Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-196-2018.pdf
PDF · 211.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/196/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: MARKÍZA
- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/32/2018 zo dňa 10.10.2018, pomerom hlasov 2:1, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RP/32/2018 zo dňa 10.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.11.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/32/2018 vydaného dňa 10.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu.
2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj písomnosť žalovaného
- Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 20.06.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.08.2018, DVD nosič so záznamom odvysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 30.03.2018 o cca 01:51 hod.
3. Napadnutým rozhodnutím č. RP/32/2018 zo dňa 10.10.2018 žalovaný rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 308/2000 Z. z. “, resp. „zákon o vysielaní a retransmisii“) a to tým, že nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej službe DAJTO z dňa 30.03.2018 v čase o cca 01.51 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania, za čo mu uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1.000,- € .
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podkladmi pre jeho rozhodnutie boli list č. 582/SO/2018 -3, ktorým si vyžiadal uvedený záznam vysielania, účastníkom konania (žalobca) doručený DVD nosič s popisom „DAJTO Tango a Cash 30. 3. 18“ a záznam vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 30.03.2018 v čase o cca 01:51 hod. vyhotovený na nahrávacom zariadení žalovaného.
5. Žalovaný si vyžiadal od vysielateľa (žalobca) súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej služby DAJTO z dňa 30.03.2018 v čase o cca 01.51 hod (ďalej tiež len „Záznam“). Vysielateľ mal vyžiadané záznamy vysielania doručiť do 15 dní odo dňa doručenia predmetného vyžiadania. Dňa 07.05.2018 v prílohe listu vysielateľ doručil, okrem iného, záznam vysielania označený ako vyžiadaný záznam vysielania. Monitorovaním predmetného záznamu bolo zistené, že záznam sa v čase o cca 02:37:55 hod., t. j. v cca 45. minúte zasekol a nebolo možné ho ďalej prehrať a tým pádom ani zmonitorovať. Zo záznamu vysielania programu Tango a Cash odvysielaného dňa 30.03.2018 o cca 01:51 hod. v rámci programovej služby DAJTO vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného bolo zistené, že vysielanie uvedeného programu pokračovalo až do cca 03:26:30 hod. vysielacieho času, t. j. po dobu ďalších cca 49 minút.
6. Účelom právomoci žalovaného podľa § 5 ods. 1 písm. m) a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. l) je umožniť žalovanému efektívne vykonávať jednu zo jeho základných úloh - dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a podľa osobitných predpisov. Praktický výkon tejto kompetencie je z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Aby mohol žalovaný túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby mu boli vyžiadané záznamy doručené včas, t. j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke.
7. Povinnosť uchovávať súvislý záznam vysielania a doručiť ho žalovanému na vyžiadanie vyplýva priamo zo zákona č. 308/2000 Z. z. Túto povinnosť teda vysielateľovi neukladá žalovaný vydaním individuálneho správneho aktu, ale priamo zákon č. 308/2000 Z. z. (§ 16 ods. 3 písm. 1/). Úkon, ktorým žalovaný od vysielateľa záznam vysielania vyžiada, nie je úkonom v rámci správneho konania. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. : „Činnosť rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda rady.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že akýkoľvek úkon žalovaného realizovaný navonok, ktorým sa vykonáva jeho kompetencia (v tomto prípade vyžiadanie záznamu vysielania), má byť opatrený podpisom predsedu ako štatutárneho orgánu. Nakoľko predmetný list, ktorým si žalovaný záznam vysielania vyžiadal, bol opatrený podpisom predsedníčky žalovaného, bola akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného úkonu vylúčená. Z tohto dôvodu bolo potrebné ho považovať za riadne vyžiadanie záznamu vysielania podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Ako obdobný prípad administratívneho úkonu možno uviesť kompetenciu súdu podľa ustanovenia § 250f ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. : „Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.“ Súdna prax výkonu tejto kompetencie sa ustálila vo forme zaslania písomnosti - výzvy, ktorá nie je rozhodnutím podľa zákona č. 99/1963 Zb. , ale rovnako je len jednoduchým administratívnym úkonom. Tento úkon nie je podpísaný všetkými členmi senátu, ale len jeho predsedom, v niektorých prípadoch dokonca súdnym tajomníkom. S týmto záverom žalovaného sa stotožnil aj NS SR vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 5Sž/18/2011 , keď uviedol: „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľa uvádza, že zákon síce výslovne neupravuje formu a náležitosti tohto úkonu, ale vzhľadom na skutočnosť, že v podstate ide o výzvu na splnenie povinnosti vysielateľa uloženej mu zákonom, považuje doterajší spôsob konania Rady za súladný s účelom tohto ustanovenia zákona. Požiadavka navrhovateľa na vydávanie samostatných rozhodnutí Rady za účelom vyžiadania záznamu vysielania v lehote do 45 dní od vysielania, vzhľadom na zloženie Rady (§ 6 zákona č. 308/2000 Z. z. ), možnú periodicitu jej zasadaní, prípadné námietky vysielateľa proti dôvodom, resp. oprávnenosti žiadosti a potrebu rozhodnutia o týchto námietkach, predstavuje zbytočnú formalizáciu postupov, ktorá nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Preto jej uplatnenie v predmetnej veci prvýkrát ako odvolacieho dôvodu (osobitne s poukazom na prednes navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 29.03.2012), najvyšší súd vychádzajúc jednak z citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. , jeho účelu a systematickej súvislosti a jednak z doteraz ustálenej súdnej praxe a judikatúry vyhodnotil ako zjavne účelové až špekulatívne. V tejto súvislosti najvyšší súd tiež upozorňuje na to, že tam, kde chcel zákonodarca vyjadriť, že Rada koná vo
forme rozhodnutia, výslovne to v zákone uvádza (napr. § 5 ods. 1 písm. a/ až d/ § 6 ods. 2 písm. a/ zákona 308/2000 Z. z. ), pričom ani správny poriadok takúto povinnosť neurčuje.“ K rovnakému záveru dospel tiež Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR “), ktorý vo svojom uznesení vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012 -11 uviedol, cit.: „Ak zákon formálnu podobu procesného úkonu smerujúceho k realizácii kompetencie správneho orgánu nepredpisuje, potom z ústavného hľadiska nie je významné, akou formou správny orgán predmetný procesný úkon uskutoční. Dôležitá je len jeho obsahová stránka tak, aby adresát úkonu bol spôsobilý jednoznačne identifikovať správny orgán a povinnosť, ktorej splnenie sa od neho očakáva.“
8. V zmysle konštantnej judikatúry NS SR je žalovaný oprávnený si záznam vysielania vyžiadať od vysielateľa a tiež je oprávnený v prípade nedodania záznamu vysielania si ho vyhotoviť sám pomocou svojho nahrávacieho zariadenia (napr. rozsudky NS SR vo veci sp. zn. 5Sž/18/2011 , 5Sž/37/2011 , 8Sž/15/2011 , 8Sž/29/2011 , 2Sž/11/2012 ). K rovnakému záveru dospel aj ÚS SR vo svojich uzneseniach vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012 -11 a IV. ÚS 620/2012 -9. Oba tieto spôsoby získania záznamov vysielania vysielateľov žalovaný môže využiť. To však nič nemení na skutočnosti, že zo znenia § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľovi vyplýva jednoznačná povinnosť poskytnúť žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania. Ak ho vysielateľ neposkytne, poruší tým predmetnú povinnosť. NS SR vo viacerých svojich rozsudkoch tiež uviedol, že táto povinnosť vysielateľa nezasahuje do jeho práva neobviňovať seba samého.
9. Povinnosť doručiť žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. V prípade, ak vysielateľ nedodá na vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania, poruší predmetnú povinnosť. Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. : „Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby... ak neposkytol rade požadovaný záznam vysielania.“ V prípade, ak účastník konania neposkytne vyžiadaný záznam vysielania, je žalovaný povinný ho sankcionovať, čo potvrdil aj NS SR, napr. vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 5Sž/37/2011 .
10. Takisto aj ÚS SR vo svojom uznesení vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012 -11 uviedol, cit.: „Pre posudzovaný prípad je rozhodujúce, že Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. I) zákona o vysielaní a retransmisii], a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou [§ 67 ods. 2 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii].“
11. Povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie žalovaného mu ich poskytnúť, je upravená v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. Táto povinnosť zabezpečuje žalovanému možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone, rozhodne žalovaný o začatí správneho konania.
12. Záznam vysielania, ktorý poskytuje účastník konania, nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že (v zásade vždy) presne a úplne zachytáva skutkový stav. Jeho poskytnutie však nie je možné považovať za „sebausvedčenie“. Poskytnutie záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. V čase vyžiadania záznamu a jeho doručenia nie je vedené v súvislosti s vyžiadaným programom žiadne správne konanie voči účastníkovi konania a nie je ani vyslovené žiadne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, v tomto čase nie je účastníkom konania, plní si len povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Fakt, že vysielateľ poskytne záznam vysielania svojej programovej služby, ešte neznamená, že sa proti nemu začne viesť správne konanie.
13. K obdobnému názoru dospel aj NS SR, ktorý vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 4Sž/19/2012 uviedol, cit.: „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľa uvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ poskytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú povinnosť. Námietka navrhovateľa týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto podľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená. Najvyšší súd judikoval uvedené v rozhodnutí 5Sž/18/2011 z 29. marca 2012 a aj ďalších následných rozhodnutiach. (5Sž/37/2011 ) Záznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva skutkový stav, obsah vysielania. V čase vyžiadania si
záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľ.“
14. K rovnakému záveru dospel aj NS SR vo svojich rozsudkoch vo veci sp. zn. 8Sž/15/2011 a 8Sž/29/2011 , keď uviedol, cit.: „Pokiaľ navrhovateľka na nariadenom pojednávaní vzniesla požiadavku na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. pre rozpor § 16 ods. 3 písm. 1/ Zákona s čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, konajúci súd nedospel k záveru, že by uvedený postup bol dôvodný. Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o správnom delikte.“
15. K obdobnému záveru dospel aj ÚS SR , ktorý vo svojich uzneseniach vo veci sp. zn. IV. ÚS 12/2013- 10 a IV. ÚS 47/2013 -26 uviedol, cit.: „Podľa názoru ústavného súdu nemožno v zákonom ustanovenej povinnosti predložiť záznam z vysielania identifikovať „produkciu dôkazov “ proti sebe, ale ide o preukázanie splnenia zákonnej povinnosti (uchovávať záznamy z vysielania po určitý čas), ktorá bola osobám v pozícii sťažovateľky, regulovaných osobitnými právnymi predpismi, uložená ex ante vo všeobecnom záujme a ktorá slúži na riadny výkon funkcií rady. Rada ako regulačný orgán môže reálne skontrolovať splnenie, resp. nesplnenie tejto povinnosti vysielateľom len tak, že si od vysielateľa vyžiada súvislý záznam vysielania, a tento je vysielateľ povinný poskytnúť jej na zvyčajnom technickom nosiči (IV. ÚS 92/09 ), čím uloženie povinnosti sleduje legitímny cieľ výkonu kontroly v tejto oblasti, pričom miera zásahu (povinnosť vydať záznam) je vzhľadom na postavenie subjektov v oblasti vysielania a retransmisie marginálna.“
16. Povinnosť poskytnúť súvislý záznam vysielania je obdobná povinnostiam zakotveným v iných právnych predpisoch regulujúcich kontinuálnu činnosť podnikajúcich subjektov. Povinnosť poskytovať informácie majú napríklad subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť na úseku elektronických komunikácií. Podľa § 40 zákona č. 351/2011 Z. z. musia subjekty podnikajúce na úseku elektronických komunikácií pod hrozbou sankcie (§ 73 ods. 1 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z. z. ) poskytovať Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky informácie o svojej činnosti. Je zrejmé, že ak by takto získané údaje nasvedčovali existenciu protiprávneho stavu, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky by mohol na ich základe začať vo veci konať a rozhodnúť.
17. Poskytovanie informácií o svojej činnosti podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne vykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné. Správny orgán má možnosť získať tieto informácie aj iným spôsobom, avšak primárne tu je povinnosť regulovaného subjektu poskytnúť ich správnemu orgánu. Nejedná sa o poskytnutie dôkazu proti sebe, ale o poskytnutie informácií o svojej činnosti.
18. Účelom povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. je zabezpečiť pre žalovaného podmienky pre efektívne vykonávanie jeho zákonnej kompetencie - dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených zákonom. Praktický výkon tejto kompetencie je z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Aby mohol žalovaný túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby mu boli vyžiadané záznamy doručené včas, t. j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke a zodpovedajúcej kvalite.
19. V predmetnom prípade žalobca dodal DVD nosič, na ktorom sa mal nachádzať vyžiadaný záznam vysielania. Monitorovaním záznamu nahratom na predmetnom nosiči však bol zistený nedostatok v podobe poškodeného záznamu, ktorý sa zasekol a nebolo ho možné ďalej prehrať (od 02:37:55 hod., t. j. v cca 45. minúte a v trvaní cca 49 minút). Povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. 1) je formulovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný súvislé záznamy vysielania uchovávať nielen v zákonnej lehote 45 dní odo dňa ich odvysielania, ale taktiež v zodpovedajúcej kvalite apo vyzvaní ich do 15
dní doručiť žalovanému. V dôsledku neúplnosti žalobcom doručeného záznamu, nebolo možné tento náležíte monitorovať a ďalej analyzovať obsah na ňom zaznamenaný, čím bol zmarený účel predmetnej povinnosti a výkon kompetencie žalovaného.
20. Žalovaný pokladal za potrebné poukázať na poslednú judikatúru NS SR v súvislosti s konštatovaním porušenia § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. , napr. rozsudok 6Sž/9/2015 , 8Sž/5/2015 , či 2Sž/8/2016 , ktorými NS SR rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. NS SR ako dôvody zrušenia rozhodnutí uviedol, že mal za preukázané, že vysielateľ zaslal príslušné záznamy vysielania a až následne ich monitorovaním žalovaný zistil, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a neobsahujú záznam reálneho vysielania. Bol toho názoru, že na základe tejto skutočnosti nemohol mať žalovaný automaticky za to, že mu účastník konania nezaslal záznamy vysielania, čím si mal nesplniť povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. žalovaný mal predmetné správne konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok “) a vyzvať účastníka konania na zaslanie „nových“ záznamov vysielania, ktoré by boli v požadovanej kvalite cit.: „Najvyšší súd SR považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielanie, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. 1/ zákona o vysielaní), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ ) zákona o vysielaní).“
21. V prvom rade je potrebné poukázať, že v čase vyžiadania záznamov vysielania sa voči vysielateľovi (žalobca) neviedlo žiadne konanie v súvislosti s vyžiadaným vysielaním, a teda žalovaný ani nemohol nič prerušiť a vyžiadať si „nové“ záznamy vysielania. V čase monitorovania záznamov už uplynula zákonom stanovená 15-dňová lehota na doručenie záznamov vysielania. Na základe monitorovania doručeného záznamu vysielania sa následne začalo správne konanie vo veci možného porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. V tejto súvislosti až absurdne vyznieva konštatovanie NS SR na úvod odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6SŽ/9/2015 , v ktorom sám explicitne uvádza, že „v čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo zo strany Rady správne konanie voči vysielateľovi.“
22. NS SR je však toho názoru, že žalovaný mal predmetné konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku a vyzvať účastníka konania na zaslanie „nových“ záznamov vysielania. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku: „Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.“
23. V predmetnom prípade však nebolo potrebné začať konanie o predbežnej otázke a ako je zrejmé z vyššie popísaného skutkového stavu, nezačalo sa konanie o predbežnej otázke a nebolo ani potrebné, aby účastník konania mal zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka. Z týchto dôvodov teda žalovaný ani jedno so žalobcom ako účastníkom konania vedených správnych konaní v čase doručenia záznamov od vysielateľa prerušiť nemohol.
24. Čo sa týka vyzvania žalobcu, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 19 správneho poriadku týkajúceho sa termínu „Podanie“ spolu s ustanovením § 18 správneho poriadku o začatí konania vyplýva, že podaním je úkon, ktorý urobí účastník konania voči správnemu orgánu. Jedná sa o prvý úkon v danej veci, ktorým chce účastník konania niečo dosiahnuť. V predmetnom prípade však žalobca len reagoval na jeho výzvu, čo však nemalo za následok začatie konania, nakoľko si žalobca len plnil svoju zákonnú povinnosť. Žalovaný teda nemohol predmetné správne konanie prerušiť ani z tohto dôvodu. Rovnako žalovanému takúto povinnosť neustanovuje ani žiaden osobitný predpis. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol predmetné správne konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Správne konanie sa môže prerušiť aj podľa § 29 ods. 2 správneho poriadku, a to v prípade, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ani k tejto skutočnosti však v prebiehajúcom správnom konaní nedošlo.
25. NS SR v posledných rozsudkoch konštatoval, že pokiaľ má žalovaný za preukázané, že mu vysielateľ na základe výzvy v zákonnej lehote zaslal príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním zistí, že tieto neboli v požadovanej kvalite a neobsahujú záznam reálneho vysielania, nemôže žalovaný účastníka konania sankcionovať za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z.
26. Vysielateľ je však povinný poskytnúť záznam vysielania do15 dní odo dňa doručenia výzvy na jeho zaslanie a vzniknutý protiprávny stav nie je možné konvalidovať neskorším zaslaním nových záznamov vysielania. V prípade, ak by vysielateľ po zaslaní záznamov zistil, že zaslal nesprávne alebo zlé záznamy, a ešte v lehote 15 dní zaslal nové záznamy vysielania, ktoré zodpovedajú reálnemu vysielaniu, bolo by možné tvrdiť, že si vysielateľ splnil svoju zákonnú povinnosť. V predmetných prípadoch však k takejto situácii nedošlo.
27. Vysielateľ vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania tvrdil cit.: „Vysielateľ nemal vedomosť o tom, že Záznam má vady, ktoré uviedla Rada v Oznámení. O tejto skutočnosti sa Vysielateľ dozvedel až na základe Oznámenia. Vysielateľ má za to, že za účelom zistenia skutkového stavu presne a úplne mala Rada vyzvať Vysielateľa na predloženie nového záznamu Vysielania, ktorý by bol v požadovanej kvalite bezodkladne doručený Záznamu Vysielateľom.“ Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že žalovaný nemal v prípade doručenia DVD nosičov za preukázané, že mu žalobca zaslal príslušné záznamy, nakoľko žalovaný pri prevzatí záznamov vysielania, príp. ich doručení poštou nepotvrdzuje obsah doručených záznamov, ale iba potvrdzuje prevzatie zásielky - listu, ktorý obsahuje prílohu vo forme DVD nosičov. Samotný obsah DVD nosičov však žalovaný zisťuje až následne pri ich monitorovaní. Vzhľadom na kapacitu Kancelárie žalovaného je nereálne, aby jeho zamestnanci kontrolovali obsah záznamov okamžite po ich doručení, nakoľko ich monitorovanie je časovo náročné a neobmedzuje sa iba na ich jednoduché prehratie, ale pozornú kontrolu všetkých jej častí. „V tejto súvislosti Vysielateľ zároveň zdôrazňuje, že spolu so Záznamom boli Rady doručené aj ďalšie záznamy programov, pričom Rada v súvislosti so záznamom programu Sám so strýkom Bučkom zo dňa 22. 4. 2018 zistila po doručení, že Záznam bol nefunkčný a za tým účelom kontaktovala Vysielateľa, ktorý jej následne doručil nový záznam predmetného programu. Záznam nebol dodaný v požadovanej kvalite. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že Rade boli doručené aj ďalšie záznamy programu Tango a Cash, ktorý však bol odvysielaný v iných časoch.“ Nie je povinnosťou žalovaného žiadať nový záznam v prípade, že vysielateľ prvý krát nesplnil svoju povinnosť zaslať záznam v požadovanej kvalite. Aj napriek tomu, ak žalovaný zistí v čase, v ktorom ešte môže dôjsť k náprave, že záznam je nefunkčný, tak požiada o nový záznam. Nie vždy je v čase zistenia nedostatku záznamu taká náprava možná. Pokiaľ ide o záznamy programu Tango a Cash, ktoré boli odvysielané v iných časoch a zaslané žalovanému, tak tie nemohli nahradiť záznam programu Tango a Cash, odvysielaného dňa 30.03.2018 v čase o cca 01:51 hod., keďže monitorovaním sa posudzuje reálne vysielanie v stanovenom čase tak, ako ho vtedy vnímali diváci. Pokiaľ by žalovaný použil vysielanie z iného času, tak už by nešlo o to isté vysielanie, ktoré videli diváci a tým by sa zmaril účel monitorovania.
28. Žalovaný si bol vedomý posledných rozsudkov NS SR týkajúcich sa predmetnej povinnosti, bol však toho názoru, že v predmetnom prípade bolo potrebné žalobcu sankcionovať. Podľa žalovaného je povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. formulovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný záznam vysielania poskytnúť mu do 15 dní od doručenia jeho žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Za záznam vysielania pritom možno považovať len to, čo bolo vysielateľom reálne odvysielané a čo mohli diváci sledovať na svojich televíznych prijímačoch. Pokiaľ vysielanie bolo bez akéhokoľvek prerušenia v dôsledku technických alebo iných problémov, je za záznam vysielania možné považovať len taký záznam, ktorý neobsahuje žiadne prerušenie. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, záznam vysielania programu Tango a Cash, odvysielaného v rámci programovej služby DAJTO dňa 30.03.2017 v čase o cca 01:51 hod. doručený žalobcom neobsahoval úplné vyžiadané vysielanie, nakoľko nebolo možné zmonitorovať zaseknutý časový úsek od 02:37:55 hod. v trvaní cca 49 minút.
29. Záznam doručený v takejto podobe nemožno považovať za záznam vysielania, nakoľko žalovanému neboli známe technické výpadky, ktoré by sprevádzali vysielanie predmetného programu v reálnom čase. Žalovaný mal za to, že takto doručený záznam nekorešpondoval s obsahom vysielania v takej podobe, v akej ho mohli vnímať na svojich prijímačoch diváci. Vysielateľom doručený záznam nebolo možné náležíte zmonitorovať s cieľom vykonať kontrolu nad dodržiavaním povinností podľa zákona č.
308/2000 Z. z. Konaním vysielateľa tak bola zmarená možnosť žalovaného náležíte vykonávať svoje zákonné kompetencie.
30. Žalobca mal povinnosť doručiť žalovanému súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash, odvysielaného v rámci programovej služby DAJTO dňa 30.03.2018 v čase o cca 01:51 hod. v zodpovedajúcej kvalite tak, ako bol vyžiadaný žalovaným, do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Napriek tomu, že žalovanému v zákonom stanovenej lehote doručil DVD nosič označený ako záznam predmetného vysielania, tento nebolo možné v dôsledku zaseknutia časového úseku od cca 02:38:55 hod. v trvaní cca 49 minút náležíte zmonitorovať. Takto doručený záznam nemožno považovať za súvislý záznam vysielania v takej podobe, v akej bol žalobcom odvysielaný na programovej službe DAJTO. Žalovaný si doručením nosiču v predmetnej podobe nesplnil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. a v tejto súvislosti bolo potrebné voči nemu vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť.
31. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. , ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.
32. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že žalovaný pri opakovanom porušení povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti.
33. Žalobca bol za porušenie predmetnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného správneho deliktu sankcionovaný už v minulosti:
34. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb. , ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.
35. Žalobca sa dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. (§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. účinného do dňa 31.12.2013) už v minulosti. Poslednými rozhodnutiami vo veci porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. boli mu uložené nasledovné sankcie:
36. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že žalovaný pri opakovanom porušení povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Účastník konania bol za porušenie predmetnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného správneho deliktu sankcionovaný viacerými právoplatnými rozhodnutiami:
37. Rozhodnutím č. RL/081/2007 zo dňa 11.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2007, č. RL/082/2007 zo dňa 11.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2007, č. RL/083/2007 zo dňa 11.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2007, č. RL/094/2007 zo dňa 25.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2007, č. RL/095/2007 zo dňa 25.09.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.10.2007, bola účastníkovi konania uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Rozhodnutím č. RP/03/2009 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 170,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Súkromné pasce: Iná láska zo dňa 01.10.2008. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2009. Rozhodnutím č. RP/41/2009 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu V mene kráľa zo dňa 31.08.2009. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2010. Rozhodnutím č. RP/18/2010 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Bez servítky zo dňa 11.01.2010. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2010. Rozhodnutím č. RP/19/2010 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania zo dňa 30.11.2009 v čase od 18:20 hod do 19:00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2010. Rozhodnutím č. RP/023/2011 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania zo dňa 13.01.2011 v čase od 21:00 hod do 22:00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2011. Rozhodnutím č. RP/090/2011 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 170,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Česko Slovenská Super Star zo dňa 07.03.2011 o cca 21:10 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011. Rozhodnutím č. RP/091/2011 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programov Česko Slovenská Superstar z dní 19.03.2011 a 20.03.2011. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011. Rozhodnutím č. RP/107/2011 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 1.000,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Teleráno aj so sponzorskými odkazmi odvysielanými na začiatku a na konci programu z dní 04.04.2011, 11.04.2011, 12.04.2011 a 13.04.2011 o cca 06:00 hod. a súvislý záznam vysielania z dní 03.05.2011 a 04.05.2011 v čase od 05:55 hod. do 08:45 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2012. Rozhodnutím č. RP/108/2011 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Farma vysielaného dňa 01.08.2011 o cca 20:00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2012. Rozhodnutím č. RP/001/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Farma vysielaného dňa 29.08.2011 o cca 20:00 hod na programovej službe TV MARKÍZA. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2012. Rozhodnutím č. RP/002/2012 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 170,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Dva a pol chlapa 22. časť zo dňa 11.06.2011 o cca 09:30 hod odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2012. Rozhodnutím č. RP/042/2012 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Farma zo dňa 06.03.2012 odvysielaného o cca 14:30 hod na programovej službe TV MARKÍZA. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2012. Rozhodnutím č. RP/92/2013 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 450,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Fooormania zo dňa 24.08.2013 odvysielaného o cca 23:45 hod na programovej službe FOOOR. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2014. Rozhodnutím č. RP/001/2014 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 450,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programu Fooormania zo dňa 27.08.2013 odvysielaného o cca 23:35 hod na programovej službe FOOOR. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2014 Rozhodnutím č. RP/025/2014 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programovej služby TV MARKÍZA zo dňa 29.11.2013 v čase od 05:55 hod do 08:35 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2014 Rozhodnutím č. RP/033/2014 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania komunikátu Akčná výhra odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 22.12.2013 o cca 07:00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2014.
Rozhodnutím č. RP/037/2014 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 175,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programovej služby DAJTO zo dňa 10.01.2014 v čase od 02:00 hod do 03:30 hod do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2014. Rozhodnutím č. RP/38/2017 bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- € za porušenie povinnosti doručiť Rade súvislý záznam vysielania programovej služby TV MARKÍZA zo dňa 02.05.2017 v čase od 00:50 hod do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017. Pri určovaní výšky pokuty vzal žalovaný do úvahy: miera zavinenia - žalobca bol za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné bolo len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. ; rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. TD/47 celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z. “). Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach; trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo nedoručením vyššie uvedených súvislých záznamov vysielania. Následkom konania žalobcu bolo vyhýbanie sa svojim zákonným povinnostiam a znemožňovanie výkonu kompetencií žalovaného; závažnosť správneho deliktu - žalovaný po posúdení predmetného správneho deliktu dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti deliktu nebola jeho závažnosť taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti. Žalovaný však zároveň prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa správneho deliktu dopustil opakovane. Ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. , ktorým je spôsob porušenia povinnosti žalobcom, je predmetom výroku tohto rozhodnutia, ako aj jeho samotného odôvodnenia. Spôsob, akým žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. , spočívala v tom, že nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash, odvysielaného v rámci programovej služby DAJTO dňa 30.03.2018 v čase o cca 01:51 hod. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania.
38. Zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponoval žalovaný, jednoznačne a preukázateľne nevyplývalo, že pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie výšky pokuty. Žalovaný vzal do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, jej závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania žalobcu.
39. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty nemohol prihliadnuť na sankciu uloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého žalovaný vychádzal (od 165,- € do 6.638,- €), bola sankcia vo výške 1.000,- € plne odôvodnená a zodpovedala závažnosti prejednávanej veci.
II. Žaloba.
40. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné a napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav pokladal za nedostatočne zistený na posúdenie veci a tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci.
41. Po stručnom opise skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, žalobca namietal nesprávne právne posúdenie jeho konania ako porušenia zákona.
42. Podľa právnej teórie sa pod právnym posúdením veci rozumie právna kvalifikácia zisteného skutkového stavu, t. j. príslušný správny orgán zisťuje, pod ktorú právnu normu možno subsumovať
zistený skutkový stav. Za týmto účelom správny orgán najprv vyloží konkrétnu právnu normu a následne ju aplikuje na príslušný skutkový stav. Samotná aplikácia musí byť riadne a presvedčivo odôvodnená. Rozhodnutie správneho orgánu je zákonné len vtedy, ak vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
43. V zmysle § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite, záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.
44. Žalovaný si dňa 24.04.2018 vyžiadal od žalobcu Záznam spolu aj s ďalšími záznamami vysielania programu Tango a Cash zo dňa 28.03.2018, 31.03.2018 a programu Sám so strýkom Buckom zo dňa 22.04.2018. Žalobca zaslal Záznam žalovanému spolu aj s týmito ďalšími vyššie uvedenými záznamami dňa 07.05.2018. Monitorovaním Záznamu žalovaný zistil, že Záznam sa v čase o cca 02:37:55 hod. zasekol a nebolo možné ho ďalej prehrať.
45. Dňa 12.07.2018 (t. j. viac ako 60 dní odo dňa vyžiadania Záznamu) bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie žalovaného o začatí správneho konania 830/SKO/2018 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že žalobca nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie Záznam, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite (ďalej len „Oznámenie “).
46. Žalobca uviedol, že nemal vedomosť o tom, že Záznam mal vady, ktoré uviedol žalovaný v Oznámení. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až na základe Oznámenia .
47. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvolával na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom oprávnenia žalovaného vyžiadať si súvisle záznamy vysielania. Žalobca žiadnym spôsobom uvedené oprávnenie žalovaného nespochybňoval a ani nespochybňuje.
48. Žalovaný mal za to, že za účelom zistenia skutočného stavu presne a úplne mal žalovaný vyzvať žalobcu na predloženie záznamu vysielania, ktorý by bol v požadovanej kvalite bezodkladne po doručení Záznamu žalobcom. Uvedené bola totiž aj bežná prax žalovaného.
49. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že spolu so Záznamom boli žalovanému doručené aj ďalšie záznamy programov, pričom žalovaný v súvislosti so záznamom programu Sám so strýkom Buckom zo dňa 22.04.2018 zistil po doručení, že záznam tohto programu bol nefunkčný a za tým účelom kontaktoval žalobcu, ktorý mu následne doručil nový záznam predmetného programu. Žalovaný však žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil, že by Záznam nebol dodaný v požadovanej kvalite. Zároveň zdôraznil, že žalovanému boli doručené aj ďalšie záznamy programu Tango a Cash, ktorý však bol odvysielaný v iných časoch.
50. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v prípade, ak vysielateľ záznam nedodá poruší povinnosť stanovenú zákonom. Žalobca už vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania odkázal na aktuálnu konštantnú judikatúru Najvyššie súdu SR. V zmysle tejto judikatúry vzhľadom na skutkový a právny stav veci je potrebné zdôrazniť, že ak má žalovaný nepochybne za preukázané, že vysielateľ zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. 1/ zákona č. 308/2000 Z. z. ) a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. .
51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že hoci si je vedomý posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predmetnej povinnosti, bol toho názoru, že v predmetnom prípade bolo potrebné žalobcu sankcionovať.
52. Žalobca mal za to, že bolo preukázané, že doručil žalobcovi na základe jeho žiadostí Záznam a teda svoju povinnosť splnil. Žalobca mal za to, že Záznam bol doručený v zákonom stanovenej lehote, zodpovedajúcej kvalite a na zvyčajnom technickom nosiči určenom žalovaným.
53. Žalobca mal zároveň za to, že ak žalovaný zistil, že Záznam nebol v požadovanej kvalite a že neobsahoval záznam reálneho vysielania, nebolo možné uvedené automaticky vyhodnotiť, že žalobca nereagoval na výzvu žalovaného a požadovaný Záznam nezaslal, čím nesplnil príslušnú povinnosť stanovenú zákonom, a že sa týmto konaním dopustil príslušného správneho deliktu.
54. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že nemôže niesť zodpovednosť za prípadne poškodenie Záznamov napríklad ich nesprávnou manipuláciou, uskladnením žalovaným ani prípadným poškodením pri ich preprave.
55. Súčasťou garancií rešpektovania princípu právneho štátu v zmysle ustanovení čl. 1 ods.1 Ústavy SR je aj požiadavka na zachovanie právnej istoty. Vo všeobecnosti nie je možné konštatovať, že štát prostredníctvom príslušných orgánov nemá právo kvôli princípu právnej istoty meniť rozhodovaciu prax. Princíp právnej istoty pri zmene rozhodovacej praxe je však potrebné vnímať ako záväzok rešpektovania legitímnych očakávaní adresátov právnej úpravy účastníkov regulovaných právnych vzťahov.
56. Túto doktrínu vyjadril Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, v ktorých akcentuje, že integrálnou súčasťou princípu právneho štátu je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (II. ÚS 48/97 , PL. ÚS 37/99 , PL. ÚS 49/03 , PL. ÚS 25/00 , PL. ÚS 1/04 , PL. ÚS 6/04 ).
57. Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil v rozhodnutí PL. ÚS 12/05 , že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom. Všeobecný princíp právneho štátu je kľúčový princíp, na ktorom je budovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu. Znamená to, že tento princíp sa premieta bez rozdielu do všetkých oblastí spoločenského života. Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti je povinný rešpektovať rámec právneho štátu, v ktorom je okrem iného garantovaná právna istota vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj legitímnych očakávaní, a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem, a je zakázaná svojvôľa v činnosti orgánov verejnej moci, parlament z toho nevynímajúc (PL. ÚS 16/06 , PL. ÚS 12/05 ).
58. Na základe rozhodnutí Ústavného súdu SR možno v súvislosti s čl. 1 ods. 1 Ústavy rozlišovať medzi formálnym a materiálnym chápaním právneho štátu. Pri formálnom chápaní právneho štátu sa ústavné princípy uplatňujú len v limitoch ústavného textu interpretovaného a aplikovaného na základe gramatických a formálno-logických metód identifikujúcich obsah právnych predpisov. Takýto prístup napr. znamená, že ak ústavný text výslovne neustanovuje, že určité nároky sú neodňateľné, tak potom možno „legitimovať“ akékoľvek zásahy štátu do nich. Materiálne chápanie právneho štátu takýto prístup vylučuje. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje požiadavku materiálneho prístupu k chápaniu právneho štátu (IV. ÚS 1/07 , IV. ÚS 75/08 , I. ÚS 57/07 , I. ÚS 82/07 ).
59. Atribút legitímneho očakávania je úzko prepojený s požiadavkou právneho štátu na zachovávanie právnej istoty, tak by orgány aplikácie práva za každých okolností v procese rozhodovania zohľadňovali doterajšiu rozhodovaciu prax. Všetky zmeny v aplikácii zákonov zhmotnené v zmene rozhodovacej praxe by mali byť vykonávané uvážene a len v takej miere, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie vytýčeného cieľa regulácie spoločenských vzťahov v kontexte s legitímnym verejným záujmom. Atribút legitímneho očakávania nemožno v modernom právnom štáte stotožňovať so zákazom zmeny rozhodovacej praxe, ale s potrebou toho, aby orgány aplikácie práva pri zmenách rozhodovacej praxe volil také spôsoby, ktoré budú v čo najväčšej miere zohľadňovať fakt, že adresáti právnych noriem boli dosiaľ nútení prispôsobovať svoje správanie existujúcej právnej úprave (PL. ÚS 19/08 ) vychádzajúcej z určitých koncepčných východísk a zásad. Ak prostredníctvom zmeny rozhodovacej praxe dôjde k jej zásadnej -
koncepčnej zmene, tak posudzovanie jej ústavnej akceptovateľnosti z hľadiska materiálneho chápania právneho štátu nevyhnutne musí zahŕňať aj atribút rešpektovania legitímnych očakávaní.
60. Žalovaný sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Žalobca mal za to, že takto prišlo k porušeniu zásady rešpektovania legitímnych očakávaní recipientov práva. Ide o zásah do princípu právnej istoty, ktorá je imanentnou súčasťou procesu aplikácie práva v demokratickom a právnom štáte. Žalovaný prijatím napadnutého rozhodnutia nerešpektoval imperatív vyplývajúci z čl. 1 Ústavy SR pre rozhodovanie správnych (ako aj akýchkoľvek iných) orgánov. Napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý k nemu viedol predstavujú porušenie čl. 1 Ústavy SR a zapríčinili neoprávnený zásah do práv žalobcu.
61. Žalobca preto namietal, že napadnuté rozhodnutie, v zmysle vyššie uvedeného odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom a preto je ho potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
62. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie správneho orgánu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
63. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ( II. ÚS 383/06 ).
64. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06 ).
65. Základnou požiadavkou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov je dať účastníkovi konania jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na základné otázky nastolené v konkrétnej veci.
66. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňalo zákonné podmienky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže nedávalo jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na základné otázky v danej veci a jeho záver nebol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí obsahovať dostatočné a zrozumiteľné úvahy, ktoré boli použité pri aplikácii právnych predpisov. Nebolo zrejmé, prečo žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, považoval žalobca odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vágne, nemajúce podklad v skutkovom stave veci, pričom žalovaný nedostatočne, alebo nesprávne vyhodnotil podmienky a kritériá na ukladanie pokuty. Rozhodnutie tak nebolo presvedčivo odôvodnené, v odôvodnení absentovali dôvody rozhodnutia, závery žalovaného boli v extrémnom nesúlade s jeho skutkovými zisteniami, a právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
67. Žalobca preto namietal, že napadnuté rozhodnutie, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a taktiež nedostatok dôvodov.
Nedostačujúce zistenie skutkového stavu
68. Fáza dokazovania predstavuje rozhodujúcu zložku rozhodovania. Dokazovaním dochádza v podstate k zisťovaniu skutkového stavu spôsobmi, ktoré sú v medziach zásady zákonnosti, zásady materiálnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady súčinnosti s účastníkmi konania.
Kvalita dokazovania a presvedčivosť zistenia skutkového stavu je základom správneho právneho posúdenia a výsledného rozhodnutia vo veci.
69. Na zisťovanie skutkového stavu veci ako podkladu pre posúdenie veci, vydanie rozhodnutia sa okrem zákona aplikuje v súlade s § 71 ods. 1 zákona aj Správny poriadok . Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
70. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že následkom konania žalobcu je vyhýbanie sa svojím zákonným povinnostiam a znemožnenie výkonu kompetencie žalovaného. Žalobca s uvedeným nesúhlasil, nakoľko splnil svoju zákonnú povinnosť a Záznam dodal. Žalobca doručil žalovanému Záznam v požadovanej lehote a mal za to, že aj v požadovanej kvalite. Zo skutkového stavu nebolo žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že sa žalobca vyhýbal svojím zákonným povinnostiam. To by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by Záznam nebol doručený vôbec, čo nebol predmetný prípad.
71. Podľa ustanovení Správneho poriadku možno na dokazovanie relevantných skutočností prípadu použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný zákonný postup nedodržal a svoje skutkové a následne právne závery oprel len o svoje dohady a nepodložené úvahy, ktorým nepredchádzalo žiadne relevantné dokazovanie.
72. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal žalobca za to , že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Svoje zistenie založil len na jednom dôkaze a neprihliadol na vyjadrenia žalobcu ani na ustálenú judikatúru NS SR, o ktorej má žalovaný vedomosť a na ktorú žalobca poukázal. V tejto súvislosti bolo napadnuté rozhodnutie potrebné považovať za svojvoľné a nezákonné.
73. Na základe uvedeného žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
74. Zákonom určené východiská pre ukladanie pokuty žalovaný riadne nepreskúmal a nezistil, resp. skutkové zistenia, ku ktorým dospel boli nesprávne. Jeho odôvodnenie porušenia zákona vychádzalo z nesprávnych skutkových záverov.
Výška pokuty.
75. V prípade, ak by súd aj napriek vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť stanovenú zákonom a nedodal požadované Záznam, z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobca o primerané zníženie pokuty, nakoľko nedošlo skutočne k závažnému správnemu deliktu a vzhľadom aj na skutočnosť, že od posledného porušenia príslušnej povinnosti uplynuli viac ako 3 roky.
76. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, medzi právoplatnými rozhodnutia v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l) zákona, aj rozhodnutie RP/38/2017 . Uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko žalobca podal voči rozhodnutiu správnu žalobu.
77. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvolával na nízku výšku sankcie, avšak pri porovnaní s výškami sankcií udelenými v obdobných prípadoch, (kedy sa výška sankcie pohybovala v rozmedzí od 170,- do 1 000,- EUR) bolo možné konštatovať, že jej výška nebola na spodnej hranici, ale išlo o priemernú výšku sankcie. Výška pokuty teda podľa žalobcu neodzrkadľovala žiadne skutočnosti uvedené žalobcom v tejto správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobca výšku pokuty za neprimeranú.
III. Vyjadrenie žalovaného.
78. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.04.2019 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po stručnom opise priebehu správneho konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a citácii zákonných ustanovení na vec sa vzťahujúcich (§ 5 ods. 1 písm. m/ , § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. ) zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam, pričom uviedol, že podkladmi pre napadnuté rozhodnutie boli list Rady č. 582/SO/2018 -3, ktorým si vyžiadala uvedený záznam vysielania, žalobcom doručený DVD nosič s popisom „DAJTO Tango a Cash 30.03.18“ a záznam
vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 30.03.2018 v čase o cca 01:51 hod. vyhotovený na nahrávacom zariadení žalovaného.
79. Žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní vždy dbá na to, aby nedochádzalo k neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní a aby bol dodržaný princíp právnej istoty vysielateľov. Pokiaľ dôjde k zmene rozhodovacej praxe, táto je vždy riadne odôvodnená a odrazí sa aj na výške uloženej sankcie, príp. žalovaný pristúpi k opätovnému uloženiu upozornenia na porušenie zákona. Žalovaný sa v predmetnom prípade nijakým spôsobom neodchýlil od svojej ustálenej rozhodovacej praxe.
80. Žalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko až pri monitorovaní vysielania zistil, že záznam nebol kompletný. Podľa žalobcu ho o tom mal žalovaný upovedomiť a vyzvať na doručenie nového záznamu vysielania, ako to urobil pri programe Sám so strýkom Bučkom. Zároveň poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) vo veci sp. zn. 3Sž/16/2014 , 2Sž/8/2016 a 6Sž/9/2015 , ktoré sa podľa neho týkajú skutkovo obdobnej veci.
81. Žalovaný uviedol, že si dňa 24.04.2018 listom č. 582/SO/2018 -3 vyžiadal od vysielateľa (žalobca) súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej služby DAJTO z dňa 30.03.2018 v čase o cca 01.51 hod. Vysielateľ mal vyžiadané záznamy vysielania mu doručiť do 15 dní odo dňa doručenia predmetného vyžiadania. Dňa 07.05.2018 v prílohe listu zaevidovaného pod č. 582/SO/2018 -4 vysielateľ doručil žalovanému, okrem iného, záznam vysielania označený ako vyžiadaný záznam vysielania. Monitorovaním predmetného záznamu bolo zistené, že záznam sa v čase o cca 02:37:55 hod., t. j. v cca 45. minúte zasekol a nebolo možné ho ďalej prehrať a tým pádom ani zmonitorovať. Zo záznamu vysielania programu Tango a Cash odvysielaného dňa 30.03.2018 o cca 01:51 hod. v rámci programovej služby DAJTO vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného bolo zistené, že vysielanie uvedeného programu pokračovalo až do cca 03:26:30 hod vysielacieho času, t. j. po dobu ďalších cca 49 minút.
82. Účelom povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. je zabezpečiť pre žalovaného podmienky pre efektívne vykonávanie jeho zákonnej kompetencie - dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených zákonom. Praktický výkon tejto kompetencie je z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Aby mohol žalovaný túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby mu boli vyžiadané záznamy doručené včas, t. j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke. Z uvedeného vyplýva, že účel predmetného ustanovenia nebol naplnený, nakoľko mu žalobca nedoručil vyžiadaný záznam vysielania.
83. Povinnosť doručiť žalovanému na vyžiadanie súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. V prípade, ak vysielateľ nedodá na vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania, poruší predmetnú povinnosť. Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. , „Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby... ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. 1). “ Nakoľko žalobca neposkytol žalovanému vyžiadaný záznam vysielania, bol povinný ho sankcionovať, čo potvrdil aj NS SR, napr. vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 5Sž/37/2011 .
84. Takisto aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR ) vo svojom uznesení vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012 -11 uviedol, cit.: „Pre posudzovaný prípad je rozhodujúce, že Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. 1) zákona o vysielaní a retransmisii], a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou [§ 67 ods. 2 písm. a) zákona o vysielam a retransmisii].“
85. Podľa žalobcu ho mal žalovaný požiadať o súčinnosť a dodanie nových záznamov vysielania. Proces monitorovania záznamov je zdĺhavý a zaberá určitý čas, preto žalovaný nemôže okamžite vedieť, že doručený záznam nezodpovedá vyžiadaniu. Aj v takom prípade však treba upozorniť na skutočnosť, že záznam vysielania mal byť doručený do 15 dní odo dňa doručenia vyžiadania vysielateľovi. Akékoľvek dodatočné vyžiadanie a doručenie by nič nezmenilo na skutočnosti, že skutkový stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bol v momente doručenia záznamov vysielania už nemenne daný a je časovo ohraničený márnym uplynutím 15- dňovej lehoty. Pokiaľ v tomto čase požadované záznamy vysielania neboli doručené, nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z.
z., a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Tento stav nie je možné konvalidovať neskorším konaním, nakoľko k správnemu deliktu už došlo. Z toho dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu.
86. To, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. je naplnená vtedy, keď vysielateľ napriek vyžiadaniu nedoručí v stanovenej lehote požadované záznamy, vyplýva aj z judikatúry NS SR, ktorý vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 3 Sž 59/2008 uviedol nasledovné, cit.: „Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo súdneho spisu vyplynulo, že odporkyňa požiadala navrhovateľa prípisom zo dňa 08.01.2007 o zaslanie súvislého záznamu vysielania programovej služby Central TV zo dňa 05. a 06. januára 2007 do 5 dní od doručenia žiadosti. V tomto prípade je nesporné, že navrhovateľ predložil odporkyni záznam dňa 24.01.2007, avšak záznam zo dňa 06.01.2007 nebol súvislý, keďže chýbal záznam v čase od 11.32 hod. do 12.45 hod. Navrhovateľ v tomto prípade porušil povinnosť, ktorú mu uložila v súlade s § 5 ods. 1 písm. m/ rada, keď nepredložil rade súvislý záznam. Urobil tak až dodatočne, po doručení oznámenia o začatí správneho konania a to dňa 13.04.2007. Keďže v prípise o vyžiadaní záznamov požadovala odporkyňa zaslanie súvislého záznamu, pričom navrhovateľka súvislý záznam v lehote 5 dní rade nepredložila, čo vyplýva aj z predložených DVD nosičov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že sankcia-pokuta, ktorá bola v tomto prípade uložená v súlade s § 67 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, na dolnej hranici zákonného rozpätia, bola uložená zákonne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. “
87. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 8Sž/15/2011 , ktorým NS SR potvrdil rozhodnutie Rady, ktorým sankcionovala žalobcu za nedodanie úplného záznamu vysielania. NS SR v tomto rozsudku uviedol, cit.: „Pokiaľ odporkyňa vydala navrhovateľke potvrdenie o dodaní záznamov, najvyšší súd sa stotožnil s odporkyňou vysloveným názorom, že toto nemožno považovať za potvrdenie obsahu pripojených záznamov, prípadne o ich správnosti či súladnosti s obsahom vyžiadania. Toto potvrdenie je formálnym dôkazom, že navrhovateľka doručila správnemu orgánu sprievodný list s dvomi prílohami (2xDVD), pričom práve z obsahu priloženého DVD je zrejmé, že predložený záznam zo dňa 20. novembra 2010 začína až v čase 20:00:09 hod. Je nepochybné, že z vyžiadaného záznamu chýba len nepatrná časť (9 sekúnd), a teda odporkyňa dôvodne uložila pokutu na samej dolnej hranici Zákonom stanovenej sadzby. “
88. Ako je uvedené už vyššie, žalobca dodal DVD nosič, na ktorom sa mal nachádzať vyžiadaný záznam vysielania. Monitorovaním záznamu nahratom na predmetnom nosiči však bol zistený nedostatok v podobe poškodeného záznamu, ktorý sa zasekol a nebolo ho možné ďalej prehrať (od 02:37:55 hod., t. j. v cca 45. minúte a v trvaní cca 49 minút). Povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. 1) je formulovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný súvislé záznamy vysielania uchovávať nielen v zákonnej lehote 45 dní odo dňa ich odvysielania, ale taktiež v zodpovedajúcej kvalite a po vyzvaní ich do 15 dní doručiť žalovanému.
89. S právnym názorom NS SR uvedenom v žalobcom citovanom rozsudku vo veci sp. zn. 3Sž/16/2014 a ďalších nemohol žalovaný súhlasiť, a to z dôvodu, že povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný záznam vysielania poskytnúť žalovanému do 15 dní od doručenia jeho žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Záznamom vysielania je to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, záznam vysielania programu Tango a Cash, odvysielaného v rámci programovej služby DAJTO dňa 30.03.2017 v čase o cca 01:51 hod. doručený žalobcom konania neobsahoval úplné vyžiadané vysielanie, nakoľko chýba zaseknutý časový úsek od 02:37:55 hod., cca 45. minúta a nebolo ho možné ďalej prehrať. Takýto nosič tak nebolo možné považovať za záznam vysielania. Nebolo teda možné tvrdiť, že si žalobca splnil svoju povinnosť a doručil vyžiadaný záznam vysielania.
90. Žalovaný uviedol, že nebolo jeho povinnosťou žiadať nový záznam v prípade, že vysielateľ prvý krát nesplnil svoju povinnosť zaslať záznam v požadovanej kvalite. Aj napriek tomu, ak žalovaný zistí v čase, v ktorom ešte môže dôjsť k náprave, že záznam je nefunkčný, tak požiada o nový záznam. Nie vždy je v čase zistenia nedostatku záznamu taká náprava možná. Žalovaný kontroluje doručené záznamy vysielania okamžite iba za účelom zistenia, či náhodou nie je poškodený celý záznam vysielania, a teda ho nie je možné vôbec prehrať, ako tomu bolo v prípade programu Sám so strýkom Bučkom. Nie je v jeho
kapacitách kontrolovať všetky doručené záznamy vysielania v ich celej dĺžke, takže pokiaľ je záznam vysielania poškodený tak, ako bol v predmetnom prípade, to zistí až neskôr.
91. Hoci žalobca zareagoval na výzvu žalovaného na zaslanie záznamu vysielania, pri monitorovaní tohto záznamu bolo zistené, že sa v určitom okamihu zasekol a nebolo ho možné ďalej prehrať. Nebolo možné, aby k takejto poruche došlo nesprávnou manipuláciou záznamu, uskladnením žalovanou, príp. pri jeho preprave. Bolo zrejmé, že záznam bol už takto vyhotovený. Žalobca si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nedodal požadovaný záznam vysielania tak, ako bolo reálne odvysielané, nakoľko záznam neobsahoval celý vyžiadaný program.
92. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odôvodnenie považoval za vágne, nemajúce podklad v skutkovom stave veci. Nebolo tiež zrejmé, prečo žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil judikatúru NS SR. Uvedené argumenty žalobcu nepovažoval žalovaný za opodstatnené. Napadnuté rozhodnutie bolo podrobne odôvodnené, presne uvádzalo, na základe akých skutočností žalovaný dospel k takému záveru, aký bol vyslovený vo výroku rozhodnutia. Rovnako sa žalovaný podrobne vyrovnal s argumentmi žalobcu, ako aj judikatúrou NS SR, pričom uviedol aj svoje výhrady voči posledným rozsudkom NS SR. Na všetky tieto argumenty boli uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlenia.
93. Žalobca tiež vo svojej žalobe namietal neodôvodnenú výšku pokuty. Žalovaný sa s výškou uloženej sankcie náležíte vyrovnal v napadnutom rozhodnutí na stranách 10 až 12. Žalovaný pri určovaní druhu sankcie vychádzal z ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Pri určovaní výšky sankcie
- pokuty vzal žalovaný do úvahy najmä rozsah a dosah vysielania žalobcu, mieru jeho zavinenia, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu a samozrejme predchádzajúce sankcie uložené žalobcovi za porušenie predmetného ustanovenia zákona. Žalobca bol za porušenie cit. ustanovenia v minulosti viackrát sankcionovaný.
94. Nakoľko žalobca opätovne porušil predmetnú povinnosť, bol žalovaný nútený pristúpiť k uloženiu pokuty vo výške 1 000 €. Zákon stanovuje rozsah pre uloženie sankcie za predmetné povinnosti od 165 € do 6 638 €. Uložená sankcia teda celkom zjavne nevybočuje zo zákonom stanoveného rámca, pričom nedosahuje ani šestinu hornej hranice pre uloženie sankcie za porušenie predmetnej povinnosti.
95. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na predchádzajúce uložené sankcie nebolo možné túto sankciu považovať za uloženú na dolnej hranici, ale za priemernú sankciu.
96. Je pravda, že žalobcovi zatiaľ nebola právoplatne uložená vyššia sankcia za predmetné porušenie, avšak sankcia v rovnakej výške mu už bola uložená aj v minulosti. Pokiaľ vysielateľ aj naďalej porušuje predmetnú povinnosť, je pochopiteľné, že žalovaný pristúpil k uloženiu vyššej sankcie. Táto bola však podrobne odôvodnená a jednoznačne zodpovedala závažnosti prejednávanej veci.
97. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej sankcie
- pokuty považuje rovnako za plne odôvodnenú. Napadnuté rozhodnutie nevykazovalo žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazovalo žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
98. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 , § 11 ods. 1 SSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel väčšinou hlasov 2:1 k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
99. Podľa § 2 ods. 1 SSP , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
100. Podľa § 6 ods. 1 SSP , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
101. Podľa § 177 ods. 1 SSP , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
102. Podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 308/2000 Z. z. , do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí: žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.
103. Podľa § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z. , má vysielateľ povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. Vzhľadom na neúplnosť doručeného záznamu vzniklo dôvodné podozrenie, že konaním vysielateľa mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona č. 308/2000 Z. z.
104. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. , sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v ý 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c) , ods. 3 písm. k) , § 20 ods. 1 a 4 4 , § 30 , ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b) ] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e)].
105. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. , pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
106. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.
107. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (Správny poriadok a zákon č. 308/2000 Z. z. ).
108. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
109. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj zhodných vyjadrení oboch procesných strán je zrejmé, že žalobca na programovej službe DAJTO odvysielal dňa 30.03.2018 so začiatkom o cca 01:51 hod. program Tango a Cash. Žalovaný listom zo dňa 24.04.2018 si vyžiadal od žalobcu ako vysielateľa mimo iných odvysielaných programov aj záznam vyššie uvedeného programu, ktorý mu žalobca doručil dňa 07.05.2018 na DVD nosiči. Na žiadosť žalovaného mu žalobca v rovnakom časovom období doručil aj záznam programu Sám so strýkom Bučkom, odvysielaného dňa 22.04.2018. Žalovaný po doručení DVD, na ktorých mali byť záznamy žiadaných programov, zistil, že DVD obsahuje záznam programu Tango a Cash, odvysielaného 30.03.2018 so začiatkom o cca 01:51 hod., avšak nie záznam programu Sám so strýkom Bučkom a preto požiadal žalobcu o opätovné doloženie tohto programu, ktorý mu následne žalobca zaslal.
110. Správny súd uvádza časové súvislosti odvysielania predmetného programu a doručenia jeho záznamu na DVD žalovanému a odvolávajúc sa na ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. musí konštatovať, že žalobca bol povinný predmetný program uchovávať do 14.05.2018 (45 dní od jeho odvysielania), pričom žalovanému bol predmetný záznam doručený dňa 07.05.2018 a tento mal záznam daného programu k dispozícii 7 dní pred uplynutím lehoty 45 dní, počas ktorej mal žalobca zákonnú povinnosť ho uchovávať. Potom žalovaný mohol, ak by do 14.05.2018 zistil, že ním požadovaný záznam programu nie je vyhotovený riadne - v celej dĺžke odvysielaného programu vyzvať žalobcu na doloženie celého súvislého záznamu daného programu. Správny súd zastáva názor, že aj bez detailného vzhliadnutia celého záznamu programu Tango a Cash vyžadujúceho si prítomnosť kvalifikovaného pracovníka žalovaného, musí byť v silách (kapacitných možnostiach) žalovaného prekontrolovať zaslaný záznam v rozsahu, či je tento program predložený v celosti, a to aj s poukazom na jeho viaceré predchádzajúce skúsenosti s nepredložením celých odvysielaných záznamov žiadaných programov a neuspokojiť sa len so zistením, či je program nahratý od začiatku, ale skontrolovať aj dĺžku programu a v prípade, ak zistí, že záznam žiadaného programu nie je celý, vyžiadať si opätovné zaslanie takéhoto programu v celej jeho odvysielanej dĺžke.
111. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na účel zákona č. 308/2000 Z. z. z hľadiská oprávnení a povinností žalovaného ako aj vysielateľa vyplývajúcich z § § 16 ods. 3 písm. l) . Zákon ukladá povinnosť vysielateľovi uchovávať po stanovenú dobu odvysielané programy, a to v celej ich dĺžke a zodpovedajúcej kvalite a v riadnom stave ich na vyžiadanie v stanovenej lehote (15 dní) zaslať žalovanému za účelom výkonu jeho kompetencii. Podľa správneho súdu malo by byť prioritné zo strany žalovaného po tom, ako mu je predložený žiadaný záznam programu a v prípade, ak zistí, že tento záznam nie je kompletný, resp. nie je v zodpovedajúcej kvalite, vyžiadať si od vysielateľa záznam programu aj dodatočne, nakoľko zákon č. 308/2000 Z. z. takýto postup nevylučuje. Žalovaný by mal takto postupovať vždy za predpokladu, ak ešte neuplynula lehota 45 dní od odvysielania programu a takýto postup by mal uprednostniť pred striktným trvaním na dodržaní lehoty 15 dní na predloženie záznamu programu zo strany vysielateľa, v ktorej mu mal záznam doručiť. Žalovaný by tak mal uprednostniť možnosť reálneho uskutočnenia výkonu svojich kompetencií voči vysielateľovi pred jeho sankcionovaním z dôvodu nedodania riadneho záznamu odvysielaného programu v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. V danom prípade je zrejmé, že žalovanému ostávalo 7 dní na skontrolovanie predloženého záznamu programu na DVD, a to tak z hľadiska celosti záznamu (celej dĺžky trvania programu) ako aj jeho kvality. Takýto postup podľa správneho súdu musí byť žalovaný schopný realizovať, ak bol schopný skontrolovať bezprostredne po doručený záznam, a to vzhliadnutím začiatku záznamu a zistiť, či je na ňom zaznamenaný žiadaný program, tak ako to bolo v prípade záznamu programu Sám so strýkom Bučkom, ktorý bol žalovanému doručovaný v rovnakom čase ako posudzovaný program.
112. Správny súd zároveň uvádza, že žalovaný v administratívnom konaní nijako nepreukázal a ani nezisťoval, či k poškodeniu záznamu daného programu na DVD nosiči nedošlo až po tom ako mu bol žalobcom doručený, a to napr. jeho nesprávnym skladovaním, manipuláciou alebo iným spôsobom. Potom ani neobstojí poukazovanie na objektívnu zodpovednosť žalobcu - vysielateľa za predloženie
poškodeného (neúplného) záznamu programu. Žalovaný svoje tvrdenie o predložení poškodeného záznamu daného programu na DVD nosiči neoprel o žiadne relevantné dôkazy, resp. vysvetlenia, prečo pokladal záznam za riadne nedodaný výlučne pochybením na strane žalobcu a potom nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.
113. Zároveň podľa názoru správneho súdu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keďže sa odchýlil od judikatúry Najvyššieho súdu SR na prejednávanú vec sa vzťahujúcu (rozsudky sp. zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 2Sž/8/2016 zo dňa 24.05.2017 a sp. zn. 6Sž/9/2015 zo dňa 24.05.2017), z ktorej vyplýva, že v prípade, ak vysielateľ (žalobca) zaslal žalovanému na jeho výzvu v zákonnej lehote (15 dní) príslušný záznam vysielania a až jeho následným monitorovaním zistil, že predmetný záznam nie je v požadovanej kvalite, nie je možné takúto skutočnosť potom vyhodnotiť tak, že vysielateľ požadovaný záznam vysielania vôbec nedoručil a nesplnil si tak svoju zákonnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. a že teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. ). Správny súd sa nestotožnil s argumentmi žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorý nepovažoval vyššie uvedený právny názor najvyššieho súdu za správny a vyvracal ho s tým, že v čase vyžiadania si predmetného záznamu vysielania sa voči žalobcovi neviedlo žiadne administratívne konanie a teda nemohol žiadne konanie prerušiť a vyžiadať si „nový“ záznam vysielania a zároveň už uplynula zákonná 15 dňová lehota na doručenie záznamu vysielania a nebolo jeho povinnosťou žiadať nový záznam v prípade, ak si vysielateľ nesplnil svoju povinnosť prvý krát. Práve naopak, správny súd ako už uviedol v bode 111. odôvodnenia tohto rozsudku je toho názoru, že v danom prípade mal žalovaný reálnu možnosť si od žalobcu nový záznam vysielania daného programu vyžiadať, a to v prípade, ak by jeho zbežným skontrolovaním bezprostredne po jeho doručení (nie detailným riadnym monitorovaním) bol zistil poškodenie prvotne predloženého záznamu. Správny súd nadobudol takéto presvedčenie aj z dôvodu, že v prípade záznamu programu Sám so strýkom Bučkom, ktorý bol doručovaný žalovanému žalobcom v rovnakom čase, tak mal kapacity na jeho zbežné skontrolovanie, pri ktorom zistil nezrovnalosti v dodanom zázname.
114. Jeden člen senátu pri rozhodovaní vo veci mal odlišný názor na jej posúdenie, rozdielne s väčšinovým názorom ostatných dvoch členov senátu, a to v súlade s právnym názorom vysloveným v skôr prijatom rozsudku tunajšieho správneho súdu vo veci sp. zn. 5S/43/2018 .
115. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c) , f) SSP , a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by ho oprávňoval prijať záver ohľadom poškodenia DVD nosiča pri vyhotovení záznamu zo strany žalobcu a zároveň žalovaný vec nesprávne právne posúdil a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií opätovne konať a rozhodnúť.
116. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
117. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 SSP ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).