Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24PPok/1/2018

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Parking Kramare a.s., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 120 435, zastúpeného: S. U., bytom I. XX, XXX XX O. X. - Z., pre ktorého plnila v čase od 12.06.2018 do 18.09.2018 povinnosti oprávnenej osoby: JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, za účasti členov predstavenstva partnera verejného sektora, ktorí vykonávali funkciu v období od 12.06.2018 do 18.09.2018: 1/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX G. - mestská časť N. S., zastúpeného: Advokátska kancelária Laliková s.r.o., so sídlom Radlinského 27, 811 07 Bratislava, IČO: 47 254 564, 2/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX L., zastúpeného: S. U., bytom I. XX, XXX XX O. X. - Z., 3/ Z.. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX G. - mestská časť N. S., v konaní o uloženie pokuty podľa , takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Návrh oprávnenej osoby na prerušenie konania zamieta.

odôvodnenie:

X. Uznesením č. k. XXPPok/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX začal súd na základe podnetu oznamovateľa S. Y. konanie o uložení pokuty podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ). Z podnetu oznamovateľa vyplývalo podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu podľa

2. Oznamovateľ vo svojom podnete uviedol s odkazom na , že konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora Z.. O. V. je spriaznený s oprávnenou osobou, čo môže vyvolávať oprávnené pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. N. Z.. O. V. a oprávnenej osoby, prípadne partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, naznačovala podľa oznamovateľa okolnosť, že oprávnená osoba bola do mája 2018 členkou dozornej rady partnera verejného sektora, pričom už 05.06.2018 podpisovala verifikačný dokument ako oprávnená osoba a ďalej okolnosť, že oprávnená osoba pôsobí v advokátskej kancelárii Z.. O. V.. V tejto súvislosti poukázal oznamovateľ tiež na to, že oprávnená osoba a O. V. spoločne vystupovali v orgánoch viacerých obchodných spoločností, a to P. K. a.s., U. s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o. a RV O. 10 s.r.o. K podnetu pripojil oznamovateľ screenshot internetovej stránky Advokátskej kancelárie REPÁK & PARTNERS, na ktorej sa v sekcii právnici uvádza aj JUDr. Lucia Flochová.

3. Podaním zo dňa 02.07.2018 sa ku konaniu vyjadril K. S.. Uviedol, že neuznáva, že došlo k porušeniu zákazu podľa ustanovenia Poukázal na to, že spoločnosť je zapísaná v registri partnerov verejného sektora dobrovoľne, avšak vzhľadom na prípadné ďalšie ciele

a podnikateľské plány zvážila možnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Uviedol, že partner verejného sektora má uzatvorenú len jednu rámcovú zmluvu, ktorá je povinne zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Ide o koncesnú zmluvu uzatvorenú so Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave, o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky zo dňa 02.02.2016, účinnú od 24.03.2016. Suma hodnoty tejto koncesie bola určená na X.XXX.XXX,XX eur a uzatvorila sa na dobu XX rokov. Pri prepočte na ročné obdobie je hodnota koncesie asi XXX.XXX eur a táto suma nepresiahne zákonom o registri partnerov verejného sektora ustanovenú hranicu XXX.XXX eur ročne. Poukázal na to, že v skutočnosti táto koncesia nemá jednoznačnú ročnú hodnotu, zmluvné strany určili vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré pri takomto dlhodobom záväzku ovplyvňujú nárast cien na rok 2018, sumu koncesie v objeme XXX.XXX eur, pričom tento rozpočet je prílohou č. 1 koncesnej zmluvy. V nadväznosti na to, že partner verejného sektora je do registra partnerov verejného sektora zapísaný podľa ustanovenia , nevzťahujú sa na neho ustanovenia o sankciách. Ďalej poukázal na to, že JUDr. O. V. vznikla funkcia predsedu predstavenstva partnera verejného sektora dňa 19.04.2013, pričom podľa stanov spoločnosti je funkčné obdobie členov predstavenstva 5 rokov, a teda tomuto členovi predstavenstva zanikla funkcia dňa 19.04.2018. Preto uviedol, že ako člen predstavenstva konal v mene spoločnosti on a s oprávnenou osobou uzatvoril zmluvu o kontrolnej činnosti a ostatné dokumenty. V rozhodujúcom čase tak Z.. O. V. nebol členom predstavenstva a z dôvodu zániku jeho funkcie nemá s oprávnenou osobou žiaden vzťah. Rovnako tak K. S. poukázal na to, že s oprávnenou osobou nemá žiaden vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, ani on. Vo vzťahu k obchodným spoločnostiam označeným v podnete oznamovateľa uviedol, že o týchto podnikateľských aktivitách Z.. O. V. nič bližšie nevie, pričom partner verejného sektora s nimi nemá žiaden obchodný vzťah. Následne uviedol, že partner verejného sektora, resp. jeho orgány v čase zápisu do registra partnerov verejného sektora ani v súčasnosti nemajú akýkoľvek a žiaden vzťah s oprávnenou osobou. Potvrdil, že Z.. X. P. bola do 04.05.2018 členkou dozornej rady partnera verejného sektora, pričom ako členka dozorného orgánu sa podieľala na kontrole činnosti predstavenstva spoločnosti a výkonu jej podnikateľskej činnosti. Keď partner verejného sektora požiadal Z.. P. o výkon funkcie oprávnenej osoby, táto bez zbytočného odkladu oznámila, že funkciu oprávnenej osoby nemôže vykonávať z dôvodu, že je členkou dozornej rady partnera verejného sektora. Na základe toho valné zhromaždenie partnera verejného sektora Z.. X. P. z dozornej rady odvolalo a až následne po jej odvolaní z dozornej rady začala vykonávať činnosť oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Vzhľadom na uvedené pán K. S. navrhol, aby súd konanie zastavil a aby žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním zo dňa 26.06.2018 sa ku konaniu vyjadril partner verejného sektora. Toto podanie je z obsahového hľadiska obdobné ako podanie pána K. S..

5. Podaním zo dňa 26.06.2018 sa k veci vyjadrila oprávnená osoba. Úvodom svojho vyjadrenia uviedla, že spoločnosť ProPark GROUP a.s. (aktuálne obchodné meno Parking Kramare a.s.) nie je partnerom verejného sektora, nakoľko plnenie z koncesnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ProPark GROUP a.s. od súčasnosti až do roku 2028 v jednom kalendárnom roku úhrnne neprevyšuje sumu 250.000 eur, a preto nemožno v tomto prípade použiť ustanovenia až 15 Pritom poukázala oprávnená osoba na prílohu č. 5 ku koncesnej zmluve, podľa ktorej v roku 2017 je predpokladaná hodnota koncesie XXX.XXX eur, v roku XXXX XXX.XXX,XX eur a v roku 2028 predstavuje sumu XXX.XXX,XX eur. Celkovo predpokladaná hodnota koncesie dosahuje X.XXX.XXX,XX eur, pričom podľa článku 1 bodu 7 koncesnej zmluvy predpokladaná hodnota koncesie sa s prihliadnutím na ustanovenie o verejnom obstarávaní v platnom znení počíta ako súčin počtu rokov trvania tejto zmluvy, t. j. 20 a celkovej ročnej tržby za rok 2015 (bez DPH), zníženej o náklady na elektrickú energiu, prenájom technológie (servisná zmluva) a údržby parkoviska. Predpokladaná hodnota koncesie tak dosahuje sumu cca X.XXX.XXX,XX eur (príloha č. 5). Ďalej oprávnená osoba poukázala na absenciu porušenia povinnosti podľa ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. Uviedla, že do 04.05.2018 bola členkou dozornej rady partnera verejného sektora. Nakoľko však konala s maximálnou odbornou starostlivosťou, upovedomila partnera verejného sektora o skutočnosti, že nemôže plniť povinnosti oprávnenej osoby, keďže je členkou dozornej rady partnera verejného sektora, preto ju valné zhromaždenie partnera verejného sektora z tejto funkcie odvolalo a až následne, asi jeden mesiac po odvolaní z výkonu funkcie členov dozornej rady, začala vykonávať prvé povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Pre úplnosť uviedla, že ako členka dozornej rady bola súčasťou dozorného a kontrolného orgánu, ktorý v zmysle dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovania podnikateľskej činnosti spoločnosti. Z predmetnej

funkcie jej neplynul žiaden majetkový ani iný prospech. Preto ako oprávnená osoba nemá podľa jej názoru žiaden vzťah k partnerovi verejného sektora, a teda nie je vylúčená v zmysle ustanovenia § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Ohľadom tvrdenia oznamovateľa podloženého screenshotom webovej stránky V. & K., kde je uvedené, že v roku 2010 nastúpila do advokátskej kancelárie na pracovnú pozíciu advokátskeho koncipienta, oprávnená osoba uviedla, že tvrdenia oznamovateľa sú neaktuálne a nepravdivé. Od 29.01.2014 bola zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory ako advokátka pod číslom 6754 a od uvedeného času v zmysle o advokácii je samostatne zárobkovo činnou osobou bez akéhokoľvek pracovného alebo obdobného pomeru vo vzťahu k Z.. O. V.. Ohľadom spoločného vystupovania v orgánoch spoločností označených v podnete s O. V. oprávnená osoba uviedla, že v spoločnosti P. K. a.s. je členkou dozornej rady, a teda dohliada na dodržiavanie zákonnosti a dohliada na predstavenstvo, teda v konečnom dôsledku kontroluje osobu Z.. O. V.. Vzhľadom na kontrolný charakter jej funkcie nemožno podľa jej názoru v žiadnom prípade hovoriť o prepojení jej osoby s Z.. O. V. v zmysle ohrozenia jej nestrannosti, práve naopak. Vo vzťahu k spoločnostiam P. K. a.s., U. s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o. a RV O. XX s.r.o. uviedla, že nie je členkou žiadneho orgánu v žiadnej z uvedených spoločností. V týchto spoločnostiach je výlučne spoločníkom s vkladom do základného imania X.XXX eur, kedy jej členstvo v týchto spoločnostiach je výlučne správou majetku jej klientov. Z pozície spoločníka v týchto obchodných spoločnostiach nemá žiaden majetkový prospech, predmetné spoločnosti nemajú žiaden a akýkoľvek obchodný vzťah s partnerom verejného sektora a v žiadnej z nich nie je konečným užívateľom výhod. S poukazom na znenie ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. zdôraznila, že nemá žiaden vzťah k partnerovi verejného sektora a nie je personálne ani majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora, pričom skutočnosť, že je spoločníkom v obchodných spoločnostiach, kde je spoločníkom aj Z.. O. V., nijakým spôsobom neovplyvňuje jej nestrannosť. Podľa jej názoru cieľom zákonodarcu bolo prijatím tohto ustanovenia výlučne zamedziť prípadnej nestrannosti oprávnenej osoby, nie zasahovať do práva na podnikanie garantovaného článkom 35 , pričom spôsob výkladu ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z., o aký sa snaží oznamovateľ, je nepochybne zásahom do práva na podnikanie. Oprávnená osoba taktiež poukázala na to, že JUDr. O. V. ku dňu 19.04.2013 zanikla funkcia predsedu predstavenstva spoločnosti, a teda v čase podpisovania verifikačného dokumentu a zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora už nebol menovaný členom orgánu partnera verejného sektora. Ďalej oprávnená osoba poukázala na to, že pri zápise partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora konala s odbornou starostlivosťou. Partner verejného sektora jej predložil všetky požadované korporátne dokumenty preukazujúce akcionársku štruktúru, vrátane stanov spoločnosti, aj koncesnú zmluvu. Po posúdení koncesnej zmluvy informovala partnera verejného sektora, že vzhľadom na úhrn plnenia v kalendárnom roku jej v súčasnosti nevzniká povinnosť registrovať sa v registri partnerov verejného sektora, avšak partner verejného sektora sa rozhodol pristúpiť k dobrovoľnému zápisu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. Preto všetky dostupné a poskytnuté informácie vyhodnotila postupom podľa , preverila a vyhodnotila všetky dostupné údaje o konečnom užívateľovi výhod a tieto považuje za pravdivé v celom rozsahu. Oprávnená osoba taktiež poukázala na to, že z opatrnosti pristúpi k výmazu jej osoby ako oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora. Záverom svojho vyjadrenia oprávnená osoba uviedla, že hoci podnet oznamovateľa nesmeroval k napadnutiu pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod, ale k porušeniu ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z., je toho názoru, že povinnosťou súdu bolo v zmysle analógie legis postupovať podľa ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. a začať vo veci konanie o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora a až následne, ak by sa v konaní nepreukázala pravdivosť tvrdených skutočností a absencia porušenia zákona zákazu podľa ustanovenia zákona, vydať rozhodnutie o uložení sankcie podľa ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. Konajúci súd podľa jej názoru teda nepostupoval v súlade so zákonom, kedy svojim konaním zasiahol do procesných práv účastníkov konania a odňal im možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k otázke náhrady trov konania navrhla, aby súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania a žiadala, aby súd konanie zastavil.

6. Podaním zo dňa 04.07.2018 sa vo veci vyjadril Z.. O. V.. Uviedol, že neuznáva porušenie zákazu podľa ustanovenia § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Úvodom uviedol, že dňa 19.04.2018 mu zanikla funkcia predsedu predstavenstva partnera verejného sektora, ktorá mu vznikla dňa 19.04.2013, a to s poukazom na znenie stanov. Preto vzhľadom na zánik jeho funkcie už viac v partnerovi verejného sektora navonok nekonal a čestné vyhlásenie partnera verejného sektora aj samotnú zmluvu o kontrolnej činnosti uzatvorenú s oprávnenou osobou podpísal iný člen predstavenstva. Taktiež uviedol, že partner verejného sektora je v registri zapísaný dobrovoľne, keďže aktuálne nemá uzatvorenú

žiadnu zmluvu, ktorá by napĺňala znaky povinného registrovania. Ohľadom spájania jeho osoby s oprávnenou osobou uviedol, že s oprávnenou osobou síce vystupuje spoločne v orgánoch spoločností, ktoré uviedol vo svojom podnete oznamovateľ, avšak nevystupuje v nich v pozícii, že by konala v mene spoločnosti alebo že by mala akýkoľvek majetkový prospech z nich. Teda buď je členkou dozornej rady alebo spoločníčkou, kedy je v tejto pozícii ako advokát s výlučnou správou majetku jej klientov. Jej obchodný podiel na základnom imaní v spoločnostiach s ručením obmedzeným je X.XXX eur, pričom v žiadnej z týchto spoločností nebola identifikovaná oprávnená osoba ako konečný užívateľ výhod. Tieto spoločnosti podľa jeho tvrdenia nemajú žiadne obchodné väzby s partnerom verejného sektora, či už v obehu tovarov alebo služieb, kedy by mohla byť pochybnosť o prípadných finančných plneniach bez poskytovania protihodnoty. Žiadne konanie zo strany partnera verejného sektora neexistuje, čím by mala byť spochybnená nestrannosť oprávnenej osoby alebo jej majetkové prepojenie s partnerom verejného sektora. Podľa jeho názoru, ustanovenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora č. XXX/XXXX Z. z. dokonca ani neuvádza, že by sa malo skúmať majetkové a iné prepojenie s konečným užívateľom výhod a oprávnenou osobou, a preto vyjadril pochybnosť o tom, či má byť účastníkom tohto konania o uloženie pokuty. Pokiaľ mal súd za to, že je stále predsedom predstavenstva napriek tomu, že mu zanikla funkcia, vyjadril svoje presvedčenie, že nie je majetkovo ani personálne prepojený s oprávnenou osobou, čo by mohlo spochybniť jej nestrannosť. S poukazom na citované znenie § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. uviedol, že ak by súd skúmal len gramatický výklad tohto ustanovenia, upozorňuje na to, že takýto výklad nie je logicky možný. Zákonodarca textáciou tohto ustanovenia ponúka možnosť preukázania opaku práve spojením „ktorý by mohol spochybniť..., najmä ak je personálne a majetkovo prepojená“. Vzhľadom na účel predmetného zákona je viac ako zrejmé, že zákonodarca vytvoril tento zákon ako nástroj transparentnosti a objektivity prerozdeľovania verejných zdrojov financií, určil základné mantinely na definovanie podmienok, kto je a kto nie je konečným užívateľom výhod a zároveň uviedol základné limity, koho sa predmetný zákon povinne dotýka. Na dodržiavanie tohto zákona zákonodarca priamo zakotvil ustanovenia o sankciách, ktoré majú postihnúť osoby v prípade nedodržiavania alebo obchádzania týchto nastavených mantinelov, určených zákonodarcom. Nič z vyššie uvedeného nenastalo, pričom podľa jeho názoru označovanie takéhoto prepojenia medzi oprávnenou osobou a ním od oznamovateľa hraničí s popieraním práva na slobodu podnikania. K., že Z.. X. P. osobne pozná, avšak podľa jeho názoru skutočnosť, že sa osoby osobne poznajú, nemôže byť subsumovaná pod pojem „akýkoľvek vzťah“ uvedený v ustanovení § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. a už vôbec nemôže zakladať spochybňovanie nestrannosti advokáta ako oprávnenej osoby. Má za to, že zákonodarca nemal v žiadnom prípade zámer takto šikanózne prepájať a spájať určité osoby, keďže prepojenie má mať majetkový alebo finančný charakter. Identifikovanie oprávnenej osoby sa uskutočňuje na základe zákonodarcom určenými pravidlami. Konečným užívateľom nie je každá osoba, ktorá je spoločníkom alebo akcionárom, preto analogicky sa Z.. O. V. domnieva, že aj posúdenie vzťahu oprávnenej osoby s členom predstavenstva by sa malo uskutočniť na základe tých istých pravidiel, aby bolo možné bez pochybností určiť, či je oprávnená osoba prepojená s týmto členom. Na základe tohto „testu prepojenia“ je zrejmé, že Z.. X. P. by nebola v žiadnej zo spoločností (P. K. a.s., U. s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o., RV O. X s.r.o. a RV O. XX s.r.o.) konečným užívateľom výhod. Záverom svojho vyjadrenia Z.. O. V. uviedol, že vzhľadom na novosť právnej úpravy a „hybridný model“ konania o uložení pokuty, kedy Okresný súd Žilina ako registrujúci orgán koná na jednej strane ako orgán s prvkami správneho orgánu a správneho trestania, keďže pokuta je príjmom do štátneho rozpočtu a na druhej strane mu zákon určuje povinnosť použiť ustanovenia , nie je mu zrejmé, ako bude súd pristupovať k vedeniu tohto konania a v prípade správneho trestania (konania o uložení pokuty) má za to, že by mal súd postupovať v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. , , , ), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Z.. O. V. navrhol, aby súd konanie zastavil a aby nepriznal náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi.

7. Podaním zo dňa 16.07.2018 sa vo veci vyjadril Z. X., ktorý vo svojom podaní uviedol, že neuznáva porušenie zákazu podľa ustanovenia § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Uviedol, že partner verejného sektora je v registri partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne, že Z.. O. V. už nie je predsedom predstavenstva, pričom funkcia mu zanikla uplynutím času a že s Z.. P. ako oprávnenou osobou nemá žiaden vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť. Tvrdenia oznamovateľa sa podľa jeho názoru nezakladajú na pravde, keďže oprávnená osoba a Z.. O. V. sú spoločníkmi v niektorých spoločnostiach, ale nevystupujú spoločne v orgánoch spoločností. Z.. P. nie je konateľkou v žiadnej z uvedených

spoločností, ktoré označil oznamovateľ vo svojom podnete. V spoločnosti Fire K. a.s. je členkou dozornej rady, a teda je zrejmé, že hlavnou úlohou člena dozornej rady je kontrola spoločnosti a nie majetkový alebo iný prospech. V spoločnosti RV O. 6 s.r.o. podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra už nie sú spoločníkmi ani X. P. ani Z.. O. V. a v ďalších spoločnostiach je X. P. spoločníčkou s obchodným podielom vo výške XX %. Tieto spoločnosti nijakým spôsobom neprišli do kontaktu s partnerom verejného sektora. Podľa jeho vyjadrenia nie je zrejmé, prečo by Z.. P. nemala byť nestranná, keďže okrem iného pri rozhodovaní v partnerovi verejného sektora nemá akcionár Z.. O. V. väčšinové práva na rozhodovanie.

8. V podaní zo dňa 24.08.2018 oprávnená osoba uviedla súhlas s obsahom vyjadrení ostatných účastníkov konania a informovala súd o zmenách, ku ktorým došlo v čase od podania jej predchádzajúceho vyjadrenia. Uviedla, že od 07.07.2018 nie je spoločníčkou v obchodnej spoločnosti RV O. 6 s. r. o. a poukázala tiež na to, že sa pripravuje dokumentácia k prevodu jej obchodného podielu v spoločnosti U. s. r. o. Uvedené podľa nej potvrdzuje fakt, že členstvo v týchto obchodných spoločnostiach je výlučne len správou majetku jej klientov a z pozície spoločníka z nich nemá žiaden majetkový prospech a nemajú ani žiaden akýkoľvek obchodný vzťah s partnerom verejného sektora.

9. Partner verejného sektora v podaní zo dňa 27.08.2018 vyjadril súhlas s vyjadreniami ostatných účastníkov konania a poukázal na to, že akcionári partnera verejného sektora pristúpili k zmene stanov, v zmysle ktorých má partner verejného sektora v súčasnosti dvoch členov predstavenstva, pričom členstvo Z.. O. V. zaniklo s účinnosťou ku dňu 19.04.2018. Je teda zrejmé, že partner verejného sektora, resp. jeho orgány v čase zápisu do registra partnerov verejného sektora, ako ani v súčasnosti nemajú akýkoľvek a žiaden vzťah s oprávnenou osobou JUDr. X. P..

10. Podaním zo dňa 24.09.2018 sa k veci vyjadril Z. X. prostredníctvom jeho zástupcu. V tomto podaní uviedol, že partner verejného sektora ako koncesionár uzavrel koncesnú zmluvu o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky v znení jej dodatkov, na základe výsledkov verejného obstarávania. Pred zadaním zákazky obstarávateľ N.rčila predpokladanú hodnotu koncesie v zmysle ustanovenia Podľa článku 1 bod 7 koncesnej zmluvy bola predpokladaná hodnota koncesie určená ako súčin počtu rokov trvania koncesnej zmluvy, t. j. 20 a jej ročnej tržby za rok 2015 bez DPH, zníženej o náklady na elektrickú energiu, prenájom technológie (servisná zmluva) a údržby parkoviska. Obstarávateľ predpokladanú hodnotu koncesie určil najmä z toho dôvodu, aby zvolil správny a zákonný postup za účelom výberu zmluvného partnera v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že hodnota koncesie bola vyššia ako 5 miliónov eur, obstarávateľ postupoval v zmysle ustanovenia platného a účinného v čase vyhlásenia zákazky obstarávateľom. Koncesná zmluva v článku 3 bod 8 upravuje spôsob rozdelenia tržby (predpokladanej hodnoty koncesie) medzi koncesionárom a obstarávateľom. Obstarávateľ má nárok na 70 % z výpočtového základu 1, t. j. 70 % z tržby zníženej o DPH mínus náklady. Ako už bolo uvedené, koncesia, resp. jej predpokladaná hodnota bola určená ako súčin počtu rokov trvania zmluvy a celkovej ročnej tržby za rok 2015 bez DPH. Podľa článku 3 bod 8 koncesnej zmluvy z predpokladanej hodnoty koncesie má byť počas 5 rokov od účinnosti koncesnej zmluvy vyplatených koncesionárovi 30 % z výpočtového základu 1 (tržby znížené o DPH a náklady za elektrickú energiu) a obstarávateľovi 70 % z výpočtového základu. Koncesná zmluva je koncipovaná tak, že koncesionárovi nevzniká nárok na vyplatenie finančných prostriedkov v rozsahu XXX % z takto určenej hodnoty koncesie. Predpokladaná hodnota koncesie bola určená v sume X.XXX.XXX,XX eur bez DPH, t. j. XX % pre koncesionára je XX.XXX,XX eur bez DPH ročne. Zmluvné strany majú nastavený mechanizmus, podľa ktorého tržby za parkovné za príslušné obdobie vyberá partner verejného sektora, ktorý ku koncu mesiaca zašle výpočet odplaty pre obstarávateľa, t. j. XX % z výpočtového základu mínus DPH a náklady. Takto určenú odplatu si následne obstarávateľ voči partnerovi verejného sektora uplatní prostredníctvom vystavenej faktúry. Právo užívať predmet koncesnej zmluvy koncesionárovi umožňuje požadovať odplatu od osôb, ktoré poskytované služby využívajú. Koncesionár nadobúda od verejného obstarávateľa právo na príjem z užívania predmetu koncesnej zmluvy, v prípade partnera verejného sektora vznikol nárok na vyplatenie finančných prostriedkov vo výške XX % z výpočtového základu 1 (tržby mínus DPH mínus náklady). Podľa článku 8 bod 8 koncesnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že obstarávateľ má v čase do rozšírenia parkoviska nárok na výnos z prevádzky parkoviska v percentuálnom vyjadrení XX % za mesiac z tzv. výpočtového základu 1. Výpočtový základ 1 je počas tzv. prechodného obdobia stanovený ako tržba z prevádzky parkoviska znížená o DPH, a to všetko znížené o iné, vzájomne odsúhlasené investície bez DPH. Následne poukázal Z. X. na ustanovenie o verejnom obstarávaní v znení platnom

a účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v koncesnej zmluve si verejný obstarávateľ a koncesionár dohodnú rozsah práva využívania poskytovaných služieb, ktorého súčasťou môže byť aj poberanie úžitkov z nich, ako aj výšku a podmienky prípadného peňažného plnenia. Ďalej uviedol stručnú charakteristiku pojmu koncesia. Uzavretím koncesnej zmluvy koncesionár nadobúda právo užívať, resp. prevádzkovať predmet koncesnej zmluvy (v danom prípade parkovisko) počas dohodnutej koncesnej lehoty. Právo užívať predmet koncesnej zmluvy koncesionárovi umožňuje požadovať odplatu od osôb, ktoré zhotovené dielo využívajú. Koncesionár nadobúda od verejného obstarávateľa právo na príjem z užívania predmetu koncesnej zmluvy. V danom prípade partnerovi verejného sektora ako koncesionárovi vznikol nárok na XX % z výpočtového základu (tržba/mesiac mínus DPH mínus náklady). S právom užívať predmet koncesnej zmluvy prechádza na koncesionára aj riziko spojené s jeho užívaním. S. Z. X. citoval článok 3 bod 1 koncesnej zmluvy, článok 5 bod 5 koncesnej zmluvy a článok 4 bod 12 koncesnej zmluvy. Z týchto ustanovení koncesnej zmluvy vyplýva, že počas tzv. prechodného obdobia v trvaní 60 mesiacov vzniká partnerovi verejného sektora ako koncesionárovi nárok na finančné plnenie v rozsahu XX % z výpočtového základu. Výpočtový základ je tržba z prevádzky parkoviska znížená o DPH, a to všetko znížené o vzájomne odsúhlasené investície bez DPH. L. XX % z výpočtového základu je vyplácaných obstarávateľovi. Koncesionárovi v zmysle koncesnej zmluvy vzniká a je mu aj vyplatených XX % z tržby, zníženej o DPH a náklady, per analogiam XX % z hodnoty koncesie pre daný rok. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. sa za partnera verejného sektora nepovažuje ten subjekt, ktorému sú vyplatené finančné prostriedky v úhrne v sume nižšej ako XXX.XXX eur za rok. Zákon č. 513/2016 Z. z. v platnom a účinnom znení nehovorí o hodnote zmluvy (ustanovenie § 2 ods. 2), ale o limitoch finančných prostriedkov poskytnutých na základ zmluvy. Vzhľadom na to, že DPH nie je ziskom pre partnera verejného sektora, ale je príjmom štátneho rozpočtu, finančné plnenie poskytnuté obstarávateľom sa uvádza bez DPH. Za účelom odstránenia rozporu vo výklade ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. zákonodarca v tejto veci vypracoval novelu zákona č. XXX/XXXX Z. z., kedy dopĺňa nový odsek so znením, že hodnota zmluvy podľa odseku 3 sa určí ako úhrn na jej základe partnerovi verejného sektora poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv alebo ich kombinácia. Na účely určenia hodnoty zmluvy platí, že všetky hodnoty plnenia sa použijú bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto účtuje. Toho času je novela v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Peňažné plnenie, ktoré partner verejného sektora ako koncesionár v kalendárnom roku 2016 (čas registrácie) ako aj nasledujúci rok prijal od obstarávateľa, neprevýšilo finančný limit stanovený ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Partner verejného sektora prijal a mal prijať v súlade s článkom 3 bod 8 koncesnej zmluvy XX % z tržby zníženej o DPH a náklady, per analogiam XX % z hodnoty koncesie mínus DPH a náklady na elektrickú energiu pre daný rok. Registrácia partnera verejného sektora teda bola dobrovoľnou registráciou podľa § 17 zákona č. XXX/XXXX Z. z., a preto sa ustanovenia § 13 a 15 zákona č. XXX/XXXX nepoužijú.

11. V podaní zo dňa 24.09.2018 doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie K. S., ktorý zopakoval, že sa v plnom rozsahu pripája k právnej argumentácii týkajúcej sa postavenia partnera verejného sektora ako osoby zapísanej v registri partnerov verejného sektora podľa § 17 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Pokiaľ by však súd napriek tomu dospel k inému právnemu názoru, poukázal na to, že postupom Z.. X. P. nedošlo k porušeniu ustanovenia § 19 písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko pre naplnenie tohto pochybenia musia byť splnené dve zákonné podmienky, a to aktuálny (nie minulý) vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov a musí ísť o taký vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Z gramatického, ale aj logického výkladu tohto ustanovenia podľa neho jednoznačne vyplýva, že sa musí jednať o čas prítomný, teda o aktuálny vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov a súčasne musí byť splnená aj ďalšia podmienka, ktorá spočíva v tom, že tento aktuálny vzťah by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Podľa názoru K. S., ani jedna z týchto základných podmienok nie je splnená. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že vzťah existoval v minulosti a v rozhodnom čase, t. j. v čase podávania vyhlásenia za oprávnenú osobu a návrhu na zápis už žiadny vzťah neexistoval a nebolo žiadne prepojenie, či už personálne alebo majetkové. Podľa jeho vyjadrenia Z.. X. P. začala vykonávať funkciu oprávnenej osoby až po odstránení prekážky spočívajúcej v tom, že do 04.05.2018 bola členkou dozornej rady, pričom jej krátke pôsobenie vo funkcii oprávnenej osoby ako osoby, ktorá v minulosti bola členkou dozornej rady partnera verejného sektora, ani nemohlo mať bez ďalšieho vplyv na celkový priebeh a výsledok jej nestrannej činnosti. Preto ani ďalšia zákonom požadovaná podmienka spočívajúca v tom, že jej vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov by mohla spochybniť jej nestrannosť, nenastala, pričom o takýchto skutočnostiach, ktoré by mohli mať za následok

vznik pochybností, nie sú vznesené žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy. Záverom poukázal na to, že ako člen štatutárneho orgánu v danom prípade konal v súlade so všetkými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z. z. a pri posudzovaní otázky nestrannosti Z.. X. P. okrem príslušných zákonných ustanovení vychádzal aj z údajov uvedených na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré sa oficiálne venujú tejto problematike. V tejto veci teda nedošlo k žiadnemu pochybeniu, a preto s ním ani nemôžu byť spojené žiadne následky.

12. V záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces súd vytýčil vo veci verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 27.09.2018 za prítomnosti partnera verejného sektora, oprávnenej osoby a zástupcov členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.

13. V nadväznosti na pojednávanie bolo súdu doručené podanie označené ako právne stanovisko účastníkov konania, datované dňa 07.10.2018, učinené partnerom verejného sektora a K. S.. Toto písomné stanovisko zohľadňuje právne stanovisko partnera verejného sektora a K. S., ktoré bolo prezentované na pojednávaní dňa 27.09.2018 a zameriava sa na výklad pojmu poskytnuté finančné prostriedky vs. hodnota zmluvy v spojení s podkladmi, ktoré boli títo účastníci konania zaviazaní doručiť súdu.

14. V predmetnom právnom stanovisku sa uvádza, že logickou a právnou úvahou týkajúcou sa § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. možno dospieť k jedinému výkladu, a to, že subjekt povinný zaregistrovať sa do registra partnerov verejného sektora už pri samotnej registrácii musí vychádzať z dohodnutého objemu plnení, ktorých objem musí vedieť kvantifikovať. To vyplýva zo slov „komu majú byť poskytnuté v spojení s povinnosťou zaregistrovať sa.“ Inak povedané, v prípade povinnej registrácie povinný subjekt musí vedieť, či mu povinnosť registrácie vyplýva zo zákona alebo nie. Ide o jednu zo zákonných podmienok registrácie. Z povahy podmienky vyplýva, že musí byť daná a známa vopred. V tejto súvislosti sa poukázalo v stanovisku na Dôvodovú správu k novele zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorej predkladateľ navrhuje zaviesť v § 2 nový ods. 4, ktorý bude plniť funkciu výkladových pravidiel alebo zásad pri posudzovaní zmluvy, resp. hodnoty plnenia uvedenej v tejto zmluve, ktoré je jednou z podmienok pre zápis do registra partnerov verejného sektora. Uvedené pravidlá sa vzťahujú na zmluvy s opakujúcim sa plnením a primerane sa budú vzťahovať na zmluvy, ktoré charakterizuje plnenie jednorazové. Neurčitosť zákonnej úpravy, ktorú predkladateľ priznáva a ktorá má byť novelou odstránená, spočíva v nasledovnom: V tejto súvislosti možno konštatovať, že v rámci legislatívneho procesu pôvodného zákona neboli na strane dotknutých subjektov dostatočným spôsobom zohľadnené a vyhodnotené jeho dopady, čo v praxi viedlo k tomu, že zákon dopadá aj na transakcie, pri ktorých to nie je účelné alebo legitímne. Už od prvých dní účinnosti zákona bol predkladateľ konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby), týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Na inom mieste sa v rámci dôvodovej správy návrhu novely uvádza: „V súlade s jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov predkladateľ uskutočnil konzultačnú procedúru so zástupcami podnikateľského sektora, rovnako aj predbežné pripomienkové konanie, ktorého výsledky sú súčasťou doložky vybraných vplyvov. V tejto súvislosti možno konštatovať, že návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Podľa novej právnej úpravy hodnotou zmluvy sa rozumie súhrn všetkých plnení, či už finančných alebo majetkových, alebo ich kombinácia, pričom z hľadiska právnej istoty sa navrhuje vyjadriť hodnota zmluvy tak, že uvedené sumy sa posudzujú vždy bez dane z pridanej hodnoty ak sa táto účtuje - teda ak je subjekt platcom dane z pridanej hodnoty podľa účtovných predpisov. Uvedený spôsob vyjadrenia hodnoty zmluvy považujú účastníci konania predkladajúci aj toto stanovisko za jasný, logický a nespochybniteľný. Odstraňuje výkladové možnosti a potvrdzuje, že daň z pridanej hodnoty nie je príjmom podnikateľa alebo partnera verejného sektora, ale štátu. Spoločnosť pri registrácii vychádzala z výkladu zákonného ustanovenia, ktorý predpokladá novela zákona a po celý čas konala dobromyseľne, keď k dátumu vykonanie registrácie nespĺňala zákonnú definíciu partnera verejného sektora. Rovnako tak aj p. K. S. sa ako člen štatutárneho orgánu po celý čas v celom rozsahu spoliehal na konanie oprávnenej osoby ako odborne spôsobilej osoby a nemal dôvod jej nedôverovať a spochybňovať jej kroky. Navyše žiadnemu z nich nebola známa nijaká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu postavenia partnera verejného sektora z dobrovoľne registrovanej osoby na povinne registrovanú. V stanovisku sa uvádza, že elektronický formulár nerozlišuje medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý partnerom

verejného sektora nie je. Neurčitosť zákonného ustanovenia týkajúceho sa výpočtu jednorazového alebo opakovaného finančného plnenia a skutočnosť, že elektronický formulár nezohľadňuje všetky požiadavky zákona v situácii, keď chýba možnosť vyznačiť dobrovoľnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora, nemôže byť podľa názoru osôb podávajúcich toto právne stanovisko pripisovaná na ich ťarchu. Ďalej sa v stanovisku poukazuje na to, že predmet konania o uložení pokuty sa prekrýva s trestnoprávnymi princípmi (analogicky s princípmi správneho trestania), podľa ktorých trestné činy a tresty za ich spáchanie možno stanoviť len zákonom, resp. princípom v pochybnostiach miernejšie, na ktoré má súd prihliadať, aplikácia trestnoprávnych inštitútov na trestanie na ukladanie pokút vyplýva z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protiprávnym preto môže byť len také konanie, o ktorom to jednoznačne a predvídateľne ustanovuje zákon. Obdobne aj sankcia za takéto konanie môže byť, a to jednoznačne a predvídateľne, stanovená výlučne zákonom. Špeciálnym subjektom pre uloženie pokuty je partner verejného sektora a osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každý člen štatutárneho orgánu. S poukazom na dobrovoľnosť zápisu partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora partner verejného sektora ani p. K. S. nemôžu byť subjektmi konania o uložení pokuty. Ďalej sa v stanovisku uvádza, že neurčitá právna norma sa musí vykladať len na ťarchu zákonodarcu, a teda v prospech jej adresáta tak, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2010, spisová značka a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2008, spisová značka . Zároveň verejná moc si nemôže nárokovať, aby bolo právo rešpektované a dodržiavané bez toho, aby mohol byť obsah právnych noriem ich adresátmi racionálne pochopený, a teda aj racionálne predvídateľný. Uvedené vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2007, spisová značka - 59. Súd je preto povinný postupovať v súlade s princípom tzv. racionálneho zákonodarcu vrátane princípu v pochybnostiach miernejšie. Ďalej sa v stanovisku uvádza, že aj Súdny dvor Európskej únie judikoval, že sankciu, hoci nie je trestnoprávnej povahy, možno uložiť iba vtedy, ak sa opiera o zrozumiteľný a jednoznačný právny základ (rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2006 vo veci C-94/05, Emsland-Starke GmbH proti Landwirtschaftskammer Hannover 44). Zároveň sa v stanovisku uvádza, že ustanovenie § 19 v spojení s ustanovením § 17 a § 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z. vyznievajú jednoznačne, hoci nemožno vylúčiť, že zákonodarca pôvodne zamýšľal vykonať úpravu iným spôsobom. Tento prípadný úmysel však zákonodarca nevyjadril dostatočne určito, jasne, zrozumiteľne, jednoznačne a predvídateľne, čo bráni súdu, aby sa priklonil k výkladu, ktorý by išiel na ťarchu účastníkov konania. Súd má povinnosť vyložiť ustanovenie v znení a 13 6 Z. z. ústavne konformným výkladom tak, že v prípade účastníkov konania nie sú splnené podmienky na uloženie pokuty, keďže nespĺňa postavenie partnera verejného sektora podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.

15. Podaním zo dňa 08.10.2018 reagoval na pojednávanie Z.. O. V., v ktorom poukázal na to, že na pojednávaní označil súd za nespornú skutočnosť, že funkcia Z.. O. V. zanikla ku dňu 19.04.2018. Súčasne však súd poukázal na to, že v zápisnici z valného zhromaždenia konaného dňa 04.05.2018, na ktorom bol Z.. O. V. vymenovaný do funkcie predsedu riadneho valného zhromaždenia, sa uvádza, že je predsedom predstavenstva. S cieľom odstránenia tejto nezrovnalosti Z.. O. V. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že kontrolou tejto zápisnice zistil, že v predmetnej zápisnici z valného zhromaždenia sa naozaj uvádza táto chyba v písaní s tým, že vystupoval len ako predseda riadneho valného zhromaždenia, nie ako predseda predstavenstva. Ohľadom svojho ďalšieho nezáujmu zotrvať, resp. pokračovať vo funkcii predstavenstva uviedol, že nevykonáva žiadne technické praktické aktivity ohľadom prevádzkovania parkoviska, tieto zabezpečuje na dennej báze najmä p. K. S., ktorý je v kontakte s osobami, ktoré zabezpečujú funkčný chod prevádzkovania parkoviska. Z.. O. V. uviedol, že vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť nemal osobný zámer zotrvať ďalej v riadiacej funkcii tejto spoločnosti. V skutočnosti už pred uplynutím 5-ročného funkčného obdobia aktívne nezabezpečoval chod spoločnosti, a najmä preto sa rozhodol nepokračovať formálne vo svojej funkcii. Z.. O. V. záverom navrhol, aby súd zastavil konanie voči jeho osobe na základe nespornej skutočnosti, že jeho funkcia ako člena štatutárneho orgánu zanikla pred podaním návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora.

16. V nadväznosti na pojednávanie predložila oprávnená osoba súdu spis, ktorý sa týkal partnera verejného sektora a ktorý viedla ako oprávnená osoba. Súčasne predložila svoje ďalšie vyjadrenie. V tomto vyjadrení opätovne uviedla, že je názoru, že pri zápise partnera verejného sektora konala s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila súdu spis, ktorý viedla ako oprávnená osoba a uviedla postup jednotlivých krokov, ktoré vykonala pred uzatvorením zmluvy o kontrolnej činnosti a zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Svoj

postup zhrnula v ôsmich bodoch. Najskôr oprávnená osoba upozornila partnera verejného sektora, že ako členka dozornej rady nemôže vykonávať funkciu oprávnenej osoby. Po jej odvolaní z funkcie členky dozornej rady požiadala o predloženie všetkých korporátnych dokumentov partnera verejného sektora. Bývalé členstvo v dozornej rade partnera verejného sektora nepovažovala oprávnená osoba vzhľadom na znenie ustanovenia § 19 písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. za dôvod na vylúčenie. Keďže z predložených dokumentov mala vedomosť o akcionárskej štruktúre partnera verejného sektora a zároveň z výpisu z obchodného registra vyplývalo, že Z.. O. V. je členom predstavenstva partnera verejného sektora, vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti bola koncipientkou Z.. O. V., bývalou členkou dozornej rady partnera verejného sektora a členkou dozornej rady P. K., a. s. (v ktorej je Z.. O. V. akcionárom i štatutárnym orgánom), skúmala možnosť prepojenia s O. V. ako členom predstavenstva partnera verejného sektora. Po oboznámení sa so stanovami spoločnosti, z ktorých zistila, že jeho funkcia ako člena a zároveň predsedu predstavenstva zanikla dňa 19.04.2018, toto prepojenie vylúčila. Súčasne zástupcovia partnera verejného sektora uviedli, že túto situáciu riešia a čoskoro bude stav zapísaný v obchodnom registri konvalidovaný správnym a skutočným stavom (poznámka súdu: neuniklo pozornosti súdu, že napriek tvrdeniu oprávnenej osoby, že mala vedomosť o tom, že predsedovi predstavenstva Z.. O. V. zanikla funkcia dňa 19.04.2018, vo verifikačnom dokumente ho uviedla ako osobu tvoriacu organizačnú štruktúru partnera verejného sektora /ako člena predstavenstva/). Pod bodom 4. oprávnená osoba uviedla, že vzhľadom na to, že v rozhodujúcom čase spolu s O. V. bola spoločníčkou vo viacerých obchodných spoločnostiach s vkladom na základnom imaní v každej z týchto spoločností XX %, skúmala možné majetkové a personálne prepojenie s Z.. O. V. i prostredníctvom týchto spoločností. Keďže zákon o registri partnerov verejného sektora neobsahuje žiadne definície pojmov ekonomického a personálneho prepojenia na danú problematiku, v súlade so zásadou analógie legis aplikovala obdobné právne predpisy, a to o dani z príjmov, o energetike, Po matematickom výpočte svojho priameho podielu na hlasovacích právach v týchto spoločnostiach (20 %) s ohľadom na spomenuté právne predpisy vylúčila svoje prepojenie s JUDr. O. V., nakoľko v zmysle týchto predpisov sa majetkovým prepojením rozumie viac ako XX % priamy podiel na základnom imaní a hlasovacích právach. S poukazom na uvedené právne predpisy, zohľadňujúc skutočnosť, že nie je štatutárkou dotknutých obchodných spoločností, zároveň vylúčila personálne prepojenie s Z.. O. V.. A priori zohľadnila i skutočnosť, že vlastníctvo obchodných podielov v uvedených spoločnostiach predstavuje výlučne správu majetku jej klientov, pričom predmetné spoločnosti nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť, nevykazujú žiadne príjmy. Následne preštudovala všetky predložené dokumenty, ktoré žiadala doplniť spôsobom, aby komplexne identifikovala a verifikovala konečných užívateľov výhod. Zároveň sa zaoberala svojím možným prepojením s Z.. O. V. cez obchodnú spoločnosť P. K. a.s., kde je členkou dozornej rady, a teda má vedomosť o akcionárskej štruktúre spoločnosti. Za týmto účelom matematicky vypočítala nepriamy podiel spoločnosti P. K. a.s. cez osobu Z.. O. V. v obchodnej spoločnosti K. A. a.s. a zistila veľkosť nepriameho podielu ako X,XX %, a preto majetkové prepojenie vylúčila. Rovnako tak s ohľadom na osoby členov štatutárnych orgánov vylúčila aj personálne prepojenie s Z.. O. V. (Z.. O. V. je síce členom predstavenstva P. K. a.s., avšak nie je jeho ovládajúcou osobou a zároveň nie je členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora). Následne vyhodnotila registráciu partnera verejného sektora ako dobrovoľnú, poukazujúc na výšku finančných prostriedkov, ktoré má partner verejného sektora prijať z verejného sektora. Napriek uvedenému sa však partner verejného sektora rozhodol pre dobrovoľnú registráciu z dôvodu možných budúcich podnikateľských aktivít, najmä potenciálnej účasti vo verejných obstarávaniach. Následne, ako sa uvádza v bode 8., pripravila oprávnená osoba dokumentáciu k registrácii partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, a to zmluvu o kontrolnej činnosti, verifikačný dokument a čestné vyhlásenia. Vo svojom podaní sa oprávnená osoba opätovne vyjadrila k okolnosti, že v minulosti bola členkou dozornej rady partnera verejného sektora. Podľa jej názoru zákon č. XXX/XXXX Z. z. jednoznačne vylučuje aktuálny (rozhodujúcim okamihom je zápis do registra partnerov verejného sektora) vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora. Pokiaľ by zákonodarca mal vôľu vylúčiť akékoľvek minulé vzťahy oprávnenej osoby a partnera verejného sektora, je zrejmé, že týmto spôsobom by koncipoval i znenie zákona o registri partnerov verejného sektora a minulý vzťah oprávnenej osoby by vylúčil spôsobom, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má alebo mala akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora. Podľa jej názoru bývalé členstvo v dozornej rade partnera verejného sektora zároveň nemôže a nemohlo akýmkoľvek a žiadnym spôsobom ovplyvniť jej nestrannosť ako bývalej oprávnenej osoby partnera verejného sektora. Zároveň zdôraznila, že ako členka dozornej rady vykonávala nestrannú funkciu kontrolného orgánu spoločnosti. Taktiež poukázala na to, že zákon č. XXX/XXXX Z. z. jednoznačne definuje, kto je partnerom verejného sektora a kto je konečným užívateľom výhod. Partner verejného sektora a konečný užívateľ

výhod nie sú rovnaké osoby. Z.. O. V. nie je členom orgánov partnera verejného sektora a nie je partnerom verejného sektora. Z.. O. V. je konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Podľa jej názoru v prípade, ak by zákonodarca mal v úmysle vylúčiť vzťah oprávnenej osoby a konečného užívateľa výhod, túto skutočnosť by jednoznačne upravil v ustanovení § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora podobne ako upravil vylúčenie vzťahu medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod v písm. a) a b) zákona o registri partnerov verejného sektora. Taktiež uviedla, že jej bývalé členstvo v dozornej rade nemožno vykladať účelovo a že bývalý vzťah zákon nevylučuje. Na tomto mieste si dovolila vysloviť názor, že takýto výklad je v rozpore s , so zásadou ústavne konformného výkladu právnych noriem. Ústavný súd totiž zdôrazňuje, že zo zásady ústavne konformného výkladu právnych noriem vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (, MM ). V nadväznosti na uvedené zdôraznila, že v čase výkonu funkcie oprávnenej osoby nemala a ani nemá v súčasnosti žiaden vzťah k partnerovi verejného sektora, ktorý by mohol ovplyvniť jej nestrannosť, nemala a ani nemá žiaden vzťah k členom orgánov spoločnosti ProPark GROUP a.s., ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, nebola ani nie je majetkovo ani personálne prepojená s partnerom verejného sektora, nebola a ani nie je majetkovo ani personálne prepojená s JUDr. O. V.. Záverom svojho vyjadrenia oprávnená osoba uviedla, že podnet navrhovateľa nespĺňa zákonné náležitosti zákona o registri partnerov verejného sektora, keďže neobsahuje opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Oznamovateľ vo svojom podnete spochybnil výlučne nestrannosť oprávnenej osoby, nespochybnil pravdivosť údajov zapísaných v registri. Preto podľa názoru oprávnenej osoby súd na tento podnet nemal a nemá prihliadať, čo je tiež dôvodom na zastavenie konania o uložení pokuty (poznámka súdu: súd v tejto súvislosti poukazuje na okolnosť, že konanie o uložení pokuty podľa zákona č XXX/ XXXX Z. z. možno viesť aj samostatne bez ohľadu na to, že tomuto konaniu nepredchádzalo konanie podľa tohto zákona. Na podanie oznamovateľa nebolo nahliadané ako na kvalifikovaný podnet podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. Súd toto podanie podľa obsahu vyhodnotil ako podnet, na základe ktorého začal konanie o uložení pokuty z dôvodu, že obsahoval skutočnosti, ktoré bolo potrebné podľa názoru súdu z úradnej povinnosti preveriť, pričom tieto okolnosti sa zakladali na tvrdenom vzťahu medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora a vzbudzovali pochybnosť o tom, že oprávnená osoba bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.).

17. Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2019 oprávnená osoba predložila súdu odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na jej žiadosť o nezáväzné stanovisko k výkladu zákona, ku ktorému pripojila svoje vyjadrenie. V tomto vyjadrení sa pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení, pričom nad rámec svojich písomných vyjadrení uviedla, že ako oprávnená osoba partnera verejného sektora by nemohla vykonávať úkony oprávnenej osoby v prípadoch, ak v rozhodnom čase existoval vzťah, ktorý mohol spochybniť jej nestrannosť, a to jednak vzťah s partnerom verejného sektora alebo s členmi jeho orgánov, t. j. s K. S. a Z. X.. Zákon o registri partnerov verejného sektora v žiadnom prípade nevylučuje vykonávanie funkcie oprávnenej osoby v prípade existencie vzťahu medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod. Uvedené potvrdilo podľa jej názoru aj ministerstvo spravodlivosti vo svojom nezáväznom stanovisku, v ktorom na otázku, či je možné zo znenia ustanovenia 6 Z. z. analogicky vyvodiť kritérium prepojenosti vzťahu medzi oprávnenou osobou a identifikovaným konečným užívateľom výhod, keďže doslovné znenie toho ustanovenia neuvádza toto kritérium prepojenia, ministerstvo uviedlo, že ustanovenie ods. c) č. XXX/XXXX Z. z. rieši prepojenosť medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou, nie medzi konečným užívateľom výhod a oprávnenou osobou. Preto podľa jej názoru existencia akéhokoľvek vzťahu medzi ňou a Z.. O. V. nijakým spôsobom nemala vplyv na pôsobenie jej osoby vo funkcii oprávnenej osoby. Rozhodujúcim bolo, že v čase výkonu funkcie oprávnenej osoby nemala žiaden vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť ani k partnerovi verejného sektora, ani k členom jeho orgánov. Taktiež zdôraznila, že jej bývalé členstvo v dozornej rade partnera verejného sektora nie je vzťahom, ktorý by predpokladal zaujatosť jej osoby ako oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.

18. Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019 sa oprávnená osoba domáhala prerušenia konania podľa ustanovenia a navrhla, aby súd dal návrh na začatie

konania o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom podľa článku 125 ods. 1 písm. a) . Oprávnená osoba považuje za sporné ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z. a ustanovenie a zákona č. XXX/XXXX Z. z. Pritom poukázala na to, že tieto sporné ustanovenia aj ďalšie ustanovenia v systéme členenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. umožňujú podať riadny opravný prostriedok len pre oprávnenú osobu, ktorá ručí za zaplatenie pokuty osobe, ktorá je štatutárnym orgánom. Pozitívnym výpočtom jedného možného odvolateľa je vymedzený okruh osôb, ktoré majú zachované dvojinštančné konanie a ostatné osoby nemajú žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu registrového orgánu, ktorým je Okresný súd Žilina. Ďalej oprávnená osoba uviedla, že zákon je sporný aj vzhľadom na to, či je v tomto prípade registrujúci orgán Okresný súd Žilina nezávislým a nestranným súdom, pred ktorým je možné prejednať a rozhodnúť ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv. Pritom poukázala na sporné ustanovenie zákona. Podľa jej názoru koncept konania o uloženie pokuty a postavenia Okresného súdu Žilina je ojedinelý, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. vo svojej tretej hlave príslušnosť súdu nevymedzuje Okresný súd Žilina ako príslušným súdom na konanie o uloženie pokuty a zároveň v štvrtej hlave zloženie súdu a vylúčenie sudcov je vymedzená dvojinštančnosť súdov. V nadväznosti na uvedené nemožno podľa názoru oprávnenej osoby nazerať na Okresný súd Žilina v postavení registrového orgánu ako na súd, ktorý nezávisle a nestranne prejedná vec, či už v súlade s alebo . Registrový orgán je v tomto prípade v pozícii orgánu, ktorého právomoci sú analogické k akémukoľvek správnemu orgánu. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu rovnako ako v prípade iných správnych orgánov. Vymedzenie postavenia registrového orgánu ako správneho orgánu absentuje v ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. a táto spornosť vytvára priestor pre konečnosť a nemožnosť odvolať sa, ani iným účinným spôsobom brániť svoje práva, pretože proti rozhodnutiu o uložení pokuty nie je možné podať opravný prostriedok. V prípade, ak by to aj bolo možné, zákonodarca nevymedzil postavenie registrového orgánu, pretože nie je zrejmé, aký orgán je povinný prejednať vec na druhom stupni. Nejednoznačnosť a spornosť celého ustanovenia je zrejmá v tom, že nie je možné pre účastníkov konania o uloženie pokuty (okrem jedného okruhu osôb) podať žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Keďže registrujúci orgán začína konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania o nesúlad údajov (ustanovenie ), vytvára tak neistotu pre účastníkov konania, ktorým hrozia pokuty bez možnosti dvojinštančnosti tohto konania a bez možnosti preskúmania rozhodnutia registrového orgánu iným nezávislým a nestranných súdom, keďže postavenie registrového orgánu nie je jednoznačne vymedzené. Tento rozsah právomoci registrového orgánu absentuje v zákone úplne, vytvára priestor pre nepredvídateľnosť a právnu neistotu pre účastníkov konania o uloženie pokuty. Ďalej poukázala oprávnená osoba na rozpor napádaných ustanovení zákona s dohovorom, pričom citovala článok 6 dohovoru a článok 2 Protokolu č. 7 dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984 (ďalej aj ako dodatkový protokol č. 7). V tejto súvislosti uviedla, že konania podľa a 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z. sú konaniami o porušení právnych povinností ustanovených v zákone, za ktoré zákon stanovuje rôzne sankcie pre porušovateľov, a teda sú konaniami o deliktoch s trestným charakterom. Vychádzajúc z Engelovských kritérií vyplývajúcich z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva oprávnená osoba poukázala na to, že vzhľadom na povahu právnej úpravy zákona č. XXX/XXXX Z. z. a jej systematické zaradenie v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné konštatovať, že sa jedná o normu administratívneho práva. V zmysle zákona č. XXX/XXXX má síce Okresný súd Žilina značné právomoci, a teda sa jedná o súdne delikty, kedy bez ohľadu na ďalšie dve kritériá je nutné aplikovať všetky ustanovenia dohovoru. Avšak právna úprava zákona č. XXX/XXXX Z. z. je do istej miery promiskuitná pri používaní pojmu súd a registrujúci orgán, preto je potrebné uvažovať i v tom zmysle, že Okresný súd Žilina v týchto konaniach nevykonáva súdnictvo v zmysle článku 141 a vystupuje ako iný orgán verejnej moci, a to ako registrujúci orgán a v tomto prípade by bolo potrebné skúmať i zvyšné kritériá. Ďalším kritériom je povaha protiprávneho konania, vo vzťahu ku ktorému oprávnená osoba uviedla, že i napriek tomu, že sa právna úprava týka partnerov verejného sektora, oprávnených osôb a konečných užívateľov výhod, týmito subjektmi môže byť ktokoľvek, a to najmä v postavení konečného užívateľa výhod alebo partnera verejné sektora, najmä s poukazom na znenie zákona. Preto možno konštatovať, že zákon č. XXX/XXXX je záväzný pre všetkých. Možno konštatovať, že sankcie za porušenie povinnosti podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. sú značne intenzívne a majú prevažne represívny charakter (reparačný charakter má len sankcia pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu, a to tiež len v tom prípade, ak ho je možné zistiť). Pokuty nastavené pre oprávnené osoby, štatutárny orgán a konečných

užívateľov výhod predstavujú približne 10-násobok až 102-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Pokuty upravené pre partnerov verejného sektora predstavujú približne 102- násobok až 1020-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďalšími sankciami je výmaz z registra partnerov verejného sektora, čo má za následok nielen zásah do zmluvných vzťahov partnera verejného sektora, ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení podľa ustanovenia a) , čo v praxi predstavuje istú analógiu trestu zákazu činnosti upraveného v . V neposlednom rade je nutné považovať za sankciu s trestným charakterom sankciu v zmysle ustanovenia zákona, a to zverejnenie rozhodnutí o výmaze podľa a o pokute podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. Z uvedeného podľa oprávnenej osoby vyplýva, že sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá, a preto je obligatórne nutné konanie podľa a podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia dohovoru. V tejto súvislosti zároveň oprávnená osoba zdôraznila, že rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. Preto oprávnená osoba uviedla, že je možné objektívne konštatovať, že ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. nepripúšťajúce efektívny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o výmaze podľa zákona a rozhodnutiu o pokute podľa zákona sú v rozpore s článkom 6 dohovoru a s článkom 2 dodatkového protokolu č. 7. Zároveň ustanovenie zákona je v rozpore s článkom 6 dohovoru aj z toho dôvodu, že popiera základné zásady procesu s trestným charakterom, a to najmä, ale nie výlučne prezumpciu neviny. Ohľadom rozporu s oprávnená osoba uviedla, že v prípade, ak by bol registrujúci orgán v pozícii správneho orgánu (čo nie je zrejmé a vytvára tak právnu neistotu), mal by postupovať nielen v súlade so zákonom a v súlade s , ale tak, ako uviedol ústavný súd vo svojom náleze - 47. Ďalej citovala oprávnená osoba a 2 a . V nadväznosti na uvedené oprávnená osoba uviedla, že keďže v zákone č. XXX/XXXX Z. z. absentuje možnosť preskúmania rozhodnutia o uloženie pokuty akýmkoľvek nestranným súdom a zároveň absentuje vymedzenie postavenia registrového orgánu v platnom právnom poriadku, nie je zrejmé, či sa jedná o správny orgán alebo o nezávislý a nestranný súd, a preto ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore s článkom 1 ods. 1 , v rozpore s článkom 46 ods. 1 a 2 a v rozpore s článkom 48 ods. 1 . Keďže v zákone absentuje možnosť podať riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty, ustanovenie , a v logickom spojení s ustanovením je v rozpore s článkom 1 ods. 1 , v rozpore s článkom 46 ods. 1 a 2 a v rozpore s článkom 48 ods. 1 . V prípade, ak je registrový orgán správny orgán, ktorého kompetencie ako správneho orgánu nie sú zákonom vymedzené, postup registrového orgánu odporuje nielen ústave, ale aj článku 6 dohovoru, že popiera základné zásady procesu s trestným charakterom, a to najmä, ale nie výlučne prezumpciu neviny a len súd rozhoduje o vine a treste. V prípade akéhokoľvek iného správneho deliktu má účastník právnu istotu, že v súlade so správnym poriadkom je konanie dvojstupňové a tieto rozhodnutia správnych orgánov môžu byť preskúmané nezávislými a nestrannými súdmi. Dvojinštančnosť, ako aj možnosť preskúmania rozhodnutia v zákone č. XXX/XXXX Z. z. v prípade konania o uloženie pokuty absentuje úplne.

19. Z registra partnerov verejného sektora bolo zistené, že partner verejného sektora bol do registra zapísaný dňa 12.06.2018. Registrácia bola vykonaná na základe návrhu oprávnenej osoby Z.. X. P., advokátky, so sídlom H. XX, XXXXX G. - mestská časť N. S.. O. 18.09.2018 bola na základe návrhu na výmaz oprávnenej osoby Z.. X. P. z registra partnerov verejného sektora ako oprávnená osoba vymazaná. Od 17.10.2018 bola do registra partnerov verejného sektora ako oprávnená osoba partnera verejného sektora zapísaná advokátska kancelária M. X. s. r. o., so sídlom E. XXA, XXX XX G. - mestská časť N. S., F.: XX XXX XXX. Tým bolo preukázané, že došlo k zmene oprávnenej osoby partnera verejného sektora.

20. Súd primárne uvádza, že nadobudnutím účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo v priebehu tohto konania k novelizácii zákona č. XXX/XXXX Z. z., zohľadniac vyhodnotenie dovtedajšej právnej úpravy z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na dovtedajšiu aplikačnú prax (podrobnejšie viď Dôvodová správa k ). V súvislosti s týmto konaním je potrebné spomenúť najmä zmeny, ktoré sa viažu na definíciu partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona č. XXX/XXXX Z. z. Novelizáciou došlo k precizovaniu ustanovení týkajúcich sa finančných limitov tým spôsobom, že v odseku 2 bolo ustanovené pravidlo pre posudzovanie jednorazových plnení, či už vo

forme majetkového alebo finančného plnenia a odsek 3 sa vzťahuje na plnenia opakujúce sa a na plnenia poskytované partnerom verejného sektora po častiach. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa upustilo od rozlišovania medzi plnením vo forme finančných prostriedkov a majetkovým plnením, pretože oba spôsoby plnenia môžu byť tak jednorazové, ako aj opakujúce sa alebo čiastkové. Navrhovanými ustanoveniami tak došlo k odstráneniu nedostatkov dovtedajšej právnej úpravy.

21. Mnohé ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. vyvolávali otázky, ktoré síce bolo možné podľa predkladateľa zákona riešiť výkladom, ale predkladateľ mal za to, že ide o otázky zásadného významu, ktoré si zasluhujú normatívne ukotvenie. S týmto cieľom došlo k zakotveniu výkladových pravidiel a zásad pri posudzovaní hodnoty plnenia zmluvy, od ktorej sa odvíja naplnenie kritéria de minimis, ktoré je jednou z podmienok pre obligatórny zápis do registra partnerov verejného sektora (§ 2 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Tým došlo z hľadiska právnej istoty k odstráneniu neurčitosti, príp. k spresneniu právnej normy. Z hľadiska dosahu na toto konanie považuje súd za potrebné poukázať najmä na § 2 ods. 4 bod a), d), e) a f) novely zákona č. XXX/XXXX Z. z., z ktorých vyplýva nasledovné:

- hodnotou plnenia zo zmluvy sa rozumie súhrn všetkých plnení, či už finančných alebo majetkových alebo ich kombinácia, pričom sumy sa posudzujú vždy bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto účtuje, t. j. ak je subjekt platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa účtovných predpisov, nenavyšuje sa hodnota plnenia zo zmluvy o daň z pridanej hodnoty (§ 2 ods. 4 písm. a) zákona);

- ustanovenie § 2 ods. 4 písm. d) zákona upravuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť; ak je táto hodnota určená znaleckým posudkom, vychádza sa zo znaleckého posudku. Uvedeným ustanovením sa podľa dôvodovej správy rieši najmä problém vzniknutý v aplikačnej praxi v rámci uzavretých nájomných zmlúv, kedy štát je v pozícií prenajímateľa a fyzická alebo právnická osoba v postavení nájomcu. Častým nesprávnym výkladom zákona dochádzalo k určovaniu de minimis hodnoty plnenia odvíjajúcej sa od hodnoty prenajímaného majetku, čo však zákonodarca považoval za nesprávne. Preto sa explicitne vyjadrilo, že v prípade, ak štát poskytuje plnenie majúce majetkový charakter, posudzuje sa na účely naplnenia finančných limitov protihodnota poskytnutá fyzickou alebo právnickou osobou - teda v prípade nájomných zmlúv je touto protihodnotou za užívanie majetku finančné plnenie v podobe nájomného. Zároveň na účely určenia hodnoty plnenia ostalo zachované výkladové pravidlo, že pokiaľ osobitný predpis (napríklad o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov) určuje povinnosť vyhotovovať znalecký posudok pre určenie všeobecnej hodnoty majetku, práv majetku, alebo iných majetkových práv, vychádza sa pri určení hodnoty zmluvy z tohto znaleckého posudku. V opačnom prípade sa vždy vychádza z hodnoty zmluvy určenej zmluvnými stranami a vyhotovenie znaleckého posudku nie je potrebné.

- Zákonodarca explicitne vyjadril, že opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy. V prípade, ak zmluva obsahuje možnosť jednostranného predĺženia trvania zmluvy, posudzuje sa súčet hodnôt plnenia počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane lehoty jej predĺženia. Uvedené pravidlo nadväzuje na problém nájomných a iných zmlúv, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, pri ktorých v rámci dovtedajšej právnej úpravy absentovalo vymedzenie, za aký čas treba posudzovať súčet hodnôt plnenia.

22. Súd prihliadnuc na konštantnú judikatúru uvádza, že po nadobudnutí účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prihliadnuc na to, že prechodné ustanovenie k novelizovanému zákonu sa vzťahuje len na konania o návrhu na zápis podľa až 11 tohto zákona (registrácia), je potrebné vzhľadom na absenciu prechodného ustanovenia, ktoré by upravovalo stret skoršej a novej právnej úpravy pre ostatné ustanovenia tohto zákona, aplikovať vo veci novelizované ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. Preto je dôvodné postupovať v tomto konaní o uloženie pokuty podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktoré začalo a nebolo ukončené pred nadobudnutím účinnosti , podľa novely č. (pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky.). Splnenie materiálnych podmienok pre uloženie sankcie podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. bolo podľa názoru súdu potrebné skúmať za časové obdobie počnúc vykonaním zápisu partnera

verejného sektora do registra partnerov verejného sektora a v čase začatia tohto konania, t. j. ku dňu vydania uznesenia o začatí konania (21.06.2018).

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) v znení účinnom do 31.08.2019, na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 až 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a

1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až piateho bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena d).

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do 31.08.2019, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky podľa písmena a) prvého bodu alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa písmena a) druhého bodu okrem zmluvy alebo iného právneho úkonu, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu, alebo ktorého účastníkom je Národná banka Slovenska, ak zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných inštitúciách alebo na medzinárodných finančných trhoch, ak robí obchody na finančnom trhu alebo so Slovenskou republikou alebo ak vykonáva pôsobnosť v devízovej oblasti, a zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do 31.08.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.

26. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do 31.08.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) druhého a šiesteho bodu nie je ten, kto má jednorazovo nadobudnúť majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne neprevyšuje sumu 100 000 eur.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba,

1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena e).

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane.

30. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.

31. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 3 sa určí ako úhrn na jej základe partnerovi verejného sektora poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv, alebo ich kombinácia. Na účely určenia hodnoty plnenia platí, že

a) všetky hodnoty plnenia sa použijú bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje, b) u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, má sa za to, že podiely sú rovnaké, c) u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú, d) pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť; ak je táto hodnota určená znaleckým posudkom, vychádza sa zo znaleckého posudku, e) opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy podľa písmena f), f) pri zmluve na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia trvania zmluvy k predĺženiu trvania zmluvy dôjde, g) pri zmluve, ktorá obsahuje zákonné dôvody alebo zmluvné dôvody na jej predčasné ukončenie, tieto dôvody nenastanú, h) pri zmluve umožňujúcej navýšenie pôvodne predpokladanej hodnoty plnenia k navýšeniu hodnoty plnenia dôjde, ak je hodnota plnenia navýšenia vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy,

i) pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt; ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy, j) najvyššia možná hodnota plnenia zo zmluvy bude poskytnutá, k) zmluvné sankcie sa nezohľadňujú, l) ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí hodnotu plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu hodnoty plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, m) ak ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej hodnotu plnenia nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia; ustanovenie písmena sa nepoužije, n) ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit podľa odseku 3 sa posudzuje počas obdobia kalendárneho roka; ustanovenie písmena e) sa nepoužije.

32. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží

a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

33. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z., registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.

34. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.

35. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z. z., za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

36. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b).

37. Podľa § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak

a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.

39. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z., osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia § 13 až 15 sa nepoužijú.

40. Podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od 01.09.2019, na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

41. Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

43. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

44. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

45. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Preto súd považoval za potrebné primárne zaujať stanovisko k otázke, či v posudzovanej veci registrácia partnera verejného sektora bola vykonaná na dobrovoľnej báze v zmysle § 17 zákona č. XXX/XXXX Z. z. alebo či sa jednalo o povinnú registráciu partnera verejného sektora na základe ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do 31.08.2019. Súd konštatuje, že na základe vykonanej lustrácie Centrálneho registra zmlúv a preverením internetových zdrojov považoval za relevantné pre účely tohto konania posudzovať Koncesnú zmluvu o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky v znení dodatku č. 1 a č. 2 k tejto zmluve. Všetci účastníci konania zhodne tvrdili, že zápis partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora bol vykonaný na dobrovoľnej báze v súlade s ustanovením § 17 zákona č. XXX/XXXX Z. z.

46. Súd preveril obsah Koncesnej zmluvy o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky v znení jej dodatkov, oboznámil sa s protokolom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy, územnej samosprávy a organizácií nimi založenými alebo zriadenými z júna 2016, preskúmal faktúry vystavené obstarávateľom (Slovenská zdravotnícka univerzita) koncesionárovi (partner verejného sektora) za obdobie od nadobudnutia účinnosti zmluvy do augusta 2018 vrátane manuálu k výpočtu odplaty pre obstarávateľa za jednotlivé mesiace, na základe ktorých boli tieto faktúry vyhotovované (č. l. 558 až 608). Prehľad údajov vyplývajúcich z predmetných faktúr obsahovala listina predložená N. vyhotovená dňa 08.10.2018, označená ako Pohľadávky spoločnosti Propark GROUP a.s. uhradené exekútorom a SZU (č. l. 558 spisu).

47. Z Koncesnej zmluvy o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky zo dňa 02.02.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.07.2016 vyplýva, že dĺžka trvania koncesnej doby bola nastavená na 20 rokov. Tomu predchádzalo prechodné obdobie v maximálnom trvaní 60 mesiacov. Hodnota koncesie bola vypočítaná obstarávateľom ako súčin počtu rokov trvania koncesnej zmluvy (t. j. 20 rokov) a celkovej ročnej tržby za rok XXXX (XXX.XXX eur bez O.). Predpokladaná hodnota koncesie tak dosiahla sumu X.XXX.XXX,XX eur. Obstarávateľ (N. L.) mal nárok výnos z tržieb od XX.XX.XXXX vo výške 70 % z tzv. výpočtového základu I, ktorý sa odvodzoval od výšky tržieb. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom protokole z júna 2016 skonštatoval, že kontrolou bolo zistené, že dĺžka trvania koncesnej zmluvy bola súčtom dvoch na seba nadväzujúcich lehôt (t. j. maximálne 25 rokov). Hodnota koncesie by po zohľadnení reálnej dĺžky trvania koncesnej zmluvy predstavovala sumu

X.XXX.XXX,XX eur. Dodatkom č. 2 ku Koncesnej zmluve o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky došlo okrem iného k dohode, že pre vylúčenie pochybností o dĺžke trvania zmluvy je dĺžka trvania zmluvy rovnaká ako dĺžka koncesnej lehoty v zmysle čl. V bodu 1 zmluvy, t. j. 20 rokov. Predpokladaná hodnota koncesie tak dosahuje sumu cca X.XXX.XXX,XX eur.

48. Súd zistil, že za kalendárny rok 2017 faktúroval obstarávateľ (N..) partnerovi verejného sektora spolu sumu XXX.XXX,XX eur s DPH. Zohľadniac obsah koncesnej zmluvy predstavuje uvedená suma v zásade XX % z tržieb z prevádzky z parkoviska. Uvedená suma zodpovedá výnosu obstarávateľa (N.a) z prevádzky parkoviska. Zvyšných XX % z tržieb ostáva koncesionárovi (partnerovi verejného sektora), pričom suma, ktorá týmto XX % tržieb zodpovedá, zahŕňa náklady aj výnosy koncesionára.

49. Pred novelou zákona č. XXX/XXXX Z. z. nebolo z textu zákona zrejmé, či sa za hodnotu plnenia zo zmluvy považuje suma vrátane dane z pridanej hodnoty alebo bez nej. Novelou bola táto otázka vyriešená jednoznačným spôsobom zakotvením pravidla, že hodnota plnenia zo zmluvy sa o daň z pridanej hodnoty nenavyšuje. Preto výnos z prevádzky parkoviska, na ktorý mal nárok obstarávateľ (. 50. Na tomto mieste je potrebné podrobnejšie sa venovať právnej úprave a špecifikám koncesnej zmluvy, upravenej v zákone o verejnom obstarávaní. Zmluvy uzatvárané v procese verejného obstarávania sú odplatné zmluvy uzavreté medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. Základným znakom zmlúv podľa zákona o verejnom obstarávaní je ich odplatnosť, pričom odplatnosť v prípade koncesných zmlúv má osobitný charakter, keďže odplata môže spočívať výlučne v práve na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo v práve využívať poskytované služby na dohodnutý čas. Právna úprava koncesie je transpozíciou Smernice 2014/23, ktorá v rámci európskej regulácie verejného obstarávania prvýkrát komplexne kodifikovala inštitút koncesie a jej zadávania. Koncesia sa líši od iných dojednaní vo verejnom sektore s financovaním zo súkromných zdrojov spôsobom, akým dodávateľ zarába na úhradu nákladov a ziskov z projektu. To znamená, že dodávateľ („koncesionár“) je odmeňovaný za financovanie výstavby infraštruktúry a/alebo zriadenie služieb tým, že mu je poskytnuté právo na využívanie infraštruktúry a/alebo služby. Koncesia na stavebné práce je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác s tým rozdielom, že protiplnením za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, je buď právo na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením. Koncesia na služby je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zákazka rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby s tým rozdielom, že protiplnením za služby, ktoré sa majú poskytnúť, je buď právo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením. Hlavným znakom koncesie je prenos práva na využívanie stavieb alebo služieb. Takýto prenos vždy znamená, že prevádzkové riziko, ktoré znášal (verejný) obstarávateľ, je prevedené na koncesionára, a to vrátane rizika, že sa mu nevrátia vynaložené investície a ďalšie náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

51. Vychádzajúc z obsahu Koncesnej zmluvy o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky výnos obstarávateľa (. % podielu na tržbách parkoviska, t. j. XX % z parkovného hradeného užívateľmi parkoviska. Koncesionárovi (partnerovi verejného sektora) ostáva v zásade XX % z tržieb. Je pritom zodpovedný aj za výstavbu parkoviska (investície) aj za jeho užívanie a znáša riziko, že parkovisko nebude využívané v očakávanej miere a že výnosy nebudú pokrývať ani náklady projektu. Pri koncesných zmluvách je potrebné aplikovať rovnaký prah ako na iné zmluvy vo verejnom obstarávaní s tým, že sa jedná o opakujúce sa plnenia, pre ktoré platí finančný limit XXX.XXX eur bez DPH. Otázku, či bol predmetný finančný limit za kalendárny rok v rozhodnom čase prekročený alebo nie, však bolo na základe zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do 31.08.2019 možné zodpovedať veľmi problematické a ani dôvodová správa neposkytla v tomto smere bližšie vysvetlenie. Nie je zrejmé, či mala byť zohľadnená predpokladaná hodnota koncesie, tak, ako bola definovaná v predmetnej Koncesnej zmluve o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky, alebo či mal byť zohľadnený kalendárny rok 2017 a skutočné tržby z parkoviska, príp. výnosy obstarávateľa alebo koncesionára. Podľa názoru súdu pri stanovení hodnoty plnenia z koncesnej zmluvy, vo väzbe na ktorú sa posudzuje otázka prekročenia alebo neprekročenia zákonom ustanoveného finančného limitu, je potrebné zohľadniť celý objem prostriedkov, ktoré koncesionár na základe koncesnej zmluvy inkasuje (t. j. všetky tržby, výnosy - vybrané poplatky za užívanie parkoviska) a nie je daný dôvod odpočítavať

náklady. Súd nevidí žiadne opodstatnenie na „zvýhodnenie“ koncesnej zmluvy oproti ostatným zmluvám v tom zmysle, že hodnota plnenia by sa v prípade koncesnej zmluvy posudzovala ako marža, ktorá koncesionárovi ostane (výnosy mínus náklady) a v prípade ostatných zmlúv by sa posudzovala ako výnosy (cena tovaru, odplata za služby atď.). Preto sa súd domnieva, že hodnota koncesie pre účely zákona č. XXX/XXXX Z. z. predstavuje celý objem prostriedkov, ktoré sú mu zverené zo strany štátu bez ohľadu na jeho náklady. To znamená, že v prípade Koncesnej zmluvy o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky by hodnota plnenia zo zmluvy zahŕňala všetky finančné prostriedky, ktoré sa vyberú od užívateľov parkoviska za služby parkoviska. Je zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti novely č. niet vzhľadom na úpravu hodnoty plnenia zo zmluvy, zakotvenú v zákona č. XXX/XXXX Z. z., pochybnosť o tom, že predmetná koncesná zmluva - Koncesná zmluva o spolupráci pri údržbe a vytvorení parkovacích miest vrátane ich prevádzky, zakladá povinnosť zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, keďže podmienka úhrnu plnení v kalendárnom roku bola novelou zmenená tak, že opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy ( zákona č. XXX/ XXXX Z. z.). Preto pri zmluve, ktorej predpokladaná hodnota koncesie dosahuje sumu X.XXX.XXX,XX eur, musí byť koncesionár zapísaný do registra partnerov verejného sektora obligatórne. Zohľadniac však skutočnosť, že partner verejného sektora postupoval pri zápise do registra v súlade s právnou úpravou v znení účinnom do 31.08.2019, nemožno mu uprieť argumentáciu, v ktorej poukazoval na to, že sa považoval za dobrovoľne zapísaný subjekt do registra partnerov verejného sektora, keď vychádzal čisto z ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase registrácie.

52. Súd sa oboznámil so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010, sp. zn. , zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2011 (rozhodnutie 102), na ktoré poukázal vo svojom podaní označenom ako právne stanovisko účastníkov konania partner verejného sektora a K. dospel k presvedčeniu, že v pomeroch tejto veci nie je spravodlivé ani možné voči partnerovi verejného sektora a ďalším účastníkom tohto konania aplikovať ustanovenia § 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktoré v rozhodnom čase definovali partnera verejného sektora a upravovali finančné limity plnení, obsahovali nepresnosti a nejasnosti. V tejto súvislosti si súd dovoľuje citovať z označeného rozhodnutia nasledovný odsek:

„V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Tak napr. v náleze sp. zn. zo dňa 6. februára 2008 ústavný súd judikoval: „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného (mutatis mutandis , , , , , atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem ( tiež napr. , alebo ).“

53. V nadväznosti na uvedené považoval súd za dôvodné rozhodnúť o zastavení konania.

54. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

56. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa v súlade s návrhmi účastníkov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

58. Podľa , súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

59. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

60. Podľa , ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

61. Podľa , ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

62. Súd nepovažoval návrh oprávnenej osoby na prerušenie konania za dôvodný.

63. Podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv, každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon.

64. Podľa čl. 2 ods. 2 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv, z tohto práva sú prípustné výnimky v prípade menej závažných trestných činov, ktoré ako také kvalifikuje zákon, alebo ak príslušnú osobu súdil v prvom stupni najvyšší súd alebo bola uznaná za vinnú a odsúdená na základe odvolania proti oslobodzujúcemu rozsudku.

65. Vo vzťahu k možnému porušeniu zásady dvojinštančnosti konania podľa § 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z. (ustanovenie § 12 zákona č. XXX/XXXX Z. z. nie je pre toto konanie relevantné) súd uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. ). Kľúčové je preto urobiť záver, či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z., majú trestný charakter. K tejto otázke už zaujal postoj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí vo veci sp. zn. zo dňa 2. apríla 2020, v ktorom sa uvádza, že „, ustanovenia ktorého sa analogicky použijú aj na konanie o pokute podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, ustanovuje v , že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t. j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10 000 eur do 100 000 eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora. V konaní o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora však opravný prostriedok

- odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty môže podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora podať len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Podanie odvolania oprávnenou osobou podľa zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku.“ V odseku 32 Ústavný súd SR uviedol, že „zo subsidiárneho vzťahu k možno vyvodiť, že aplikovanie

ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené.“

66. Súdu je z úradnej činnosti známe, že Krajský súd v Žiline v skutkovo a právne obdobnej veci vychádzajúc z označeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako ÚS SR) č. k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 v spojení s uznesením ÚS SR sp. zn. zo dňa 27. 8. 2020 dospel k záveru, že oprávnená osoba je oprávnená podať odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o pokute priamo na základe § 13 ods. 7 zákona č. XXX/XXXX Z. z., pričom podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. celá jeho výroková časť a k nej sa viažuce odôvodnenie. Súčasne Krajský súd v Žiline v tejto veci odvolávajúc sa na uznesenie ÚS SR č. k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 s poukazom na ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z. a ustanovenie skonštatoval, že proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení pokuty partnerovi verejného sektora, konateľovi partnera verejného sektora, ako aj oprávnenej osobe, je prípustné aj odvolanie podané zo strany partnera verejného sektora a konateľa partnera verejného sektora.

67. Podľa presvedčenia súdu rozhodovať o otázke prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa prináleží súdom vyššieho stupňa, nie súdu prvého stupňa. Odvolací súd - Krajský súd v Žiline, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaniach podaných v konaniach podľa § 12 a 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z. ako súd druhého stupňa, sa už k otázke prípustnosti odvolania vyjadril. Preto argumentácia partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu vo vzťahu k porušeniu princípu dvojinštančnosti konania v tomto momente už nie je aktuálna a ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z. považuje súd za súladné s aj s Dohovorom.

68. K pochybnostiam vysloveným v návrhu na prerušenie konania, či Okresný súd Žilina v týchto prípadoch spĺňa atribúty súdu v zmysle Dohovoru, alebo súd vystupuje ako správny orgán, súd prisvedčuje, že sú situácie, kedy aj Okresný súd Žilina nevystupuje ako súd, ale ako správny orgán - napr. pokiaľ ide o postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy súd postupuje podľa Správneho poriadku. Rovnako sú situácie, kedy súd vystupuje nie ako verejnoprávny orgán, ale ako účastník súkromnoprávnych vzťahov, napr. keď uzatvára kúpnu zmluvu na svoju novú budovu, vystupuje ako odberateľ elektrickej energie a pod. V prípade ukladania pokút podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. však súd jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje zákon č. XXX/XXXX Z. z. odkazom na ( zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Súd teda nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa . To je aj dôvod, prečo nemôže súd pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzovať skutok, za ktorý ukladá pokutu, jeho právnu kvalifikáciu a pod., keďže takáto forma výroku je predpísaná , kde výslovne z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku (na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom konaní, kde právne posúdenie súd v zmysle uvedie nie vo výroku, ale v odôvodnení) a rovnako, že z ustanovenia vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu kvalifikáciu atď. Súd pri ukladaní pokút podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z. nepostupuje podľa zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, keďže v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. výslovne postupuje podľa ustanovení , ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov či trestného súdu. Aj v konaniach podľa zákona o obchodnom registri postupuje súd pri ukladaní pokút podľa zákona o obchodnom registri v zmysle zákona o obchodnom registri podľa . Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa . Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, v ktorých rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb, keď napr. v uznesení sp. zn. z 5. 8. 2020 Najvyšší súd SR uviedol s odkazom na uznesenia sp. zn. zo dňa 11. 3. 2020 a sp. zn. zo dňa 20. 5. 2020, týkajúce sa obdobnej veci, že „rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania, preto nejde o prenesený výkon štátnej správy.“

69. Je teda zrejmé, že Okresný súd Žilina v konaní podľa § 13 zákona č. 315/201 Z. z. nemá postavenie správneho orgánu, ktorý by ukladal administratívnu sankciu, ale je mu daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese.

70. Z uvedeného vyplýva, že súd nedospel k záveru o potrebe obrátiť sa na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania na základe článku 125 ods. 1 písm. a) , aby posúdil súlad namietaných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. s a Dohovorom, pričom súčasne uvádza, že na postup podľa nie sú vzhľadom na rozhodnutie o zastavení konania splnené podmienky. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).