Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)34c/385967.b35c1a.pdf
PDF · 189.89 KB
No categories available
8Sž/29/2011
Najvyšší súd 8Sž/29/2011-26
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou B. , s.r.o., D., B., IČO: X., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/24/2011
zo dňa 7. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/24/2011 zo dňa
7. júna 2011, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € na účet
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím č. RP/24/2011 zo dňa 7. júna 2011 odporkyňa rozhodla, že
navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) tým, že nedodala odporkyni na jej
vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu N. – M. zo dňa 13. decembra 2010, za čo jej
uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/
Zákona, vo výške 2500 €.
V odôvodnení odporkyňa uviedla, že listom č. 6012/2010 zo dňa 15. decembra 2010
vyžiadala od účastníčky konania súvislý záznam programu M. zo dňa 13. decembra 2010, a to
v lehote 7 dní. Toto vyžiadanie bolo podľa doručenky účastníčke konania doručené dňa 17.
decembra 2010. Navrhovateľka odporkyni požadovaný záznam nedodala, pričom
v následnom správnom konaní sa bránila tvrdením, že pre vyžiadanie záznamu vysielania
podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona je potrebné rozhodnutie. Aby mohla odporkyňa vykonávať
svoje kompetencie, dohľad nad dodržiavaním povinností podľa Zákona, je nevyhnutné, aby sa
oboznámila s obsahom predmetného vysielania. Preto ju zákonodarca v § 5 ods. 1 písm. m/
Zákona oprávnil žiadať v prípade potreby súvislý záznam vysielania regulovaného subjektu –
vysielateľa, ktorému zároveň v § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona uložil povinnosť záznamy
vysielania archivovať 45 dní a na vyžiadanie odporkyne jej ich zaslať. Predmetná povinnosť
vyplýva priamo zo Zákona, a to tak pre odporkyňu (povinnosť vykonávať svoju kompetenciu
a vyžiadať záznam vysielania), ako aj pre účastníčku konania (archivovať záznamy vysielania
a na vyžiadanie ich poskytnúť). Vyžiadanie záznamu je jednoduchý administratívny úkon bez
predpísanej formy a jeho vnútroinštitucionálne zabezpečenie je preto otázkou vnútornej
organizácie činnosti odporkyne. List, ktorým si odporkyňa záznam vyžiadala, bol opatrený
podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda Rady v zmysle § 11
ods. 1 Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti
predmetného úkonu vylúčená.
Pri určovaní výšky sankcie vzala odporkyňa do úvahy rozsah najmä rozsah a dosah
vysielania (navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom), mieru zavinenia (objektívna
zodpovednosť za správny delikt), trvanie a následky porušenia povinnosti (porušením
povinnosti navrhovateľka znemožnila odporkyni zmonitorovanie predmetného záznamu,
a tým výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, tak ako jej to vyplýva
zo Zákona), závažnosť správneho deliktu (stredne vysoká). Spôsob, akým navrhovateľka
porušila povinnosť, spočíval v tom, že neposkytla odporkyni požadovaný súvislý záznam
vysielania programovej služby J. Odporkyňa vzala do úvahy aj fakt, že sa jednalo
o opakované porušenie tejto povinnosti.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa
31. augusta 2011 opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala, aby ho najvyšší súd rozsudkom
zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.
Uviedla, že konanie správneho orgánu malo takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala spôsob, akým si odporkyňa
vyžiadala záznam vysielania, nakoľko právomoc žiadať záznam je Zákonom zverená Rade
ako kolektívnemu orgánu. Takéto rozhodnutie nebolo navrhovateľke doručené a zo zápisníc
Rady, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke, je zrejmé, že nebolo vôbec prijaté.
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje správnemu orgánu postupovať spôsobom iným ako
určeným zákonom. Zákon nevymedzuje, akého charakteru sú oprávnenia vyplývajúce z § 5
ods. 1 písm. m/ Zákona, nepreferuje jednu časť pôsobnosti odporkyne pred druhou
(vyžiadavanie záznamov a ukladanie sankcií). Obe oprávnenia vplývajú zo Zákona
a predpokladajú konanie odporkyne pre realizáciu jej pôsobnosti. Konanie predsedu Rady
musí byť v činnosti Rady, kde je vykonávaná jej pôsobnosť, podložené rozhodnutím Rady,
ako kolektívneho správneho orgánu, tak ako sa to deje pri ukladaní sankcií. Predseda Rady
nemá zákonné oprávnenie bez rozhodnutia Rady, do pôsobnosti ktorej takýto úkon patrí,
vykonávať pôsobnosť Rady a vydávať individuálne správne akty, ktorým je aj vyžiadanie
záznamu z vysielania. Jeho faktické vykonanie, na základe rozhodnutia Rady, patrí
predsedovi Rady, avšak len za podmienky vydaného individuálneho správneho aktu Rady.
Navrhovateľka namietala tiež to, že na vyžiadaní záznamu absentuje pečiatka, ktorou správny
orgán označuje svoje písomnosti, a ktorá sprevádza podpis predsedu Rady v prípadoch,
v ktorých koná navonok za Radu.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov videla navrhovateľka v tom,
že odporkyňa v skutkovej vete opomenula identifikovať, o akú programovú službu
vysielateľky sa jedná, aký časový úsek nebol dodaný. Vágnym a neurčitým určením skutku
vo výrokovej vete nie je možné dosiahnuť, aby sa navrhovateľka v budúcnosti vyhla konaniu,
ktoré je údajne v rozpore so zákonom. Pre vyžiadanie záznamu neboli splnené podmienky pre
absenciu formy na takéto vyžiadanie a tiež pre absenciu identifikácie, v rámci ktorej mal byť
predmetný program odvysielaný, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia
povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, a preto právne posúdenie vykonané pri aplikácii
Zákona bolo nesprávnym právnym posúdením veci.
K podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 17. októbra 2011
vyjadrila odporkyňa tak, že navrhla napadnuté správne rozhodnutie potvrdiť.
Uviedla, že pre riadny výkon jej kompetencií je nevyhnutné, aby sa oboznámila
s obsahom posudzovaného vysielania. Preto ju zákonodarca v § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona
oprávnil žiadať v prípade potreby súvislý záznam vysielania regulovaného subjektu –
vysielateľa, ktorému zároveň v § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona uložil povinnosť záznamy
vysielania archivovať 45 dní a na vyžiadanie odporkyne jej ich zaslať. Predmetná povinnosť
vyplýva priamo zo Zákona, a to tak pre odporkyňu (povinnosť vykonávať svoju kompetenciu
a vyžiadať záznam vysielania), ako aj pre účastníčku konania (archivovať záznamy vysielania
a na vyžiadanie ich poskytnúť). Na aplikáciu tejto kompetencie nie je potrebné vydávať
akýkoľvek individuálny správny akt. Tento úkon nie je úkonom správneho konania, Rada
o ňom nerozhoduje ako kolektívny orgán hlasovaním ako napr. pri ukladaní sankcie. Jedná sa
o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej formy, a preto jeho forma je otázkou
vnútornej organizácie odporkyne. List, ktorým si odporkyňa záznam vyžiadala, bol opatrený
podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda Rady v zmysle § 11
ods. 1 Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti
predmetného úkonu vylúčená. Nakoľko navrhovateľka požadovaný záznam vysielania na jej
riadne vyžiadanie nedodala, porušila povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona.
Pokiaľ navrhovateľka namietala nedostatok úradnej pečiatky, odporkyňa poukázala na
skutočnosť, že odborná literatúra absenciu úradnej pečiatky ako formálnej náležitosti
nepovažuje za vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť alebo nulitu aktu. Odporkyňa
poukázala, že od účinnosti Zákona (14.9.2000) realizuje vyžiadanie záznamov a tento spôsob
nebol doposiaľ spochybnený žiadnym vysielateľom.
Pokiaľ šlo o namietaný nedostatok dôvodov rozhodnutia, odporkyňa uviedla, že
z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka porušila § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona
tým, že nedodala odporkyni na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu N. – M.
zo dňa 13. decembra 2010, za čo jej uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona pokutu určenú
podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona vo výške 2500 €. Skutočnosť určenia programovej služby
nie je podstatná, konaním, ktoré zakladalo správny delikt bolo nedodanie záznamu na
vyžiadanie. V daný deň navyše navrhovateľka vysielala iba jediný program N. – M. , a to len
na jednej zo svojich programových služieb. Výroková časť napadnutého rozhodnutia obsahuje
presné označenie programu, ktorého záznam mal byť doručený, a keďže v danom dni
navrhovateľka vysielala iba jediný takýto program, uvedením názvu je de facto uvedený aj
jeho vysielací čas, pričom v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudky najvyššieho
súdu sp. zn. 4Sž/2/2010, 2Sž/9/2010, 5Sž/17/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/
O. s. p. v spojení s § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní
účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom pojednávaní dňa
24. júla 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy
piatej časti O. s. p. (§ 250l ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 245 ods. 2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.
Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy
vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady
poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí
rada v licencii po dohode s vysielateľom.
Podľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur
a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1659 eur, ak neposkytol rade
požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].
Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 6012/2010 zo dňa
15. decembra 2010 vyžiadala od navrhovateľky, okrem iného, zaslanie súvislého záznamu
vysielania programu M. zo dňa 13. decembra 2010 odvysielaného o cca 22:15 hod.
Navrhovateľka požadovaný záznam nepredložila, pričom v stanovisku o začatí
správneho konania č. 127-PLO/O-1239/2011, zo dňa 15. marca 2011 uviedla, že v zmysle
Zákona je potrebné, aby odporkyňa rozhodla o vyžiadaní záznamu.
Argumentáciu navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam
formálnym rozhodnutím nepovažoval najvyšší súd za dôvodnú.
V zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy
vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní.
Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností ako sa nesprávne domnieva
navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním
administratívneho rozhodnutia, ale táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo Zákona (§ 16
ods. 3 písm. l/ Zákona). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/
Zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca
v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.
Pokiaľ navrhovateľka namietala nedostatok dôvodov správneho rozhodnutia, najvyšší
súd dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že vo výroku chýba údaj o čase vysielania
relácie N. - M, nemožno túto vadu považovať za takú, ktorá by spôsobovala
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, resp. ktorá by mohla mať vplyv na jeho zákonnosť, keďže
v žiadosti o poskytnutí súvislého záznamu vysielania bola táto identifikovaná aj časovým
údajom a naviac navrhovateľ dňa 13. decembra 2010 vysielal len jeden takto označený
program.
Pri výške uloženej pokuty sa odporkyňa zákonne relevantným spôsobom vysporiadala
s kritériami pre určenie výšky pokuty podľa § 64 ods. 2, 3 Zákona, keď uviedla, že
navrhovateľka bola za porušenie rovnakej zákonnej povinnosti sankcionovaná v iných
konaniach, poukázala na výšku skôr uložených pokút, ako aj na to, že navrhovateľka je
multiregionálnym vysielateľom, je za správny delikt objektívne zodpovedná, porušením
povinnosti znemožnila odporkyni zmonitorovanie predmetného záznamu, a tým výkon úloh
pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, ako aj na stredne vysokú závažnosť
správneho deliktu.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu
(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny
orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku
sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania
a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.
Odporkyňa svoju diskrečnú právomoc použila v rámci zákonného rámca (pokuta bola
uložená vo výške 2500 €, maximálne možno pokutu podľa § 67 ods. 2 Zákona uložiť vo
výške 6638 €), z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočila, inštitút správnej úvahy
nezneužila a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnila, (ktorá časť odôvodenia
bola uvedená vyššie). Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel konštatovať, že správna
úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
Pokiaľ navrhovateľka na nariadenom pojednávaní vzniesla požiadavku na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. pre rozpor § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona s čl. 46
Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, konajúci súd
nedospel k záveru, že by uvedený postup bol dôvodný.
Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)
môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru,
avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti,
navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho
deliktu v priebehu konania o správnom delikte.
V súvislosti s chýbajúcim plnomocenstvom na zastupovanie pre právneho zástupcu
navrhovateľky v administratívnom spise najvyšší súd dospel k záveru, že táto vada nie je
takou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na nariadenom pojednávaní bolo
právnym zástupcom odporkyne výslovne uvedené, že disponuje generálnym plnomocenstvom
udeleným odporkyňou na všetky právne úkony. Námietku neúplnosti spisového materiálu tak
nemožno hodnotiť ako námietku v zmysle § 250i ods. 3 O. s. p., nakoľko rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 zverejnený pod č. R 122/2003).
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v medziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,
pretože v konaní nebola úspešná.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4
veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení
neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy
k tomuto zákonu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júla 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská