;

, ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; ,

, ,

; , ;

, ; , ; ,

; , ;

, ; , ;

, ; , ;

, ; ,

; , ; ,

, ;

, ; , ;

, ; ,

; a , (ďalej spolu len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. Olgou Szabó, Rákócziho 213/4, Patince (ďalej aj „právna

zástupkyňa“ alebo „spoločná zástupkyňa“), ktorou namietali porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného úradu Komárno (ďalej aj „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného úradu“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi

napadnutého konania vedeného krajským súdom, v ktorom sa domáhajú preskúmania

zákonnosti rozhodnutia okresného úradu (pôvodne Obvodného pozemkového úradu

v Komárne, pozn.) č. A/2010/001191-1 z 27. mája 2010 (ďalej len „rozhodnutie z 27. mája

2010“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že ako právni predchodcovia „alebo sťažovatelia

v 1/-38/ rade prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatnili na Obvodnom

pozemkovom úrade v Komárne... nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona

č. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Svoje nároky si právni predchodcovia

sťažovateľov alebo sťažovatelia v 1/-38/ rade ako žiadatelia opierali o reštitučný titul podľa

o navrátení k pozemkom. Vlastníctvo k pozemkom bolo

konfiškované Rozhodnutím konfiškačnej komisie v Komárne č. 146/139/1946 zo dňa 31. 7.

1946 na základe § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. č. I

nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR.“.

Okresný úrad rozhodnutím z 27. mája 2010 „žiadateľom“ vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území , zapísaným v pkn. vl.

č. nepriznal, pričom krajský súd v napadnutom

konaní potvrdil označené rozhodnutie okresného úradu rozsudkom sp. zn.

z 21. novembra 2011 (ďalej len „rozsudok z 21. novembra 2011“). Právni predchodcovia

sťažovateľov, resp. sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu z 21. novembra 2011

odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 29. januára 2014 (ďalej len „uznesenie z 29. januára

2014“) tak, že rozsudok krajského súdu z 21. novembra 2011 zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia v kontexte namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa argumentujú, že napadnuté

konanie pred príslušným správnym orgánom trvalo 6 rokov a napadnuté konanie vedené

krajským súdom trvá už 7 rokov, pričom krajský súd zisťuje okruh účastníkov konania

a skúma ich zastúpenie. Z uvedeného vyvodzujú záver, že „na zistenie okruhu účastníkov

konania a na skúmanie správnosti ich zastupovania správnemu orgánu a súdu nestačilo ani

13 rokov. Konštatujeme, že postup správneho orgánu a krajského súdu je neakceptovateľný

a nezlučiteľný s , a zároveň zakladá aj porušenie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovatelia zdôrazňujú, že ani vysoký počet účastníkov konania (175 účastníkov

konania na strane navrhovateľov) neodôvodňuje 13 rokov trvajúce napadnuté konanie.

Ďalej žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov

v sume po 20 000 € a súčasne žiadajú navrátenie vlastníctva k dotknutým pozemkom.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú stavom

právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú, a zdôrazňujú, že „za uplynulých skoro 13 rokov

trvania konania sťažovatelia v 1/-38/ rade uhradili trovy právneho zastúpenia, mali výdavky

spojené so zabezpečovaním dôkazov... a nakoľko ide hlavne o starších občanov

národnostnej menšiny maďarskej mali výdavky aj na tlmočníka“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie ich

základného práva na súdnu ochranu podľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v napadnutom

konaní, ako aj postupom okresného úradu v napadnutom konaní, prizná sťažovateľom

primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 20 000 € a súčasne vydá „opatrenie

na odstránenie protiprávneho stavu a na vrátenie vlastníctva k pozemkom“ a zároveň im

prizná úhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 5. apríla 2018 ju v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietol pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,

aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr. 434/2018 zo 14. mája 2018

oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň

zdôraznil, že v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom nedochádza, pričom krajský súd

koná s prihliadnutím na obtiažnosť a komplikovanosť veci po procesnej stránke sústredene

a efektívne.

Podpredseda krajského súdu prihliadajúc na vyjadrenie zákonnej sudkyne uviedol, že

napriek tomu, že spis má „už cca 1 000 strán... súd vo veci priebežne konal a rozhodoval

v zmysle príslušných ustanovení a následne Správneho

súdneho poriadku, tak ako to daná procesná situácia vyžadovala. Je potrebné konštatovať,

že zákonný sudca po naštudovaní rozsiahleho spisu, začal vo veci priebežne konať a počnúc

od tej doby až do súčasnosti súd vo veci priebežne koná a zisťuje okruh účastníkov, nakoľko

v priebehu konania časť z nich zomrela, časť mala iný trvalý pobyt ako deklarovaný

v žiadosti, resp. mali pobyt mimo územia Slovenskej republiky (USA, Rakúsko, Maďarsko).

Za takejto situácie, keď je treba opakovane vo viacerých prípadoch čakať na výsledky

dedičského konania, čím dochádza aj k navyšovaniu počtu účastníkov konania (pôvodne ich

bolo 175) je procesne nesmierne obtiažne ustáliť rozsah týchto účastníkov tak, aby to bolo

v súlade s procesným predpisom, nakoľko v čase vydávania hociktorého procesného

rozhodnutia, už dokladovaný stav v rozhodnutí nemusí zodpovedať reálnemu stavu. Riešenie

tejto procesne zložitej situácie neuľahčuje ani samotná splnomocnená zástupkyňa

žiadateľov, keď súdu priebežne neoznamuje úmrtia svojich klientov ako aj ich právnych

zástupcov.“.

Po doručení vyjadrenia podpredsedu krajského súdu ústavný súd vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania,

a zároveň jej zaslal vyjadrenie podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 434/2018

zo 14. mája 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 28. mája 2018

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň v reakcii na vyjadrenie

podpredsedu krajského súdu zdôraznila, že právne zastupovanie niektorých z účastníkov

napadnutého konania prevzala na ich požiadanie. Krajský súd však právnu zástupkyňu

ustanovil za spoločnú zástupkyňu všetkých účastníkov napadnutého konania, a to aj napriek

tomu, že s takýmto postupom samotná právna zástupkyňa nesúhlasila, keďže zastáva

verejné funkcie, ktoré jej nedovoľujú sa spoločnému zastupovaniu venovať v dostatočnej

miere. Vo veci konajúci krajský súd a následne aj najvyšší súd uvedené skutočnosti

nezohľadnili, takže právna zástupkyňa sa proti svojej vôli stala spoločnou zástupkyňou

všetkých účastníkov napadnutého konania vedeného krajským súdom.

V konkrétnostiach právna zástupkyňa sťažovateľov uvádza, že „je pre mňa veľkým

problémom, že úmrtie klientov mi dedičia nezahlásia, vo väčšine prípadov nemajú

vedomosti ani o tom, že prebieha súdne konanie, ktorého účastníkom je ich právnych

predchodca. Bola som viackrát na mestskom úrade v Kolárove zistiť, ktorý z účastníkov

konania zomrel, a požiadala som aj Okresný súd v Komárne o zaslanie dedičských

rozhodnutí. Mojím prípisom č. 74/2017 zo dňa 5. 8. 2017 som oznámila Krajskému súdu

Nitra údaje účastníkov ktorí zomreli, zaslala som aj úmrtné listy, dedičské rozhodnutie,

okruh dedičov a plné moci ako aj vyjadrenie právnych nástupcov. V ostatných prípadoch

čakám na vyjadrenie dedičov. Je jednoznačné, že na uvedenej veci pracujem, ale od

Krajského súdu v Nitre som poslednú zásielku prevzala iba v roku 2014. Dovoľujem si

upriamiť ctenú pozornosť Ústavného súdu SR na fakt, že zákonný sudca

, samosudkyňa vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom združeným v Miestnom

urbárskom spolku ako právnickej osobe vydala rozhodnutie v roku 2003, ako aj

2005, a vo veci vlastníkov fyzických osôb, ktorí mali združené pozemky v Miestnom

urbárskom spolku v roku 2011 a 2014, teda mala dostatočný časový priestor na

preštudovanie a rozhodnutie veci. Tvrdím, že sťažnosť... je opodstatnená, prieťahy v konaní

boli...“.

Súčasťou vyjadrenia právnej zástupkyne bolo vyčíslenie trov konania, ktoré vznikli

v súvislosti so zastupovaním sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia si

uplatnili úhradu trov konania v celkovej sume 8 541,93 €.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a podpredsedu krajského

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené krajským súdom ústavný súd

zistil nasledujúci priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 8. júla 2010 podalo 175 navrhovateľov na krajskom súde opravný prostriedok

proti rozhodnutiu okresného úradu z 27. mája 2010, ktorým navrhovateľom

(identifikovaným v označenom rozhodnutí) nebolo priznané vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku označeného rozhodnutia podľa príslušných

ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej

len „reštitučný zákon“).

2. Krajský súd vyzval 6. septembra 2010 Obvodný pozemkový úrad v Komárne

o predloženie dokladov preukazujúcich doručenie rozhodnutia z 27. mája 2010 všetkým

účastníkom konania a zároveň vyzval splnomocnených zástupcov na oznámenie mien

navrhovateľov, ktorých zastupujú s upozornením, že každý z navrhovateľov môže byť

zastúpený len jedným splnomocneným zástupcom.

3. Od 30. septembra 2010 do 22. novembra 2010 krajský súd vykonával procesné

úkony týkajúce sa zastupovania navrhovateľov v napadnutom konaní.

4. Dňa 17. januára 2011 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu neúčasti jedného zo splnomocnených zástupcov. Zároveň

boli krajskému súdu predložené splnomocnenia na zastupovanie niektorých

z navrhovateľov. Na základe uvedeného krajský súd vyžiadal 24. januára 2011 predloženie

splnomocnení od splnomocneného zástupcu pre zostávajúcich navrhovateľov, ktoré boli

následne krajskému súdu predložené 17. februára 2011.

5. Dňa 7. apríla 2011 si krajský súd vyžiadal od Obvodného pozemkového úradu

v Komárne administratívny spis na účely zisťovania, či bolo rozhodnutie z 27. mája 2010

doručované jednému z navrhovateľov.

6. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 20. mája 2011, bolo odročené na 8. júl 2011.

Rovnako pojednávanie uskutočnené 8. júla 2011 bolo odročené na 7. október 2011

z dôvodu vyžiadania administratívneho spisu, ktorý bol Obvodným pozemkovým úradom

v Komárne krajskému súdu zaslaný 29. júla 2011.

7. Z dôvodu ospravedlnenia neúčasti splnomocneného zástupcu navrhovateľov a jeho

žiadosti o odročenie pojednávania bolo pojednávanie nariadené na 7. október 2011 odročené

bez prejednania veci na 4. november 2011. Zákonná sudkyňa splnomocneného zástupcu

požiadala o predloženie potvrdenia o nespôsobilosti zúčastniť sa

pojednávania.

8. Dňa 4. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil

splnomocnený zástupca , ktorý zároveň neodpovedal na výzvu krajského

súdu a nepreukázal, že sa zo zdravotných dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie

nariadené na 7. október 2011. Pojednávanie bolo odročené na 21. november 2011. Zároveň

bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov uložená pokuta

v sume 100 €, z dôvodu že neuposlúchol príkaz súdu predložiť lekársku správu

o zdravotnom stave preukazujúcu nespôsobilosť zúčastniť sa pojednávania nariadeného

na 7. október 2011.

9. Dňa 21. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie okresného úradu z 27. mája 2010 potvrdené ako vecne

správne (ďalej len „rozsudok z 21. novembra 2011“).

10. Navrhovatelia v 1. až 175. rade podali 13. januára 2012 proti rozsudku krajského

súdu z 21. novembra 2011 odvolanie, v dôsledku čoho bol 9. februára 2012 spis predložený

na rozhodnutie o opravnom prostriedku najvyššiemu súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 29. januára 2014 (ďalej len „uznesenie z 29. januára 2014“) rozsudok

krajského súdu z 21. novembra 2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Spis bol krajskému súdu vrátený 11. februára 2014.

11. Dňa 18. februára 2014 krajský súd, rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu

vyjadrený v uznesení z 29. januára 2014, vyzval navrhovateľov v 1. až 175. rade

o predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní.

12. V priebehu marca až apríla 2014 krajský súd vykonával procesné úkony týkajúce

sa zisťovania pobytu tých navrhovateľov, u ktorých bolo doručovanie uznesenia

najvyššieho súdu z 29. januára 2014 neúspešné. Súčasne si krajský súd vyžiadal

od Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) osvedčenia o dedičstve alebo

oznámenie okruhu dedičov tých z pôvodných navrhovateľov, ktorí počas napadnutého

konania zomreli.

13. Dňa 2. apríla 2014 bol krajskému súdu podaný návrh na vstup do konania podľa

(ďalej aj „OSP“). Zároveň boli právnou

zástupkyňou JUDr. Olgou Szabó doručené splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov

v napadnutom konaní. Právna zástupkyňa bola krajským súdom 8. apríla 2014 vyzvaná

na doplnenie predložených splnomocnení, ktoré krajskému súdu doručila 13. mája 2014.

14. V priebehu apríla 2014 príslušné orgány verejnej moci reagovali na výzvy

krajského súdu z marca až apríla 2014. Krajský súd vyzýval právnych nástupcov pôvodných

navrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu.

15. V priebehu júna 2014 krajský súd doručoval výzvy právnym nástupcom

pôvodných navrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu, a príslušným

orgánom územnej samosprávy na podanie správy, čo sa týka pobytu a úmrtia

navrhovateľov. Príslušné orgány územnej samosprávy na výzvy reagovali v priebehu júna

2014.

16. Dňa 12. júna 2014 právna zástupkyňa predložila krajskému súdu vyjadrenie

navrhovateľov, ktoré bolo následne 16. júna 2014 doručené na vyjadrenie okresnému úradu.

17. V priebehu júna a júla 2014 krajský súd vyzval právnych nástupcov pôvodných

navrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu, a okresný súd a Okresný súd

Dunajská Streda o zaslanie osvedčení o dedičstve alebo oznámenia okruhu dedičov tých

z pôvodných navrhovateľov, ktorí počas napadnutého konania zomreli.

18. Dňa 18. júla 2014 boli krajskému súdu právnou zástupkyňou doručené

splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní. Dňa 30. júla 2014

krajský súd do konania pribral súdneho znalca z odboru súdny prekladateľ a tlmočník

na preklad písomnosti z jazyka maďarského do jazyka slovenského.

19. V priebehu júla až novembra 2014 krajský súd zasielal výzvy adresované

Okresnému súdu Dunajská Streda a notárskym úradom v Komárne a Dunajskej Strede

na oznámenie okruhu dedičov po pôvodných navrhovateľoch, ktorí v priebehu napadnutého

konania zomreli, a zaslanie prípadných rozhodnutí v dedičských konaniach a zároveň výzvy

adresované právnym nástupcom pôvodných navrhovateľov na oznámenie, či trvajú

na podanom návrhu.

20. Dňa 24. septembra 2014 Notársky úrad v Komárne krajskému súdu oznámil, že

prebieha konanie vo veci novoobjaveného dedičstva.

21. Krajský súd 8. októbra 2014 zistil, že na Okresnom súde Nové Zámky sa vedie

dedičské konanie vo veci prejednania dedičstva po pôvodnej navrhovateľke, na základe

čoho krajský súd vyzval Notársky úrad v Nových Zámkoch na oznámenie okruhu dedičov,

ktorý na výzvu reagoval 15. októbra 2014.

22. Právna zástupkyňa doručila krajskému súdu 16. októbra 2014 splnomocnenia

na zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní.

23. Krajský súd vyzval 29. októbra 2014 navrhovateľov na zvolenie si spoločného

zástupcu podľa .

24. Krajský súd uznesením č. k. -802 zo 4. decembra 2014 nepripustil

vstup do konania v rozhodnutí identifikovaných dedičov po nebohých pôvodných

navrhovateľoch, zároveň zastavil konanie vo veci v rozhodnutí identifikovaných

navrhovateľov a konanie o opravnom prostriedku v rozhodnutí identifikovaných pôvodných

navrhovateľov zastavil a zároveň ustanovil navrhovateľom spoločnú zástupkyňu (ďalej len

„uznesenie zo 4. decembra 2014“).

25. Spoločná zástupkyňa doručila krajskému súdu 29. decembra 2014 splnomocnenia

na zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní a 30. decembra 2014 podala proti

uzneseniu krajského súdu zo 4. decembra 2014 odvolanie. Dňa 15. januára 2015 krajský súd

vydal opravné uznesenie č. k. -923, ktorým opravil záhlavie uznesenia

zo 4. decembra 2014.

26. Dňa 2. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu zo 4. decembra 2014, ktorý uznesením sp. zn.

z 25. mája 2016 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil; spis bol

krajskému súdu vrátený 10. júna 2016.

27. Krajský súd požiadal 28. októbra 2016 mesto Kolárovo o informácie týkajúce sa

navrhovateľov, ktorí v priebehu napadnutého konania zomreli, a 6. decembra 2016 požiadal

okresný súd o informácie týkajúce sa dedičského konania po nebohých navrhovateľoch.

Okresný súd na výzvu reagoval 2. januára 2017 zaslaním právoplatných rozhodnutí

v dedičských konaniach po nebohých navrhovateľoch.

28. Dňa 29. mája 2017 bolo doručované uznesenie najvyššieho súdu z 25. mája 2016

právnym nástupcom pôvodných navrhovateľov.

29. Dňa 9. augusta 2017 spoločná zástupkyňa oznámila úmrtia ďalších pôvodných

navrhovateľov, zmeny adries a vyjadrenia navrhovateľov.

30. Dňa 2. októbra 2017 krajský súd požiadal okresný súd o informácie týkajúce sa

dedičských konaní po nebohých navrhovateľoch. Na výzvu okresný súd reagoval podaním

doručeným 17. októbra 2017.

31. Dňa 31. októbra 2017 krajský súd požiadal Notársky úrad v Komárne

o oznámenie okruhu dedičov v dedičskom konaní po nebohej pôvodnej navrhovateľke.

Notársky úrad v Komárne na výzvu reagoval 19. decembra 2017.

32. Okresný súd zaslal krajskému súdu 20. novembra 2017 rozhodnutia vydané

v dedičských konaniach.

33. Krajský súd vyzval okresný súd 28. februára 2018 na oznámenie okruhu dedičov

v dedičskom konaní po nebohej navrhovateľke, na ktorú okresný súd reagoval 16. marca

2018.

34. Krajský súd vyzval spoločnú zástupkyňu na predloženie splnomocnení tých

navrhovateľov, ktorých v napadnutom konaní zastupuje.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov ako

navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť krajského súdu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc

týmto dňom je úprava správneho súdneho konania predmetom

(ďalej aj „SSP“).

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla

2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v (ďalej aj „“) a Civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového

poriadku), resp. účastníkov konania (podľa ) a iných

osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom civilného

sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení , Civilného

mimosporového poriadku a so zohľadnením osobitostí

jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení , podľa

ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho súdu

vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho

tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní, a z ,

podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu

uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny

súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutia

okresného úradu z 27. mája 2010, ktorým nebolo priznané navrhovateľom, resp. ich

právnym predchodcom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku

označeného rozhodnutia podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona. Napadnuté

konanie považuje ústavný súd vzhľadom na veľký okruh účastníkov konania na strane

navrhovateľov (175 navrhovateľov) ako fakticky zložité. Faktická zložitosť konania sa

navyše zvýrazňuje postupným rozširovaním okruhu účastníkov konania z dôvodu úmrtia

pôvodných navrhovateľov. Ústavný súd vzal do úvahy, že potreba identifikovať právnych

nástupcov pôvodných navrhovateľov objektívne sťažuje postup krajského súdu a spôsobuje

predĺženie napadnutého konania. Sumarizujúc ústavný súd konštatuje, že faktická zložitosť

veci sťažovateľov nepochybne prispieva k predĺženiu konania, nemožno ňou však

ospravedlňovať neodôvodnenú nečinnosť a ani nesprávny a neefektívny postup krajského

súdu v konaní, a to najmä vzhľadom skutočnosť, že napadnuté konanie sa v súčasnosti

takmer po skoro 8 rokoch od jeho začatia stále nachádza v procesnom počiatku ustaľovania

okruhu účastníkov konania.

Aj keď rozhodovanie o vlastníckych právach z titulu reštitúcie možno spravidla

po právnej stránke hodnotiť ako zložitejšie, v súčasnom štádiu napadnutého konania takýto

záver ústavný súd vo vzťahu k veci sťažovateľov objektívne nemôže vysloviť, keďže

krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom (uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára

2014) k meritórnemu prejednaniu veci dosiaľ nepristúpil.

2. Pri preskúmavaní kritéria správanie sťažovateľov ako účastníkov napadnutého

konania v procesnom postavení navrhovateľov ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutého konania

významnejším spôsobom prispeli sťažovatelia svojím správaním. Pojednávanie nariadené

na 7. október 2011 bolo z dôvodov na strane splnomocneného zástupcu navrhovateľov

odročené na 4. november 2011 a následne na 21. november 2011. S prihliadnutím

na celkovú dobu napadnutého konania (8 rokov) nemá však obdobie, o ktoré sa predmetné

konanie z dôvodov na strane navrhovateľov (resp. ich splnomocnených zástupcov)

predĺžilo, zásadnejší vplyv.

2. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže

zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť

štátneho orgánu (m. m. ).

Z obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že doterajší priebeh konania je

poznačený predovšetkým nesústredeným postupom krajského súdu, ktorý nesmeruje

efektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Ako nesústredený hodnotí ústavný

súd najmä postup krajského súdu, v dôsledku ktorého bol uznesením najvyššieho súdu

z 29. januára 2014 zrušený rozsudok krajského súdu z 21. novembra 2011. V označenom

rozhodnutí najvyšší súd konštatoval procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce

v konaní bez riadneho doručenia splnomocnení na zastupovanie navrhovateľov v konaní,

a to aj napriek tomu, že krajský súd 6. septembra 2010 vyzval splnomocnených zástupcov

navrhovateľov na oznámenie, či zastupujú v konaní pred krajským súdom navrhovateľov

a ak áno, na oznámenie, ktorých navrhovateľov v konaní zastupujú. Podľa pôvodne

predložených splnomocnení boli totiž navrhovatelia v rozpore s platného

a účinného v čase konania krajského súdu zastúpení viacerými zástupcami (účastník

konania si môže zvoliť na zastupovanie len jedného zvoleného zástupcu, a nie viacerých).

Najvyšší súd v označenom rozhodnutí zdôraznil, že aj napriek správnemu postupu krajského

súdu a jeho výzve zo 6. septembra 2010 následne krajský súd na predloženie splnomocnení

podľa nečakal a bez ich doručenia v napadnutom konaní konal a následne aj

rozhodol, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Uvedená

nesústredená činnosť krajského súdu predĺžila napadnuté konanie, ktoré sa po vrátení spisu

z najvyššieho súdu (11. februára 2014) dostalo opätovne do štádia vykonávania procesných

úkonov súvisiacich s identifikovaním aktuálneho okruhu účastníkov konania a ustálením ich

zastupovania splnomocnenými zástupcami.

Krajský súd konal v napadnutom konaní v zásade plynulo. Ústavný súd zistil len

kratšie obdobia jeho nečinnosti, a to v období od júna 2016, keď bol spis vrátený najvyšším

súdom, do októbra 2016 (4 mesiace), keď si krajský súd vyžiadal informácie od mesta

Kolárovo, a od januára 2017, keď boli krajskému súdu doručované rozhodnutia

v dedičských konaniach, do októbra 2017 (10 mesiacov), keď krajský súd požiadal okresný

súd o informácie týkajúce sa dedičských konaní; v tomto období krajský súd vykonával len

doručovanie uznesenia najvyššieho súdu z 25. mája 2016.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd (zohľadňujúc aj doterajšiu

neprimeranú dĺžku napadnutého konania) dospel k záveru, že najmä nesústredeným

postupom krajského súdu, ale aj kratšími obdobiami jeho nečinnosti došlo v napadnutom

konaní k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal krajskému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní

o spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného

prípadu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

každému po 20 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc

na intenzitu zistených nedostatkov v postupe krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že

v posudzovanej veci síce existujú dôvody na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľmi požadovanú sumu finančného zadosťučinenia (zohľadňujúc

aj faktickú zložitosť veci a v zásade plynulý postup krajského súdu) však ústavný súd

považuje za zjavne neprimeranú. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia každému

zo sťažovateľov v sume po 300 € (slovom tristo eur), a preto rozhodol tak, ako je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

Sťažovatelia v návrhu na rozhodnutie zároveň navrhujú, aby ústavný súd „vydal

opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, na vrátenie vlastníctva k pozemkom

a zabezpečil uplatnenie nerešpektovaného ústavného práva“. Tomuto návrhu sťažovateľ

však nemohol vyhovieť, keďže o tomto návrhu môže rozhodnúť len všeobecný súd.

Predmetom konania o sťažnosti sťažovateľov podľa je totiž len

rozhodovanie o namietanom porušení základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , a nie meritórne rozhodnutie o reštitučnom

nároku sťažovateľov, ktoré patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd preto

o tomto návrhu sťažovateľov rozhodol tak, ako je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľom vznikli v konaní pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

predstavovala sumu 884 €, a za I. polrok 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu

ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) urobené v roku 2017 a jeden úkon právnej služby (vyjadrenie z 28. mája 2018)

urobený v roku 2018 v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený v roku

2017 predstavuje sumu 147,33 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej

služby sumu 8,84 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený

v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon

právnej služby sumu 9,21 €.

Celková úhrada trov konania tak predstavuje sumu 9 537,24 €. Keďže právna

zástupkyňa požiadala o priznanie úhrady trov konania v sume 8 541,93 €, ústavný súd súc

viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci zaviazal krajský súd, aby právnej zástupkyni

sťažovateľov ako úhradu trov konania zaplatil ňou požadovanú sumu (bod 4 výroku tohto

nálezu). Úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2018