Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 32 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)a03/362000.1f599a.pdf
PDF · 139.21 KB
No categories available
3Cdo/146/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci ţalobkyne L. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. T., advokátom so sídlom
v B., proti ţalovaným 1/ A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., 2/ S. so sídlom v B., IČO: X.,
zastúpenej A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., 3/ V. U., s.r.o. so sídlom v K., IČO: X., za účasti
vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej 3/ – S. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej A., a.s. so
sídlom v B., IČO: X., o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8 C 121/2003, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2010 sp. zn. 5 Co 167/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou 23. júla 2003 sa ţalobkyňa domáhala náhrady za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia v celkovej výške 9 544 880 Sk. Z hľadiska skutkového uvádzala, ţe
1. septembra 2001 sa pri obci W. v Rakúsku stala účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej
utrpela mnohopočetné zranenia, predovšetkým otras a pomliaţdenie mozgu, zlomeniny
čelových kostí, okraja očnice a tvárovej časti, poranenie oka, stlačenie hrudníka a zlomeninu
rebier, pomliaţdenie členka, ktoré si vyţiadali viaceré operačné zákroky a boli spojené
s veľkou bolesťou. Podľa posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia bolo
základné bolestné (stanovené na 770 bodov) zvýšené na dvojnásobok (1540 bodov) vzhľadom
na bolestivý spôsob liečby a opakované operácie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia bolo
stanovené na 537 bodov. V dôsledku nehody a zranenia centrálnej nervovej sústavy došlo
u nej aj k značným psychickým zmenám v tom zmysle, ţe sa stala menej prispôsobivou so
sklonom k maladaptívnym prejavom, z energickej a samostatnej osoby sa stala osobou
intenzívne preţívajúcou zmeny svojej osobnosti v smere ku skromnosti a poníţenosti a ocitla
sa v závislom postavení od iných ľudí. Podľa záverov klinického psychiatra bolo sťaţenie
spoločenského uplatnenia stanovené na 1900 bodov, čo spolu predstavuje 3977 bodov po
60 Sk. Vzhľadom na to, ţe odškodňovanie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška č. 32/1965“) uţ
nezodpovedá súčasnej realite, ţiadala priznanú náhradu zvýšiť. So zreteľom na ťaţko
napraviteľné následky, jej obmedzenie pri uplatnení sa v spoločenskom a pracovnom ţivote
za primerané povaţovala štyridsaťnásobné zvýšenie priznanej náhrady.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27. februára 2009 č.k. 8 C 121/2003-246
ţalovanej 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní 3 027,29 € a vo zvyšku ţalobu voči
tejto ţalovanej zamietol. Ţalobu zamietol tieţ v časti smerujúcej voči ţalovaným 1/ a 2/.
Ţalovaným nepriznal náhradu trov konania a ţalovanej 3/ uloţil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok. Výrok, ktorým bolo ţalobe sčasti vyhovené, odôvodnil súd prvého stupňa tým, ţe
nárok ţalobkyne na odškodnenie bolesti uţ uspokojila ţalovaná 1/ vyplatením sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov v znaleckom posudku (770 bodov), ku ktorým bolo
navyše pripočítaných 260 bodov za stlačenie hrudníka. Bez zohľadnenia spoluviny (vo výške
20 % vyvodenej zo skutočnosti, ţe pri dopravnej nehode nebola pripútaná) tak bola ţalobkyni
uţ priznaná a vyplatená primeraná náhrad za bolesť vo výške 61 800 Sk z maximálne
prípustnej sumy 72 000 Sk. Za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalovaná 1/ odškodnila
ţalobkyňu sumou 32 220 Sk (po odpočítaní 20 % spoluviny teda sumou 25 776 Sk), ktorá
zodpovedá 537 bodom stanovených znalcom. Ţalobu voči ţalovaným 1/ a 2/ zamietol
s poukazom na to, ţe vo veci nie sú pasívne vecne legitimovaní; vo vzťahu k ţalovanej 2/
ţalobu zamietol tieţ vzhľadom na premlčanie voči nej uplatneného práva. Nedostatok
pasívnej legitimácie ţalovanej 1/ vyvodil zo skutočnosti, ţe zákonom č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.) bola
s účinnosťou od 1. októbra 2001 zriadená ţalovaná 2/, na ktorú dňom 1. januára 2002 prešli
práva a povinnosti ţalovanej 1/ vzniknuté dovtedy zo zákonného poistenia. V danom prípade
nastal takýto prechod práv a povinností, lebo k dopravnej nehode došlo 1. septembra 2001.
Ţalovaná 1/ preto v ţiadnom prípade nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Túto legitimáciu nemá
ani ţalovaná 2/, lebo nejde o ţiadny z prípadov, v ktorých má poškodený nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. I keby bola ţalovaná 2/ pasívne vecne legitimovaná, bolo
potrebné zohľadniť ňou úspešne uplatnenú námietku premlčania. Ţalobkyňa sa dozvedela
o tom, ţe za škodu zodpovedá ţalovaná 3/, uţ z oznámenia ţalovanej 1/ zo 7. júna 2002.
Po ustálení svojho zdravotného stavu sa ţalobkyňa dozvedela o výške škody uţ 6. júna 2003,
kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia (prípadne uţ
skôr – 26. mája 2003). Dvojročná premlčacia doba v danom prípade uplynula 6. júna 2005,
ţalobkyňa ale uplatnila nárok voči ţalovanej 2/ aţ 22. augusta 2006, kedy doručila súdu návrh
na pripustenie jej vstupu do konania na ţalovanej strane. Premlčané právo jej preto nebolo
moţné priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka). Na tom nič nemení, ţe ţalobkyňa v dňoch
28. júla 2004 aţ 9. augusta 2004 podstúpila operáciu a hospitalizáciu na oddelení
maxilofaciálnej chirurgie a predpokladá sa potreba jej ďalšej operácie v budúcnosti (ani pri
zohľadnení tejto operácie nebola ţaloba podaná v rámci dvojročnej premlčacej doby, navyše
išlo o rekonštrukčné medicínske zákroky, ktoré uţ boli skôr zohľadnené). Súd prvého stupňa
uviedol, ţe ţalovaná 2/ nemohla účinne vzniesť námietku premlčania aj za ţalovanú 3/;
pokiaľ chcela namietať premlčanie s účinkami pre ţalovanú 3/, mala v konaní vystupovať ako
vedľajšia účastníčka na jej strane. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Proti výrokom tohto rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola ţaloba zamietnutá
podala ţalobkyňa odvolanie. Ţiadala ţalobe v celom rozsahu vyhovieť, lebo ňou poţadovaná
výška zodpovedá vytrpenej bolesti a sťaţeniu spoločenského uplatnenia. Nesúhlasila
s právnymi závermi súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných
1/ a 2/ a o premlčaní jej práva na odškodnenie.
Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa oznámila ţalovaná 2/ vstup do konania ako
vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ a v tomto procesnom postavení zároveň podala
odvolanie, opodstatnenosť ktorého vyvodzovala z toho, ţe došlo k premlčaniu práva
ţalobkyne na poskytnutie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia. Voči ţalovanej 3/ sa totiţ ţalobkyňa domáhala odškodnenia
aţ 2. novembra 2006, pričom o výške škody mala vedomosť najneskôr od 6. júna 2003.
O tom, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedela z rozsudku Okresného súdu v Hainburgu
z 8. mája 2002.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 23. februára 2010 sp. zn.
5 Co 167/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe
ţalobu zamietol; vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol tieţ
o trovách konania. Dospel k záveru, ţe opodstatnené je len odvolanie vedľajšej účastníčky na
strane ţalovanej 3/. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaná 1/ vzhľadom na
dôvody vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. nie je v danom prípade pasívne vecne
legitimovaná. Ţalobkyňa nedôvodne spochybňuje tieţ správnosť záveru súdu prvého stupňa
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej 2/; aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu totiţ ţalobkyni nevznikol priamy nárok voči poisťovateľovi, lebo nešlo o ţiadny
z prípadov uvedených v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah
a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Námietku premlčania vznesenú vedľajšou účastníčkou na strane
ţalovanej 3/ povaţoval odvolací súd za dôvodnú, lebo ţalobkyňa sa mohla o tom, kto za
škodu zodpovedá, dozvedieť uţ v priebehu trestného konania vedeného na Okresnom súde
v Hainburgu (ktorý rozhodol 8. mája 2002), prípadne z oznámenia ţalovanej 1/ zo 7. júna
2002 o vysporiadaní nároku ţalobkyne na náhradu škody zo zákonného poistenia motorového
vozidla ţalovanej 3/. Aj pokiaľ ide o ustálenie času, kedy sa ţalobkyňa dozvedela o výške
škody, sa odvolací súd stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa (t.j. ţe rozhodujúcim
je 6. jún 2003, kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťaţení spoločenského
uplatnenia). Dvojročná premlčacia doba ţalobkyni márne uplynula 6. júna 2005. Keďţe
ţalobu voči ţalovanej 3/ uplatnila aţ 2. novembra 2006 a vedľajšia účastníčka na strane
ţalovanej 3/ účinne vzniesla námietku premlčania, odvolací súd napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu proti ţalovanej 3/ zamietol. Vo zvyšnej časti
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom
uplatnila všetky dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietala, ţe
napadnutý rozsudok je nezákonný, priečiaci sa Ústave Slovenskej republiky, účelový,
nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). K vytýkaným nesprávnostiam došlo tým, ţe odvolací súd pochybil, keď „prijal vstup“
do konania vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej 3/, bez opodstatnenia povaţoval jej vstup
do konania za zákonný, námietku premlčania za účinnú a jej odvolanie za dôvodné. Ţalovaná
3/ sa pritom nezúčastnila ţiadneho pojednávania na súde prvého stupňa, vedľajšia účastníčka
na súde prvého stupňa nevstúpila do konania a nikdy sa neskontaktovala so ţalovanou 3/,
ktorá ani odvolanie nepodala. Jej neskorší vstup do konania sa prieči zákonu, lebo k nemu
došlo bez vedomosti a súhlasu ţalovanej 3/. Podľa názoru dovolateľky „nie je moţné aby sa
niekto svojvoľne označil sa vedľajšieho účastníka a realizoval kroky v rozpore
so stanoviskom samotnej ţalovanej“, ktorá sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa
neodvolala“. V danom prípade podala odvolanie neoprávnená osoba, ktorej opravný
prostriedok mal byť odmietnutý. Odvolací súd nepostupoval správne, pokiaľ napriek tomu
pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci. Z uvedených dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
alebo aby toto rozhodnutie zmenil tak, ţe potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe
odvolací súd v danom prípade rozhodol vecne správne. Jej vstup do konania na strane
ţalovanej 3/ plne zodpovedal § 93 O.s.p., pričom jej právny záujem na výsledku konania
vyplýva zo skutočnosti, ţe v prípade úspešnosti ţaloby voči ţalovanej 3/ by súdom prisúdené
peňaţné plnenie musela v konečnom dôsledku sama poskytnúť ţalobkyni. Ţiadala dovolanie
zamietnuť ako neopodstatnené, lebo smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho
súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tieţ prípustné proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z viacerých
výrokov. Keďţe ţalobkyňa v dovolaní dostatočne nešpecifikovala, ktorý z nich napadla, bolo
potrebné najskôr vyriešiť otázku, ktorý výrok je napadnutý dovolaním. Dovolací súd
vychádzal z obsahu dovolania (§ 243c a § 41 ods. 2 O.s.p.), pričom osobitne zohľadnil časť
dovolania odôvodňujúcu podanie tohto opravného prostriedku. V nej ţalobkyňa uviedla, ţe
„z dôvodov uvedených v ustanovení § 236, 238, 241 ods. 2 c/ O.s.p. podáva dovolanie proti
rozhodnutiu KS Bratislava č.k. 5 Co 167/2009 23.2.2010, ktorým KS Bratislava zmenil
v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok OS Bratislava III č.k. 8 C 121/2003 ako súdu prvého
stupňa. Prvostupňový súd priznal ţalobkyni sumu 3 027,29 euro, ktorou zaviazal ţalovaného
v III rade V. U., s.r.o.“. Aj v záverečnej časti konštatovala, ţe „sú splnené podmienky
v občianskom súdnom poriadku pri aplikácii § 236, § 238, § 241 ods. 2 písm. c/, keďţe bolo
zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa“. I keď sa ţalobkyňa v petite dovolania domáha
zrušenia alebo zmeny rozsudku odvolacieho súdu (ako celku), dovolací súd z obsahu jej
opravného prostriedku vyvodil, ţe dovolaním napadla len zmeňujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ by dovolanie smerovalo aj
proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu (čo z obsahu dovolania nevyplýva),
išlo by v tomto smere o dovolanie, prípustnosť ktorého z ustanovenia § 238 O.s.p. nevyplýva.
V nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolanie je
procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
I. So zreteľom na ustanovenie § 242 O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní
nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ţalobkyňa formálne v dovolaní namietla existenciu vady tejto povahy (uplatnila
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nekonkretizovala ale, o ktorú vadu ide.
V dovolacom konaní existencia takejto vady nevyšla najavo.
II. V súlade s ustanovením § 242 O.s.p. dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní
nedošlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). Ţalobkyňa ani vadu tejto povahy jednoznačne nekonkretizovala, avšak
z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe do rámca tejto dovolacej argumentácie zahrnula
nepreskúmateľnosť, okolnosti vstupu vedľajšej účastníčky do konania a prejednania
odvolania.
Dovolací súd súhlasí s názorom ţalobkyne, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia je inou
vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď R 111/1998).
V dovolaní ţalobkyne nie je konkretizované, v čom má spočívať nepreskúmateľnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia (uvádza sa len, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu „je
z tohto hľadiska nepreskúmateľné“). Dovolací súd preto iba vo všeobecnej rovine konštatuje,
ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada
nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí ale
disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv
(III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane
vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto
dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie
dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne. Za tohto stavu nemoţno za
opodstatnenú povaţovať námietku ţalobkyne, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné.
Pre prípad, ţe dovolateľka vyvodzuje tzv. inú vadu konania z procesného postupu
súdu, v rámci ktorého došlo v danom prípade k vstupu vedľajšej účastníčky do konania na
strane ţalovaného 3/, dovolací súd uvádza, ţe ako vedľajší účastník môţe sa popri
navrhovateľovi (ţalobcovi) alebo odporcovi (ţalovanému) zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva
alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Keďţe vedľajší účastník
má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, súd
s ním koná obdobne ako s účastníkom konania (doručuje mu písomnosti, predvoláva ho na
pojednávania a pod.). Do konania vstupuje vedľajší účastník buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Predpokladom prípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu
účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Súd z vlastnej iniciatívy existenciu právneho
záujmu vstupujúceho subjektu neskúma (viď § 93 ods. 2 O.s.p.), preto pokiaľ nebola
námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho účastníkom konania. Vstup do
konania je moţný kedykoľvek od začatia konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 234/2004
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2007). To znamená, ţe do konania môţe
tretia osoba vstúpiť ako vedľajší účastník aj v konaní pred odvolacím súdom. V danom
prípade bol procesný postup v zmysle § 93 O.s.p. zo strany odvolacieho súdu zachovaný. Súd
prvého stupňa vyhlásil rozsudok 27. februára 2009, vedľajšia účastníčka 9. marca 2009
doručila tomuto súdu oznámenie o vstupe do konania a v ten istý deň tieţ odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Na odvolacom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 23. februára
2010, právny zástupca ţalobkyne na otázku súdu smerujúcu k zisteniu postoja ţalobkyne
k vedľajšiemu účastníctvu výslovne uviedol, ţe „nevyjadruje s účastníctvom vedľajšej
účastníčky nesúhlas“ (viď č.l. 311 spisu). Po uvedenom vyjadrení právneho zástupcu
ţalobkyne bolo potrebné vychádzať z toho, ţe voči účasti vedľajšej účastníčky na strane
ţalovanej 3/ neboli vznesené relevantné námietky, v dôsledku čoho odvolací súd ani nemusel
rozhodnúť o účasti vedľajšej účastníčky. So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe
predmetným procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k tzv. inej vade majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o námietku, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba, dovolací súd
poukazuje na ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe
podať odvolanie aj vedľajší účastník. V danej veci ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu
(zo zákona č. 381/2001 Z.z.) vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ţalovanou 3/
a vedľajšou účastníčkou, vedľajšia účastníčka bola preto oprávnená podať odvolanie aj
v prípade, ţe by s tým prípadne ţalovaná 3/ nesúhlasila (porovnaj Števček/Ficová, Občiansky
súdny poriadok, C. H. Beck 2009, str. 241). Ţalobkyňa teda neopodstatnene namieta, ţe išlo
o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré malo byť odmietnuté. Procesný postup
odvolacieho súdu zodpovedal zákonu a podľa názoru dovolacieho súdu nezaloţil procesnú
vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
III. Dovolateľka tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi
priznať. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť
stav, v rámci ktorého sa uţ oprávnená osoba nemôţe s úspechom domáhať na súde svojho
práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, ţe
premlčané právo nemoţno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody
a pod. (porovnaj R 29/1983).
Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je
upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, ţe poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník
viaţe premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode – majetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na
náhradu škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby môţe byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti
poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa sa o tom, kto za
škodu zodpovedá, dozvedela uţ v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi
ţalovanej 3/ na Okresnom súde v Hainburgu, ktorý rozhodol rozsudkom z 8. mája 2002
(č.l. 137 aţ 144 spisu). Aj pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vedomosti ţalobkyne o škode sa
dovolací súd stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa túto vedomosť získala uţ
z posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený 6. júna
2003 (č.l. 6 aţ 22 spisu). Dvojročná premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
v danom prípade uplynula 6. júna 2005, právo na náhradu škody voči ţalovanej 3/ ale
ţalobkyňa uplatnila aţ 2. novembra 2006 (viď č.l. 156 a 157 spisu). So zreteľom na účinné
vznesenie námietky premlčania nebolo moţné ţalobkyni priznať premlčané právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací
súd, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie zaloţil na
konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tieţ na
správnom vyriešení otázky, kedy sa ţalobkyňa dozvedela o škode a kto za škodu zodpovedá.
IV. Z dôvodov uvedených vyššie (I. aţ III.) dospel dovolací súd k záveru
o neopodstatnenom uplatnení dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/
O.s.p. Vzhľadom na to dovolanie ţalobkyne zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo ţalobkyňa
nebola úspešná a procesne úspešná účastníčka nepodala návrh na priznanie náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková