Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/15/2011

Najvyšší súd -24

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou B., s.r.o., D., B., IČO: X., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,

Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

zo dňa 26. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

26. apríla 2011, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € na účet

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. zo dňa 26. apríla 2011 odporkyňa rozhodla, že

navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v zákona

o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) tým, že neposkytla odporkyni na

2

vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase

od 20:00 do 23:00, za čo jej uložila pokutu podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona určenú podľa §

67 ods. 2 písm. a/ Zákona vo výške 165,00 €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že od navrhovateľky listom

č. 5645/2010 zo dňa 22. novembra 2010 vyžiadala záznamy programovej služby J.: N. zo dňa

19. novembra 2010 odvysielaného o cca 19:30 hod. a záznam zo dňa 20. novembra 2010

v čase od 20:00 hod. do 23:00 hod, pričom navrhovateľka doručila dňa 20. decembra 2010

záznamy vysielania na dvoch DVD nosičoch. Záznam programu zo dňa 19. novembra 2010

bol súvislým záznamom vysielania vyžiadaným odporkyňou. Pri zázname vysielania zo dňa

20. novembra 2010 bolo zistené, že na tomto zázname je zaznamenané vysielanie

programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase od 20:00:09 hod do 23:00 hod,

z čoho vyplývalo, že navrhovateľka nedodala požadovaný súvislý záznam vysielania zo dňa

20. novembra 2010.

V súvislosti so stanoviskom navrhovateľky predneseným v rámci správneho konania

odporkyňa uviedla, že potvrdením o prevzatí na kópii sprievodného listu sa len deklaruje

skutočnosť, že odporkyňa prevzala list s prílohou DVD nosičov, nepotvrdzuje sa pravdivosť

obsahu zásielky ani súlad informácií uvedených v sprievodnom liste s obsahom príloh, jedná

sa o bežné potvrdenie doručenia zásielky.

Pokiaľ sa navrhovateľka bránila tvrdením, že začatie správneho konania

a sankcionovanie za nedoručenie neúplného záznamu bez toho, aby jej bola v zákonnej

45 dňovej lehote daná možnosť na nápravu tohto stavu, bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti a súčinnosti v správnom konaní, odporkyňa s poukazom na rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. uviedla, že nedoručením súvislého záznamu vysielania

dochádza k porušeniu zákonnej povinnosti, na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že

vysielateľka chýbajúcu časť záznamu vysielania doplnila. Účastníčka konania má povinnosť

doručiť súvislý záznam vysielania na vyžiadanie, teda na prvýkrát a nie na dodatočné výzvy.

Ani v rámci široko poňatej zásady o konaní v úzkej súčinnosti s účastníčkou konania nebolo

možné vyzvať účastníčku konania na doplnenie predmetného záznamu vysielania, nakoľko

táto skutočnosť by nezmenila fakt, že k správnemu deliktu už došlo. Naviac pri počte

vysielateľov, nad ktorých vysielaním odporkyňa dohliada, by bolo v zásade nemožné v rámci

zostávajúcej lehoty zo 45 dní na uchovávanie záznamov, zmonitorovať a následne vyzvať na

opravu dodania súvislého záznamu každého vysielateľa.

Odporkyňa tiež uviedla, že výlučne účastníčka konania je zodpovedná za splnenie

predmetnej povinnosti o skutočnosti, že doručením neúplného záznamu vysielania dochádza

3

k poručeniu § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona bola navrhovateľka poučená predchádzajúcim

rozhodnutím č. zo dňa 25. augusta 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

15. novembra 2009, teda navrhovateľka mala vedomosť, že daným konaním poruší

predmetnú povinnosť.

Ohľadne výšky pokuty odporkyňa vzala do úvahy najmä rozsah a dosah vysielania

(navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom), mieru zavinenia (objektívna

zodpovednosť), trvanie a následky porušenia povinnosti (porušením povinnosti navrhovateľka

znemožnila odporkyni zmonitorovanie súvislého vysielania zo dňa 20. novembra 2010 a tým

výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, tak ako jej to vyplýva zo

Zákona), závažnosť správneho deliktu (nízka z dôvodu, že chýbalo iba cca 9 sekúnd

vysielania). Spôsob, akým navrhovateľka porušila povinnosť, spočíval v tom, že neposkytla

odporkyni požadovaný súvislý záznam vysielania programovej služby J.. Odporkyňa vzala do

úvahy aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa

7. júla 2011 opravný prostriedok, v ktorom žiadala, aby ho najvyšší súd rozsudkom zrušil, vec

vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.

Uviedla, že nemá vedomosť, že by odporkyňa prijala rozhodnutie, ktorým by poverila

svojho predsedu v jej mene predmetný záznam vyžiadať, prípadne by iným spôsobom vo veci

vyžiadania záznamu konala. Odporkyňa nesplnila predpoklady stanovené Zákonom pre

vyžiadanie záznamov z vysielania, ani v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 2 ods. 2

SR. Správny delikt nemohol nastať, nakoľko odporkyňa nesplnila formálne náležitosti

pre vyžiadanie záznamu z vysielania, celé konanie odporkyne je vadné, pričom táto vada mala

za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa sa nepokúsila o zmierlivé vybavenie veci,

účastníka žiadnym spôsobom neinformovala o akomkoľvek údajnom probléme s obsahom

dodaným nosičov, prvú informáciu o údajnom nedodaní časti záznamu dostala navrhovateľka

až v oznámení o začatí správneho konania, teda až v čase, keď z technických dôvodov nebolo

možné predmetný záznam dodať. V prípade, ak by odporkyňa požiadala o nápravu údajného

nedostatku záznamu, mohla jej navrhovateľka dodať nový záznam z vysielania a odporkyňa

by sa nedostala do rozporu s právnou úpravou. Tvrdenie odporkyne o spáchaní správneho

deliktu, v prípade, ak dodaný záznam vykazuje nedostatok, a to aj po dodaní bezchybného

záznamu, nemá oporu v zákone. Účelom zákonnej úpravy podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona

nie je uloženie pokuty za nedodanie záznamu, ale poskytnutie záznamu pre účely výkonu

4

pôsobnosti odporkyne, možno ho prirovnať k poriadkovým postihom, bežným v procesných

predpisoch. Odporkyňa striktným, formalistickým a neprimerane tvrdým výkladom popiera

tento účel.

V ďalšom obsahu opravného prostriedku navrhovateľka uviedla, že argumentácia

odporkyne ohľadne potvrdení o dodaní záznamov z vysielania je nelogickým a nesprávnym

odôvodnením pre rozhodnutie o uložení sankcie. Na jednej strane odporkyňa tvrdí, že tento

listinný dôkaz nie je relevantný na preukázanie počtu dodaných nosičov, na druhej strane však

tvrdí, že nie je dostatočný na preukázanie obsahu predmetných nosičov. Toto tvrdenie

obsahuje vnútorný rozpor, je v rozpore s obsahom spisov, respektíve úplne ignoruje skutkový

stav, ako bol v konaní preukázaný účastníčkou. Odôvodnenie rozhodnutia je výsledkom

mocenského rozhodnutia správneho orgánu, bez opory v podkladoch rozhodnutia, a skutkový

stav tvrdený odporkyňou je v rozpore s obsahom spisu. Spôsob akým odporkyňa potvrdzuje

dodanie záznamu z vysielania a splnenie zákonnej povinnosti, nie je rozhodnutím účastníčky

konania, ale je to spôsob zaužívaný odporkyňou. V prípade, ak by to odporkyňa považovala

za vhodné, je prípustné, aby vykonala pred potvrdením dodacieho dokumentu kontrolu

obsahu DVD, čím by bolo možné odstrániť akékoľvek pochybnosti o dodanom obsahu.

Odporkyňa spochybnila relevanciu obsahu akýchkoľvek vlastných písomností opatrených

podpisom pracovníka a úradnou pečiatkou. Uvedeným spôsobom upiera navrhovateľke

právnu istotu v jej konaní so správnym orgánom a takéto konanie je v rozpore s princípom

právneho štátu.

K podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 8. augusta 2011

vyjadrila odporkyňa tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Uviedla, že povinnosť zaslať záznam nevzniká rozhodnutím v správnom konaní, ale

vyplýva z § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona. Ide o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej

formy a jeho vnútroinštitucionálne zabezpečenie je preto otázkou vnútornej organizácie

činnosti odporkyne. List zo dňa 22. novembra 2010 doručený navrhovateľke bol opatrený

podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda v zmysle § 11 ods. 1

Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného

úkonu vylúčená.

V súvislosti so zmierlivým vybavením veci odporkyňa uviedla, že akt doručenia

vyžiadaného záznamu vysielania nie je dobrovoľným konaním navrhovateľa, nemožno ho

zamieňať napr. s podaním, v ktorom účastník správny orgán o niečo žiada. Doručenie

5

záznamov vysielania je splnením zákonnej povinnosti, ktorej účelom je zabezpečiť pre

odporkyňu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej kompetencie – dohliadať na

dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených Zákonom. Účelom nie je len holá

skutočnosť, že odporkyňa disponuje záznamom vysielania, ale predmetné ustanovenie

upravuje aj konkrétne požiadavky na splnenie tejto povinnosti (záznam musí byť súvislý,

v zodpovedajúcej kvalite, doručený na vyžiadanie), pričom tieto náležitosti sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto povinnosti. Pripustením výkladu navrhovateľky by prakticky došlo

k neodôvodnenému presunu zodpovednosti navrhovateľky na odporkyňu, nakoľko v zmysle

§ 16 ods. 3 písm. l/ Zákona je práve navrhovateľka zodpovedná, aby odporkyni na jej

vyžiadanie doručila súvislý záznam vysielania v zodpovedajúcej kvalite, všeobecný odkaz na

generálnu zásadu správneho konania v takto špecifickom prípade nemôže obstáť a nemôže

byť dôvodom na zbavenie sa administratívnej zodpovednosti.

Pokiaľ šlo o potvrdenie doručenia, odporkyňa uviedla, že nikde explicitne neuviedla,

že by prijala súvislé záznamy vysielania z daného dňa. Odporkyňa úradnou pečiatkou

potvrdila, že dňa 20. decembra 2010 prijala od navrhovateľky predmetný sprievodný list

s dvoma prílohami – DVD nosičmi. Odtlačok úradnej pečiatky len potvrdzuje skutočnosť, že

poverený zamestnanec prijal vo vyznačený deň dané písomnosti a prílohy takto označené.

Táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na fakt, že navrhovateľka nedodala odporkyni na

vyžiadanie súvislý záznam programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase od 20:00

do 23:00 hod., čím porušil § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/

v spojení s Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po

oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní

účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom pojednávaní dňa

24. júla 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

6

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy

patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy

vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady

poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí

rada v licencii po dohode s vysielateľom.

Podľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo

osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej

programovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur

a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak neposkytol rade

požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].

Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 5645/2010 zo dňa

22. novembra 2010 požiadala navrhovateľku o zaslanie súvislého záznamu vysielania zo dňa

20. novembra 2010 v čase od 20:00 hod. do 23:00 hod. Z obsahu pripojeného DVD nosiča je

zrejmé, že záznam vysielania zo dňa 20. novembra 2010 predložený navrhovateľom začína

v čase 20:00:09 hod.

Tvrdenie navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam

formálnym rozhodnutím, považoval najvyšší súd za nedôvodné.

7

V zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy

vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní.

Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností, ako sa nesprávne domnieva

navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním

administratívneho rozhodnutia, táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo Zákona (§ 16

ods. 3 písm. l/ Zákona). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/

Zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca

v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.

Pokiaľ odporkyňa vydala navrhovateľke potvrdenie o dodaní záznamov, najvyšší súd

sa stotožnil s odporkyňou vysloveným názorom, že toto nemožno považovať za potvrdenie

obsahu pripojených záznamov, prípadne o ich správnosti či súladnosti s obsahom vyžiadania.

Toto potvrdenie je formálnym dôkazom, že navrhovateľka doručila správnemu orgánu

sprievodný list s dvomi prílohami (2xDVD), pričom práve z obsahu priloženého DVD je

zrejmé, že predložený záznam zo dňa 20. novembra 2010 začína až v čase 20:00:09 hod.

Je nepochybné, že z vyžiadaného záznamu chýba len nepatrná časť (9 sekúnd), a teda

odporkyňa dôvodne uložila pokutu na samej dolnej hranici Zákonom stanovenej sadzby.

V súvislosti s navrhovateľkou tvrdeným porušením § 3 Správneho poriadku a možným

zmierlivým vybavením veci, najvyšší súd uvádza, že zákonná formulácia § 67 ods. 2 písm. a/

(uloží pokutu nie môže uložiť) neumožňuje navrhovateľkou navrhovaný postup, keď

prvotným nesplnením zákonnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vzniká

odporkyni povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty, bez ohľadu na následné správanie sa

vysielateľa. Zákon neponecháva v tejto otázke priestor na správnu úvahu konajúceho orgánu,

aký postup zvolí, teda či opätovne vyzve na predloženie súvislého záznamu vysielania alebo

začne administratívne konanie o správnom delikte.

Pokiaľ navrhovateľka na nariadenom pojednávaní vzniesla požiadavku na prerušenie

konania podľa pre rozpor Zákona s

SR a Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, konajúci súd

nedospel k záveru, že by uvedený postup bol dôvodný.

8

Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)

môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru,

avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti,

navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho

deliktu v priebehu konania o správnom delikte.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v medziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že

rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté

rozhodnutie podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení

s veta prvá tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,

pretože v konaní nebola úspešná.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4

veta druhá a o súdnych poplatkov v znení

neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy

k tomuto zákonu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júla 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská