Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/278/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobkyne: D. V., bývajúca v K., občianska Slovenskej republiky, v dovolacom konaní

zastúpená JUDr. M. B., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v K., proti

žalovanému: K.Š.Ú.K., Z., o ochranu osobnosti, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 26. júna 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. septembra 2006

č.k. -92 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala na žalovanom

splnenia povinnosti, zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 600 000,- Sk

z dôvodu, že konaním jej bývalého zamestnávateľa, právneho predchodcu žalovaného, bola

v značnej miere znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že neboli splnené predpoklady pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia žalobou

požadovanou formou. Tiež uviedol, že ak by tu právo žalobkyne aj bolo, bolo by už

premlčané a že žalovaný nie je nositeľom pasívnej legitimácie v danom spore.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom z 26. júna 2007 sp.zn.

potvrdil odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a proti svojmu

rozsudku pripustil dovolanie. Odvolací súd, i keď na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel

k záveru, že konaním predchodcu žalovaného mohlo byť zasiahnuté do osobnostných práv

žalobkyne a že žalovaný K.Š.Ú.K. by zásadne mohol byť pasívne legitimovaný v tomto

spore, považoval žalobu zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa

za vecne správne, pretože právo žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa

premlčalo. Na odôvodnenie tohto svojho záveru uviedol, že právo na toto zadosťučinenie má,

na rozdiel od iných prostriedkov ochrany osobnosti, výrazný majetkový charakter; ide

o peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v podobe sankcie. Ide o peňažný nárok (reparačný

nárok), ktorý tak isto ako iné obdobné práva na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je

nemajetková rovina (napr. právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia či náhradu

nemajetkovej ujmy podľa ), podlieha režimu premlčania.

Uviedol, že „v tejto súvislosti nemožno nevidieť, že aj keď sú práva na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa a a práva na bolestné a

sťaženie spoločenského uplatnenia a odškodnenia podľa

celkom rozdielneho charakteru, v praxi a najmä v súdnych sporoch na ochranu osobnosti

v jeho zložke a na ochranu života a zdravia si podľa zmyslu značne konkurujú a vzájomne sa

dopĺňajú, čo by mohlo viesť k nepriaznivým dôsledkom spočívajúcich v nerovnom postavení

postihnutých fyzických osôb.“ Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd uzavrel, že právo na

peňažné zadosťučinenie sa premlčuje, a to vo všeobecnej trojročne premlčacej dobe, ktorá

začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát. V danej veci treba

tento deň považovať „najneskoršie“ 1. august 1998. Trojročná premlčacia doba tak uplynula

1. augusta 2001. Ak žalobkyňa uplatnila svoje právo proti terajšiemu žalovanému K.Ú v K.

až 9. augusta 2005, urobila tak oneskorene. Žalovaný uplatnil námietku premlčania práva

žalobkyne. Súd na túto oprávnenú námietku musel prihliadnuť a žalobu o zaplatenie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietnuť. Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu

dovolanie majúc za to, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu. Uviedol, že otázka

premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je v praxi súdov riešená

rovnako; oproti názorom o premlčaní nároku na peňažné zadosťučinenie v prípade práva na

ochranu osobnosti s dôrazom na sankčný charakter a reparačnú funkciu tohto majetkového

nároku súdno-aplikačná prax v niektorých prípadoch pripustila aj opačný právny názor.

V rozhodnutí o odvolaní žalobkyne prezentovaný názor má preto podľa odvolacieho súdu

zásadný právny význam, pretože rieši otázku judikatúrou dosiaľ neriešenú, resp. otázku,

riešenie ktorej nie je v judikatúre ustálený.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa, zastúpená advokátkou, podala dovolanie.

V mimoriadnom opravnom prostriedku, po tom, ako zhrnula dôvody svojej žaloby

o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a zopakovala dôvody rozhodnutia súdov

nižších stupňov, uviedla, že jej právo nemôže byť premlčané, pretože „všetkými žalobami,

ktoré predchádzali pred konaním sa domáhala peňažného plnenia.“ Tiež

uviedla, že „aj SR upravuje právo na súkromie v ustanovení , v zmysle

ktorej nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a obmedzená môže byť len

v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa každý občan má právo na

ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života a nesmie sa neoprávnene

zasahovať tak, aby mu bola spôsobená ujma. V týchto konaniach som preukazovala, že

konanie žalovaného (právneho predchodcu) bolo protiprávne a existuje príčinná súvislosť

medzi protiprávnym zásahom do osobnosti mojej, t.j. fyzickej osoby, ktorý zásah vyvolal

ohrozenie osobnosti fyzickej osoby a takto mi vznikla majetková ujma. Možnosť priznať

náhradu nemajetkovej ujmy možno teda vyvodiť zo všeobecných zásad platných

v demokratických právnych štátoch, ktorých signatárom je aj Slovenská republika“.

„S prihliadnutím na to, že súd I. stupňa vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov,

ktorých navrhovala a k porušeniu všetkých práv došlo v dôsledku konania žalovaného“,

žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom je dovolateľ

oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), a to práve len v konkrétne vymedzenej otázke.

V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom súdneho posudzovania iba

právne otázky, na riešenie ktorých odvolací súd pripustil dovolanie, teda nie všetky (niektoré)

právne otázky, riešené odvolacím súdom v rozhodnutí [na riešenie skutkových otázok

dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta

druhá )].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľkou namietané a nevyplynuli ani z obsahu spisu.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno odvolaciemu

súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na to, ako odvolací súd vymedzil zásadnú právnu otázku, na riešenie ktorej

pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, mohla byť predmetom preskúmania dovolacím

súdom len táto právna otázka. Touto otázkou zásadného právneho významu je otázka, či sa

premlčuje právo fyzickej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jedného

z prostriedkov právnej ochrany práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 13 ods. 2 a 3 tohto zákonníka. Žalobkyňa ale v dovolaní

ničím nespochybňuje spôsob jej vyriešenia odvolacím súdom a v opravnom prostriedku iba

tvrdí, že jej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôže byť premlčané, pretože

„všetkými žalobami, ktoré predchádzali pred konaním sa domáhala peňažného

plnenia“, t.j. tvrdí, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila včas, inými žalobami

podanými na súde.

I keď žalobkyňou uplatnený dovolací dôvod presahuje rámec odvolacím súdom

pripustenej otázky na riešenie v dovolacom konaní, dovolací súd, rovnako ako to už urobil

súd prvého stupňa (str. 7 posledný odsek jeho rozsudku), poznamenáva, že predmetom

konania Okresného súdu Košice I vedeného pod sp.zn. , ani iných konaní

vedených na základe žalôb žalobkyne, nebola náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu podľa

žalobkyňa výslovne uplatnila až v teraz preskúmavanom konaní, vedenom pod sp.zn.

. V danej veci sa preto premlčacia doba počas konania sp.zn.

nezastavila (nespočívala) v zmysle . Naostatok, ak by aj išlo

o rovnaké právo, uplatnením práva na súde by nenastalo spočívanie plynutia premlčacej doby,

pretože konanie vedené pod sp.zn. bolo zastavené v dôsledku späťvzatia

žaloby a nebola teda splnená podmienka spočívania premlčacej doby podľa § 112

spočívajúca v tom, že navrhovateľ (žalobca) v začatom konaní riadne

pokračuje (pozri napr. R 3/2001).

Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa v dovolaní výslovne nespochybňuje spôsob,

akým odvolací súd vyriešil podľa neho zásadnú právnu otázku, na posúdenie ktorej pripustil

podľa proti svojmu rozsudku dovolanie, t.j. otázku, či sa premlčuje právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z prostriedkov ochrany práva na

ochranu osobnosti podľa ustanovenia v spojení s ustanoveniami

§ 13 ods. 2 a 3 uvedeného zákonníka. Keďže z dôvodu nedostatku dovolacích námietok proti

záveru odvolacieho súdu k tejto právnej otázke dovolací súd nemohol reagovať na osobitné

výhrady žalobkyne, iba vo všeobecnosti poznamenáva, že predmetný záver odvolacieho súdu

považuje za správny. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil

dôvody, ktoré ho viedli k záveru o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. S týmto záverom sa dovolací súd stotožňuje a k nemu iba dodáva, že i podľa

jeho názoru je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne

samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, právom majetkovej povahy,

ktoré sa premlčuje. Toto právo, hoci je jedným z prostriedkov zabezpečenia ochrany

osobných (osobnostných) práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, sa svojou povahou

zreteľne odlišuje od týchto osobných (osobnostných) práv. Popri výrazných osobnostiach

českej právnej vedy, zástancov premlčateľnosti tohto práva, vymenovaných odvolacím súdom

na str. 11, odsek 5 jeho rozsudku, dovolací súd pripomína, že ani v slovenskej právnej teórii

nie je ojedinelý názor, že sa premlčuje právo na peňažné zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2

(porovnaj napr. komentár k , Peter Vojčík

a kolektív, IURA EDITION 2008).

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobkyne bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu,

že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237

, ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 časť

vety pred bodkočiarkou ).

Úspešnému žalovanému dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretože mu v súvislosti s týmto konaním trovy nevnikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: