Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-132-2013.pdf
PDF · 100.11 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/132/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom v Košiciach, Boženy Nemcovej 22, proti povinnej: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o vymoženie 18,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/902/2010-98 zo dňa 03.04.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných poistných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v predmetnej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky, Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávnený. Rozhodcovský súd síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ale neaplikoval ich správne.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Pre ustálenie skutkového stavu nemal súd prvého stupňa k dispozícii všetky listinné a ďalšie dôkazy a neumožnil oprávnenému a povinnému zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti. Rozhodnutie nevydal sudca, ale vyšší súdny úradník. Vzhľadom k rozhodovaniu v merite veci tak mal učiniť len sudca. Vyšší súdny úradník tieto skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodcovského rozsudku opomenul posúdiť a formulárovo a arbitrárne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia bez toho, aby si zabezpečil potrebné dôkazy, resp. aby sa presvedčil o ich existencii, na základe ktorých by náležite posúdil skutkový stav a tomu zodpovedajúce správne právne posúdenie veci.
Rozhodcovský rozsudok sa stal exekučným titulom, keďže povinný riadne voči oprávnenému povinnosť dobrovoľne nesplnil. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnuté a ani pred jeho prijatím nezaoberal v prvom rade podstatou sporu medzi oprávneným a povinným. Oprávnený nemal možnosť nijakým spôsobom súdu dokazovať, že plnenie pohľadávky, ktoré si nárokoval od povinného, vyplýva z riadne uzavretej poistnej zmluvy a je požadovaným plnením v súlade s dobrými mravmi. Povinný bol tým, zo zavinenia ktorého došlo k zrušeniu poistenia pre neplatenie dojednaného poistného. Oprávnenému preto prislúchalo právo v súlade so zmluvou a dobrými mravmi vymáhať nedoplatok poistného od povinného. Pokiaľ sa týmito skutočnosťami súd nezaoberal, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a artbitrárne.
Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa si pre potrebu súdneho prieskumu z úradnej moci nevyžiadal rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/521/2009 pre potrebu svojho rozhodnutia v exekučnom konaní. Ide o podstatné pochybenie súdu, lebo písomné podklady z rozhodcovského konania mali byť podkladom pred vydaním rozhodnutia všeobecného súdu. Bez týchto listín nemôže súd učiniť správny záver o priebehu rozhodcovského konania a o predchádzajúcom poistnom vzťahu medzi oprávneným a povinným. Bez týchto dôkazov nemohol správne právne a vecne ustáliť skutkový stav.
Oprávnený v odvolaní tiež namietal, že napadnutým rozhodnutím bez náležitého dokazovania mu bol upretý prístup ku spravodlivosti na vymáhanie pohľadávky od povinného, Zrušením exekučného titulu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky „od stola“ a bez vyjadrenia oboch strán a tretích osôb k právne významným skutočnostiam ako aj bez rozhodcovského spisu oprávnený už nemá možnosť vymáhať pohľadávku od povinného v konaní pred všeobecným súdom. Je paradoxne, že pokiaľ by sa oprávnený obrátil na všeobecný súd v základnom spore o vymáhanie zaplatenia dlžnej sumy, je takmer isté, že by úspešný bol, a to už aj v skrátenej forme konania vydaním platobného rozkazu. Stav, ktorý nastolil súd prvého stupňa spôsobuje nerovnováhu v neprospech oprávneného, pretože povinný proti rozhodcovskému rozsudku nijako nenamietal, aj keď namietať mohol a nevyužil ani ďalšiu alternatívu, t. j. podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie exekučného súdu skúmať neprimeranosť rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy. Exekučný súd preto rozhodoval o tom, na čo nemal zmocnenie zákonom.
Podľa oprávneného rozhodcovská doložka v danej veci bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP. Povinný mal možnosť podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, pričom jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.
Oprávnený v odvolaní zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu.
Tvrdenie oprávneného, že povinná si rozhodcovskú doložku osobitne vyjednala a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že medzi účastníkmi išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku a pokiaľ by povinná rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok, teda na poistný vzťah, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v skutkovom stave.
Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - Rozhodcovské konanie, pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, poistné podmienky sú záväzné a sú obligatórnou súčasťou poistnej zmluvy.
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“.
Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl.
Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si povinná osobitne vyjednala rozhodcu a oprávnený nepreukázal, že by povinná bola o pravidlách postupu rozhodcu náležite poučená. Oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti.
Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.
Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom.
Oprávnený v odvolaní vyjadruje aj výhradu, že arbitrážny rozsudok sp. zn. 2C/521/2009, ktorý je exekučným titulom, spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a stal sa exekučným titulom.
K tejto odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Sám zákon však počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod. Zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke odvolací súd odkazuje na prvostupňové rozhodnutie. Postup prvostupňového súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM).
K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd konštatuje:
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že napadnuté uznesenie mal vydať sudca a nie vyšší súdny úradník, odvolací súd konštatuje, že vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v súlade so zákonom č. 549/2003 Z. z., a to v zmysle ustanovenia § 5 písm. g) tohto zákona.
K odvolacej námietke oprávneného, že vyšší súdny úradník nemal pre ustálenie skutkového stavu k dispozícii všetky listinné a ďalšie dôkazy a neumožnil oprávnenému zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť aj tejto námietky oprávneného. Zo spisu nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa mal pre rozhodnutie vo veci všetky potrebné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu č. 4401090006 zo dňa19.3.2007 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré si od oprávneného cestou súdneho exekútora vyžiadal listom zo dňa 10.01.2011, Doplnok k návrhu poistnej zmluvy EuroKapitálPlus zo dňa 19.3.2007 a Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus zo dňa 19.3.2007.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, že mu súd prvého stupňa neumožnil osobne zúčastniť sa konania, odvolací súd uvádza, že zo zákona (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekúcie exekučnému súdu povinnosť nariadiť pojednávanie nevyplývala. Oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Exekučný súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal podstatou sporu medzi oprávneným a povinnou, ktorou bola skutočnosť, že povinná nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a nezaplatila dojednané poistné, odvolací súd konštatuje, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd sa už takouto otázkou nemôže zaoberať. Zaoberá sa len tým, či exekučný titul, na podklade ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že oprávnený v priebehu odvolacieho konania predložil odvolaciemu súdu dňa 05.09.2013 podanie a Nález Ústavného súdu SR vo veci so. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013.
V predmetnom podaní uviedol, že v uvedenom náleze Ústavný súd SR konštatoval porušenie práv oprávneného v exekučnom konaní, ktoré prebehlo obdobne ako v tejto veci a že z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že postup, aký v obdobnej exekučnej veci zvolili konajúce exekučné súdy, keď žiadosť oprávneného o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietli a zároveň ak nereflektovali na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ak úplne vynechali oprávneného z procesu dokazovania, je v rozpore s Ústavou SR, pretože vo viacerých ohľadoch sa vymyká štandardom riadneho konania a spravodlivého procesu. Preto je namieste zrušenie napadnutých rozhodnutí, vrátenie veci nižšiemu súdu a rozhodnutie o v tomto konaní uplatnenom nároku oprávneného.
K uvedenému podaniu odvolací súd poukazuje na ostatný nález Ústavného súdu SR vo veci sťažovateľky Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice sp. zn. I. ÚS 38/2013-50 zo dňa 24.10.2013 a tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014.
Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR okrem iného vyplýva záver, že základné právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici porušené nebolo a zároveň Ústavný súd v závere tohto nálezu konštatoval: „K podobnému názoru, ako v tejto veci dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m. IV. ÚS 461/2012,
II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, resp. III. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 160/2013 sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (nepr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m. IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov... Preto toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.“
Rovnako Najvyšší súd SR vo vyššie spomínanom rozhodnutí 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014 dáva odpoveď na námietky oprávneného, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej poistnej zmluvy.
Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.