Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/30/2012

Identifikačné číslo spisu: 5105224252 Dátum vydania rozhodnutia: 17.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. J., bývajúcej v U., zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v Žiline, Námestie M. R. Štefánika č. 1, proti žalovaným 1/ Obvodnému stavebnému bytovému družstvu Žilina, so sídlom v Žiline, Tulská č. 33, IČO: 00176265, 2/ O. C. (predtým I.), bývajúcej v U., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2011 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. júna 2010 č.k. -330 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej 2/ domáhala určenia, že do dedičstva po nebohej K.J. - B., zomrelej XX. januára XXXX, naposledy bývajúcej v U., patrí v celosti nehnuteľnosť, zapísaná Správou katastra Žilina na liste vlastníctva č. XXXX, registra C ako parc. č. XXXX/. - záhrada vo výmere XXX m2. Konanie proti žalovanému 1/ z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Zamietnutie žaloby proti žalovanej 2/ odôvodnil tým, že nebol naplnený jeden z predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, a to dobromyseľnosť držby.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny; nedotkol sa výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bolo konanie proti žalovanému 1/ zastavené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. novembra 2010.

Okresný súd Žilina uznesením z 8. júna 2011 č.k. -369 žalobkyni uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v sume 1 635,02 € na účet právneho zástupcu žalovanej 2/ Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ vychádzal z § 146 ods. 2 veta prvá

a vo vzťahu k žalovanej 2/ z v spojení s a priznal žalovaným 1 im prislúchajúcej náhrady, keď zohľadnil dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne - nepriaznivú sociálnu situáciu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa spor sama vyvolala, viackrát zapríčinila odročenie pojednávania, čím spôsobila predĺženie konania a nárast trov na strane žalovaných.

Krajský súd v Žiline na odvolanie všetkých účastníkov konania uznesením z 29. septembra 2011 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa z hľadiska dospel k záveru, že na strane žalobkyne vzhľadom k jej sociálnym a zdravotným pomerom je daný dôvod v danom zákonnom ustanovení uvedený. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj pomery na strane žalovaných z hľadiska toho, či nepriznanie trov (aj čiastočné) môže mať dopad na osobné, prípadne majetkové pomery žalovaných 1/ a 2/. Pri tomto posudzovaní zohľadnil, že žalovaný 1/ je právnickou osobou, ktorého spočiatku zastupovala JUDr. Bojmírová a až neskôr sa nechal zastupovať advokátkou JUDr. Šurinovou, ktorá reálne žiadne úkony nevykonávala a preniesla zastupovanie na Advokátsku kanceláriu JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, ktorú poverila zastupovaním v konaní aj žalovaná 2/. Pokiaľ ide o žalovanú 2/ poukázala na to, že vykonáva povolanie advokáta a že je neúčelné, aby ju v konaní „zastupovala vlastná advokátska kancelária a za zastupovanie si účtovala trovy v zmysle jednotlivých úkonov, ktoré v niektorých prípadoch vykonávala sama“. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd tohto názoru, že je daný dôvod v zmysle nepriznať žalovaným žiadnu náhradu trov konania, pričom takýmto spôsobom nebude zasiahnuté do ich majetkových práv. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil a , keď žalobkyňa si náhradu trov neuplatnila a žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní.

Na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2011 sp. zn. . Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ods. l písm. c/ ). Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ poukázal na , z ktorého vyplýva, že aj právnická osoba sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, ako i že úkon žalovaným 1/ zvolenej advokátky JUDr. Ireny Šurinovej, ktorým substitučne splnomocnila zastupovaním Advokátsku kanceláriu JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11 je súladný s , z ktorých dôvodov je zastupovanie žalovaného 1/ advokátom a následné substitučné splnomocnenie na zastupovanie v konaní úplne legitímne. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanej 2 / poukázal na to, že i keď menovaná je advokátkou a spoločníčkou a konateľkou Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, v konaní vystupovala ako fyzická osoba a ako taká sa môže dať zmysle zastupovať v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať iným advokátom a že by v konaní ako zástupca nemohla vystupovať „vlastná“ advokátska kancelária, ktorá je samostatným právnym subjektom. Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom a navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor ( ) po podaní podnetu žalovanými 1/ a / ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Z ustanovenia ods. l v spojení s vyplýva, že súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež v ňom uplatneným dovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v ustanovení a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Procesné vady konania v zmysle neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší súd na základe toho uzavrel, že v danej veci nedošlo v konaní na súdoch nižších stupňov k procesným vadám v zmysle

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ods. l ) a že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy ( vetra prvá ); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( ).

V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ) a princípom procesného zavinenia na zastavení konania ( veta prvá ). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. v priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že sú dané dôvody pre aplikáciu ; rozdiel bol len v názore v rozsahu priznania, resp. nepriznania náhrady trov konania procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/. Podstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle mala spočívať v nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii žalobkyne a na strane žalovaných akcentoval to, že na ich strane išlo o neúčelné vynaložené trovy, nakoľko žalovaný 1/ ako právnická osoba sa nechal zastupovať advokátkou, ktorá následne substitučne splnomocnila zastupovaním v konaní zástupcu žalovanej 2/ a žalovaná 2/ hoci vykonáva sama advokátsku činnosť sa nechala naviac zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorej je jedným zo spoločníkom a konateľov.

Zohľadnenie vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k žalovaným z hľadiska posúdenia účelnosti nimi vynaložených trov dovolací súd nepovažuje za správne a dôvody uvedené generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní za dôvodné.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ( ).

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa .

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva ( ).

Podľa právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám a každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu právnickej osoby je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia; v takom prípade nejde o zastúpenie v zmysle Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený advokát sa môže dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej plnej moci. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí.

Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci postup odvolacieho súdu, keď pri posudzovaní dôvodov pre aplikáciu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zohľadnil na strane žalovaných také okolnosti, ktorými im uprel právo vyplývajúce z a vyhodnotil udelenie plnomocenstva žalovaným 1/ na zastupovanie v konaní advokátovi a ním následné substitučné plnomocenstvo na zastupovanie pre advokátsku kanceláriu, ako i zastupovanie žalovanej 2/, ktorá vykonáva advokátsku činnosť, advokátskou kanceláriou, a s tým súvisiace náklady za neúčelné vynaložené. V tomto smere treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že konanie žalovaného 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal v konaní zastupovať advokátom a úkony advokáta v súvislosti so substitučným splnomocnením Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, sú plne súladné s a , ako i že konanie žalovanej 2/, ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu

JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, a to aj napriek tomu, že ja sama advokátkou a že je jednou zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej kancelárie, je úplne súladné s a neprieči sa ani o advokácii v znení neskorších predpisov, a že tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech žalovaných z hľadiska O.s.p, nakoľko konanie žalovaných 1/ a / dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne.

Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namietal dovolací dôvod v zmysle Najvyšší súd preto mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd, viazaný obsahom a rozsahom mimoriadneho dovolania, nezaoberal sa námietkami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré prekračovali rozsah tohto opravného prostriedku.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.