Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/29/2011

Najvyšší súd -26

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou B. , s.r.o., D., B., IČO: X., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,

Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

zo dňa 7. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

7. júna 2011, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € na účet

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. zo dňa 7. júna 2011 odporkyňa rozhodla, že

navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v

o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) tým, že nedodala odporkyni na jej

2

vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu N. – M. zo dňa 13. decembra 2010, za čo jej

uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/

Zákona, vo výške 2500 €.

V odôvodnení odporkyňa uviedla, že listom č. 6012/2010 zo dňa 15. decembra 2010

vyžiadala od účastníčky konania súvislý záznam programu M. zo dňa 13. decembra 2010, a to

v lehote 7 dní. Toto vyžiadanie bolo podľa doručenky účastníčke konania doručené dňa 17.

decembra 2010. Navrhovateľka odporkyni požadovaný záznam nedodala, pričom

v následnom správnom konaní sa bránila tvrdením, že pre vyžiadanie záznamu vysielania

podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona je potrebné rozhodnutie. Aby mohla odporkyňa vykonávať

svoje kompetencie, dohľad nad dodržiavaním povinností podľa Zákona, je nevyhnutné, aby sa

oboznámila s obsahom predmetného vysielania. Preto ju zákonodarca v § 5 ods. 1 písm. m/

Zákona oprávnil žiadať v prípade potreby súvislý záznam vysielania regulovaného subjektu –

vysielateľa, ktorému zároveň v § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona uložil povinnosť záznamy

vysielania archivovať 45 dní a na vyžiadanie odporkyne jej ich zaslať. Predmetná povinnosť

vyplýva priamo zo Zákona, a to tak pre odporkyňu (povinnosť vykonávať svoju kompetenciu

a vyžiadať záznam vysielania), ako aj pre účastníčku konania (archivovať záznamy vysielania

a na vyžiadanie ich poskytnúť). Vyžiadanie záznamu je jednoduchý administratívny úkon bez

predpísanej formy a jeho vnútroinštitucionálne zabezpečenie je preto otázkou vnútornej

organizácie činnosti odporkyne. List, ktorým si odporkyňa záznam vyžiadala, bol opatrený

podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda Rady v zmysle § 11

ods. 1 Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti

predmetného úkonu vylúčená.

Pri určovaní výšky sankcie vzala odporkyňa do úvahy rozsah najmä rozsah a dosah

vysielania (navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom), mieru zavinenia (objektívna

zodpovednosť za správny delikt), trvanie a následky porušenia povinnosti (porušením

povinnosti navrhovateľka znemožnila odporkyni zmonitorovanie predmetného záznamu,

a tým výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, tak ako jej to vyplýva

zo Zákona), závažnosť správneho deliktu (stredne vysoká). Spôsob, akým navrhovateľka

porušila povinnosť, spočíval v tom, že neposkytla odporkyni požadovaný súvislý záznam

vysielania programovej služby J. Odporkyňa vzala do úvahy aj fakt, že sa jednalo

o opakované porušenie tejto povinnosti.

3

Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa

31. augusta 2011 opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala, aby ho najvyšší súd rozsudkom

zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.

Uviedla, že konanie správneho orgánu malo takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala spôsob, akým si odporkyňa

vyžiadala záznam vysielania, nakoľko právomoc žiadať záznam je Zákonom zverená Rade

ako kolektívnemu orgánu. Takéto rozhodnutie nebolo navrhovateľke doručené a zo zápisníc

Rady, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke, je zrejmé, že nebolo vôbec prijaté.

Čl. 2 ods. 2 SR nedovoľuje správnemu orgánu postupovať spôsobom iným ako

určeným zákonom. Zákon nevymedzuje, akého charakteru sú oprávnenia vyplývajúce z § 5

ods. 1 písm. m/ Zákona, nepreferuje jednu časť pôsobnosti odporkyne pred druhou

(vyžiadavanie záznamov a ukladanie sankcií). Obe oprávnenia vplývajú zo Zákona

a predpokladajú konanie odporkyne pre realizáciu jej pôsobnosti. Konanie predsedu Rady

musí byť v činnosti Rady, kde je vykonávaná jej pôsobnosť, podložené rozhodnutím Rady,

ako kolektívneho správneho orgánu, tak ako sa to deje pri ukladaní sankcií. Predseda Rady

nemá zákonné oprávnenie bez rozhodnutia Rady, do pôsobnosti ktorej takýto úkon patrí,

vykonávať pôsobnosť Rady a vydávať individuálne správne akty, ktorým je aj vyžiadanie

záznamu z vysielania. Jeho faktické vykonanie, na základe rozhodnutia Rady, patrí

predsedovi Rady, avšak len za podmienky vydaného individuálneho správneho aktu Rady.

Navrhovateľka namietala tiež to, že na vyžiadaní záznamu absentuje pečiatka, ktorou správny

orgán označuje svoje písomnosti, a ktorá sprevádza podpis predsedu Rady v prípadoch,

v ktorých koná navonok za Radu.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov videla navrhovateľka v tom,

že odporkyňa v skutkovej vete opomenula identifikovať, o akú programovú službu

vysielateľky sa jedná, aký časový úsek nebol dodaný. Vágnym a neurčitým určením skutku

vo výrokovej vete nie je možné dosiahnuť, aby sa navrhovateľka v budúcnosti vyhla konaniu,

ktoré je údajne v rozpore so zákonom. Pre vyžiadanie záznamu neboli splnené podmienky pre

absenciu formy na takéto vyžiadanie a tiež pre absenciu identifikácie, v rámci ktorej mal byť

predmetný program odvysielaný, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia

povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, a preto právne posúdenie vykonané pri aplikácii

Zákona bolo nesprávnym právnym posúdením veci.

4

K podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 17. októbra 2011

vyjadrila odporkyňa tak, že navrhla napadnuté správne rozhodnutie potvrdiť.

Uviedla, že pre riadny výkon jej kompetencií je nevyhnutné, aby sa oboznámila

s obsahom posudzovaného vysielania. Preto ju zákonodarca v § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona

oprávnil žiadať v prípade potreby súvislý záznam vysielania regulovaného subjektu –

vysielateľa, ktorému zároveň v § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona uložil povinnosť záznamy

vysielania archivovať 45 dní a na vyžiadanie odporkyne jej ich zaslať. Predmetná povinnosť

vyplýva priamo zo Zákona, a to tak pre odporkyňu (povinnosť vykonávať svoju kompetenciu

a vyžiadať záznam vysielania), ako aj pre účastníčku konania (archivovať záznamy vysielania

a na vyžiadanie ich poskytnúť). Na aplikáciu tejto kompetencie nie je potrebné vydávať

akýkoľvek individuálny správny akt. Tento úkon nie je úkonom správneho konania, Rada

o ňom nerozhoduje ako kolektívny orgán hlasovaním ako napr. pri ukladaní sankcie. Jedná sa

o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej formy, a preto jeho forma je otázkou

vnútornej organizácie odporkyne. List, ktorým si odporkyňa záznam vyžiadala, bol opatrený

podpisom predsedu odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda Rady v zmysle § 11

ods. 1 Zákona koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti

predmetného úkonu vylúčená. Nakoľko navrhovateľka požadovaný záznam vysielania na jej

riadne vyžiadanie nedodala, porušila povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona.

Pokiaľ navrhovateľka namietala nedostatok úradnej pečiatky, odporkyňa poukázala na

skutočnosť, že odborná literatúra absenciu úradnej pečiatky ako formálnej náležitosti

nepovažuje za vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť alebo nulitu aktu. Odporkyňa

poukázala, že od účinnosti Zákona (14.9.2000) realizuje vyžiadanie záznamov a tento spôsob

nebol doposiaľ spochybnený žiadnym vysielateľom.

Pokiaľ šlo o namietaný nedostatok dôvodov rozhodnutia, odporkyňa uviedla, že

z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka porušila § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona

tým, že nedodala odporkyni na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu N. – M.

zo dňa 13. decembra 2010, za čo jej uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona pokutu určenú

podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona vo výške 2500 €. Skutočnosť určenia programovej služby

nie je podstatná, konaním, ktoré zakladalo správny delikt bolo nedodanie záznamu na

vyžiadanie. V daný deň navyše navrhovateľka vysielala iba jediný program N. – M. , a to len

na jednej zo svojich programových služieb. Výroková časť napadnutého rozhodnutia obsahuje

presné označenie programu, ktorého záznam mal byť doručený, a keďže v danom dni

navrhovateľka vysielala iba jediný takýto program, uvedením názvu je de facto uvedený aj

5

jeho vysielací čas, pričom v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudky najvyššieho

súdu sp. zn. , , .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/

v spojení s Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po

oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní

účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom pojednávaní dňa

24. júla 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa , pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy

patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy

vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady

poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí

rada v licencii po dohode s vysielateľom.

6

Podľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo

osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej

programovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur

a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1659 eur, ak neposkytol rade

požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].

Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 6012/2010 zo dňa

15. decembra 2010 vyžiadala od navrhovateľky, okrem iného, zaslanie súvislého záznamu

vysielania programu M. zo dňa 13. decembra 2010 odvysielaného o cca 22:15 hod.

Navrhovateľka požadovaný záznam nepredložila, pričom v stanovisku o začatí

správneho konania č. 127-PLO/O-1239/2011, zo dňa 15. marca 2011 uviedla, že v zmysle

Zákona je potrebné, aby odporkyňa rozhodla o vyžiadaní záznamu.

Argumentáciu navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam

formálnym rozhodnutím nepovažoval najvyšší súd za dôvodnú.

V zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy

vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní.

Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností ako sa nesprávne domnieva

navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním

administratívneho rozhodnutia, ale táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo Zákona (§ 16

ods. 3 písm. l/ Zákona). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/

Zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca

v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.

Pokiaľ navrhovateľka namietala nedostatok dôvodov správneho rozhodnutia, najvyšší

súd dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že vo výroku chýba údaj o čase vysielania

7

relácie N. - M, nemožno túto vadu považovať za takú, ktorá by spôsobovala

nepreskúmateľnosť rozhodnutia, resp. ktorá by mohla mať vplyv na jeho zákonnosť, keďže

v žiadosti o poskytnutí súvislého záznamu vysielania bola táto identifikovaná aj časovým

údajom a naviac navrhovateľ dňa 13. decembra 2010 vysielal len jeden takto označený

program.

Pri výške uloženej pokuty sa odporkyňa zákonne relevantným spôsobom vysporiadala

s kritériami pre určenie výšky pokuty podľa § 64 ods. 2, 3 Zákona, keď uviedla, že

navrhovateľka bola za porušenie rovnakej zákonnej povinnosti sankcionovaná v iných

konaniach, poukázala na výšku skôr uložených pokút, ako aj na to, že navrhovateľka je

multiregionálnym vysielateľom, je za správny delikt objektívne zodpovedná, porušením

povinnosti znemožnila odporkyni zmonitorovanie predmetného záznamu, a tým výkon úloh

pri dohliadaní na dodržiavanie právnych predpisov, ako aj na stredne vysokú závažnosť

správneho deliktu.

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu

(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny

orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku

sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania

a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.

Odporkyňa svoju diskrečnú právomoc použila v rámci zákonného rámca (pokuta bola

uložená vo výške 2500 €, maximálne možno pokutu podľa § 67 ods. 2 Zákona uložiť vo

výške 6638 €), z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočila, inštitút správnej úvahy

nezneužila a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnila, (ktorá časť odôvodenia

bola uvedená vyššie). Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel konštatovať, že správna

úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.

Pokiaľ navrhovateľka na nariadenom pojednávaní vzniesla požiadavku na prerušenie

konania podľa pre rozpor Zákona s

SR a Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, konajúci súd

nedospel k záveru, že by uvedený postup bol dôvodný.

Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)

môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru,

8

avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti,

navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho

deliktu v priebehu konania o správnom delikte.

V súvislosti s chýbajúcim plnomocenstvom na zastupovanie pre právneho zástupcu

navrhovateľky v administratívnom spise najvyšší súd dospel k záveru, že táto vada nie je

takou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na nariadenom pojednávaní bolo

právnym zástupcom odporkyne výslovne uvedené, že disponuje generálnym plnomocenstvom

udeleným odporkyňou na všetky právne úkony. Námietku neúplnosti spisového materiálu tak

nemožno hodnotiť ako námietku v zmysle , nakoľko rozhodnutie sa

nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť

iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 17.12.2002 zverejnený pod č. R 122/2003).

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v medziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že

rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté

rozhodnutie podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení

s veta prvá tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,

pretože v konaní nebola úspešná.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4

veta druhá a o súdnych poplatkov v znení

neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy

k tomuto zákonu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júla 2012

9

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská