Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Asan/4/2020

Identifikačné číslo spisu: 5019200709 Dátum vydania rozhodnutia: 05.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200709.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): I.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L.W. XXXX/XXB, XXX XX J. - C. Č. D. C., právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 500 743 69, proti žalovanému: Okresný súd Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava č. 28, 010 59 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. -391 zo dňa 30.08.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. -128 zo dňa 5. decembra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“) uznesením č.k. -128 zo dňa 05.12.2019 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa (ďalej ako ,P“) odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - uznesenia č.k. -391 zo dňa 30.08.2019, ktorým podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,,“) uložil o.i. aj žalobcovi pokutu vo výške 10 000,- Eur, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Zároveň krajský súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , ods. 2, ods. 4, , SR, , a Prílohy 2a bod I., bod II. ods. 5 vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhl. č. “), po tom, ako pred meritórnym preskúmaním napadnutého

rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania v správnom súdnictve v zmysle konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia

- uznesenia žalovaného, ktorý v konaní rozhodoval ako registrujúci orgán podľa a v zmysle tohto . Žalovaný v časti „Poučenie:“ účastníkov konania poučil o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie podľa v spojení s , , a , , .

3. Správny súd ďalej uviedol, že v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 107 s. a nasl.), konkrétne, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe správnych žalôb, všeobecne vymedzuje ust. , musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z , podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, ak ho bolo prípustné v správnom konaní využiť a nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa .

4. Podľa dôvodovej správy k register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákona o súdoch. Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrových súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania - ide o formalizované konanie - bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita - aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu .

5. V danom prípade sa podľa správneho súdu žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy ( ), t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené ( ). Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Svedčí o tom okrem iného skutočnosť, že veci, o ktorých sa rozhoduje v rámci , sú prideľované náhodným výberom v zmysle zákona o súdoch, že na procesný postup sa aplikujú civilné procesné kódexy (CSP a ), že veci podľa tohto zákona sú zapisované do registrov súdnej agendy okresného a krajského súdu podľa spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, že proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa ako riadny opravný prostriedok v civilnom procese, ak to osobitný zákon pripúšťa.

6. Podľa krajského súdu neboli splnené podmienky na súdny prieskum kladené na charakter orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a tým ani na charakter napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v prejednávanej veci okresný súd rozhodoval ako správny orgán v oblasti verejnej správy na úseku registra partnerov verejného sektora. Naopak, podľa názoru

správneho súdu okresný súd rozhodoval v rámci trojdelenia štátnej moci ako orgán súdnej moci podľa a nasl. SR. Podľa krajského súdu nebolo na mieste poukazovať na analógiu rozhodovania súdov podľa o slobodnom prístupe k informáciám, pretože v posudzovanom prípade súd rozhodol v rámci jemu zverenej kompetencie ako súdny orgán v konaní podľa civilných procesných predpisov. Správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu podľa , čo má za následok odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa .

7. Záverom správny súd dodal, že v danom prípade nebolo namieste postúpiť vec okresnému súdu so zdôvodnením, že sa jedná o odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, pretože z obsahu správnej žaloby ( ) bolo nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa nejedná o odvolanie podľa ustanovení civilného procesného kódexu, ale o všeobecnú správnu žalobu podľa a nasl. (bod 5. žaloby), v ktorej žalobca odôvodňuje príslušnosť správneho súdu a súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia príslušnými ustanoveniami (body 6. až 13. žaloby), pričom petit žaloby bol formulovaný tiež v zmysle - na zrušenie rozhodnutia podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie (bod 101. žaloby). Okrem toho úradnou činnosťou správneho súdu bolo zistené, že voči uzneseniu napadnutému touto správnou žalobou bolo na Okresnom súde Žilina podané riadne odvolanie v zmysle poučenia uvedeného v napadnutom uznesení súdu, podľa civilného procesného predpisu.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa a a navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podľa sťažovateľa je okresný súd v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia možné považovať za orgán verejnej správy, resp. jeho činnosť na základe ZRPVS vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Podľa o súdoch by mohlo podľa sťažovateľa ísť o tzv. inú činnosť súdu vo veciach stanovených zákonom. Príslušnosť Krajského súdu v Žiline bola preto založená podľa a a napadnuté uznesenie o pokute nespadá pod rozhodnutia vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa .

10. Sťažovateľ namietol, že krajský súd nevyhodnotil úplne zásadnú námietku žalobcu, vo vzťahu k prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného. Absenciu práva sťažovateľa žiadať o súdny prieskum napadnutého rozhodnutia považoval sťažovateľ za obmedzenie jeho práva na prístup k súdu.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 17.02.2020, v ktorom poukázal na § 16 ods. 5 ZRPVS, a to, že v prípade ukladania pokút podľa ZRPVS vystupuje jednoznačne ako nezávislý súd, čo je zrejmé zo skutočnosti, že ZRPVS vo vzťahu k procesnému postupu odkazuje priamo na civilný procesný predpis, preto navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle , kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ).

13. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

15. Podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení

niektorých zákonov na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

16. Kasačný súd preskúmaním kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia, napadnutého rozhodnutia a súdneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané Okresným súdom v Žiline v súdnom konaní podľa § 13 ZRPVS.

17. Kasačný súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi krajského súdu s poukazom na 9. odsek napadnutého uznesenia, kde krajský súd uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy ( ), t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené ( ). Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese.

18. Kasačný súd, poukazujúc na svoje uznesenia sp.zn. zo dňa 11.03.2020 a sp.zn. zo dňa 20.05.2020 týkajúce sa obdobnej veci, obsahujúce konštatovanie, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania, preto nejde o prenesený výkon štátnej správy, zdôrazňuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, svoje úvahy racionálne odôvodnil a vyvodil správne skutkové závery.

19. Vzhľadom na to, že v predmetnej právnej veci sa nejednalo o spôsobilý predmet preskúmania zákonnosti a súčasne napadnuté rozhodnutie nevydal orgán verejnej správy, najvyšší súd podľa kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení s a contrario, keďže žalobca v kasačnom konaní nemal úspech a žalovanému neprináleží náhrada trov kasačného konania, keď nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa v spojení s .

21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.