Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)6db/385968.7b4902.pdf
PDF · 191.27 KB
No categories available
8Sž/15/2011
Najvyšší súd 8Sž/15/2011-24
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou B., s.r.o., D., B., IČO: X., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/15/2011
zo dňa 26. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/15/2011 zo dňa
26. apríla 2011, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € na účet
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím č. RP/15/2011 zo dňa 26. apríla 2011 odporkyňa rozhodla, že
navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) tým, že neposkytla odporkyni na
vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase
od 20:00 do 23:00, za čo jej uložila pokutu podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona určenú podľa §
67 ods. 2 písm. a/ Zákona vo výške 165,00 €.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že od navrhovateľky listom
č. 5645/2010 zo dňa 22. novembra 2010 vyžiadala záznamy programovej služby J.: N. zo dňa
19. novembra 2010 odvysielaného o cca 19:30 hod. a záznam zo dňa 20. novembra 2010
v čase od 20:00 hod. do 23:00 hod, pričom navrhovateľka doručila dňa 20. decembra 2010
záznamy vysielania na dvoch DVD nosičoch. Záznam programu zo dňa 19. novembra 2010
bol súvislým záznamom vysielania vyžiadaným odporkyňou. Pri zázname vysielania zo dňa
20. novembra 2010 bolo zistené, že na tomto zázname je zaznamenané vysielanie
programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase od 20:00:09 hod do 23:00 hod,
z čoho vyplývalo, že navrhovateľka nedodala požadovaný súvislý záznam vysielania zo dňa
20. novembra 2010.
V súvislosti so stanoviskom navrhovateľky predneseným v rámci správneho konania
odporkyňa uviedla, že potvrdením o prevzatí na kópii sprievodného listu sa len deklaruje
skutočnosť, že odporkyňa prevzala list s prílohou DVD nosičov, nepotvrdzuje sa pravdivosť
obsahu zásielky ani súlad informácií uvedených v sprievodnom liste s obsahom príloh, jedná
sa o bežné potvrdenie doručenia zásielky.
Pokiaľ sa navrhovateľka bránila tvrdením, že začatie správneho konania
a sankcionovanie za nedoručenie neúplného záznamu bez toho, aby jej bola v zákonnej
45 dňovej lehote daná možnosť na nápravu tohto stavu, bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a súčinnosti v správnom konaní, odporkyňa s poukazom na rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/59/2008 uviedla, že nedoručením súvislého záznamu vysielania
dochádza k porušeniu zákonnej povinnosti, na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že
vysielateľka chýbajúcu časť záznamu vysielania doplnila. Účastníčka konania má povinnosť
doručiť súvislý záznam vysielania na vyžiadanie, teda na prvýkrát a nie na dodatočné výzvy.
Ani v rámci široko poňatej zásady o konaní v úzkej súčinnosti s účastníčkou konania nebolo
možné vyzvať účastníčku konania na doplnenie predmetného záznamu vysielania, nakoľko
táto skutočnosť by nezmenila fakt, že k správnemu deliktu už došlo. Naviac pri počte
vysielateľov, nad ktorých vysielaním odporkyňa dohliada, by bolo v zásade nemožné v rámci
zostávajúcej lehoty zo 45 dní na uchovávanie záznamov, zmonitorovať a následne vyzvať na
opravu dodania súvislého záznamu každého vysielateľa.
Odporkyňa tiež uviedla, že výlučne účastníčka konania je zodpovedná za splnenie
predmetnej povinnosti o skutočnosti, že doručením neúplného záznamu vysielania dochádza
k poručeniu § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona bola navrhovateľka poučená predchádzajúcim
rozhodnutím č. RP/36/2009 zo dňa 25. augusta 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15. novembra 2009, teda navrhovateľka mala vedomosť, že daným konaním poruší
predmetnú povinnosť.
Ohľadne výšky pokuty odporkyňa vzala do úvahy najmä rozsah a dosah vysielania
(navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom), mieru zavinenia (objektívna
zodpovednosť), trvanie a následky porušenia povinnosti (porušením povinnosti navrhovateľka
znemožnila odporkyni zmonitorovanie súvislého vysielania zo dňa 20. novembra 2010 a tým
výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, tak ako jej to vyplýva zo
Zákona), závažnosť správneho deliktu (nízka z dôvodu, že chýbalo iba cca 9 sekúnd
vysielania). Spôsob, akým navrhovateľka porušila povinnosť, spočíval v tom, že neposkytla
odporkyni požadovaný súvislý záznam vysielania programovej služby J.. Odporkyňa vzala do
úvahy aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa
7. júla 2011 opravný prostriedok, v ktorom žiadala, aby ho najvyšší súd rozsudkom zrušil, vec
vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.
Uviedla, že nemá vedomosť, že by odporkyňa prijala rozhodnutie, ktorým by poverila
svojho predsedu v jej mene predmetný záznam vyžiadať, prípadne by iným spôsobom vo veci
vyžiadania záznamu konala. Odporkyňa nesplnila predpoklady stanovené Zákonom pre
vyžiadanie záznamov z vysielania, ani v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. Správny delikt nemohol nastať, nakoľko odporkyňa nesplnila formálne náležitosti
pre vyžiadanie záznamu z vysielania, celé konanie odporkyne je vadné, pričom táto vada mala
za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa sa nepokúsila o zmierlivé vybavenie veci,
účastníka žiadnym spôsobom neinformovala o akomkoľvek údajnom probléme s obsahom
dodaným nosičov, prvú informáciu o údajnom nedodaní časti záznamu dostala navrhovateľka
až v oznámení o začatí správneho konania, teda až v čase, keď z technických dôvodov nebolo
možné predmetný záznam dodať. V prípade, ak by odporkyňa požiadala o nápravu údajného
nedostatku záznamu, mohla jej navrhovateľka dodať nový záznam z vysielania a odporkyňa
by sa nedostala do rozporu s právnou úpravou. Tvrdenie odporkyne o spáchaní správneho
deliktu, v prípade, ak dodaný záznam vykazuje nedostatok, a to aj po dodaní bezchybného
záznamu, nemá oporu v zákone. Účelom zákonnej úpravy podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona
nie je uloženie pokuty za nedodanie záznamu, ale poskytnutie záznamu pre účely výkonu
pôsobnosti odporkyne, možno ho prirovnať k poriadkovým postihom, bežným v procesných
predpisoch. Odporkyňa striktným, formalistickým a neprimerane tvrdým výkladom popiera
tento účel.
V ďalšom obsahu opravného prostriedku navrhovateľka uviedla, že argumentácia
odporkyne ohľadne potvrdení o dodaní záznamov z vysielania je nelogickým a nesprávnym
odôvodnením pre rozhodnutie o uložení sankcie. Na jednej strane odporkyňa tvrdí, že tento
listinný dôkaz nie je relevantný na preukázanie počtu dodaných nosičov, na druhej strane však
tvrdí, že nie je dostatočný na preukázanie obsahu predmetných nosičov. Toto tvrdenie
obsahuje vnútorný rozpor, je v rozpore s obsahom spisov, respektíve úplne ignoruje skutkový
stav, ako bol v konaní preukázaný účastníčkou. Odôvodnenie rozhodnutia je výsledkom
mocenského rozhodnutia správneho orgánu, bez opory v podkladoch rozhodnutia, a skutkový
stav tvrdený odporkyňou je v rozpore s obsahom spisu. Spôsob akým odporkyňa potvrdzuje
dodanie záznamu z vysielania a splnenie zákonnej povinnosti, nie je rozhodnutím účastníčky
konania, ale je to spôsob zaužívaný odporkyňou. V prípade, ak by to odporkyňa považovala
za vhodné, je prípustné, aby vykonala pred potvrdením dodacieho dokumentu kontrolu
obsahu DVD, čím by bolo možné odstrániť akékoľvek pochybnosti o dodanom obsahu.
Odporkyňa spochybnila relevanciu obsahu akýchkoľvek vlastných písomností opatrených
podpisom pracovníka a úradnou pečiatkou. Uvedeným spôsobom upiera navrhovateľke
právnu istotu v jej konaní so správnym orgánom a takéto konanie je v rozpore s princípom
právneho štátu.
K podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 8. augusta 2011
vyjadrila odporkyňa tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedla, že povinnosť zaslať záznam nevzniká rozhodnutím v správnom konaní, ale
vyplýva z § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona. Ide o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej
formy a jeho vnútroinštitucionálne zabezpečenie je preto otázkou vnútornej organizácie
činnosti odporkyne. List zo dňa 22. novembra 2010 doručený navrhovateľke bol opatrený
podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda v zmysle § 11 ods. 1
Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného
úkonu vylúčená.
V súvislosti so zmierlivým vybavením veci odporkyňa uviedla, že akt doručenia
vyžiadaného záznamu vysielania nie je dobrovoľným konaním navrhovateľa, nemožno ho
zamieňať napr. s podaním, v ktorom účastník správny orgán o niečo žiada. Doručenie
záznamov vysielania je splnením zákonnej povinnosti, ktorej účelom je zabezpečiť pre
odporkyňu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej kompetencie – dohliadať na
dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených Zákonom. Účelom nie je len holá
skutočnosť, že odporkyňa disponuje záznamom vysielania, ale predmetné ustanovenie
upravuje aj konkrétne požiadavky na splnenie tejto povinnosti (záznam musí byť súvislý,
v zodpovedajúcej kvalite, doručený na vyžiadanie), pričom tieto náležitosti sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto povinnosti. Pripustením výkladu navrhovateľky by prakticky došlo
k neodôvodnenému presunu zodpovednosti navrhovateľky na odporkyňu, nakoľko v zmysle
§ 16 ods. 3 písm. l/ Zákona je práve navrhovateľka zodpovedná, aby odporkyni na jej
vyžiadanie doručila súvislý záznam vysielania v zodpovedajúcej kvalite, všeobecný odkaz na
generálnu zásadu správneho konania v takto špecifickom prípade nemôže obstáť a nemôže
byť dôvodom na zbavenie sa administratívnej zodpovednosti.
Pokiaľ šlo o potvrdenie doručenia, odporkyňa uviedla, že nikde explicitne neuviedla,
že by prijala súvislé záznamy vysielania z daného dňa. Odporkyňa úradnou pečiatkou
potvrdila, že dňa 20. decembra 2010 prijala od navrhovateľky predmetný sprievodný list
s dvoma prílohami – DVD nosičmi. Odtlačok úradnej pečiatky len potvrdzuje skutočnosť, že
poverený zamestnanec prijal vo vyznačený deň dané písomnosti a prílohy takto označené.
Táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na fakt, že navrhovateľka nedodala odporkyni na
vyžiadanie súvislý záznam programovej služby J. zo dňa 20. novembra 2010 v čase od 20:00
do 23:00 hod., čím porušil § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/
O. s. p. v spojení s § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní
účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom pojednávaní dňa
24. júla 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy
piatej časti O. s. p. (§ 250l ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.
Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy
vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady
poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí
rada v licencii po dohode s vysielateľom.
Podľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur
a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak neposkytol rade
požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].
Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 5645/2010 zo dňa
22. novembra 2010 požiadala navrhovateľku o zaslanie súvislého záznamu vysielania zo dňa
20. novembra 2010 v čase od 20:00 hod. do 23:00 hod. Z obsahu pripojeného DVD nosiča je
zrejmé, že záznam vysielania zo dňa 20. novembra 2010 predložený navrhovateľom začína
v čase 20:00:09 hod.
Tvrdenie navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam
formálnym rozhodnutím, považoval najvyšší súd za nedôvodné.
V zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy
vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní.
Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností, ako sa nesprávne domnieva
navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním
administratívneho rozhodnutia, táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo Zákona (§ 16
ods. 3 písm. l/ Zákona). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/
Zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca
v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.
Pokiaľ odporkyňa vydala navrhovateľke potvrdenie o dodaní záznamov, najvyšší súd
sa stotožnil s odporkyňou vysloveným názorom, že toto nemožno považovať za potvrdenie
obsahu pripojených záznamov, prípadne o ich správnosti či súladnosti s obsahom vyžiadania.
Toto potvrdenie je formálnym dôkazom, že navrhovateľka doručila správnemu orgánu
sprievodný list s dvomi prílohami (2xDVD), pričom práve z obsahu priloženého DVD je
zrejmé, že predložený záznam zo dňa 20. novembra 2010 začína až v čase 20:00:09 hod.
Je nepochybné, že z vyžiadaného záznamu chýba len nepatrná časť (9 sekúnd), a teda
odporkyňa dôvodne uložila pokutu na samej dolnej hranici Zákonom stanovenej sadzby.
V súvislosti s navrhovateľkou tvrdeným porušením § 3 Správneho poriadku a možným
zmierlivým vybavením veci, najvyšší súd uvádza, že zákonná formulácia § 67 ods. 2 písm. a/
(uloží pokutu nie môže uložiť) neumožňuje navrhovateľkou navrhovaný postup, keď
prvotným nesplnením zákonnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vzniká
odporkyni povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty, bez ohľadu na následné správanie sa
vysielateľa. Zákon neponecháva v tejto otázke priestor na správnu úvahu konajúceho orgánu,
aký postup zvolí, teda či opätovne vyzve na predloženie súvislého záznamu vysielania alebo
začne administratívne konanie o správnom delikte.
Pokiaľ navrhovateľka na nariadenom pojednávaní vzniesla požiadavku na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. pre rozpor § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona s čl. 46
Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, konajúci súd
nedospel k záveru, že by uvedený postup bol dôvodný.
Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)
môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru,
avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti,
navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho
deliktu v priebehu konania o správnom delikte.
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v medziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,
pretože v konaní nebola úspešná.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4
veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení
neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy
k tomuto zákonu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júla 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská