Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 520/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 20. októbra 2017

domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom okresného súdu č. k.

-116 zo 4. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bolo okrem

iného rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Strany sporu

podali proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolania. Ku dňu

doručenia ústavnej sťažnosti však nebola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na účely rozhodnutia o podaných odvolaniach.

3. Sťažovateľ okrem iného v ústavnej sťažnosti uviedol, že „... má za to, že (i)

nepostúpenie spisovného materiálu odvolaciemu súdu zo strany porušovateľa, (ii) už takmer

tri roky dlhé celkové konanie v pracovnoprávnom spore, teda spore s osobitým postavením

a prioritou v rozhodovaní a to (iii) bez právoplatného rozhodnutia v merite veci, (iv)

nesústredenosť Okresného súdu Bratislava III, ktorou (ne)vedie namietané konanie, je už

samo osebe neprimeraným porušením základných práv sťažovateľa... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, keďže koná (i) nesústredene, (ii) neefektívne (iii) nekoordinovane

a (iv) zjavne pomaly.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľ sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal

v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho

sťažovateľ žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € a náhrady trov

konania v sume 900,58 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika

sťažovateľa

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 56 ods. 1

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene doplnení

niektorých (ďalej len „

v znení účinnom do 31. decembra 2020“) a uznesením č. k. -24

z 22. októbra 2020 ju podľa v znení účinnom

do 31. decembra 2020 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

6. Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu v podaní sp. zn.

Spr. 476/2020 z 5. novembra 2020, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 16. novembra

2020, uviedol, že v prílohe zasiela vyjadrenie zákonnej sudkyne a súdny spis.

7. Zákonná sudkyňa okrem podrobnej chronológie jednotlivých úkonov vykonaných

okresným súdom po vydaní rozsudku zo 4. apríla 2019 uviedla, že vo veci boli pravidelne

vykonávané úkony podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktoré súviseli s prípravou súdneho spisu

na predloženie odvolaciemu súdu. Zákonná sudkyňa okresného súdu tiež uviedla,

že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku zo 16. novembra 2020, ktorým reagoval

na vyjadrenie zákonnej sudkyne, okrem iného konštatoval, že «...porušovateľ, bol dlhodobo

nečinný a porušovateľ „zavádza“ Ústavný súd SR vo vyjadrení porušovateľa, nakoľko

porušovateľ voči sťažovateľovi ako žalobcovi reálne od mája 2019 (kedy podali odvolanie

tak žalobca ako aj žalovaný) bol až v októbri 2020 „spôsobilý“ predložiť obe odvolania na

rozhodnutie odvolaciemu súdu, o to viac, že ide o tzv. prioritný typ konania, lebo

pracovnoprávne spory, sú spormi s osobitnou rýchlosťou konania, a porušovateľ bol

nečinný, keď predložiť obe odvolania z mája 2019 sa reálne podarilo až v októbri 2020.

Sťažovateľ podával viacero podaní, no porušovateľ reálne v tejto veci nekonal a nekoná

stále.».

9. Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 7. januára 2021 ďalej okrem iného

uviedol, že „ešte stále do dnešného dňa nebolo zo strany porušovateľa stále meritórnej

rozhodnuté o celom predmete konania, pričom ide o prioritný typ konania z pohľadu

judikatúry ESĽP (pracovnoprávny spor), keďže de iure vec išla iba v októbri 2020

(procesným zavinením a hrubou nečinnosťou a nesústredenou činnosťou porušovateľa) na

odvolací súd zo strany porušovateľa, a súčasne stále NIE JE rozhodnuté ani o otázke

náhrade trov konania pričom ide o prioritný typ konania a to konanie o pracovnoprávny

spor, čím je de iure porušovateľ z ústavnokonformného pohľadu nečinný...“.

10. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ v znení účinnom po 1. januári 2021“) upustil v tejto veci

od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv označených v bode 1.

III.

Chronológia úkonov v napadnutom konaní okresného súdu

11. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho

spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého konania

okresného súdu:

- 20. októbra 2017 bola doručená Okresnému súdu Bratislava V žaloba sťažovateľa

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý bol dohodnutý na dobu

určitú a ktorý bol ukončený približne 2 mesiace pred jeho riadnym skončením;

- podaním Okresného súdu Bratislava V z 24. októbra 2017 bolo sťažovateľovi

oznámené postúpenie jeho veci okresnému súdu a tiež postúpenie spisu okresnému súdu;

- po vykonaní úkonov vyplývajúcich z podanej žaloby bol 28. augusta 2018

nariadený termín pojednávania na 15. november 2018, ktoré sa aj uskutočnilo a ktoré bolo

odročené na 5. február 2019;

- 5. februára 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

nahlásenia bomby na okresnom súde;

- 21. februára 2019 bol nariadený termín pojednávania na 4. apríl 2019, ktoré sa aj

uskutočnilo a na ktorom bol vyhlásený rozsudok okresného súdu;

- 3. mája 2019 bol sťažovateľovi a 10. mája 2019 žalovanému doručený rozsudok

okresného súdu zo 4. apríla 2019;

- 17. mája 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa a 23. mája

2019 odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu zo 4. apríla 2019;

- 11. júna 2019 bol daný pokyn na doručenie výzvy žalovanému na zaplatenie

súdneho poplatku za podané odvolanie a súčasne bol daný pokyn na doručovanie odvolania

žalovaného žalobcovi (pokyny realizované 8. augusta 2019);

- 9. augusta 2019 bolo žalobcovi doručené odvolanie žalovaného spolu s výzvou

na vyjadrenie;

- 13. augusta 2019 žalovaný uhradil súdny poplatok za podané odvolanie;

- 14. augusta 2019 bol daný pokyn na doručenie odvolania sťažovateľa žalovanému

spolu s výzvou na vyjadrenie (doručené 2. septembra 2019);

- 6. septembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k odvolaniu žalobcu;

- 10. októbra 2019 bol daný pokyn na doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu

žalobcu doručované spolu s výzvou na vyjadrenie žalobcovi (pokyn realizovaný

25. novembra 2019);

- 3. decembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu

žalovaného;

- 13. februára 2020 bol daný pokyn na doručenie vyjadrenia žalobcu z 2. decembra

2019 žalovanému (pokyn realizovaný 3. júna 2020);

- 17. júna 2020 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému;

- 25. júna 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;

- 16. septembra 2020 bol daný pokyn na doručovanie vyjadrenia žalovaného

žalobcovi (doručené 2. októbra 2020);

- 8. októbra 2020 bola vyhotovená predkladacia správa na účely predloženia spisu

krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a listiny osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ) a ich

prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

19. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.

Táto povinnosť okresného súdu vyplýva z , ktorý upravuje zásadu hospodárnosti

a rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej

činnosti súdov, ktoré prejednávajú a rozhodujú individuálne pracovné spory. Z tohto

dôvodu ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne ani skutkovo zložitú. Napokon

skutočnosť, že by vec sťažovateľa bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdila ani zákonná

sudkyňa okresného súdu.

22. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa ( listiny), resp. práva podľa

dohovoru. Ústavný súd nezistil zo súdneho spisu okresného súdu žiadne skutočnosti, ktoré

by signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa v napadnutom

konaní okresného súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu. Zároveň zákonná sudkyňa

okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala správanie sťažovateľa, ktoré by malo

za následok predĺženie napadnutého konania okresného súdu.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ).

24. Ústavný súd uvádza, že v napadnutom konaní okresný súd priebežne konal, ale

napriek tomu sa podľa názoru ústavného súdu napadnuté konanie okresného súdu vyznačuje

neefektívnosťou. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd síce rozhodol vo veci samej

po približne 18 mesiacoch od začatia napadnutého konania. Avšak do rozhodnutia

ústavného súdu okresný súd nepredložil súdny spis krajskému súdu na účely rozhodnutia

o odvolaní strán sporu proti rozsudku okresného súdu zo 4. apríla 2019 (i keď už 8. októbra

2020 bola vyhotovená predkladacia správa na účely predloženia spisu krajskému súdu),

čo predstavuje dlhšiu dobu (21 mesiacov) ako samotné rozhodovanie okresného súdu

vo veci samej. Túto skutočnosť ústavný súd považuje za neakceptovateľnú, pretože úkony

súvisiace s podanými odvolaniami strán sporu proti rozsudku okresného súdu zo 4. apríla

2019 možno považovať za jednoduché úkony.

25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

26. Ústavný súd teda konštatuje neefektívnu činnosť okresného súdu vyplývajúcu

z vlečúceho sa vykonávania úkonov súvisiacich s podanými odvolaniami strán sporu proti

rozsudku okresného súdu zo 4. apríla 2019, čo malo za následok zistenie zbytočných

prieťahov. Okresný súd totiž nezvolil procesný postup v súdnom konaní smerujúci

k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Je zrejmé, že len

rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca

náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

27. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a listiny a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

28. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal [obdobne § 133

ods. 3 písm. a) v znení účinnom po 1. januári 2021].

29. Keďže okresný súd nepredložil súdny spis krajskému súdu na účely rozhodnutia

o podaných odvolaniach, ústavný súd podľa prikázal okresnému súdu,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne v znení

účinnom po 1. januári 2021].

31. Podľa v znení účinnom po 1. januári 2021

ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Podľa v znení účinnom po 1. januári 2021

ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej

moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi

priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 € z dôvodu „intenzívneho duševného utrpenia, ktoré je nevyhnutne spojené

s prieťahmi v konaní, ktoré sťažovateľa traumatizuje aj v súkromí zodpovedá Okresný súd

Bratislava III. Predmetné súdne konanie prebieha pred porušovateľom dokopy takmer tri

roky, pričom sa porušovateľovi nepodarilo odstrániť stav právnej neistoty, a ani len sporové

strany priblížiť bližšie k právoplatnému rozhodnutiu, nakoľko nepostúpil spis odvolaciemu

súdu v hospodárnom čase a preto je isté, že stav právnej neistoty sa neodstráni ani

v najbližšej dobe. Toto (ne)konanie porušovateľa je nesústredené, nehospodárne

a neefektívne, čím porušuje základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov ako podľa SR tak aj podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a ktoré sú záväzné.“.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

35. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého

konania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, a predmet

konania a jeho význam pre sťažovateľa (skončenie pracovného pomeru, ktorý bol

dohodnutý na dobu určitú a ktorý bol ukončený približne iba 2 mesiace pred jeho riadnym

skončením), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume

500 eur.

36. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 500 eur, a preto

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

37. Podľa v znení účinnom po 1. januári 2021

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania

alebo štátu trovy konania.

38. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

39. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom v celkovej sume 450,29 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom

DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)

vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát

paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.

41. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu a režijný paušál za úkon

„vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom posúdenia opodstatnenosti

podania ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd

sťažovateľa zo strany porušiteľa“, a to z dôvodu, že takto právnym zástupcom uplatnený

úkon považuje za súčasť iného právneho úkonu, t. j. prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom, ktorý ústavný súd priznal sťažovateľovi.

Ústavný súd tiež nepriznal sťažovateľovi odmenu a režijný paušál za úkon „následná

porada dňa 25.09.2020 s klientami pre potrebu schválenia finálnej verzie ústavnej sťažnosti

pred jej podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky“. Právny zástupca sťažovateľa totiž

nepreukázal skoršiu poradu so sťažovateľom, a preto predmetnú poradu právneho zástupcu

ústavný súd považuje za prvú poradu so sťažovateľom, ktorá je súčasťou iného právneho

úkonu, t. j. prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ktorý ústavný

súd priznal sťažovateľovi.

Ústavný súd zároveň nepriznal sťažovateľovi odmenu a režijný paušál za podanie

zo 16. novembra 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu zákonnej sudkyne okresného súdu

k ústavnej sťažnosti sťažovateľa). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny

zástupca sťažovateľa v tomto podaní iba zopakoval skutočnosti už skôr uvedené v ústavnej

sťažnosti, ktoré preto nemali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi ani odmenu a režijný paušál za úkon

„telefonická porada advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.11.2020“, keďže právny zástupca takýto

úkon nepreukázal, pretože ústavnému súdu nebola predložená listina preukazujúca

vykonanie takejto porady.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 5 výroku tohto nálezu.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v znení účinnom

po 1. januári 2021 v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

VII.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu