Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-67-2021.pdf
PDF · 212.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie č. 134, 962 34 Tŕnie, IČO: 37 897 951, za účasti intervenientov na strane žalovaného 1/ Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/38/2019-307 z 18. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým žalobu žalobcov voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II., III. a IV. výroku o nároku žalovaného a intervenientov 1/ a 2/ na náhradu trov konania proti žalobcom mení tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému, intervenientovi 1/ a intervenientovi 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % každému zvlášť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.
III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému, intervenientovi 1/ a intervenientovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % každému zvlášť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom z 18. mája 2021 súd prvej inštancie zamietol žalobu oboch žalobcov voči žalovanému v celom rozsahu a žalovanému aj intervenientom 1/ a 2/ na strane žalovaného priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia si žalobcovia uplatňovali voči žalovanému náhradu škody vo výške 30 000,- € každý zvlášť na tom skutkovom základe, že žalovaný zastupoval žalobcov v spore vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 (ďalej aj „vec sp. zn. 8C/173/2011“ alebo „konanie sp. zn. 8C/173/2011“) ako advokát; tento nesprávnymi procesnými úkonmi zavinil, že žaloba žalobcov v konaní sp. zn. 8C/173/2011 bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. V tomto konaní sa žalobcovia domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy proti viacerým subjektom za skutok, ktorý sa stal 23.06.2008, kedy príslušník policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej prišla o život vodička L. P. (dcéra žalobcov L. M. a U. M.) a maloletý L. P. (vnuk žalobcov L. M. a U. M.). Procesným podaním JUDr. Emila Vaňku ako advokáta žalobcov L. M. a U. M. v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX bola vzatá späť žaloba proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (v súlade s označením tohto subjektu stranami sporu bude odvolací súd Slovenskú republiku, za ktorú malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky označovať aj odvolací súd), zároveň navrhnutá zmena žaloby, o ktorej rozhodol Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uznesením z 26. januára 2015. JUDr. Emil Vaňko ako advokát žalobcov vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uskutočnil úkon späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky napriek tomu, že už na pojednávaní dňa 12.06.2012 mal vedomosť o tom, že podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011 zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcom v konaní sp. zn. 8C/173/2011 zaťažuje Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra SR. Po pripustení zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.01.2015 prevzala zastupovanie žalobcov vo veci sp. zn. 8C/173/2011 advokátka F.. W. R., ktorá opäť rozšírila žalobu o náhradu škody na Slovenskú republiku, v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. O rozšírení žaloby rozhodol vo veci sp. zn. 8C/173/2011 Okresný súd Zvolen dňa 20.11.2015, čo už ale vplyv na výsledok konania nemalo, keď Okresný súd Zvolen na dôvodne vznesenú námietku premlčania prihliadol a žalobu vo veci sp. zn. 8C/173/2011 zamietol s odôvodnením, že pasívna vecná legitimácia zodpovedného subjektu za škodu vzniknutú žalobcom bola jednoznačne preukázaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/94/2010-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/268/2011-171, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Sudca JUDr. Peter Banský rozhodujúci vo veci sp. zn. 8C/173/2011 za logicky nevysvetliteľné označil konanie právneho zástupcu žalobcov (JUDr. Emila Vaňku), ktorý vzal späť žalobu voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. 1.2 Žalovaný, aj obaja intervenienti na strane žalovaného vzniesli v konaní námietku premlčania majúc za to, že sa žalobcovia o vzniku škody dozvedeli z uznesenia Okresného súdu Zvolen o pripustení zmeny žaloby na základe späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR a premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) začala žalobcom plynúť najneskôr 26.01.2015 a uplynula 26.01.2017 pred podaním žaloby. Tomuto tvrdeniu žalobcovia oponovali tým, že sa o vzniku škody dozvedeli len vyhlásením rozsudku vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/173/2011 z 28.01.2017. 1.3 Skutkový stav, ktorý vo veci posudzoval popísal súd prvej inštancie tak, že žalovaný ako advokát poskytoval žalobcom právne služby vo veci sp. zn. 8C/173/2011 u Okresného súdu Zvolen, kde sa žalobcovia domáhali domnelého nároku na zaplatenie sumy 60 000,- €. Toto konanie bolo skončené v neprospech žalobcov a žaloba bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. 1.4 Uplatnený nárok v tomto konaní posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) o zodpovednosti advokáta klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, ustanovenia § 18 zákona o advokácii o povinnostiach advokáta, ustanovenia § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho dĺžku premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobu o náhradu škody v prejednávanej veci sp. zn. 12C/38/2019 zamietol súd prvej inštancie z dvoch dôvodov. Vyplýva to z bodu 14 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie označil uplatnený nárok v tomto konaní za domnelý a v celom rozsahu premlčaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcami tvrdená škoda neexistuje. Existenciu domnelej škody založili žalobcovia iba na tvrdení, že ak by bola pasívna vecná legitimácia vo veci sp. zn. 8C/173/2011 určená riadne a včas, boli by žalobcovia vo veci sp. zn. 8C/173/2011 úspešní v celom rozsahu. Výška domnelej škody tak má korešpondovať so žalovanou sumou v konaní sp. zn. 8C/173/2011. Takúto argumentáciu žalobcov nepovažoval súd prvej inštancie za kvalifikované preukázanie vzniknutej škody. Žalobcovia boli v konaní povinní preukázať, že v prípade včas a správne určenej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo veci sp. zn. 8C/173/2011 by boli v tomto konaní plne úspešní. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje, že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných subjektov. Podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby je náležité preukázanie nároku čo do existencie vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy. Nesprávne určený okruh vecne legitimovaných subjektov ešte nevytvára škodu v majetkovej sfére žalobcov. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcami tvrdená škoda neexistuje. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie neuplatnili nárok voči žalovanému v tomto konaní včas. Stotožnil sa s obranou žalovaného a intervenientov na jeho strane, že dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia doba (vyplýva to z odôvodnenia na str. 8, kde okresný súd
replikuje vyjadrenie intervenienta 2/ o plynutí premlčacej doby v rozsahu troch rokov od 26.01.2015 do 26.01.2018) na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému začala plynúť najneskôr dňa 26.01.2015, kedy v konaní sp. zn. 8C/173/2011 pripustil Okresný súd Zvolen zmenu žaloby na základe späťvzatia žaloby žalovaným voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žaloba v tejto veci bola na súd podaná až 28.11.2011 po uplynutí premlčacej doby. 1.5 I keď vo výroku I. súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov iba voči žalovanému, v dôvodoch rozhodnutia sa zaoberal aj tým, ktorý z intervenientov poisťoval zodpovednosť advokáta za škodu v období, kedy mala byť žalobcom škoda spôsobená. Z vyjadrení intervenientov súd prvej inštancie zistil, že intervenient 1/ Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave bola poisťovateľom žalovaného v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 na základe poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX v znení jej dodatkov. S účinnosťou od 01.01.2016 poistný vzťah medzi žalovaným a intervenientom 1/ zanikol. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie mal žalovaný od 01.01.2016 uzavreté s intervenientom 2/ na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 07.12.2015. V poslednej časti bodu 14 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené, že: „žalobu žalobcov A, B (odvolací súd označuje žalobcov arabskými číslami 1/ a 2/) voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, tým pádom zamietol žalobu z tých istých dôvodov aj voči intervenientovi I/ a voči intervenientovi II/ (odvolací súd intervenientov označuje arabskými číslami 1/ a 2/). 1.6 Po podaní odvolania žalobcov vydal Okresný súd Zvolen dopĺňací rozsudok č. k. 12C/38/2019-36 dňa 13. júla 2021 s výrokom: „Súd žalobu žalobcov A/, B/ voči intervenientovi I/, intervenientovi II/ v celom rozsahu zamieta“. Vydanie dopĺňacieho rozsudku odôvodnil tým, že v rozsudku č. k. 12C/38/2019-307 z 18. mája 2021 opomenul súd výrok o zamietnutí žaloby voči intervenientom 1/ a 2/. 1.7 Výroky I., II. a III. napadnutého rozsudku č. k. 12C/38/2019-307 z 18. mája 2021 o nároku žalovaného a intervenientov 1/ a 2/ na strane žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % odôvodnil súd prvej inštancie iba s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a ich plným úspechom v konaní.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia, ktorí svoju nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie opreli o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku vytýkajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za ďalšiu vadu rozsudku súdu prvej inštancie označili nedostatok odôvodnenia rozsudku, keď podstatnú časť rozhodnutia tvorí opis prednesov a vyjadrení strán sporu a samotné meritórne zdôvodnenie rozhodnutia sa nachádza iba v bode 14; rozsudok okresného súdu má síce nadpis „Odôvodnenie“, avšak v tejto časti rozsudku okrem chronologického zhrnutia veci a citácie zákonných ustanovení jasné a výstižné vysvetlenie ako súd posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy v odôvodnení absentuje. Rozsudok súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za zmätočné, nezrozumiteľné, bez akéhokoľvek odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol súd prvej inštancie vedený. Ide o vadu, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Z tohto textu odôvodnenia je zrejmé, že žalobcovia uplatňujú aj tretí odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. 2.1 V ďalšej časti odvolania zopakovali žalobcovia, na základe akých skutočností sa domáhajú od žalovaného náhrady škody (opis žaloby a textu vyjadrenia z 15.07.2020 z veci 12C/38/2019); vyjadrujú sa k nároku na ochranu osobnosti, ktorého zložkou je aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý im mal vzniknúť v dôsledku konania príslušníka policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 23.06.2008, kedy pri dopravnej nehode zavinenej príslušníkom policajného zboru zahynula dcéra žalobcov L. P. a ich vnuk maloletý L. P., bez polemiky s názorom súdu prvej inštancie, že posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu a že pri posúdení náhrady nemajetkovej ujmy sa má vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Zrejme v súvislosti s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v odôvodnení rozhodnutia, že „žalobcovia v konaní nepreukázali reálny vznik škody v ich majetkovej sfére. Existenciu domnelej škody založili iba na tvrdení, že ak by bola pasívna vecná legitimácia určená v spornom konaní riadne a včas, boli by úspešní v celom rozsahu. Výška domnelej škody tak má korešpondovať so žalovanou sumou v spornom konaní. Takúto argumentáciu nemožno považovať za kvalifikované preukázanie vzniknutej škody. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje, že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných subjektov. Podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby je náležité preukázanie nároku čo do
existencie, vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy“ vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal žalobcami navrhnutý dôkaz vypočuť zákonného sudcu, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 8C/173/2011 ani v dôvodoch rozhodnutia nezdôvodnil, prečo žalobcami navrhnutý dôkaz nevykonal. 2.2 Žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania zo strany žalovaného a intervenientov na jeho strane bola vznesená dôvodne. Pri práve na náhradu škody je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna; začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnych skutočností bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného „o bezdôvodnom obohatení“. Pri subjektívnej premlčacej dobe ustanovenie § 106 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody podľa § 106 ods. 2 OZ premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V prípade subjektívnej premlčacej doby je teda začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo ku škode a o osobe, ktorá škodu spôsobila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 106 ods. 1 OZ. Tento názor je potvrdený v desiatkach rozhodnutí najvyšších súdnych autorít. 2.3 O skutočnosti, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá sa žalobcovia 1/ a 2/ dozvedeli až pri vyhlásení rozsudku č. k. 8C/173/2011-312 dňa 28.11.2017 a následne z jeho písomného odôvodnenia, v ktorom je v bode 26 výslovne uvedené, že právny zástupca žalobca JUDr. Emil Vaňko uskutočnil úkony pre súd nepochopiteľné, že vzal späť žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktorej pasívna vecná legitimácia v súvislosti so smrťou L. P. a L. P. bola už ustálená v konaní u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 14C/94/2010. Ak žalobcovia podali v tejto veci sp. zn. 12C/38/2019 proti žalovanému žalobu o náhradu škody dňa 27.11.2019, urobili tak v zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, teda včas. 2.4 Nesprávne je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku intervenientov 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie ani rozhodnutie o trovách konania neodôvodnil zrozumiteľne. Na strane žalovaného vystupovali dvaja intervenienti, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania podľa strohého odôvodnenia z dôvodu, že mali v spore úspech v celom rozsahu. V konaní bolo zistené, že žalovaný mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácie v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 s intervenientom 1/ Wüstenrot poisťovňou, a. s. Bratislava a od 01.01.2016 tento poistný vzťah zanikol a v tomto období mal žalovaný dojednané poistenie u intervenienta 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave. Ak súd prvej inštancie ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 26.01.2015, kedy súd vo veci sp. zn. 8C/173/2011 pripustil zmenu žaloby na základe procesného úkonu žalovaného o späťvzatí žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a v čase podania žaloby vo veci 12C/38/2019 bol nárok premlčaný, „tak v zmysle týchto záverov bolo namieste priznať náhradu trov konania len intervenientovi 1/, s ktorým mal žalovaný v tomto období uzatvorenú poistnú zmluvu, resp. odôvodniť, prečo priznal náhradu trov konania aj intervenientovi 2/, s ktorým žalovaný ku dňu 26.01.2015 poistnú zmluvu uzatvorenú nemal“. 2.5 Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % aj žalovanému, ktorý je označený ako: F.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Bystrický rad 11, Zvolen. Žalobcovia vo vyjadrení k námietke žalovaného, podľa ktorej „žalobcovia v žalobe neoznačujú žalovaného ako podnikateľa - advokáta. Je preto nevyhnutné zisťovať, či požadujú náhradu podľa advokátskych predpisov alebo podľa občianskoprávnych predpisov a či je prípadne potrebné zistiť poisťovňu advokátskej komory ku dňu vzniku škodovej udalosti a doručiť jej príslušné dokumenty včítane žaloby a umožniť jej vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi“ opravili označenie žalovaného tak, že správne má byť žalovaný označený ako JUDr. Emil Vaňko, advokát, IČO: 37 897 951, so sídlom Tŕnie č. 134 zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod č. 1325. Žalobcovia teda nežalovali fyzickú osobu JUDr. Emila Vaňka, ale advokáta JUDr. Emila Vaňka, preto je pre žalobcov 1/ a 2/ nepochopiteľný a nezrozumiteľný postup súdu prvej inštancie, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. 2.6 Rozhodnutie o trovách konania považujú žalobcovia za rozporné s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobcom 1/ a 2/ bola poskytnutá bezplatná právna pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci a bolo možné vo veci aplikovať ustanovenie § 257 C. s. p. a úspešným stranám náhradu trov konania nepriznať. 2.7 Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný ohodnotil vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov rozsudok súdu prvej inštancie ako spĺňajúci zákonné kritériá. K tvrdeniam žalobcov, že žalovaný vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uskutočnil nesprávne právne kroky (vzal žalobu späť proti jednému zo žalovaných, čo malo byť nesprávne, lebo práve tento mal mať v konečnom dôsledku podľa výsledkov dokazovania pasívnu legitimáciu) žalovaný uviedol, že žalobcovia v decembri 2014 vypovedali žalovanému plnú moc. Následne si vyzdvihli spisový materiál, v dôsledku čoho žalovaný už nemohol do súdneho konania zasahovať. Za právneho zástupcu si žalobcovia zvolili advokátku F.. W. R., ktorá podaním z 21.09.2015 navrhla zastaviť konanie voči žalovanému 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a požiadala o možnosť rozšíriť žalobu o žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, čo pripustil súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/173/2011-271 z 20. novembra 2015, resp. uznesením z 20. januára 2016 č. k. 8C/173/2011-274. Žalovaný sa domnieva, že po vypovedaní plnej moci nemala právna zástupkyňa rozširovať žalobu, ale podať opravný prostriedok proti uzneseniu z 26.01.2015 č. k. 8C/173/2011-237 a tak malo byť konvalidované rozhodnutie v tomto štádiu konania. Ďalej uvádzal, že žalobca L. M. nespolupracoval so žalovaným ako právnym zástupcom vo veci sp. zn. 8C/173/2011 a neposkytol mu pre svoj prípad takmer žiadne doklady a informácie. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15C/268/2011 nemal žalovaný k dispozícii. Inak by bol už v žalobe vo veci sp. zn. 8C/173/2011 označil iba jedného účastníka konania a nemusel „typovať z okruhu“. Žalobcovia naliehali, aby sa znížil okruh účastníkov po tom, ako vo veci sp. zn. 8C/173/2011 boli zaviazaní na náhradu trov konania protistrane. Žalovaný iba plnil pokyny žalobcov a postupoval úsporne (znižoval počet žalovaných). Žalobcovia neposkytli žalovanému indíciu, koho chcú vo veci sp. zn. 8C/173/2011 žalovať. 3.1 K námietkam žalobcov, že konajúci súd vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nepredvolal ako svedka sudcu JUDr. Petra Banského, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 8C/173/2011 žalovaný uviedol, že sudca Banský nie je svedkom, ale štátnym orgánom, preto nevidí dôvod vypočúvať ho na pojednávaní. Žalobcom nevznikla škoda, v samotnom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia neposkytovali dôkazy o dôvodnosti nároku, so žalovaným nespolupracovali, tak by v tomto konaní zrejme ani neboli úspešní. 3.2 K tej časti odvolania, kde žalobcovia vytýkali súdu, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žalovanému žalovaný dôvodil, že je podnikateľom, ktorý si slobodne zvolil na právne zastupovanie advokáta a tento poveril niektorými úkonmi aj koncipienta. Právne zastúpenie advokáta zvoleným advokátom je podľa neho v súlade so zákonom a súdnou praxou. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Intervenient 1/ na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že námietku premlčania vzniesol už pri svojom prvom úkone dňa 24.06.2020 a zotrval na názore, že uplatnený nárok v tomto konaní je premlčaný, nepreukázaný a nedôvodný. Opakoval, že žalobcovia získali vedomosť o tom, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá už z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, ktorým bola pripustená zmena žaloby na základe späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 26.01.2015 a uplynula 26.01.2017. Tvrdenie, že sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli o vzniku škody až vyhlásením rozsudku Okresného súdu Zvolen dňa 28.11.2017 č. k. 8C/173/2011-312 je zavádzajúce. Žalobcom počas konania (8C/173/2011) nič nebránilo v tom, aby sa oboznamovali s jeho priebehom. 4.1 Žalobcovia nepreukázali vznik škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre dôvodne vznesenú námietku premlčania a že domnelá škoda nevznikla. Žalobcovia sa v priebehu konania žiadnym spôsobom nesnažili upresniť, z čoho vychádzali pri určení výšky škody v celkovej sume 60 000,- €. Nárok odôvodnili iba neurčitým konštatovaním o eventuálnom úspechu v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/173/2011, v ktorom si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 4.2 S názorom žalobcov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené intervenient 1/ nesúhlasil. Súd prvej inštancie riadne vyčerpávajúcim spôsobom určil dôvody, na základe ktorých žalobu zamietol. Súd je povinný sa vysporiadať iba s takými právnymi a skutkovými okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie významné. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie stotožnil s právnou argumentáciou niektorej zo strán sporu nemôže mať za následok vadu rozhodnutia v podobe nedostatku odôvodnenia, ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Ak sa strana úspešne dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo priznať. Prioritu má v zmysle rozhodovacej praxe súdov posúdenie námietky premlčania. 4.3 Žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch zákonného sudcu z veci sp. zn. 8C/173/2011. Výsluch zákonného sudcu v inom súvisiacom konaní je prinajmenšom neštandardným výberom dôkazného prostriedku. Intervenient 1/ sa domnieva, že dôvodom výsluchu
sudcu malo byť zodpovedanie otázky, či by boli žalobcovia úspešní v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Na zistenie tejto skutočnosti je však výsluch zákonného sudcu neprípustný. Sudca nie je povinný stranám sporu oznamovať, akým spôsobom by rozhodol v inom súvisiacom konaní. Takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť a výsluch sudcu ako svedka vykonať. Výsluch sudcu by bol neúčelný a nehospodárny. V prípade absencie námietky premlčania by musel súd v tejto veci potenciálny úspech žalobcov vyriešiť ako predbežnú otázku. Aj bez výsluchu navrhnuté svedka JUDr. Banského bol skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu. 4.4 Aplikácia § 257 C. s. p. v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu výnimočných okolností, tie v tejto veci splnené nie sú. Prípadná aplikácia § 257 C. s. p. by bola z pohľadu intervenienta 1/ na strane žalovaného nespravodlivá. Poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žalobcom ešte neznamená, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 C. s. p. 4.5 Intervenient 1/ na strane žalovaného navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
5. Odvolacie námietky žalobcov obsiahnuté v odvolaní podľa názoru intervenienta 2/ nekorešpondujú so skutkovým a právnym stavom veci. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok v náležitom a predpokladanom rozsahu zo všetkých zákonom požadovaných hľadísk. Žalovaný spolu s intervenientom 1/ a intervenientom 2/ od začiatku súdneho konania namietali premlčanie uplatneného nároku, z tohto dôvodu sa prioritne musel súd vysporiadať s touto námietkou. Intervenient 2/ sa stotožňuje s názorom súdu, že nárok uplatnený v tomto konaní je premlčaný. K udalosti, z ktorej vznikla žalobcom domnelá škoda došlo 26.01.2015, keď okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 8C/173/2011, ktorým pripustil zmenu žaloby. Od tohto dátumu začala plynúť objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula za tri roky, teda 26.01.2018. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobcov, že sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedeli až pri vyhlásení rozsudku č. k. 8C/173/2011-312 z 28.11.2017. V právnom poriadku Slovenskej republiky platí, že objektívna premlčacia doba konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá môže plynúť najneskôr spolu s objektívnou premlčacou dobou. Ak by sa aj žalobcovia dozvedeli o vzniku škody neskôr (čo intervenient 2/ popiera), právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna premlčacia doba nemá v tomto prípade žiadny právny význam. 5.1 Súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevykonal žalobcami navrhnutý dôkaz vypočuť sudcu JUDr. Petra Banského. Bolo by totiž v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, ak by súd predmetný dôkaz vykonal aj napriek tomu, že nárok žalobcov už skôr posúdil ako premlčaný. Okrem toho nie je intervenientovi 2/ známe, aké skutočnosti mali byť výsluchom svedka JUDr. Banského preukázaného. 5.2 Intervenient 2/ sa nestotožňuje s názorom žalobcov ohľadne existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal súd priznať intervenientovi 2/ náhradu trov konania. Zdôraznil, že žaloba žalobcov bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, pričom žalobcovia boli od samotného začiatku súdneho konania zastúpení advokátom, teda osobou, ktorá disponuje kvalifikovaným právnym vzdelaním. Pokiaľ sa žalobcovia aj napriek uvedenému rozhodli podať na súd žalobu, riskovali tým neúspech v spore. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať, že žalobcom bola priznaná bezplatná právna pomoc Centrom právnej pomoci. Intervenient 2/ nesúhlasí s názorom žalobcov, že pokiaľ súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 26.01.2015, tak bolo namieste priznať náhradu trov konania len intervenientovi 1/. Od samého začiatku konania bolo medzi stranami sporné, kedy nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody a teda či v období, kedy mal žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu s intervenientom 1/ alebo intervenientom 2/. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyzval na vstup do konania oboch intervenientov, pretože sa v tom čase nedalo jednoznačne určiť, ktorý z intervenientov má právny záujem na výsledku sporu. Za podstatné intervenient 2/ považuje, že súd prvej inštancie najprv sám bez akéhokoľvek dispozičného úkonu spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group (a bez jej prejavenej vôle) priznal predmetnej spoločnosti postavenie intervenienta 2/ v tomto konaní. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. až následne podaním z 20.11.2020 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného, keď mala za to, že v prípade, ak súd posúdi, že domnelá škoda žalobcov vznikla po dátume 01.01.2016, tak bude mať nepochybný záujem na výsledku tohto sporu. Intervenient 2/ od svojho vstupu do konania konal v súlade so zásadou hospodárnosti konania, robil iba nevyhnutné úkony na bránenie práva žalovaného a nezúčastňoval sa pojednávaní, len aby zbytočne nenavyšoval trovy konania. Súd postupoval správne, keď intervenientovi 2/ nárok na náhradu trov konania priznal.
5.3 Intervenient 2/ navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 12C/38/2019-307 ako vecne správny a priznal intervenientovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky vymedzené v § 385 ods. 1 C. s. p. pre nariadenie odvolacieho pojednávania splnené neboli. Skutkový stav zistil súd prvej inštancie správne, preto nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené spôsobom a rozsahom umožňujúcim prieskum jeho správnosti odvolacím súdom, o čom svedčí aj argumentácia žalobcov v odvolaní a žalovaného a intervenientov na jeho strane vo vyjadreniach v odvolacom konaní, ktorí rovnako ako odvolací súd porozumeli, z akého dôvodu zamietol súd prvej inštancie žalobu - pre dôvodne vznesenú námietku premlčania a nepreukázanie vzniku škody žalobcami v dôsledku nesprávnych úkonov žalovaného ako právneho zástupcu žalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. f) Civilného sporového poriadku neobstoja. 6.1 Vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 18 ods. 1, 2 a § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. Žalovaný ako advokát zastupoval žalobcov v spore sp. zn. 8C/173/2011 pred Okresným súdom Zvolen, správne teda súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovaného za žalobcami tvrdený vznik škody podľa ustanovenia § 26 zákona o advokácii. Základom zodpovednosti advokáta za škodu svojmu klientovi je porušenie povinností a povinnej miery odbornej miery starostlivosti, na ktorú je povinný podľa § 18 zákona o advokácii. Odvolací súd odlišne posudzuje dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovaným a intervenientami na jeho strane, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo výroku. Ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku napriek tomu, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Odvolací súd nesúhlasí iba s tou časťou odôvodnenia súdu prvej inštancie, kde vyslovil okresný súd názor, že žaloba o náhradu škody voči advokátovi bola podaná po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1, 2 OZ (z dôvodov ako bude vysvetlené nižšie); za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného ako advokáta vo veci sp. zn. 8C/173/2011 nepreukázali, z tohto dôvodu nemohli byť v tomto spore o náhradu škody voči žalovanému úspešní.
7. Vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému ako advokátovi poskytujúcemu žalobcom právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 odvodzujú žalobcovia z tej skutočnosti, že žalovaný ako právny zástupca žalobcov vzal vo veci sp. zn. 8C/173/2011 späť žalobu voči pasívne vecne legitimovanému subjektu (Slovenskej republike, za ktorú malo konať Ministerstvo vnútra SR), ktorý po opätovnom rozšírení žaloby novozvolenou právnou zástupkyňou F.. W. R. vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prospech žalobcov (každému zvlášť po 30 000,- €) zamietnutá. Žalobcovia sú presvedčení, že nebyť dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou Slovenskou republiku, za ktorú konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, boli by v spore o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € (každý zvlášť) úspešní. Toto presvedčenie v nich vyvolalo odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-312 z 28.11.2017, kde sudca prejednávajúci vec JUDr. Peter Banský za nepochopiteľné označil podania pôvodného právneho zástupcu žalobcov JUDr. Emila Vaňku, ktorými vzal späť žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR, aj keď v inom konaní na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/94/2010 bola jednoznačne ustálená zodpovednosť Slovenskej republiky, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za škodu vzniknutú žalobcom L. M. a U. M. v súvislosti so smrteľnou nehodou, účastníkom ktorej bola L. P. a L. P..
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/173/2011 odvolací súd zistil, že dňa 23.06.2011 podali na Okresný súd Zvolen žalobu L. M., X. P., nar. XXXX, X. P., nar. XXXX, všetci traja právne zastúpení advokátom JUDr. Emilom Vaňkom proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Q. W., bytom C. nad A. a Slovenskej republike, v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o „finančné náhrady v dôsledku usmrtenia, ušlého zisku, nemajetkovej ujmy a pozostalostnej úrazovej renty“. V spise je založená dohoda o plnomocenstve uzavretá 29.03.2011 medzi L. M. a advokátom F.. Emilom Vaňkom vo veci „uplatnenia nárokov na náhradu škodu, majetkovej a nemajetkovej ujmy ako pozostalého poškodených proti odsúdenému Q. W. a voči jeho zamestnávateľovi Ministerstvu vnútra SR a jemu podriadeným zložkám z dôvodu usmrtenia jeho dcéry L. P. a vnuka L. P. zavinenou účasťou na dopravnej nehode dňa
23.06.2008 medzi obcami Zvolen a Zvolenská Slatina v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/205/2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/331/2010“. Podľa návrhu rozsudočného výroku sa v tomto konaní žalobca L. M. spoločne s ďalšími dvomi žalobcami X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX domáhal voči označeným žalovaným spoločne a nerozdielne náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- € za zásah do súkromia a rodinných vzťahov smrťou dcéry, bývalej manželky a vnuka. Na deň 12.06.2012 bolo nariadené pojednávanie vo veci samej, ktorého sa zúčastnil advokátsky koncipient JUDr. Emila Vaňku X.. S. X. ako zástupca žalobcov 1/ až 3/ a okrem žalovaných a ich zástupcov aj vedľajší účastník na strane žalovaných spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, ktorý vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že sa poistné krytie na tento nárok nevzťahuje a predložil aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011 za účelom preukázania, že nároky súvisiace s pohrebnými trovami už boli riešené vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/94/2010. Keďže na pojednávaní boli vznesené námietky pasívnej vecnej legitimácie, pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi žalobcov na vyjadrenie sa k pasívnej vecnej legitimácii účastníkov. Na č. l. 112 spisu je pripojená kópia dovolania žalovaného 1/ zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010 Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011, s ktorým bol právny zástupca žalobcov oboznámený, čo je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.09.2012, kde za JUDr. Emila Vaňku znovu konal advokátsky koncipient X.. S. X., ktorý poukázal na to, že sa na Najvyššom súde SR v rámci dovolacieho konania bude riešiť otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011, na čo bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom zisťovania, kto je pasívne vecne legitimovaný v konaní v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011. Po odpadnutí prekážky (späťvzatie dovolania a zastavenie dovolacieho konania) pokračoval súd v konaní. Na treťom pojednávaní dňa 28.05.2014 X.. S. X. zastupujúci právneho zástupcu žalobcov JUDr. Emila Vaňku oznámil súdu, že mieni vziať čiastočne späť žalobu tak, že predmetom konania zostane iba nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- € a to bolo dôvodom odročenia pojednávania na 09.09.2014. Žalobkyňa U. M. vstúpila do konania sp. zn. 8C/173/2011 až dňa 26.06.2014 a podľa splnomocnenia z 23.06.2014 si za právneho zástupcu vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 zvolila tiež JUDr. Emila Vaňku, advokáta. Predmet konania, v ktorom má advokát zastupovať klientku je vymedzený len ako vec OS Zvolen č. k. 8C/173/2011. Práve týmto podaním datovaným 24.06.2014, doručeným Okresnému súdu Zvolen 26.06.2014 vzal právny zástupca žalobcov späť žalobu proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky a Slovenskej republike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky s tým, že o späťvzatí žaloby proti žalovanému Q. W. už súd rozhodol samostatným uznesením. Tento úkon právny zástupca žalobcov zopakoval aj v ďalšom podaní z 21.08.2014 označenom ako 2. doplnenie a zmena návrhu, ktoré vyhodnotil Okresný súd Zvolen ako nezrozumiteľné, vady ktorého odstraňoval výzvou vo forme uznesenia č. k. 8C/173/2011-217 z 25. augusta 2014. O zastavení konania voči pôvodne žalovanému 2/ Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8C/173/2011-228 z 24. septembra 2014 až na základe tretej doplnenej žaloby a žiadosti o pripustenie zmeny žaloby, v ktorom podaní žalobcovia už tretíkrát zopakovali, že berú späť žalobu voči „obžalovanému“ Slovenskej republike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Na uznesení č. k. 8C/173/2011-228 z 24. septembra 2014 je vyznačená právoplatnosť dňom 22.10.2014 potom, ako toto rozhodnutie prevzal zástupca žalobcov JUDr. Emil Vaňko, žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a vedľajší účastník na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Zvolen. Žalobcovia X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX uznesenie z 24. septembra 2014 neprevzali a pokyn na doručenie tohto uznesenia žalobcom L. M. a U. M. zo spisu nevyplýva. Vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nebolo objasnené, z akého dôvodu počítajú beh premlčacej doby žalovaný a intervenienti na jeho strane odo dňa 26.01.2015, kedy rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8C/173/2011-237 už len vo veci žalobcov L. M., X. P., nar. XXXX, X. P., nar. XXXX, U. M., všetci zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky o pripustení zmeny žaloby tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude zaviazané na náhradu nemajetkovej ujmy po 30 000,- € žalobcom L. M., U. M., 60 000,- € žalobcovi X. P., nar. XXXX a 100 000,- € žalobcovi X. P., nar. XXXX. Podľa doručeniek pripojených k uzneseniu č. k. 8C/173/2011-237 z 26.01.2015 toto bolo doručované iba JUDr. W. R. ako novej právnej zástupkyni žalobcov priamo na pojednávaní dňa 27.01.2015 a zástupcovi žalovaného označeného ako SR - Ministerstvom vnútra SR, hoci proti Slovenskej republike bolo konanie zastavené už uznesením z 24. septembra 2014. Na pojednávaní dňa 27.01.2015 boli podľa úvodnej strany zápisnice o pojednávaní prítomní traja žalobcovia L. M., X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX. Slovenská republika, za ktorú konalo Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky sa stala opätovne účastníkom konania vo veci sp. zn. 8C/173/2011 na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-271 z 20. novembra 2015, ktorým Okresný súd Zvolen pripustil, aby do konania ako ďalší účastník na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava. Stalo sa tak na návrh žalobcov zo dňa 21.09.2015, ktorým žiadali pripustiť vstup ďalšieho účastníka do konania a zároveň vzali späť žalobu proti Ministerstvu vnútra SR ako samostatnému subjektu. Okrem krátkeho výsluchu žalobcu 3/ X. P., nar. XXXX Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 k opodstatnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcami za smrť L. P. a L. P. žiadne dokazovanie nevykonal, keď žiadne návrhy na dokazovanie k vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy okrem výsluchu žalobcu 3/ X. P. navrhnuté neboli a na pojednávaní dňa 28.11.2017 za účasti žalobcu L. P., X. P., nar. XXXX, ich zástupkyne F.. W. R. vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovanou Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v písomnom podaní zo 07.06.2016 s odôvodnením: „Vznáša námietku premlčania nárokov navrhovateľov voči Slovenskej republike, nakoľko Q. W., vtedajší zamestnanec odporcu ako vinník dopravnej nehody, bol odsúdený rozsudkom zo dňa 20. januára 2011, pričom dopravná nehoda sa stala 23.06.2008. Od oboch udalostí už uplynuli viac ako 3 roky, z tohto dôvodu je nepochybné, že nárok navrhovateľov je premlčaný“. Ministerstvo vnútra konajúce za Slovenskú republiku žiadnym spôsobom nevzťahovalo námietku premlčania k procesným úkonom žalobcov, ktorí v priebehu konania vzali späť žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a opätovne rozšírili žalobu na tento subjekt až 21.09.2015. Vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. už na pojednávaní dňa 12.06.2012 vo veci sp. zn. 8C/173/2011 žiadal pripojiť spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/205/2009 za účelom zistenia, či a v akej výške boli uplatnené nároky poškodených v trestnom konaní z dôvodu „pretože my namietame aj možnosť premlčania týchto nárokov“. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-312 z 28.11.2017 žalobcovia nepodali.
9. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 678/2015 za predpoklady zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie označil činnosť súvisiacu s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca. Tento názor vychádza z ustanovenia § 26 zákona č. 586/2003 Z. z., v ktorom je ustanovené, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom. Ústavný súd SR vysvetlil, že táto zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Pritom existenciu a premlčanie práva žalobcu (advokátovho klienta) na plnenie proti jeho dlžníkovi treba riešiť ako predbežnú otázku aj vtedy, ak o premlčanom nároku advokátovho klienta súdne konanie ani neprebehlo. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta k uspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient by nebol úspešný je možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto prípadoch daná medzi konaním (opomenutím) advokáta, teda medzi tým, že právo nebolo uplatnené včas, a vznikom škody, teda tým, že právo klienta sa premlčalo. Záver o príčinnej súvislosti možno však urobiť len vtedy, ak nebyť premlčania, by mohol klient právo úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo skutočne existovalo, preto ako predbežnú otázku treba vždy vyriešiť, či (ale aj v akom rozsahu) by klientov žalovaný bol povinný klientovi plniť, pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu uplatnenú proti advokátovi advokát zodpovedať.
10. Rovnaký názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/3269/2020 z 25. marca 2020 k rozloženiu dôkazného bremena v spore medzi advokátom a jeho klientom, podľa ktorého v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom advokáta, ktorý spočíval v tom, že advokát v rozpore s dohodou o zastúpení včas (v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote) nepodal
žalobu, ktorou by klientov nárok uplatnil na súde, má žalobca (klient) procesnú povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, ohľadne ktorých by ho podľa hmotného práva zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v konaní, ktoré sa z dôvodu tohto nesprávneho postupu žalovaného (advokáta) nekonalo; žalovaný (advokát) je naopak povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré by v tomto konaní bol na svoju obranu povinný tvrdiť a preukazovať ten, proti ktorému mala žaloba smerovať. 10.1 Týmto rozhodnutím je vyjadrený názor Najvyššieho súdu Českej republiky, že v spore medzi klientom a advokátom o náhradu škody podľa zákona o advokácii je potrebné zo strany poškodeného klienta preukázať tie skutočnosti, ktoré by musel tvrdiť a preukazovať dôkazmi aj v konaní, v ktorom nebol úspešný pre vadne poskytnutú právnu službu zvoleným advokátom a advokát v rámci obrany proti žalobe o náhradu škody podanej jeho klientom musí preukazovať a dokazovať skutočnosti, ktoré by v konaní o nároku, ktorým jeho klient neuspel (z dôvodu tvrdenej vadne poskytnutej služby advokáta), musel tvrdiť žalovaný.
11. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 678/2015 poskytuje priliehavý návod, čo mal Okresný súd Zvolen v prejednávanej veci sp. zn. 12C/38/2019 riešiť. V prvom rade, či žalobcovia L. M. a U. M. preukázali existenciu nároku vo výške 30 000,- každý zvlášť proti Slovenskej republike, v mene ktorej by konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a že tento nárok im nebol priznaný len z dôvodu jeho premlčania v dôsledku nesprávne poskytnutej právnej služby advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, ktorého označili žalobcovia za zodpovedného za vznik škody podľa § 26 zákona o advokácii. 11.1 Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyjadroval iba k splneniu jedného z predpokladov zodpovednosti advokáta k vzniku škody. Okresný súd uzavrel, že vznik škody žalobcovia nepreukázali, keď predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je iba správne označenie vecne pasívne legitimovaného subjektu, ale aj vznik nemajetkovej ujmy.
12. Sudkyňa prejednávajúca vec sp. zn. 12C/38/2019 pripojila súdny spis 8C/173/2011, z ktorého existenciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € pre každého zo žalobcov zvlášť nebolo možné vyvodiť, keďže v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie z dôvodu, že od začatia súdneho konania v roku 2011 až do jeho skončenia sa riešili iba procesné otázky súvisiace so vstupom a výstupom účastníkov konania, zmenou žaloby, otázka pasívnej vecnej legitimácie viacerých žalovaných a merito veci, nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka prejednávané nebolo. Na základe obsahu súdneho spisu sp. zn. 8C/173/2011 ani vyjadrení strán sporu vo veci sp. zn. 12C/38/2019 nebolo možné konštatovať existenciu nároku žalobcov L. M. a U. M. na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti v súvislosti so smrťou ich dcéry L. P. a vnuka L. P.. Správne súd prvej inštancie inštancie ustálil, že nie splnený jeden z predpokladov zodpovednosti advokáta klientovi za škodu a to existencia škody. 12.1 Žalobcovia L. M. a U. M. sa v konaní sp. zn. 8C/173/2011 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (§ 11 a nasledujúce) za zásah do ich súkromného a rodinného života, ktorý bol v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 23.06.2008 natrvalo narušený, keď pri tejto dopravnej nehode zomrela ich dcéra L. P. a vnuk L. P.. Účelom finančného zadosťučinenia v takomto prípade je kompenzovať emocionálne útrapy pozostalého poškodeného vo výške odrážajúcej dopad ujmy do osobnostnej sféry pozostalého. S nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ mohli žalobcovia v konaní sp. zn. 8C/173/2011 uspieť iba v prípade, ak by preukázali taký zásah do svojich osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a keby nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnili včas. 12.2 Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená v názore, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahŕňa aj nemajetkovú (nemateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31.07.2017 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 61/2018 a naň nadväzujúce), rovnako tak v názore, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívnej samostatných prostriedkoch ochrany osobnosti fyzickej osobnosti je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/278/2007, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2011 z 27.11.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014 a iné). Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo (podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/278/2007 z 25.09.2008, rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2011 z 27.11.2012 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014). Podľa
opisu skutku v rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/205/2009 k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej zomrela dcéra žalobcov a ich vnuk došlo 23.06.2008 a obaja účastníci dopravnej nehody L. P. a maloletý L. P. zomreli po prevoze do nemocnice. Prvým dňom, kedy si mohli žalobcovia uplatniť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do svojich osobnostných práv smrťou blízkeho príbuzného bol deň 24.06.2008. Žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo veci sp. zn. 8C/173/2011 bola podaná 23.06.2011, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, avšak iba žalobcami L. M., X. P., nar. XXXX a X. P., nar. XXXX. Žalobkyňa U. M. si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. 8C/173/2011 až dňa 26.06.2014. Vo vzťahu k jej nárokom uplatneným v konaní sp. zn. 8C/173/2011 nemá úkon späťvzatia žaloby proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadnu relevanciu z dôvodu, že žalobkyňa U. M. vstúpila do konania sp. zn. 8C/173/2011 až potom, keď bola žaloba voči Slovenskej republiky - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vzatá späť. Úkon späťvzatia žaloby proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bol doručený Okresnému súdu Zvolen 26.06.2014 a o pripustení vstupu žalobkyne U. M. do konania rozhodol Okresný súd Zvolen až uznesením z 25. augusta 2014.
13. Podanie, ktorým JUDr. Emil Vaňko, advokát vzal vo veci sp. zn. 8C/173/2011 späť žalobu proti Slovenskej republike, v mene ktorej malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je datované dňom 24.06.2014 a podľa záznamu Okresného súdu Zvolen bolo konajúcemu súdu doručené 26.06.2014. 13.1 Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon účastníka konania, ktorého účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009). O zastavení konania proti Slovenskej republike, za ktorú malo konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodol Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 uznesením z 24. septembra 2014 č. k. 8C/173/2011-228 právoplatným 22.10.2014. Žalobcom L. M. a U. M. toto uznesenie doručované nebolo. O tom, že nová právna zástupkyňa žalobcov F.. W. R. mieni vo veci sp. zn. 8C/173/2011 rozšíriť žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch opätovne na Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa dozvedel žalobca 1/ účastný pojednávania 22.09.2015 preukázateľne v tento deň (čo predchádzalo tomuto pojednávaniu zisťované nebolo). Žalovaná 2/ L. M. účastná tohto pojednávania nebola. Rozsudok vo veci sp. zn. 8C/173/2011, ktorým bola žaloba voči Slovenskej republike, za ktorú konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietnutá, bol vyhlásený za prítomnosti žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 28.11.2017.
14. Poisťovateľom žalovaného za zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone advokácie v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 bol intervenient 1/ a po 01.01.2016 intervenient 2/. Žalovaný aj intervenienti na jeho strane vzniesli námietku premlčania. Intervenient 1/ počíta plynutie subjektívnej premlčacej doby od 26.01.2015 bez vysvetlenia, na základe akých skutočností dospel k názoru, že žalobcovia 1/ a 2/ práve týmto dňom získali vedomosť o tom, že im vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Intervenient 2/ dátum 26.01.2015 označuje za počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozsahu troch rokov, ktorej koniec pripadol na 26.01.2018. Tvrdenie žalobcov, že sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedeli až pri vyhlásení rozsudku č. k. 8C/173/2011-312 dňa 28.11.2017 intervenient 2/ nespochybňuje, ale túto informáciu označuje za bezvýznamnú vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby pred podaním tejto žaloby o náhradu škody voči advokátovi na súd.
15. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody za premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škodu premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2010 z 27. januára 2011 Najvyšší súd SR vysvetlil, že Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Uvedené rozhodnutie nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010
sp. zn. 1Cdo/82/2009 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 16/2014, ktorého právna veta znie: „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a jeho zodpovednosti“. Tieto rozhodnutia posudzujú plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody. 16.1 Vznik škodnej udalosti je významný pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR z 23.11.1983 Cpj. 10/83 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 3/1984). Objektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. K pojmu „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 26. júna 2014 sp. zn. 16Co/790/2013 tak, že tento pojem zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale i vznik škody samotnej. Tento názor odvolacieho súdu prešiel testom ústavnosti v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 295/2015. Rovnakým spôsobom interpretuje pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. novembra 2010, podľa ktorého začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik škody samotnej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec.
17. Odvolací súd si vysvetľuje pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ rovnakým spôsobom ako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 295/2015 a v náleze sp. zn. I. ÚS 331/09, že pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci nielen úkon advokáta (žalovaného), ktorý predchádzal vzniku škody (späťvzatie žaloby voči pasívne legitimovanému subjektu), pretože samotný úkon nemusel viesť k vzniku škody, ak by Slovenská republika, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po opätovnom rozšírení žaloby na tento subjekt nevzniesla námietku premlčania. Objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie nároku klienta proti advokátovi na náhradu škody mohla podľa názoru odvolacieho súdu začať plynúť len od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011, kedy Okresný súd Zvolen zamietol žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Až týmto dňom by mohla žalobcom vzniknúť škoda tým, že sa nedomohli uplatňovaného peňažného nároku. Ak by Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 považoval nárok za dôvodný a nepriznal by ho len pre uplatnenie námietky premlčania žalovaným, mohlo by na strane žalobcov dôjsť ku vzniku škody.
18. Rovnakým dňom vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. 8C/173/2011 začala žalobcom plynúť aj subjektívna premlčacia doba, pretože až pri vyhlásení rozsudku získali vedomosť o tom, z akého dôvodu im Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 8C/173/2011 nepriznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy každému zvlášť vo výške 30 000,- € a kto je zodpovedný za uplynutie premlčacej doby. Rozsudok vo veci sp. zn. 8C/173/2011 bol vyhlásený na pojednávaní dňa 28.11.2017. Koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ pripadol na deň 28.11.2019 a trojročnej objektívnej premlčacej doby na deň 28.11.2020 (podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň). Na č. l. 1 súdneho spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/38/2019 je razítkom podateľne Okresného súdu Zvolen potvrdené, že žaloba došla 28.11.2019 a nad týmto záznamom je ďalší odporujúci obsahom, že elektronické podanie cez portál eŽaloby bolo doručené dňa 27.11.2019. Za rozhodujúci doklad preukazujúci doručenie žaloby o náhradu škody voči žalovanému vo veci sp. zn. 12C/38/2019 je potrebné považovať potvrdenie elektronickej podateľne Okresného súdu Zvolen na č. l. 22 spisu spolu s ďalšími listinami preukazujúcimi doručenie žaloby cez portál eŽaloby už dňa 27.11.2019 podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd uzatvára, že žaloba o náhradu škody v tejto veci bola žalobcami podaná pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania vznesenú žalovaným a intervenientom 1/ a 2/
na strane žalovaného neposúdil súd prvej inštancie správne. Napriek tomuto nesprávnemu právnemu záveru okresného súdu potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne posúdil neunesenie dôkazného bremena o vzniku škody žalobcom.
19. V žalobe o náhradu škody, o ktorej konal Okresný súd Zvolen pod sp. zn. 8C/173/2011 odôvodňovali žalobcovia L. M., X. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XXXX nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, že spôsobením smrti L. P. a L. P. bolo zasiahnuté do ich práva na život a na súkromie, išlo o drastický zákrok do súkromia a do rodinných vzťahov, ktoré sa dlhodobo budovali a v dôsledku tejto udalosti úplne zrušili a zmenili. Medzi žalobcom 1/ L. M. a vnukmi boli silné väzby, prejavovali sa v dennodennom osobnom styku a starostlivosti a vo vzájomnej svornosti a pomoci. K výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy uviedli, že „sa prispôsobujú aj skromným možnostiam spoločnosti a odporcov“, avšak s prihliadnutím na správanie žalovaných počas konania zvážia navrhovatelia svoj postoj k výške uplatňovanej náhrady. Poskytnutá náhrada sa plánuje využiť na zmiernenie strát a úbytok životných možností a príležitostí pozostalých, má kompenzovať stresovú ujmu a mučivé útrapy spôsobené stratou najbližších. Na dôkaz o opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ponúkli žalobcovia iba rodné listy a úmrtné listy poškodených. Žalobca L. M. vypovedal k udalosti, od ktorej odvíjal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na pojednávaní dňa 12.06.2012 tak, že: „Po tejto nehode ako keby naša rodina prestala žiť, ja ako otec zosnulej a starý otec maloletého som to veľmi zle znášal. Taktiež aj moja manželka. Ja som musel navštevovať psychiatra. Ja som od samotnej havárie ešte nespal nikdy celú noc. Na vnukov som bol naviazaný. Pre mladšieho som chodieval do škôlky, pre staršieho do školy“. Na ďalšom pojednávaní dňa 28.05.2014 žalobca L. M. doplnil, že každodenne chodieva na hrob svojej dcéry a vnuka a tiež nie je pravdou, že čas všetko vylieči. On má dodnes z toho veľkú traumu. V písomnom podaní z 24.06.2014, ktorým žiadala žalobkyňa 2/ U. M. pripustiť jej vstup do konania, boli zopakované dôvody písomnej žaloby z 22.06.2011, ale do konania vstupujúca žalobkyňa U. M. žiadne konkrétne údaje o svojom vzťahu k zosnulým L. P., L. P. neuviedla, nevyjadrovala sa k svojím pocitom vyvolaným zásahom do rodinného a súkromného života smrťou dcéry a vnuka, nariadených pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen sa nezúčastňovala a vypočutá v konaní nebola. 19.1 Podľa dôvodov žaloby z 22.06.2011 vo veci 8C/173/2011 si nároky na náhradu škody uplatňovali žalobcovia voči štyrom žalovaným Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Q. W. a Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky z titulu ich solidárnej zodpovednosti podľa § 438 OZ a to voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 OZ a fyzickej osobe, ktorá spôsobila smrť dvoch osôb. Tri právnické osoby označili za pasívne legitimované subjekty v spore z dôvodu, že „predpis neurčuje jednoznačným spôsobom pasívnu legitimáciu týchto subjektov a ich zodpovednosť, pričom s istotou možno predpokladať, že každý z nich bude namietať svoju pasívnu vecnú legitimáciu ako to pravidelne činia vo všetkých sporoch a predložia množstvo vnútorných rezortných predpisov, stanovísk, organizačných poriadkov a delimitačných protokolov a pokynov o tom, že pasívne nie sú ani jeden z nich legitimovaní“.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31.07.2017 sp. zn. 6MCdo/1/2016 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 61/2018 prijal záver, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. K rovnakému názoru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/18/2017 z 18. októbra 2018 (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy), v uznesení sp. zn. 3Cdo/174/2019 z 10. októbra 2019, z čoho je možné vyvodiť, že súdna prax najvyššieho súdu je v otázke zodpovednosti za škodu, pod ktorú patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým za zásah do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby ustálená (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2018 sp. zn. II. ÚS 695/2017). Žalobcovia v konaní sp. zn. 8C/173/2011 si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovali voči prevádzkovateľovi motorového vozidla (ktorého jednoznačne označiť nedokázali), preto je vyššie citovaná judikatúra k otázke, či zodpovednosť za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode zahŕňa v sebe aj zodpovednosť za zásah do ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovou ujmy použiteľná aj na prípad žalobcov. Pre úspech v spore na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy musí žalobca preukázať taký zásah do osobnostných práv, ktorého závažnosť a intenzita, jeho dopad na chránené osobnostné práva odôvodňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovia v spore sp. zn. 8C/173/2011, ale ani v prejednávanej veci sp. zn. 12C/38/2019 nepredniesli také skutkové tvrdenia a neponúkli súdu
dôkazy, ktorými by bol preukázaný tak závažný zásah do osobnostných práv žalobcov L. M. a U. M., ktorý by mal byť odškodnený podľa § 11 a § 13 ods. 2 OZ. V žalobe vo veci sp. zn. 12C/38/2019 žalobcovia k spôsobu a intenzite zásahu do svojich osobnostných práv vôbec neargumentujú, iba popisujú priebeh konania vo veci sp. zn. 8C/173/2011 a v čom vidia pochybenie žalovaného pri zastupovaní žalobcov vo veci sp. zn. 8C/173/2011. Prvýkrát sa k možnosti odškodnenia nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode vyjadrujú žalobcovia v písomnom podaní na č. l. 99 a nasledujúce, doručenom Okresnému súdu Zvolen 16.07.2020, aj to len vo všeobecnosti, akým spôsobom sa v súdnom konaní uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a aká je súdna prax a to v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uplatňovanú škodu vo veci sp. zn. 12C/38/2019 označil za nepreukázanú a nepreukázateľnú s odôvodnením, že by sa súd musel zaručiť vyhlásením, že by s určitosťou náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom priznal a nepriznal ju iba v dôsledku protiprávneho konania žalovaného advokáta. Okrem návrhu vypočuť sudcu konajúceho vo veci sp. zn. 8C/173/2011 žalobcovia neponúkli súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že nebyť späťvzatia žaloby voči žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8C/173/2011, by so svojím nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € každý zvlášť vo veci 8C/173/2011 uspeli. Správny je potom názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou advokáta vo veci 8C/173/2011. 20.1 Za dôkaz o úspešnosti v konaní sp. zn. 8C/173/2011 by ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné považovať výsluch sudcu JUDr. Petra Banského, ktorý vo veci sp. zn. 8C/173/2011 rozhodoval, pretože sudca vyjadruje svoj názor na prejednávanú a rozhodovanú vec v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 220 C. s. p. a nie mimo súdneho konania, za preukázania ktorých skutočností by mohla byť strana sporu v spore úspešná. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/173/2011-312 zo dňa 28.11.2017 nie je možné vyvodiť, že nebyť námietky premlčania vznesenej žalovaným v tom spore, by boli žalobcovia s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € každý zvlášť úspešní.
21. I keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, potvrdil odvolací súd jeho rozsudok (vo veci samej) ako vecne správny vo výroku a čiastočne aj v dôvodoch v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. stotožňujúc sa s právnym posúdením veci podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, ktorého hypotéza naplnená nebola. Spôsobenie škody žalovaným ako advokátom, žalobcom ako klientom v súvislosti s výkonom advokácie preukázané nebolo. Týmto záverom odvolací súd nemieni vyvrátiť tvrdenie žalobcov, že procesné úkony uskutočňované žalovaným JUDr. Emilom Vaňkom (jeho koncipientom) vo veci sp. zn. 8C/173/2011 neboli na prospech žalobcov, iba to, že v tomto konaní sp. zn. 12C/38/2019 neuniesli žalobcovia dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že nebyť späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8C/173/2011, bol by Okresný súd Zvolen obom žalobcom prisúdil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € každému zvlášť.
22. Žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie o ich povinnosti zaplatiť žalovanému a intervenientom náhradu trov konania. 22.1 Intervenient 1/ a 2/ sú poisťovne, u ktorých mal žalovaný v súlade s § 27 zákona o advokácii poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Bez ohľadu na spôsob označenia žalovaného v žalobe, u ktorého nebolo uvedené identifikačné číslo advokáta podnikateľa, bolo možné už zo žaloby doručenej Okresnému súdu Zvolen 27.11.2019 jednoznačne vyvodiť, že sa žalobcovia voči žalovanému JUDr. Emilovi Vaňkovi domáhajú náhrady škody podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii v súvislosti s poskytovaním právnych služieb vo veci sp. zn. 8C/173/2011. Fyzická osoba F.. O. W. a advokát JUDr. Emil Vaňko je totožný subjekt a jeho rozlíšenie na fyzickú osobu nepodnikateľa a fyzickú osobu podnikateľa v žalobnom návrhu je bez právneho významu, keďže ide o tú istú fyzickú osobu. Práve z tohto dôvodu nemôže F.. O. W. nepodnikateľ splnomocniť seba samého na zastupovanie v súdnom konaní. Podľa § 89 C. s. p. sa strana môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvoleným zástupcom môže byť fyzická osoba neprofesionál, profesionálny advokát alebo spoločnosť poskytujúca advokátske služby. Ak však advokát vykonáva advokáciu samostatne (§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii), je vylúčené, aby splnomocnil sám seba na zastupovanie v súdnom konaní. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17.10.2013 sp. zn. 3MCdo/30/2012, podľa ktorého aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v týchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí nie je na prejednávanú vec aplikovateľné z dôvodu, že vo veci sp. zn. 3MCdo/30/2012 sa advokát dal zastúpiť odlišným subjektom poskytujúcim advokátske služby a v prejednávanej veci odvolacím súdom osoba žalovaného
a zvoleného advokáta splýva. To však neznamená, že žalovanému ako úspešnej strane v spore nevznikol voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Strane sporu môžu v súdnom konaní vzniknúť aj iné náklady než trovy právneho zastupovania. Pokiaľ odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania žalovaného (II. výrok rozsudku Okresného súdu Zvolen), tak len z dôvodu, že súd prvej inštancie neformuloval výrok o trovách konania v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej musí súd prvej inštancie o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 262 ods. 1 C. s. p. výrokom, v ktorom musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, pretože súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhoduje už len o výške náhrady trov konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25.05.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.08.2018 sp. zn. 7Cdo/134/2017). 22.2 Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave vstúpila do súdneho konania dňa 24.04.2020 s odôvodnením, že dňa 30. marca 2020 žalovaný oznámil spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., že sa vo veci sp. zn. 12C/38/2019 vedie súdny spor o náhradu škody z výkonu advokátskej činnosti, ktorú poisťovala Wüstenrot poisťovňa, a. s. v období od 01.01.2014 do 31.12.2015. Druhý intervenient KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group oznámila svoj vstup do súdneho konania Okresnému súdu Zvolen na č. l. 225 spisu dňa 20.11.2020 „z opatrnosti“ z dôvodu, že nevie s istotou určiť, ktorá poisťovňa mala v čase vzniku škody uzatvorenú hromadnú poistnú zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou o poistení zodpovednosti advokáta za škodu. Súd prvej inštancie oznámil žalobcom vstup intervenientov do konania. Žalobcovia nevyužili právo namietať prípustnosť vstupu intervenientov do konaní podľa § 83 C. s. p. 22.3 Intervenient má v spore práva a povinnosti, súd s ním komunikuje osobitne, v ktorej súvislosti môžu intervenientovi vznikať trovy konania. Intervenientovi vzniká právo na náhradu trov konania v prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná. Žalovaný podporovaný intervenientom 1/ a 2/ v súdnom spore uspel, správne potom súd prvej inštancie priznal aj intervenientom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/. Neobstojí námietka žalobcov, že súd mal priznať nárok na náhradu trov konania len jednému z intervenientov, keď zo žaloby nebolo možné jednoznačne odvodiť, ktorým momentom mala žalobcom voči žalovanému vzniknúť škoda a ktorý z poisťovateľov by v prípade priznania nároku žalobcom bol podľa uzavretej poistnej zmluvy povinný za žalovaného žalobcom plniť. K zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. o nároku intervenientov na náhradu trov konania došlo podľa § 388 C. s. p. rovnako ako u žalovaného len z formálnych dôvodov, keď súd prvej inštancie neformuloval výrok tohto rozhodnutia ako povinnosť žalobcov zaplatiť intervenientom 1/ a 2/ náhradu trov konania a rozsudok okresného súdu by ani v tejto časti nebol vykonateľný. K zmätočnému a nadbytočnému dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu proti intervenientom 1/ a 2/ sa rovnako ako strany sporu nevyjadruje ani odvolací súd, keďže pre rozhodnutie o odvolaní žalobcov nemá žiaden význam.
23. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p. odvolací súd dôvod nezistil. Podľa § 257 C. s. p. môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať nedefinované „okolnosti prípadu“ ani skutočnosť, že žalobcom 1/ a 2/ je poskytovaná právna pomoc podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu musí byť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu a takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 113/2019, nález sp. zn. II. ÚS 261/2018 z 10. januára 2019 a iné). Osobitná majetková situácia žalobcov bola posúdená Centrom právnej pomoci v rozhodnutiach z 20. novembra 2019, ktorými priznali obom žalobcom nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40,- €. Centrum právnej pomoci v prípade oboch žalobcov zistil, že nespĺňajú podmienku materiálnej núdze pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Zmena týchto podmienok oproti posudzovaniu odkázanosti žalobcov Centrom právnej pomoci pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní tvrdená a preukazovaná nebola. Žalobcom poskytol štát kvalifikovanú právnu pomoc a bolo len na pridelenom advokátovi, aby podal v mene žalobcov takú žalobu, ktorou by dosiahol úspech v spore. Žalobcovia nevysúdili od žalovaného nárok na náhradu škody len z dôvodu, že súdu prvej inštancie neoznačili a nepredložili také dôkazy, ktorými by preukázali splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik sankcie za nemajetkovú ujmu. Z odvolania žalobcov ani nevyplýva, čo považujú
žalobcovia za okolnosti zvláštne osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému a intervenientom na jeho strane nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
24. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (obsahovo) v celom rozsahu, formálna zmena rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania nemá vplyv na posúdenie úspechu strán v spore v odvolacom konaní. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a na jeho strane vystupujúcim intervenientom 1/ a 2/, ktorým sú neúspešní žalobcovia v spore povinní nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % zodpovedajúcom ich úspechu v odvolacom konaní.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).