Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Ek-1535-2022.pdf
PDF · 135.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/1535/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO 47 232 692, o vymoženie 605,46 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1535/2022 zo dňa 30.08.2023 takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1535/2022 zo dňa 30.08.2023 z a m i e t a.
II. V súvislosti s podaním sťažnosti žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/1535/2022 zo dňa 30.08.2023, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, II. výrokom oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, III. výrokom oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a IV. výrokom zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 75,72 eur na účet právneho zástupcu povinného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na § 54a, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Na základe uvedených skutočností mal povinný za nepochybné, že právo uplatnené oprávneným sa premlčalo najneskôr dňa 02.05.2017 (10 rokov odo dňa vydania rozhodcovského rozsudku). Preto týmto ako povinný - dlžník vzniesol námietku premlčania oprávneným uplatneného práva na zaplatenie z exekučného titulu. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania vymáhaného nároku a tým zánik vymáhaného nároku oprávneného, navrhol exekúciu ako nedôvodnú zastaviť v celom rozsahu. Ďalej povinný poukázal na § 53 ods. 3 písm. d), e), f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ako aj na § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Nárok oprávneného je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý bol oprávnenému priznaný rozsudkom rozhodcovského súdu na základe rozhodcovskej doložky, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Zároveň od 01.01.2017 došlo k zániku rozhodcovských súdov, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky komory a rozhodcovské súdu nie sú oprávnené rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný titul je z 02.02.2007, tzn. je potrebné naň aplikovať procesné predpisy účinné v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, tzn. v čase, kedy exekučný titul zo spotrebiteľskej zmluvy na základe rozhodcovského súdu je neprijateľný pre vykonanie exekúcie. Namietal tak rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej bol rozhodcovský súd oprávnený vôbec konať a rozhodovať, a to pre jej neplatnosť z dôvodu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedených skutočností navrhol zastaviť exekúciu z dôvodov, pre ktoré mal byť návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý. Rovnako pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie, ako uviedol vyššie, namietal ich dôvodnosť a výšku, nakoľko ich vznik zavinil oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, hoci mal vedomosť, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, v ktorom neboli preskúmané neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Preto oprávnený je povinný znášať trovy konania sám a jemu ako povinnému nahradiť jeho trovy konania v exekúcii, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho obranou voči nedôvodnej a šikanóznej exekúcii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preukazujúce, že exekučný titul nespĺňa ani podmienky pre vykonanie exekúcie, pre vznesenú námietku premlčania, navrhol, aby bolo vydané nasledovné rozhodnutie: I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina pod č. k. 140EX 425/22 sa v celom rozsahu zastavuje. II. Povinnému sa priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovaného podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, z hodnoty sporu 777,30 eur (605,46 eur + 171,84 eur) s prísl.: 1./ prevzatie príprava vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1) 51,45 eur bez DPH 2./ písomné podanie - návrh na zastavenie exekúcie (§ 13a ods. 1 písm. c), § 10 ods. 1) 51,45 eur bez DPH 3./ režijný paušál v roku 2022 (§ 16 ods. 3) ....á úkon právnej služby 11,63 eur x 2 úkony 23,26 eur bez DPH 4./ DPH 20 % (§ 18 ods. 3) 20 % zo 126,16 eur 25,23 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia ku dňu podania tohto návrhu 151,39 eur s DPH.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu a k zániku vymáhaného nároku doposiaľ nedošlo. V pôvodnej exekúcii, ktorá bola vedená pod sp. zn. 6Er/512/2007, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, následne súdny exekútor vydal dňa 10.05.2022 Oznámenie o ukončení exekučného konania, na základe ktorého oprávnený podal dňa 31.05.2022 opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle § 9. Na základe vyššie uvádzaného sa nemohol stotožniť s tvrdeniami povinného, že nárok je premlčaný. V zmysle uvedeného mal oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby sa na návrh na zastavenie exekúcie povinného neprihliadalo.
4. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.11.2022, sp. zn. 17Ek/1535/2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ povinný uviedol, že nárok oprávneného je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, toto tvrdenie nepreukázal. Povinný taktiež uviedol, že namieta rozhodcovskú doložku, avšak predmetné nepreukázal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že z obsahu exekučného titulu vyplýva, že sa k nároku uplatneného žalobou na rozhodcovskom súde nevyjadril. Žiadny návrh mu nikdy doručený nebol, ani exekučný titul. V rozhodnom období, kedy mal byť exekučný titul vydaný, sa dlhodobo nachádzal v Anglicku, kde bol od r. 2007 do 2010, ani nemohol reálne prevziať žiadnu zásielku. Preto mu nie je zrejmé, ako mohol nadobudnúť exekučný titul - rozhodcovský rozsudok právoplatnosť. Preto namietal účinky a vykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Ide o 15 rokov starú vec, on ani nevie, či si vôbec od oprávneného požičal nejaké peniaze. Už len z výroku exekučného titulu je nesporné, že nárok oprávneného nemôže požívať zákonnú ochranu, keď v rozhodcovskom konaní, bez neho, boli priznané oprávnenému - nebankovej spoločnosti úžernícke úroky z omeškania vo výške 91,25 % ročne. Oprávnený (správne malo byť uvedené povinný) navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo napadnuté uznesenie zmeniť, a teda exekúciu zastaviť a povinnému priznať voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 13.01.2023, sp. zn. 17Ek/1535/2022 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2022, sp. zn. 17Ek/1535/2022 zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Súd mal za to, že je potrebné sa náležite vysporiadať s charakterom vzťahu v základnom konaní (spotrebiteľský, resp. nespotrebiteľský) a následne náležite posúdiť platnosť, resp. namietanú ničotnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v prejednávanej veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2023.
7. Súd na základe Žiadosti zo dňa 14.07.2023 požiadal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. a Slovenskú arbitrážnu a.s. o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu zriadeného v listinnej podobe, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, z dôvodu posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zriaďovateľ uvedeného stáleho rozhodcovského súdu prípisom doručeným súdu dňa 11.08.2023 oznámil, že činnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. bola ukončená v roku 2015 a požadovaný rozhodcovský spis sa už v súčasnosti nenachádza v archíve stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu jeho vyradenia, nakoľko v zmysle interných predpisov zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu uplynula doba uloženia týchto písomností.
8. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať.
9. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý má silu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.“ Na základe exekučného titulu bolo dňa 06.11.2007 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Krutý doručené poverenie, ktorý dňa 13.01.2021 vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie pod sp. zn. EX 12146/10, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pretože uplynula rozhodná doba, a teda exekučné konanie bolo ukončené dňa 04.05.2022. Oprávnený dňa 31.05.2022 doručil súdu opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Teda platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh v lehote jedného roka, riadne pokračoval v exekúcii. Toto dodatočné jednoročné predĺženie premlčacej lehoty sa počíta odo dňa ukončenia exekučného konania. Oprávnený podal opätovný návrh do jedného roka od ukončenia pôvodnej starej exekúcie, pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní nie je premlčaná, a teda riadne pokračoval v exekúcii.
10. Súd sa ďalej zaoberal charakterom sporu a zistil, že povinný bol v návrhu oprávneným označený ako fyzická osoba, menom, priezviskom, rodným číslom. V Upovedomení ako aj v Oznámení o ukončení starej exekúcie bol povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom ako občan SR. A najmä v exekučnom titule bol povinný označený ako fyzická osoba, a to menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Z exekučného titulu mal súd za zrejmé, že sa týka Zmluvy o úvere zo dňa 24.08.2006. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že návrhom na vykonanie
exekúcie sa neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nárok oprávneného je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy a taktiež namietol rozhodcovskú doložku. Exekučný súd za účelom ustálenia charakteru sporu, nakoľko ani oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie a ani povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepredložili spotrebiteľskú zmluvu, a ani spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, požiadal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. a Slovenskú arbitrážnu a.s. o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu zriadeného v listinnej podobe, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, z dôvodu posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zriaďovateľ uvedeného stáleho rozhodcovského súdu prípisom doručeným súdu dňa 11.08.2023 oznámil, že činnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. bola ukončená v roku 2015 a požadovaný rozhodcovský spis sa už v súčasnosti nenachádza v archíve stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu jeho vyradenia, nakoľko v zmysle interných predpisov zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu uplynula doba uloženia týchto písomností. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a zistenia súd mal za to, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom a oprávnený bol v návrhu na vykonanie exekúcie povinný predložiť spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorých by súd posúdil platnosť, resp. namietanú ničotnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
11. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 2 písm. d), § 48 ods. 4 písm. d), § 53 ods. 3 písm. f), § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 196, § 197 ods. 1, § 197 ods. 2, § 198 ods. 2, § 199a ods. 1, § 199c ods. 1, § 199c ods. 2, § 199d ods. 1 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 6, § 7 ods. 1, § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 a § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.
14. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde), nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany.
15. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: E., F. - A., B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl..
16. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť). Oprávnený sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva, ktorú povinný uzatvoril, bola zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Obchodný zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ,,Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie zrušil. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov sťažnostného konania.
18. Povinný sa k sťažnosti oprávneného napriek výzve súdu zo dňa 21.02.2024, ktorá bola doručená jeho právnemu zástupcovi dňa 21.02.2024, nevyjadril.
19. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
21. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
22. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
23. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
25. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
26. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a viazaný dôvodmi a rozsahom sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
29. V prejednávanej veci je exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vymoženia svojej pohľadávky, rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 2672/07 zo dňa 02.05.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Martinom Krakovským. Povinný sa dôvodiac spotrebiteľským charakterom zmluvy domáha zastavenia exekúcie z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
30. V prvom rade je potrebné uviesť, že materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa 26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2019 a sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011). Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011, č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v prípade námietky povinného oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, resp. v neskoršom štádiu exekúciu zastaviť, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
31. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku).
32. Východiskom pre prieskumnú právomoc exekučného súdu v zmysle vyššie uvedeného je spotrebiteľský charakter vzťahu. V danej veci právny vzťah medzi oprávneným a povinným založila zmluva o úvere č. 5860132 uzavretá dňa 24.08.2006, pričom exekučný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný je v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy je potrebné vychádzať z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008, ktorý stanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá
neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne je exekučnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto úvery pravidelne. Uvedené tak exekučný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa ako absolútny obchod spravuje len ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Sťažnostný súd tak uzatvára, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, čo nutne vedie k povinnosti exekučného súdu preskúmania právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporu.
33. Z exekučné titulu, oprávneným predloženej zmluvy o úvere ako aj z vyjadrení oprávneného je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť dohodnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a v zmysle ktorej sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
34. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 5860132 uzavretej dňa 24.08.2006, ktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala len na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Aj keď oprávnený súdu nepredložil VPPÚ, čím neuniesol dôkazné bremeno, súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tieto neboli zmluvnými stranami podpísané. Exekučný súd má preto za to, že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere s odkazom na VPPÚ, je zrejmé, že VPPÚ používané oprávneným nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VPPÚ nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ. Aj keď boli VPPÚ podľa oprávneného na druhej strane zmluvy o úvere, ako vypláva aj vyjadrenia oprávneného a súdu je aj z jeho činnosti známe, táto časť listiny podpísaná nebola, pričom strana, na ktorej je zmluva o úvere a plnomocenstvo, je podpísaná dlžníkom dvakrát, a to jednak pri podpise samotnej zmluvy o úvere a jednak pri potvrdení o prevzatí peňažnej hotovosti. Nie je preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli. Uvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného je uvedené v texte zmluvy nevýrazne, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to
bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase. Následné tvrdenia oprávneného o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný súd nezaoberal.
35. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, resp. vyhovie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci súd po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere zistil, že exekúcia je neprípustná, nakoľko sa vykonáva na základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 2672/07 zo dňa 02.05.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, čo je v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto bolo potrebné exekúciu zastaviť a sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť.
36. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd predovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a plne rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“ či uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“
37. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1535/2022 zo dňa 30.08.2023 zamietol.
38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanou sťažnosťou, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, keď oprávnený nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnený nebola v konaní o sťažnosti úspešný a povinnému, ktorému možno prisúdiť plný úspech vo veci, nárok nepriznal, nakoľko povinnému žiadne účelne vynaložené trovy v sťažnostnom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.