Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/194/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Viery Petríkovej v právnej

veci žalobkyne A. B., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. Ľ. V., advokátkou v K., proti

žalovanému M. S., so sídlom v M., zastúpenému JUDr. M. K., advokátkou v K., o náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 20. januára 2009 č.k. -108

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8 300 € do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2 332,37 € do troch

dní po právoplatnosti rozsudku, zároveň mu uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu

Košice – okolie súdny poplatok v sume 490 € a trovy štátu v sume 388,14 € do troch dní

po právoplatnosti rozsudku.

Opravným uznesením opravil zrejmú nesprávnosť rozsudku vo výroku o povinnosti

žalovaného uhradiť súdny poplatok a nahradiť trovy štátu tak, že žalovaný má povinnosť

2

uhradiť na súdnom poplatku sumu 498 € a na trovách štátu 388,14 € do 3 dní

po právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalovaný dňa 2.12.1998

riadil osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a následkom neprimeranej rýchlosti pri

jazde ľavotočivej zákruty zišiel na chodník, kde narazil do okoloidúceho chodca, manžela

žalobkyne, čím mu spôsobil zranenia, následkom ktorých zomrel. Za tento skutok bol

žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, bol mu uložený trest a zároveň

bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti

s pohrebom a zabezpečením náhrobného kameňa. Ďalej vychádzal zo zistenia, že predmetom

konania vedeného na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. bol

žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie renty 3 000,-- Sk mesačne a o zaplatenie škody.

Toto konanie bolo právoplatne ukončené tak, že v časti o nároku na náhradu škody bolo

konanie pre späťvzatie žaloby zastavené a v časti o zaplatenie renty žaloba bola zamietnutá.

Na základe vykonaného dokazovania prihliadajúc na ust. a

(ďalej len „OZ“) mal okresný súd za preukázané, že dňa 12.12.1998 (správne 2.12.1998) tým,

že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel manžel žalobkyne došlo ku konaniu

zo strany žalovaného, ktorým neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne

a to do jej práva na súkromie, ktoré zahrňuje právo na realizáciu a rozvoj rodinných vzťahov.

Mal za to, že nárok žalobkyne v danom prípade nie je premlčaný, vychádzajúc z

vychádzajúc zo záveru, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha

premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto námietku premlčania

vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú. Prihliadajúc na výsledky vykonaného

dokazovania, predovšetkým na závery znaleckého posudku, mal súd prvého stupňa za to, že

v konaní bolo preukázané, že smrťou manžela žalobkyne došlo nesporne k psychickej

traumatizácii členov rodiny, ktorá má nezvratný a trvalý charakter, pretože po udalosti došlo

k zásadnej zmene sociálneho štatútu rodiny a jej fungovania. Traumu žalobkyne považoval

za o to väčšiu, že je účastná na bolesti svojich detí, ktoré keďže boli pomerne malé niesli

stratu otca o to ťažšie. Prihliadajúc na to, že žalobkyňa si uplatnila tento nárok odôvodňujúc

ho aj ujmou svojich detí, ktoré nevstúpili do konania, takýto nárok si neuplatnili, mal okresný

súd za to, že primeraným zadosťučinením je suma 8 300 € a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Keďže žalobkyňa v konaní mala úspech len spolovice, priznal žalobkyni trovy

právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. O povinnosti

3

žalovaného zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2

a o povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol podľa

Opravným uznesením súd prvého stupňa opravil zrejmú nesprávnosť, a to výpočet

súdneho poplatku, keď omylom v písomnom vyhotovení rozhodnutia bola uvedená suma

490 €, i keď v skutočnosti výška súdneho poplatku správne má predstavovať' 498 €. O tejto

oprave rozhodol v súlade s poukazom na ust.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 29. apríla 2010

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bola

žaloba v časti zamietnutá, v spojení s opravným uznesením č.k. -128 z 12. júna

2009 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania je

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu podľa . Odvolací súd v súlade s výkladom Najvyššieho súdu SR zaujatým vo veci predmetný nárok považoval za jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorý vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote ( ). Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak v danom prípade žalobkyňou uplatnený nárok považoval za nárok osobnostný, teda nie majetkový. Vychádzajúc z tohto nesprávneho právneho záveru vyvodil aj nesprávny právny záver, že v danom prípade uplatnený nárok nepodlieha premlčaniu. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že k neoprávnenému zásahu, ktorý zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa , došlo 2.12.1998 a žaloba bola podaná žalobkyňou na súde prvého stupňa 20.2.2002, že žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 20.5.2008 vzniesol námietku premlčania.

Odvolací súd ďalej uviedol, že predmetný nárok je potrebné považovať za osobné právo

majetkovej povahy, ktoré sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, je potrebné konštatovať', že nárok žalobkyne bol uplatnený po uplynutí všeobecnej premlčacej trojročnej

lehoty, preto v súlade s cit. bolo potrebné prihliadnuť na námietku žalovaného a nemožno žalobkyni premlčaný nárok priznať.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom

rozsahu zamietol vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania.

Výrok o trovách konania súdu vyplýva z za použitia ust.

a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala

dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie dôvodila ustanovením § 241 ods. 1

Poukázala na to, že žalobu podala na základe ustanovenia ,

keďže došlo k zásahu do jej osobnosti a súkromia zo strany žalovaného. Vo svojom dovolaní

ďalej uviedla, že má zato, že pri ochrane osobnosti sú jednotlivé prostriedky ochrany uvedené

v § 13 príkladmo, t.j. upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov

neoprávnených zásahov a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, pričom zadosťučinenie

môže mať buď formu morálneho alebo peňažného plnenia. V zmysle náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch sa potom dáva do vzťahu miery ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti

s konkrétnym finančným vyjadrením takejto nemajetkovej ujmy. Podľa názoru žalobkyne

nie je možné právo čisto osobnej povahy vyčleniť z okruhu nepremlčateľných

nemajetkových práv, aj keď sa táto nemajetková ujma vyjadruje prostredníctvom finančných

prostriedkov. Podľa jej názoru sa jedná o jedno nerozdeliteľné právo a je len otázka formy,

ktorá sa použije pri jej vyjadrení. Z uvedeného dôvodu má zato, že námietka premlčania

uplatnená žalovaným nie je dôvodná. Žalobkyňa svoje stanovisko odôvodnila dovolacími

rozsudkami Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a sp. zn.

.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že má zato, že odvolací

súd správne postupoval ak prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania s oporou

v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rovnako správne rozhodol ak

s prihliadnutím k námietke premlčania žalobu v časti, ktorá nebola zamietnutá už súdom

prvého stupňa, zamietol. Žalovaný dovolaciemu súdu navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť

a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady

v zmysle nenamietala a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil.

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho

účinným od 1. januára 1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická

osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto

zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo

na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho

najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie

musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo

na súkromie.

Obsah práva na súkromie, je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy

a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených

v článku 154c ods. 1 , v ktorých má pozitívna zákonná úprava

práva občana na súkromie svoj prirodzeno-právny zdroj.

Z ustanovenia vyplýva, že fyzická osoba má právo

najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej

osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch.

Ustanovenie , upravujúce právne prostriedky ochrany

osobnosti, bolo do zavedené novelou vykonanou zákonom

č. s účinnosťou od 29. marca 1990. Dovtedy po prijatí síce

figurovala ochrana osobnosti a súd mohol priznať dotknutej osobe aj primerané

zadosťučinenie, ale len vo forme zadosťučinenia morálneho.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje úhradu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch. Žalobkyňa vo svojom dovolaní uviedla, že žalobu podala na základe

, keďže došlo k zásahu do jej osobnosti a súkromia zo strany žalovaného. Podstatnou

dovolacou námietkou uplatnenou žalobkyňou v dovolacom konaní bolo, že odvolací súd

nesprávne právne posúdil premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

a s tým súvisiacu otázku začiatku plynutia premlčacej doby.

Dovolací súd v danej veci skúmal, či odvolací súd správne vec právne posúdil, keď

konštatoval, že nárok žalobkyne je potrebné považovať za osobné právo majetkovej povahy,

ktoré sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať.

Z ustanovenia vyplýva, že sa premlčujú všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť

možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania

spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže

priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť

tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje

povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej

určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe

oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže

s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania

v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

(nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada

hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup

vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších

dôkazov.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobkyňa domáhala svojím žalobným

návrhom, táto vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku,

straty zo spoločenstva s milovanou osobou. K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti

fyzickej osoby môže dôjsť vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobnosti

tvoriacich ich fyzickú a morálnu jednotu rôznym spôsobom.

Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú:

- existencia ujmy (spočívajúca v poškodení duševného zdravia žalobkyne)

- porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej

osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobkyne)

- príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2

predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných

prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy,

keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých

následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide

o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy

9

spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa

ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným

ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Podľa názoru

dovolacieho súdu je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku

rozhodujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp

právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.

Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu

ujmu je podľa viazaný na okamih, kedy došlo

k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva

fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo

k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V prejednávanej veci bolo preukázané, že

neoprávneným konaním žalovaného bolo jedným činom zasiahnuté do práva na život

manžela žalobkyne J. B. 2. decembra 1998, ako aj do práva na súkromie a rodinný život

žalobkyne. Zásah do práv žalobkyne nastal momentom smrti jej manžela a ktorého následky

v podobe rôznej formy citovej ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva

s blízkou osobou) u žalobkyne, ako aj jej detí stále pretrvávajú. Žalobkyňa mohla svoje právo

na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 3. decembra 1998.

Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 3. decembra

2001. Žalobkyňa však svoju žalobu podala na súde až 20. februára 2002, teda po uplynutí

premlčacej doby.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že k obdobnému právnemu záveru

o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 25. septembra 2008.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na prax a rozhodnutia súdov Českej republiky dovolací

súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

z 28. júna 2007, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa nepodlieha premlčaniu, nebolo prijaté

na publikovanie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Pod Rc 4/2008 tu však bol naopak

publikovaný rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. zo dňa 17. februára

10

2004, zastávajúci opačný názor, t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový

nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva. Rovnako veľký senát

Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. (uverejnenom

v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod číslem 73, ročník 2009“) uzavrel, že je to

obsah nároku, nie predmet jeho ochrany, čo je pre povahu nároku určujúce, či sa uplatní

všeobecný právny inštitút premlčania oslabujúci jeho vymáhateľnosť v závislosti

na okamžiku jeho uplatnenia pre súdom a na dispozitívnom správaní žalovaného. Veľký senát

Najvyššieho súdu ČR v tejto veci ďalej vyjadril názor, že právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa ustanovenia je jedným z dielčich a relatívne

samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby,

ktorý premlčaniu podlieha. Pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil dôvody, ktoré ho

viedli k záveru o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. S týmto

záverom sa dovolací súd stotožňuje a k nemu iba dodáva, že i podľa jeho názoru je právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov

ochrany osobnosti fyzickej osoby, právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobkyne bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu

súdu, že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania podľa

, ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol ( ).

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná. Právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd však žalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania

voči žalobkyni nepriznal. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že v danom

prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

podľa Za dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade dovolací súd

považuje rovnaké dôvody ako súd odvolací, a teda osobné, majetkové a zárobkové pomery

žalobkyne, ale najmä okolnosti danej veci (zásah žalovaného do právna na súkromie

žalobkyne, ktorý nastal momentom smrti jej manžela, a jeho následky v podobe rôznej formy

citovej ujmy).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

12