Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/146/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci ţalobkyne L. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. T., advokátom so sídlom

v B., proti ţalovaným 1/ A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., 2/ S. so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenej A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., 3/ V. U., s.r.o. so sídlom v K., IČO: X., za účasti

vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej 3/ – S. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej A., a.s. so

sídlom v B., IČO: X., o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou 23. júla 2003 sa ţalobkyňa domáhala náhrady za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia v celkovej výške 9 544 880 Sk. Z hľadiska skutkového uvádzala, ţe

1. septembra 2001 sa pri obci W. v Rakúsku stala účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej

utrpela mnohopočetné zranenia, predovšetkým otras a pomliaţdenie mozgu, zlomeniny

čelových kostí, okraja očnice a tvárovej časti, poranenie oka, stlačenie hrudníka a zlomeninu

rebier, pomliaţdenie členka, ktoré si vyţiadali viaceré operačné zákroky a boli spojené

s veľkou bolesťou. Podľa posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia bolo

základné bolestné (stanovené na 770 bodov) zvýšené na dvojnásobok (1540 bodov) vzhľadom

na bolestivý spôsob liečby a opakované operácie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia bolo

stanovené na 537 bodov. V dôsledku nehody a zranenia centrálnej nervovej sústavy došlo

u nej aj k značným psychickým zmenám v tom zmysle, ţe sa stala menej prispôsobivou so

sklonom k maladaptívnym prejavom, z energickej a samostatnej osoby sa stala osobou

intenzívne preţívajúcou zmeny svojej osobnosti v smere ku skromnosti a poníţenosti a ocitla

sa v závislom postavení od iných ľudí. Podľa záverov klinického psychiatra bolo sťaţenie

spoločenského uplatnenia stanovené na 1900 bodov, čo spolu predstavuje 3977 bodov po

60 Sk. Vzhľadom na to, ţe odškodňovanie podľa vyhlášky č. o odškodňovaní

bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej len „“) uţ

nezodpovedá súčasnej realite, ţiadala priznanú náhradu zvýšiť. So zreteľom na ťaţko

napraviteľné následky, jej obmedzenie pri uplatnení sa v spoločenskom a pracovnom ţivote

za primerané povaţovala štyridsaťnásobné zvýšenie priznanej náhrady.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27. februára 2009 č.k. -246

ţalovanej 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní 3 027,29 € a vo zvyšku ţalobu voči

tejto ţalovanej zamietol. Ţalobu zamietol tieţ v časti smerujúcej voči ţalovaným 1/ a 2/.

Ţalovaným nepriznal náhradu trov konania a ţalovanej 3/ uloţil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok. Výrok, ktorým bolo ţalobe sčasti vyhovené, odôvodnil súd prvého stupňa tým, ţe

nárok ţalobkyne na odškodnenie bolesti uţ uspokojila ţalovaná 1/ vyplatením sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov v znaleckom posudku (770 bodov), ku ktorým bolo

navyše pripočítaných 260 bodov za stlačenie hrudníka. Bez zohľadnenia spoluviny (vo výške

20 % vyvodenej zo skutočnosti, ţe pri dopravnej nehode nebola pripútaná) tak bola ţalobkyni

uţ priznaná a vyplatená primeraná náhrad za bolesť vo výške 61 800 Sk z maximálne

prípustnej sumy 72 000 Sk. Za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalovaná 1/ odškodnila

ţalobkyňu sumou 32 220 Sk (po odpočítaní 20 % spoluviny teda sumou 25 776 Sk), ktorá

zodpovedá 537 bodom stanovených znalcom. Ţalobu voči ţalovaným 1/ a 2/ zamietol

s poukazom na to, ţe vo veci nie sú pasívne vecne legitimovaní; vo vzťahu k ţalovanej 2/

ţalobu zamietol tieţ vzhľadom na premlčanie voči nej uplatneného práva. Nedostatok

pasívnej legitimácie ţalovanej 1/ vyvodil zo skutočnosti, ţe

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „) bola

s účinnosťou od 1. októbra 2001 zriadená ţalovaná 2/, na ktorú dňom 1. januára 2002 prešli

práva a povinnosti ţalovanej 1/ vzniknuté dovtedy zo zákonného poistenia. V danom prípade

nastal takýto prechod práv a povinností, lebo k dopravnej nehode došlo 1. septembra 2001.

Ţalovaná 1/ preto v ţiadnom prípade nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Túto legitimáciu nemá

ani ţalovaná 2/, lebo nejde o ţiadny z prípadov, v ktorých má poškodený nárok na náhradu

škody priamo proti poisťovateľovi. I keby bola ţalovaná 2/ pasívne vecne legitimovaná, bolo

potrebné zohľadniť ňou úspešne uplatnenú námietku premlčania. Ţalobkyňa sa dozvedela

o tom, ţe za škodu zodpovedá ţalovaná 3/, uţ z oznámenia ţalovanej 1/ zo 7. júna 2002.

Po ustálení svojho zdravotného stavu sa ţalobkyňa dozvedela o výške škody uţ 6. júna 2003,

kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia (prípadne uţ

skôr – 26. mája 2003). Dvojročná premlčacia doba v danom prípade uplynula 6. júna 2005,

ţalobkyňa ale uplatnila nárok voči ţalovanej 2/ aţ 22. augusta 2006, kedy doručila súdu návrh

na pripustenie jej vstupu do konania na ţalovanej strane. Premlčané právo jej preto nebolo

moţné priznať ( ). Na tom nič nemení, ţe ţalobkyňa v dňoch

28. júla 2004 aţ 9. augusta 2004 podstúpila operáciu a hospitalizáciu na oddelení

maxilofaciálnej chirurgie a predpokladá sa potreba jej ďalšej operácie v budúcnosti (ani pri

zohľadnení tejto operácie nebola ţaloba podaná v rámci dvojročnej premlčacej doby, navyše

išlo o rekonštrukčné medicínske zákroky, ktoré uţ boli skôr zohľadnené). Súd prvého stupňa

uviedol, ţe ţalovaná 2/ nemohla účinne vzniesť námietku premlčania aj za ţalovanú 3/;

pokiaľ chcela namietať premlčanie s účinkami pre ţalovanú 3/, mala v konaní vystupovať ako

vedľajšia účastníčka na jej strane. O trovách konania rozhodol podľa

a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti výrokom tohto rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola ţaloba zamietnutá

podala ţalobkyňa odvolanie. Ţiadala ţalobe v celom rozsahu vyhovieť, lebo ňou poţadovaná

výška zodpovedá vytrpenej bolesti a sťaţeniu spoločenského uplatnenia. Nesúhlasila

s právnymi závermi súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných

1/ a 2/ a o premlčaní jej práva na odškodnenie.

Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa oznámila ţalovaná 2/ vstup do konania ako

vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ a v tomto procesnom postavení zároveň podala

odvolanie, opodstatnenosť ktorého vyvodzovala z toho, ţe došlo k premlčaniu práva

ţalobkyne na poskytnutie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia. Voči ţalovanej 3/ sa totiţ ţalobkyňa domáhala odškodnenia

aţ 2. novembra 2006, pričom o výške škody mala vedomosť najneskôr od 6. júna 2003.

O tom, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedela z rozsudku Okresného súdu v Hainburgu

z 8. mája 2002.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 23. februára 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe

ţalobu zamietol; vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol tieţ

o trovách konania. Dospel k záveru, ţe opodstatnené je len odvolanie vedľajšej účastníčky na

strane ţalovanej 3/. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaná 1/ vzhľadom na

dôvody vyplývajúce zo nie je v danom prípade pasívne vecne

legitimovaná. Ţalobkyňa nedôvodne spochybňuje tieţ správnosť záveru súdu prvého stupňa

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej 2/; aj podľa právneho názoru odvolacieho

súdu totiţ ţalobkyni nevznikol priamy nárok voči poisťovateľovi, lebo nešlo o ţiadny

z prípadov uvedených v vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje rozsah

a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Námietku premlčania vznesenú vedľajšou účastníčkou na strane

ţalovanej 3/ povaţoval odvolací súd za dôvodnú, lebo ţalobkyňa sa mohla o tom, kto za

škodu zodpovedá, dozvedieť uţ v priebehu trestného konania vedeného na Okresnom súde

v Hainburgu (ktorý rozhodol 8. mája 2002), prípadne z oznámenia ţalovanej 1/ zo 7. júna

2002 o vysporiadaní nároku ţalobkyne na náhradu škody zo zákonného poistenia motorového

vozidla ţalovanej 3/. Aj pokiaľ ide o ustálenie času, kedy sa ţalobkyňa dozvedela o výške

škody, sa odvolací súd stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa (t.j. ţe rozhodujúcim

je 6. jún 2003, kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťaţení spoločenského

uplatnenia). Dvojročná premlčacia doba ţalobkyni márne uplynula 6. júna 2005. Keďţe

ţalobu voči ţalovanej 3/ uplatnila aţ 2. novembra 2006 a vedľajšia účastníčka na strane

ţalovanej 3/ účinne vzniesla námietku premlčania, odvolací súd napadnutý rozsudok vo

vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu proti ţalovanej 3/ zamietol. Vo zvyšnej časti

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ). O trovách konania

rozhodol podľa , a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom

uplatnila všetky dovolacie dôvody v zmysle , , Namietala, ţe

napadnutý rozsudok je nezákonný, priečiaci sa , účelový,

nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). K vytýkaným nesprávnostiam došlo tým, ţe odvolací súd pochybil, keď „prijal vstup“

do konania vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej 3/, bez opodstatnenia povaţoval jej vstup

do konania za zákonný, námietku premlčania za účinnú a jej odvolanie za dôvodné. Ţalovaná

3/ sa pritom nezúčastnila ţiadneho pojednávania na súde prvého stupňa, vedľajšia účastníčka

na súde prvého stupňa nevstúpila do konania a nikdy sa neskontaktovala so ţalovanou 3/,

ktorá ani odvolanie nepodala. Jej neskorší vstup do konania sa prieči zákonu, lebo k nemu

došlo bez vedomosti a súhlasu ţalovanej 3/. Podľa názoru dovolateľky „nie je moţné aby sa

niekto svojvoľne označil sa vedľajšieho účastníka a realizoval kroky v rozpore

so stanoviskom samotnej ţalovanej“, ktorá sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa

neodvolala“. V danom prípade podala odvolanie neoprávnená osoba, ktorej opravný

prostriedok mal byť odmietnutý. Odvolací súd nepostupoval správne, pokiaľ napriek tomu

pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci. Z uvedených dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

alebo aby toto rozhodnutie zmenil tak, ţe potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe

odvolací súd v danom prípade rozhodol vecne správne. Jej vstup do konania na strane

ţalovanej 3/ plne zodpovedal , pričom jej právny záujem na výsledku konania

vyplýva zo skutočnosti, ţe v prípade úspešnosti ţaloby voči ţalovanej 3/ by súdom prisúdené

peňaţné plnenie musela v konečnom dôsledku sama poskytnúť ţalobkyni. Ţiadala dovolanie

zamietnuť ako neopodstatnené, lebo smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie tieţ prípustné proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z viacerých

výrokov. Keďţe ţalobkyňa v dovolaní dostatočne nešpecifikovala, ktorý z nich napadla, bolo

potrebné najskôr vyriešiť otázku, ktorý výrok je napadnutý dovolaním. Dovolací súd

vychádzal z obsahu dovolania ( a ), pričom osobitne zohľadnil časť

dovolania odôvodňujúcu podanie tohto opravného prostriedku. V nej ţalobkyňa uviedla, ţe

„z dôvodov uvedených v ustanovení , 238, 241 ods. 2 c/ podáva dovolanie proti

rozhodnutiu KS Bratislava č.k. 23.2.2010, ktorým KS Bratislava zmenil

v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok OS Bratislava III č.k. ako súdu prvého

stupňa. Prvostupňový súd priznal ţalobkyni sumu 3 027,29 euro, ktorou zaviazal ţalovaného

v III rade V. U., s.r.o.“. Aj v záverečnej časti konštatovala, ţe „sú splnené podmienky

v pri aplikácii , , , keďţe bolo

zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa“. I keď sa ţalobkyňa v petite dovolania domáha

zrušenia alebo zmeny rozsudku odvolacieho súdu (ako celku), dovolací súd z obsahu jej

opravného prostriedku vyvodil, ţe dovolaním napadla len zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ by dovolanie smerovalo aj

proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu (čo z obsahu dovolania nevyplýva),

išlo by v tomto smere o dovolanie, prípustnosť ktorého z ustanovenia nevyplýva.

V nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolanie je

procesne prípustné ( ). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

I. So zreteľom na ustanovenie dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţalobkyňa formálne v dovolaní namietla existenciu vady tejto povahy (uplatnila

dovolací dôvod v zmysle ), nekonkretizovala ale, o ktorú vadu ide.

V dovolacom konaní existencia takejto vady nevyšla najavo.

II. V súlade s ustanovením dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní

nedošlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Ţalobkyňa ani vadu tejto povahy jednoznačne nekonkretizovala, avšak

z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe do rámca tejto dovolacej argumentácie zahrnula

nepreskúmateľnosť, okolnosti vstupu vedľajšej účastníčky do konania a prejednania

odvolania.

Dovolací súd súhlasí s názorom ţalobkyne, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia je inou

vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď R 111/1998).

V dovolaní ţalobkyne nie je konkretizované, v čom má spočívať nepreskúmateľnosť

dovolaním napadnutého rozhodnutia (uvádza sa len, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu „je

z tohto hľadiska nepreskúmateľné“). Dovolací súd preto iba vo všeobecnej rovine konštatuje,

ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí ale

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane

vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto

dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne. Za tohto stavu nemoţno za

opodstatnenú povaţovať námietku ţalobkyne, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné.

Pre prípad, ţe dovolateľka vyvodzuje tzv. inú vadu konania z procesného postupu

súdu, v rámci ktorého došlo v danom prípade k vstupu vedľajšej účastníčky do konania na

strane ţalovaného 3/, dovolací súd uvádza, ţe ako vedľajší účastník môţe sa popri

navrhovateľovi (ţalobcovi) alebo odporcovi (ţalovanému) zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva

alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je ( ). Keďţe vedľajší účastník

má podľa v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, súd

s ním koná obdobne ako s účastníkom konania (doručuje mu písomnosti, predvoláva ho na

pojednávania a pod.). Do konania vstupuje vedľajší účastník buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Predpokladom prípustnosti

vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu

účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Súd z vlastnej iniciatívy existenciu právneho

záujmu vstupujúceho subjektu neskúma (viď ), preto pokiaľ nebola

námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho účastníkom konania. Vstup do

konania je moţný kedykoľvek od začatia konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho

súdu (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2007). To znamená, ţe do konania môţe

tretia osoba vstúpiť ako vedľajší účastník aj v konaní pred odvolacím súdom. V danom

prípade bol procesný postup v zmysle zo strany odvolacieho súdu zachovaný. Súd

prvého stupňa vyhlásil rozsudok 27. februára 2009, vedľajšia účastníčka 9. marca 2009

doručila tomuto súdu oznámenie o vstupe do konania a v ten istý deň tieţ odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu. Na odvolacom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 23. februára

2010, právny zástupca ţalobkyne na otázku súdu smerujúcu k zisteniu postoja ţalobkyne

k vedľajšiemu účastníctvu výslovne uviedol, ţe „nevyjadruje s účastníctvom vedľajšej

účastníčky nesúhlas“ (viď č.l. 311 spisu). Po uvedenom vyjadrení právneho zástupcu

ţalobkyne bolo potrebné vychádzať z toho, ţe voči účasti vedľajšej účastníčky na strane

ţalovanej 3/ neboli vznesené relevantné námietky, v dôsledku čoho odvolací súd ani nemusel

rozhodnúť o účasti vedľajšej účastníčky. So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe

predmetným procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k tzv. inej vade majúcej za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o námietku, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba, dovolací súd

poukazuje na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe

podať odvolanie aj vedľajší účastník. V danej veci ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu

(zo ) vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ţalovanou 3/

a vedľajšou účastníčkou, vedľajšia účastníčka bola preto oprávnená podať odvolanie aj

v prípade, ţe by s tým prípadne ţalovaná 3/ nesúhlasila (porovnaj Števček/Ficová, Občiansky

súdny poriadok, C. H. Beck 2009, str. 241). Ţalobkyňa teda neopodstatnene namieta, ţe išlo

o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré malo byť odmietnuté. Procesný postup

odvolacieho súdu zodpovedal zákonu a podľa názoru dovolacieho súdu nezaloţil procesnú

vadu v zmysle

III. Dovolateľka tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

V zmysle sa právo premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi

priznať. Podľa sa právo na náhradu škody premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa

sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby

v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby

neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom

stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť

stav, v rámci ktorého sa uţ oprávnená osoba nemôţe s úspechom domáhať na súde svojho

práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, ţe

premlčané právo nemoţno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho

zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne

opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody

a pod. (porovnaj R 29/1983).

v ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (

) a objektívnu ( ). Ich začiatok je

upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek

tomu, ţe poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba.

viaţe premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby

na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode – majetkovej ujme určitého druhu

a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na

náhradu škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby môţe byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti

poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa sa o tom, kto za

škodu zodpovedá, dozvedela uţ v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi

ţalovanej 3/ na Okresnom súde v Hainburgu, ktorý rozhodol rozsudkom z 8. mája 2002

(č.l. 137 aţ 144 spisu). Aj pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vedomosti ţalobkyne o škode sa

dovolací súd stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa túto vedomosť získala uţ

z posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený 6. júna

2003 (č.l. 6 aţ 22 spisu). Dvojročná premlčacia doba ( )

v danom prípade uplynula 6. júna 2005, právo na náhradu škody voči ţalovanej 3/ ale

ţalobkyňa uplatnila aţ 2. novembra 2006 (viď č.l. 156 a 157 spisu). So zreteľom na účinné

vznesenie námietky premlčania nebolo moţné ţalobkyni priznať premlčané právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami a svoje rozhodnutie zaloţil na

konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tieţ na

správnom vyriešení otázky, kedy sa ţalobkyňa dozvedela o škode a kto za škodu zodpovedá.

IV. Z dôvodov uvedených vyššie (I. aţ III.) dospel dovolací súd k záveru

o neopodstatnenom uplatnení dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/

Vzhľadom na to dovolanie ţalobkyne zamietol podľa

Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo ţalobkyňa

nebola úspešná a procesne úspešná účastníčka nepodala návrh na priznanie náhrady trov

dovolacieho konania (, a )

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková