Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom G. F. X/A, XXX XX R., proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX M. T., zastúpenému právnym zástupcom AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie 91.526,58 Eur s príslušenstvom v štádiu námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -395 zo dňa 23.03.2010, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -395 zo dňa 23.03.2010 v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. -34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 2.898,72 Eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, Mgr. Martina Babčaníka, advokáta, G. F. X/A, XXX XX R..

Dovolanie j e p r í p u s t n é .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k. -34 zo dňa 20.12.2005 v časti pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Eur. V ostatnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania o námietkach vo výške 8.095,54 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Poukázal na návrh na začatie konania zo dňa 02.11.2005, doručený súdu 16.11.2005, ktorým sa pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu označeného v záhlaví rozsudku), Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320 155 (ďalej aj „VÚB, a.s."), domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005 do zaplatenia, úroky 45.664,43 Sk, odmenu 9.191,- Sk a trovy konania. V žalobe bolo poukázané na uzavretú Zmluvu o úvere č. 27/2004 zo dňa 26.04.2004 (ďalej len „zmluva o úvere" alebo „úverová zmluva") medzi veriteľom VÚB, a.s., a dlžníkom TEVET s.r.o., so sídlom J. N. Bobulu 700/3, Liptovský Hrádok, IČO: 36 390 330 (ďalej aj „TEVET s.r.o.", „úverový dlžník"), poskytnutie kontokorentného úveru, debetný zostatok a omeškanie TEVET s.r.o., so splácaním úveru. Na zabezpečenie záväzku TEVET s.r.o., voči VÚB, a.s., žalovaný, ako zmenečný dlžník, vystavil a odovzdal veriteľovi, VÚB, a.s.,

vlastnú blankozmenku, vystavenú v Liptovskom Mikuláši dňa 26.04.2004 a uzatvoril s veriteľom, VÚB, a.s., Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 27/2004/D2 (ďalej len „dohoda o vyplňovacom práve" alebo „dohoda o vyplnení"). V čl. III., bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve žalovaný súhlasil, že ak dlžník TEVET s.r.o., nesplní riadne a včas záväzok zo zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti zodpovedajúci dátumu splatnosti pohľadávok veriteľa a o zmenkovú sumu zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere ku dňu, ktorý uvedie na blankozmenke ako deň splatnosti. Vzhľadom na vznik debetného zostatku na bežnom účte dlžníka, na jeho omeškanie so splatením úveru najneskôr v 364. deň od podpisu zmluvy o úvere (t.j. podľa VÚB, a.s., 24.04.2005), a to ani do podania žaloby na súd, veriteľ (VÚB, a.s.) vyplnil blankozmenku o dátum splatnosti 24.04.2005 a o zmenkovú sumu 2.981.628,19 Sk k dátumu splatnosti, čím sa blankozmenka stala riadnou zmenkou bez protestu. Keďže dňa 25.04.2005 bola úverovým dlžníkom poukázaná na účet veriteľa suma 1.451,50 Sk a s prihliadnutím na poukázané sumy dlžníkom od splatnosti úveru a vypísania blankozmenky a odo dňa preúčtovania dlžnej sumy debetného zostatku na úverový účet, žalobca (VÚB, a.s.) uplatnil voči žalovanému zmenkovú sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005 do zaplatenia, úroky do 28.07.2005 v sume 45.664,443 Sk (správne malo byť uvedené 45.664,43 Sk) a odmenu 9.191,- Sk. Okresný súd Žilina návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. -34 zo dňa 20.12.2005. Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný včas námietky, ktoré odôvodnil porušením obsahu dohody o vyplňovacom práve; vadnosť vyplnenia blankozmenky spočíva v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy dňom pred reálnou splatnosťou záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere a v nesprávnom vyčíslení (vyplnení) zmenkovej sumy do blankozmenky; nie je zrejmé, či do výpočtu zmenkovej sumy boli zahrnuté úroky odo dňa údajnej splatnosti zmenky až do 29.07.2005, ku ktorému dátumu bol vyčíslený úrok 45.664,43 Sk. S poukazom na vykonané dokazovanie, právnu úpravu v Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „"), a to čl. I. , , , , záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím, v uznesení sp.zn. zo dňa 19. augusta 2008 (č.l. 240-242 spisu), okresný súd uviedol, že aj keď bola predmetná krycia (zabezpečovacia) zmenka vyplnená dňom splatnosti (24.04.2005), ktorý predchádzal dobe, kedy nastala splatnosť zmenkovej pohľadávky (25.05.2005) aj splatnosť (zmenkou) zabezpečenej úverovej pohľadávky, nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ zmenka bola žalovaná (až) v dobe, kedy splatnosť pohľadávky, ku ktorej zabezpečeniu zmenka slúžila, nastala. Podľa okresného súdu dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke získava majiteľ listiny právo doplniť neúplnú listinu na zmenku, podľa vopred určených kritérií. Ide o majetkové právo (sui generis), ktoré zaniká jeho využitím, t.j. doplnením chýbajúcich údajov, čím vzniká zmenka. Zmenka pritom môže byť vyplnená (i) v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, a to spôsobom, ktorý buď poškodzuje dlžníka alebo tiež v prospech dlžníka. Podstatné je, v čom sa zhoršilo postavenie dlžníka, teda aktuálna pozícia, v porovnaní s jeho postavením v prípade riadneho uplatnenia vyplňovacieho práva. K námietke nesprávneho vyplnenia (blanko)zmenky podľa čl. I. okresný súd, v zhode s predtým vo veci vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania, prijal záver, že k splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy (zabezpečenej predmetnou krycou zmenkou), a teda i k splatnosti zmenkovej pohľadávky, došlo dňa 25.04.2005. Doplnením dátumu splatnosti zmenkovej pohľadávky do zmenky dňom 24.04.2005 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) postupoval v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, čo však nespôsobilo neplatnosť zmenky. Tým, že žalobca uplatnil svoje zmenkové práva na súde až po okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky, nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka, ktorý záver sa týkal aj doplnenia ďalšieho chýbajúceho údaju na blankozmenke, a to zmenkovej sumy. Podľa okresného súdu zaisťovacia (krycia) zmenka, nie je zaisťovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia; preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá od existencie zabezpečenej pohľadávky, čo je dané abstraktnosťou zmenky. Obrana žalovaného, že nedlhuje žalobcovi uplatnenú sumu v žalovanej výške, môže byť relevantná len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsahom konkrétnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalovaný však v podaných námietkach nekonkretizoval, či namieta zánik zmenkovej pohľadávky alebo zánik pohľadávky zabezpečenej zmenkou. V rozpore so zákonom je požiadavka žalovaného, aby žalobca preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy. Žalovaný bol v zmysle právnej úpravy povinný konkretizovať tak námietky nesprávneho vyplnenia zmenky, ako aj, akým spôsobom mala byť zmenka vyplnená. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku; dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie aktívnej legitimácie postačuje predloženie zmenky a nie je povinný preukazovať dôvodnosť výšky uplatnenej zmenkovej sumy. Ak žalovaný oprel svoju námietku

o skutočnosť, že uplatnená zmenková pohľadávka nezodpovedá skutočnej výške nároku žalobcu, bol povinný dôvodnosť uplatnenej námietky preukázať. Okresný súd posúdil nielen výšku uplatnenej zmenkovej pohľadávky, ale aj výšku vyčíslených úrokov tak, že zmenkový platobný rozkaz zrušil v časti pevne vyčíslených úrokov v sume 507,58 Sk, t.j. zo sumy 2.980.176,69 Sk od 25.04.2005 do 08.06.2005 a v ostatnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Konštatoval, že na vlastnej zmenke vystavenej žalovaným v Liptovskom Mikuláši dňa 26.04.2004 je v nesprávne uvedenej zmenkovej sume 2.981.628,- Sk obsiahnutá dôvodná výška zmenkovej pohľadávky, ku dňu jej splatnosti 2.980.176,69 Sk, pričom ak žalobca uplatnil zmenkovú sumu 2.757.329,96 Sk (po zohľadnení vykonaných čiastočných úhrad dlžníkom), tak čo do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o vyplnení blankozmenky o porušenie dohody nejde. Okresný súd prijal záver, že nesprávnym vyplnením zmenkovej sumy do zmenky nedochádza k zmareniu práv zo zmenky; tieto právne nevznikajú len v rozsahu nesprávneho vyplnenia. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že sa ňou nemohol zaoberať, ak nešlo o obranu zahrnutú do námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietky, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nie je možné (úspešne) uplatniť ako procesnú obranu v konaní o námietkach, ale až v konaní o výkon rozhodnutia (exekúcii). Okresný súd poukázal, že k prevodu práv indosamentom došlo až po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v priebehu zmenkového konania. Ak Krajský súd v Žiline právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu, tak týmto procesným rozhodnutím bol viazaný aj okresný súd a pokračoval v prvostupňovom konaní so žalobcom, Majetkový holding, a.s.. V ďalšom prvostupňovom konaní okresný súd skúmal len otázku, či zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade s právom, alebo či existuje dôvod na jeho zrušenie v medziach podaných námietok žalovaného. Podľa okresného súdu, v napadnutej časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, preto v predmetnej časti okresný súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalovaný je povinný (v predmetnom rozsahu) zo zmenky plniť. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. .

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 13.05.2010 (č.l. 434-447 spisu). S poukazom na , , , namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám podľa , nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia o DPH a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný zdôraznil vadnosť vyplnenia blankozmenky v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy; dátum splatnosti doplnený do blankozmenky „24. apríla 2005", bol pred reálnou splatnosťou záväzku úverového dlžníka z úverovej zmluvy (25. apríla 2005), čo bolo v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Takto vyplnená blankozmenka neplní svoju zabezpečovaciu funkciu a stala sa neprípustným nástrojom na vymáhanie v čase vyplnenia (blanko)zmenky ešte nesplatnej pohľadávky pôvodného veriteľa. Nesprávne uvedenie splatnosti zmenky automaticky zakladá i nesprávny výpočet, a tým chybné doplnenie zmenkovej sumy, rovnako v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný poukázal na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť žaloby v časti výpočtu uplatnenej sumy k 25.04.2005, 6 % úroku od 25.04.2005 do 08.06.2005, ďalej od 09.06.2005 do 12.06.2005, keď nie je zrejmé, prečo zo súm uvedených v žalobe a za uvedenú dobu. Pritom pri výpočte 6 % zmenkového úroku neboli brané do úvahy už zaplatené úverové úroky, a to dňa 12.07.2005 úverový dlžník platil úrok 12.500,- Sk, dňa 15.07.2005 úrok 18.200,- Sk, dňa 08.08.2005 úrok 14.500,- Sk, dňa 10.08.2005 úrok 7.000,- Sk, dňa 11.08.2005 úrok 4.100,- Sk, dňa 25.08.2005 úrok 5.000,- Sk a dňa 30.08.2005 úrok 5.300,- Sk. Podľa žalovaného došlo k duplicitnému započítavaniu úrokov ako z istiny úveru, tak aj úroku zo zmenky tým, že VÚB, a.s. pri výpočte 6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy nebrala do úvahy už zaplatené úroky v období od 25.04.2005 do 28.07.2005, t.j. do dňa, do kedy VÚB, a.s., počítala úrok. Žalovaný pritom nijako nemohol ovplyvniť spôsob, t.j. výšku a dátum inkasa úroku veriteľom. Pôvodný žalobca vo výpočte úrokov a v uplatňovaní zmenkovej sumy pochybil aj tým, že u sumy 2.757.329,96 Sk vychádzal zo zostatku účtu s názvom „Úver na prechodný nedostatok prostriedkov", v ktorom už sú započítané úroky, ale pri výpočte 6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy vychádzal iba zo sumy uvedenej na zmenke, t.j., akoby tieto dva javy vôbec nesúviseli. Nie je možné požadovať úrok zo zmenkovej sumy s prihliadnutím na

platby uvádzané žalobcom v žalobe a súčasne požadovať aj zmenkovú sumu, ktorá s týmto výpočtom nijako nesúvisí.

Odvolateľ vzniesol námietku porušenia jeho práva na súdnu ochranu, a to postupom i rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. , v rozpore s . Odvolací súd mal podľa žalovaného svoj vyslovený právny názor (v uznesení sp.zn. zo dňa 19. augusta 2008), oprieť o argument, ktorý nebol spomenutý v prvostupňovom konaní, teda prihliadal na nový skutkový stav. Takýmto postupom odvolacieho súdu bola podľa odvolateľa porušená zásada predvídateľnosti rozhodnutí všeobecných súdov ako jedného z atribútov práva na súdnu ochranu. Vyslovením úplne nového právneho názoru odvolacieho súdu, na základe nových skutočností, neuvádzaných účastníkmi a bez nariadenia pojednávania, vytvorili z rozhodovania druhostupňového súdu nepredvídateľný inštitút. Podľa odvolateľa neboli pre zrušenie prvého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci (č.k. -84 zo dňa 25. januára 2007) splnené ani podmienky podľa (v znení platnom ku dňu 19.08.2008), ak neboli účastníkmi podané návrhy na doplnenie dokazovania; uvedeným postupom a rozhodnutím (zo dňa 19.08.2008) odvolací súd porušil i princíp neúplnej apelácie. Žalovaný namietol, že aj ku zmene účastníka konania (na strane žalobcu) došlo pravdepodobne nie celkom procesne legálne, ak k indosácii zmenky došlo osobami bez oprávnenia k takému úkonu pre vady (nedostatok) plnomocenstva. Z tejto okolnosti žalovaný vyvodil, že (zamenený, nový) žalobca, nadobudol zmenku zlomyseľne a s hrubou nedbanlivosťou, preto žalovanému naďalej patria námietky podľa čl. I. (a contrario), uplatnené proti pôvodnému žalobcovi (VÚB, a.s.).

Podľa žalovaného nie je v danej veci správne vychádzať zo záveru, že nie každé vyplnenie blankozmenky odlišne od dohody o vyplnení, je účinnou námietkou proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a v rozkaznom konaní zakladá bez výnimky dôvod na zrušenie zmenkového platobného rozkazu a že v prípade vyplňovania údajov na blankozmenke treba pristupovať individuálne a skúmať predovšetkým, či doplnenie chýbajúceho údaju na blankozmenke (odlišného od dohody) neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa. Tento právny záver, podľa odvolateľa, nemá žiadny právny základ v právnom poriadku Slovenskej republiky, ak žiadne ustanovenie nedáva (súdu) právo pristupovať k vyplňovaniu blankozmenky individuálne a odpustiť osobe, ktorá, aj podľa súdu, koná v rozpore s dohodou (o vyplnení), jej protiprávne konanie. Nie je správny právny záver súdu, že majiteľ musí vyplniť blankozmenku tak, aby to zodpovedalo zvykom v zmenkovom styku, ak malo byť vychádzané z dohody o vyplňovacom práve. Pokiaľ odvolací súd pri zrušení skoršieho rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal z judikátu Rv I. 1338/36, tak tento podľa odvolateľa reflektuje právny stav k roku 1936, kedy platil iný zákon zmenkový, a to č. 1/1928 Sb. (zmenečný), pričom rozsah námietok podľa čl. I. v je odlišný. Odlišná bola aj právna úprava procesného práva i skutková situácia, ktorá bola predmetným judikátom riešená. Odvolateľ vytkol odvolaciemu súdu tiež, že opomenul čl. III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorom účastníci expressis verbis zakotvili konkrétne skutočnosti, ktoré je veriteľ oprávnený doplniť do blankozmenky, preto akékoľvek vybočenie zo strany pôvodného žalobcu musí mať za následok, že nebude vyplnená blankozmenka vystaviteľa blankozmenky zaväzovať. Žalovaný ako dlžník dojednaním čl. III., bod 3.2, vo väzbe na , dal jasne najavo, že nemieni byť viazaný zmenkou, ktorú veriteľ, teda pôvodný žalobca, doplní inak, ako stanovuje predmetné ustanovenie. Podľa žalovaného je právny úkon vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej sumy konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa neplatné a keďže v dôsledku takého právneho úkonu vznikla zmenka, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd majiteľovi takejto zmenky priznal právnu ochranu. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení (z 19.08.2008) podľa odvolateľa nie je výkladom prejavu vôle účastníkov dohody o vyplňovacom práve, ale doplnením prejavu vôle, čo je neprípustné z hľadiska judikatúry súdov i z dôvodu, že súd nie je účastníkom dohody. Dôsledkom vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu je, že dlžník je povinný plniť zo zmenky, na ktorej mala byť (k 24.04.2005) oprávnená suma uvedená vo výške 0,0 Sk.

Odvolateľ tiež poukázal na okolnosť, že po vypísaní blankozmenky, úverový dlžník čiastočne plnil veriteľovi a to inkasom z bežného účtu TEVET s.r.o., v prospech VÚB, a.s.. Zo zmluvy o úvere ani všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že úroky sú splatné pred istinou, a to tak, ako sa veriteľ jednostranne rozhodne. Úroky sú splatné iba raz mesačne, na konci mesiaca, len výnimočne sa rieši prípadný súbeh platieb, úrokov s inými platbami. Po momente vypísania zmenky úverový dlžník nerealizoval žiadne platby na ťarchu svojho účtu. Podľa žalovaného, všetky platby po momente vypísania zmenky mali byť účtované ako úhrada istiny, resp. úhrada zmenky samotnej. Namietol, že

v konečnom požadovanom zmenkovom nároku neboli zohľadnené platby, odpísané z bežného účtu úverového dlžníka, čo po momente vypísania zmenky od 25.04.2005 do 08.06.2005 činilo 85.071,15 Sk a po 08.06.2005 (do 11.10.2005) 87.400,- Sk, spolu 172.471,15 Sk. Zmenkový veriteľ, resp. jeho právny nástupca, sa v zmenkovom platobnom rozkaze dožadujú vyššej sumy, než na akú majú nárok, nakoľko táto suma prevyšuje výšku záväzku pôvodného úverového dlžníka. Zmenkový veriteľ nezapočítal niektoré úhrady pôvodného dlžníka ako úhradu istiny, a to v rozpore so zmluvou o úvere. Naviac sa zmenkový veriteľ domáha úroku zo zmenky a súčasne pôvodný úverový dlžník inkasoval úrok za to isté obdobie zo samotného úverového záväzku, čím došlo k navýšeniu celkového záväzku zmenkového dlžníka nad rámec úverovej zmluvy a zmluvy o vyplnení blankozmenky. Od zmenkového dlžníka tak bol požadovaný záväzok nad „sumu zodpovedajúcu výške záväzkov úverového dlžníka voči veriteľovi", čo je v rozpore s dohodou o vyplnení. Akékoľvek porušenie dohody o vyplnení podľa názoru odvolateľa „neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa". Odvolateľ namietol i nesprávne stanovenú náhradu trov prvostupňového konania v časti cestovného, ak nebol doložený súhlas žalobcu pre jeho právneho zástupcu na použitie osobného motorového vozidla, pričom na pojednávanie dňa 26.06.2009 a 23.03.2010 sa právny zástupca žalobcu na Okresný súd Žilina dopravil železničnou prepravou, nie za použitia osobného motorového vozidla. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že sa zrušuje (zmenkový) platobný rozkaz v celom rozsahu a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu z 13.09.2010, zn. 36390330 (č.l. 457-465 spisu). Žalobca poukázal, že ním uvádzané skutočnosti, v odvolaní proti prvšiemu (zrušenému) rozsudku okresného súdu, neboli nové. K námietke k indosácii zmenky žalobca uviedol, že písomné poverenie z 25.02.2004 pre JUDr. Burgerovú zahŕňalo aj oprávnenie podávať za VÚB, a.s., i návrh na zmenu účastníka konania. Tiež plnomocenstvo z 01.03.2007 a 03.03.2008, ktorým VÚB, a.s., splnomocnila JUDr. Burgerovú a ďalších dvoch splnomocnencov, aby uskutočňovali právne úkony VÚB, a.s., ich oprávňovali za VÚB, a.s. podpisovať jednostranné právne úkony, vrátane indosovania zmenky na Majetkový holding, a.s.. Zdôraznil, že vyplnená blankozmenka v danom prípade nebola uplatnená nad rámec dohody o vyplnení tak, aby bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom poškodený. Právne argumenty žalovaného by bolo možné pochopiť, len ak by došlo k zneužitiu vyplňovacieho práva, s úmyslom uplatniť zmenku v čase, keď zabezpečená pohľadávka ešte nebola splatná. V danom prípade však došlo k vyplneniu blankozmenky dňa 24.04.2005 dobromyseľne, keď v zmysle čl. III. bod 3.1, v spojení s bodom 3.1.1 zmluvy o úvere bol zmluvnými stranami dohodnutý debetný rámec v 364. deň od podpisu úverovej zmluvy na sumu 0 Sk, z čoho logicky vyplýva, že peňažný záväzok zo strany dlžníka mal byť splatený najneskôr 24.04.2005 do 23,59 hod. Nešlo o zneužitie vyplňovacieho práva a úmysel vyplniť blankozmenku na škodu jej vystaviteľa. Naviac, deň 24.04.2005 pripadol na nedeľu, a tak žalobca mohol reálne uplatniť nárok zo zmenky až dňa 25.04.2005. Zmenka bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu až v čase, keď bol úverový dlžník v omeškaní, pričom žalovanému, ako konateľovi úverového dlžníka, bol zo strany pôvodného žalobcu poskytnutý veľkorysý časový priestor na plnenie už splatného záväzku, ktorý úverový dlžník nesplnil. Podľa žalobcu, hoci dátum splatnosti bol vyplnený odlišne od dohody, zmenka bola uplatnená „v medziach dohody", teda žalovaný nebol nesprávnym vyplnením dátumu splatnosti poškodený. Argumentáciu žalovaného k použitému judikátu ev. č. Rv I 1338/36 (Aspi) cez žalobca označil za nesprávnu; žalovaný uvedené zákonné ustanovenie nesprávne vykladá. Vyplnenie blankozmenky odlišne od dohody nespôsobuje „nezáväznosť dlžníkovho podpisu z iného dôvodu"; majiteľ zmenky môže uplatňovať voči zmenkovému dlžníkovi zmenečné práva iba v rámci dohody. Už z judikatúry k zák. č. 1/1928 Sb. z. a n. vyplývalo, že zmenka vyplnená proti dohode nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. Uvedenému chápaniu oprávnenia zmenkového dlžníka namietať vyplnenie blankozmenky proti dohode, zodpovedá aj dotknutý judikát (uverejnený v Zbierke rozhodnutí Nejvyšších stolic soudních Čs. republiky pod č. 13770), v zmysle ktorého, aj keď je krycia zmenka vyplnená dňom splatnosti, ktorý predchádza dňu splatnosti zabezpečenej pohľadávky, tak nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ bola zmenka zažalovaná, až keď nastala splatnosť pohľadávky, ku ktorej zaisteniu zmenka slúžila.

Námietku neplatnosti právneho úkonu vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej sumy pre rozpor s dobrými mravmi podľa žalobca označil za novú, ktorou by sa súd, s poukazom na koncentračnú zásadu konania o námietkach, nemal zaoberať. Tiež námietka žalovaného, že ku dňu doplnenia blankozmenky z 24.04.2005 mala byť doplnená zmenková suma 0 Sk, nebola predmetom námietok žalovaného zo 16.01.2006 proti zmenkovému platobnému rozkazu. Výklad dohody

o vyplňovacom práve zo strany žalovaného označil žalobca za účelový. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade bolo podstatné, že išlo o blankozmenku vystavenú žalovaným a po jej vyplnení ide o kryciu (zabezpečovaciu) zmenku. Žalobca tak práva zo zmenky môže uplatňovať len v rozsahu zabezpečovanej pohľadávky z úverovej zmluvy; nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému z titulu zmenky nebol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu vyšší, ako peňažný záväzok obligačného dlžníka zo zmluvy o úvere. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietol iba sedem platieb realizovaných dlžníkom a započítaných bankou na úhradu úrokov. Aj keď všetky ostatné, žalovaným tvrdené skutočnosti v časti X. jeho odvolania, sú podľa žalobcu nové, žalobca poukázal na odlišnosť a samostatnosť zmenkového záväzku a úverového záväzku. Súhlasil s okresným súdom, že zaisťovacia zmenka nie je zaisťovacím záväzkom, len prostriedkom zabezpečenia, preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá od existencie zabezpečenej pohľadávky. Všetky platby prijaté VÚB, a.s. na plnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 27/2004, boli prijaté od dlžníka TEVET s.r.o.. Na plnenie zmenkového záväzku žalovaný dobrovoľne neplnil ani čiastočne. Relevantné bolo len, či výška zmenkou zabezpečeného úverového záväzku dlžníka TEVET s.r.o. (ne)bola ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu vyššia, ako zmenková suma požadovaná žalobcom. Námietka žalovaného, že zmenková suma, uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, nebola konkrétna, nebolo možné z nej vyvodiť, v akom rozsahu žalovaný napáda zmenkový platobný rozkaz. Žalovaný v priebehu prvostupňového konania nepreukázal, aká bola výška pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi TEVET s.r.o., z úverového vzťahu. Majiteľ zabezpečovacej zmenky však práve s ohľadom na zabezpečovací charakter zmenky nemôže uplatňovať zmenkovú sumu, ktorá by prevyšovala výšku zabezpečovaného záväzku. Žalobca uviedol, že v danom prípade uplatnil zmenkovú sumu, ktorá ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu bola nižšia, ako suma peňažného záväzku úverového dlžníka z úverovej zmluvy. Žalobca súhlasil s názorom okresného súdu, že vyplnenie blankozmenky odlišne od dohody o jej vyplnení čo do výšky zmenkovej sumy, zakladá námietku nesprávneho vyplnenia len čo do rozdielu medzi obsahom zmenkového záväzku, ktorý by vznikol doplnením blankozmenky podľa dohody a obsahom zmenkového záväzku, ktorý vznikol jej excesným vyplnením. K náhrade trov konania žalobca uviedol, že právny zástupca použil motorové vozidlo (na cestu na súdne pojednávania) s jeho súhlasom, a to aj v dňoch 26.06.2009 a 23.03.2010; informáciu „že sa ponáhľa na vlak" pred žalovaným použil ako dôvod na rýchle ukončenie bezvýslednej mimosúdnej komunikácie so žalovaným. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa 10.02.2012 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie zo dňa 08.02.2012, zn. SP 129/12- Mo/1, ktorým bol podľa oznámený vstup vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania, a to: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, U.. E. X, XXX XX. E.. Žalobca v podaní z 21.02.2012, zn. 36390330, ktoré Krajskému súdu v Žiline došlo 24.02.2012, namietol nesplnenie zákonných podmienok ust. , v danom prípade pre vstup uvedeného vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania. Na návrh žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 01.03.2012 rozhodol podľa veta druhá v spojení s o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Súhlas žalovaného so vstupom uvedeného subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka, doručený krajskému súdu 05.03.2012, zostal bez právnej relevancie, keďže žalovaný nemá vo veci postavenie spotrebiteľa.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. -524 zo dňa 14.03.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -395 zo dňa 23.03.2010 v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. -34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil, žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 613,02 Eur a vyslovil, že dovolanie je prípustné.

O dovolaní podanom žalovaným rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že uznesením č.k. -704 zo dňa 24. júna 2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. marca 2012, č.k. -524 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2013. Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu za konštatovania procesného pochybenia v odvolacom konaní vo vzťahu k doručeniu písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného bez ponechania dostatočného priestoru pre možnosť žalovanému zaujať k nemu stanovisko pred rozhodnutím vo veci samej. Dovolací súd sa

nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu, teda v uvedenom uznesením nezaujal žiadny záväzný právny názor vo veci samej, ktorým by bol krajský súd v ďalšom konaní, pri opätovnom prejednaní a novom rozhodnutí vo veci viazaný. V tomto smere krajský súd poukazuje na ust. , podľa ktorého, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

V ďalšom konaní o odvolaní žalovaného krajský súd doručil (i pre odstránenie akýchkoľvek ďalších pochybností o správnosti procesného postupu v konaní a zabráneniu procesných obštrukcií) i opakované vzájomné písomné vyjadrenia účastníkom tak, aby mali dostatok času na zaujatie stanoviska k argumentácii protistrany. Pre úplnosť však krajský súd primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, sp.zn. , podľa ktorého „vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľom vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu".

Žalovaný v ďalšom konaní o jeho odvolaní v písomnom vyjadrení zo 17.10.2013 (č.l. 729-742 spisu) zdôraznil povinnosť súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu napriek uplynutiu lehoty na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, keďže v prípade indosácie zmenky v priebehu konania má zmenkový dlžník (žalovaný) právo namietať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako nového nadobúdateľa zmenky. K argumentu, že námietka aktívnej vecnej legitimácie nie je súčasťou koncentračnej zásady, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , v zmysle ktorého „skutočnosť, že súd pripustil zámenu účastníkov v zmysle a , kedy ide o procesné rozhodnutie, ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní nezískal... Pokiaľ sa počas súdneho konania zmení majiteľ zmenky na základe jej indosácie a súd pripustí zámenu v zmysle a , je povinnosťou súdu v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci samej preskúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze. Táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný ju logicky môže namietať až po tom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu". Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. „výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušného súdu". Podľa žalovaného „nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je taká vada konania, ktorá bráni v jeho pokračovaní a jej dôsledkom má byť zastavenie konania". V tomto smere žalovaný videl nesprávnosť právneho posúdenia veci okresným súdom v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k namietanému nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti Majetkový Holding, a.s., označenej i v napadnutom rozsudku okresného súdu, žalobca uviedol, že zákonnou podmienkou prevodu zmenky na rad na nadobúdateľa je vykonanie rubopisu na zmenke a zároveň fyzické odovzdanie zmenky nadobúdateľovi (tradícia) s poukazom na a o cenných papieroch. Okrem zákonnej povinnosti tradície zmenky pri jej prevode si terajší žalobca a pôvodný žalobca vymedzili túto povinnosť aj v odseku 2 bod 2.5 písm. a) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2008. Podľa žalovaného túto podmienku potvrdzuje aj odsek 4 bod 4.3 písm. a) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2008. K postúpeniu zmenky na rad len formou rubopisu a jej fyzického odovzdania žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.

marca 2004, sp.zn. Obdo V 82/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2007, sp.zn. . Podľa žalovaného je súd povinný skúmať splnenie podmienky fyzického odovzdania zmenky prevádzateľom zmenky jej nadobúdateľovi aj v prípade prevodu zmenky počas súdneho konania. Žalovaný uviedol, že ku fyzickému odovzdaniu zmenky zo strany pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu nikdy nedošlo, čo vyvodzoval z úradného záznamu Okresného súdu Žilina zo dňa 10.04.2008 s tým, že splnomocnené osoby, ktoré podpísali rubopis na predmetnej zmenke za VÚB, a.s., ako prevádzateľa zmenky, po vykonaní rubopisu zmenku vrátili späť do trezoru okresného súdu, teda nedošlo k fyzickému odovzdaniu zmenky terajšiemu žalobcovi; nebola tak splnená podmienka pre platnú indosáciu zmenky. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2011, sp.zn. , tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.12.2006, sp.zn. .

Žalovaný poukázal tiež na splatnosť zmenkovej pohľadávky dňa 25.04.2005 a postup VÚB, a.s. v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve doplnením dátumu splatnosti zmenkovej pohľadávky dňom 24.04.2005. Zdôraznil názor, že iba v prípade, keď by na zmenke bola vyznačená čiastka vyššia, než vyznačená byť mala, nebol by tým výkon práv zo zmenky úplne zmarený a že vyplnenie dátumu splatnosti zmenky v rozpore s dohodou o vyplnení by automaticky malo viesť k neúspešnosti veriteľa v zmenkovom konaní. K otázke (ne)zhoršenia postavenia dlžníka - žalovaného vyplnením blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve bol žalovaný názoru, že sa zhoršilo jeho postavenie zmenkového dlžníka v tom, že by mohla byť zmarená jeho námietka premlčania možnosti uplatniť zmenkové práva a zároveň premlčacia doba je týmto posunutá o 1 deň skôr, ako by mala byť v prípade správneho vyplnenia zmenky, pritom premlčacia doba sa podaním žaloby o vydanie zmenkového platobného rozkazu nezastavuje definitívne, ale spočíva. Opakovane poukázal na hrubú nedbanlivosť, resp. zlomyseľnosť žalobcu v súvislosti s jeho vstupom do predmetného konania a údajným nadobudnutím zmenky, keď je daná spornosť zmenky, o.i. jej vyplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k nesprávne vyplnenej (zvyšnej) zmenkovej sume, v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16.11.2011, sp.zn. , s tým, že ak zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplnení, tak prípadná pohľadávka žalobcu nie je spornou zmenkou zabezpečená a nie je podstatné ani to, že na vymáhanú sumu, resp. jej časť má žalobca zrejme právo, ale z iného právneho titulu - nie zo zmenky. Podľa žalovaného z uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že nadvyplnenie zmenkovej sumy na zmenke, v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, zakladá hrubú nedbanlivosť veriteľa žalovaného, potom nie je relevantná skutočnosť, či veriteľ má na žalovanú zmenkovú sumu právo a je potrebné zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu. Pre prísnu formálnosť inštitútu zmenky skúmanie miery porušenia dohody o vyplňovacom práve zmenkový a šekový zákon neumožňuje - zakladalo by to, podľa názoru žalovaného, právnu neistotu dlžníka.

Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že udelenie generálneho plnomocenstva na podpisovanie jednostranných právnych úkonov v oblasti záväzkových vzťahov nezahŕňa aj podpísanie rubopisu na zmenke; k tomu „sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo". Formulácia plnomocenstva pôvodného žalobcu podľa je tak široká, že nie je možné určiť, či zahŕňa aj splnomocnenie na podpis na zmenke. „Takto formulované plnomocenstvo označil Najvyšší súd SR v similárnom prípade za neplatné pre jeho neurčitosť (rozsudok NS SR, sp.zn. )".

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že „zrušuje zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu a konanie zastavuje". Uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania. V prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu žalovaný žiadal „založenie prípustnosti dovolania podľa v otázke, či vyplnením dátumu splatnosti na blankozmenke v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve alebo vyplnením zmenkovej sumy na blankozmenke v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dochádza k zmareniu práva veriteľa na zaplatenie zmenkovej sumy alebo k zmareniu práve veriteľa dochádza po posúdení skutočnosti, či nesprávny dátum splatnosti doplnený do blankozmenky alebo nesprávne doplnená zmenková suma do blankozmenky zhoršila alebo nezhoršila postavenie dlžníka. Otázkou zásadného právneho významu je taktiež to, či vyplnením dátumu splatnosti skôr ako bolo dojednané v dohode o vyplňovacom práve, nezakladá automaticky nemožnosť domáhania sa zaplatenia zmenkovej sumy".

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2013, zn. 36390330 uviedol, že nespochybňuje povinnosť súdu skúmať v rámci právneho posúdenia aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nesúhlasil však s

názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí pod sp.zn. , že ak aj súd pripustil zmenu účastníkov v zmysle , , toto procesné rozhodnutie ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní nezískal. Uvedená právna úprava podľa žalobu umožňuje súdu rozhodnúť o zmene účastníka iba v prípade, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v . V rámci posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu pri meritórnom rozhodovaní veci už súd môže skúmať len samotnú existenciu práva (nároku) žalobcu a nie existenciu právnych skutočností, na základe ktorých došlo k prevodu tohto práva a k právoplatnej zmene účastníka v priebehu súdneho konania. Bolo by v rozpore so základnou zásadou právnej istoty, ak by pri rozhodovaní o zmene účastníka podľa a súd konštatoval, že bola preukázaná právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod povinností, o ktorých sa koná a zámenu účastníka pripustil a v meritórnom rozhodnutí vo veci samej by konštatoval opak. Ak v prejednávanej veci súd právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu účastníka, musel mať za preukázané, že došlo k platnému a účinnému prevodu práv zo zmenky na základe indosácie. V ďalšom priebehu konania a pri meritórnom rozhodnutí tak môže súd posudzovať aktívnu legitimáciu žalobcu iba v súvislosti s otázkou existencie samotného práva zo zmenky voči žalovanému.

Argumentáciu žalovaného spochybňujúcu aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu údajného nenaplnenia podmienky fyzického odovzdania zmenky, označil žalobca za novú, ktorú žalovaný prezentoval až v priebehu odvolacieho konania vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Žiline 14.03.2012. Tieto skutočnosti žalovaný neuplatnil v prvostupňovom konaní a odvolací súd by v zmysle , na ne nemal prihliadnuť. Napriek tomu žalobca zdôraznil, že JUDr. Burgerová, jedna z dvoch osôb indosujúcich zmenku v mene VÚB, a.s., bola splnomocnená žalobcom k fyzickému prevzatiu zmenky v mene žalobcu, čo v prípade potreby preukáže. Žalovaným opakovane vznášaná námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky čo do dátumu splatnosti bola prejudiciálne vyriešená Krajským súdom v Žiline v odvolacom konaní sp.zn. , ktorý zohľadnil aj tvrdenia a právne názory prezentované žalovaným; pri právnom posúdení veci sa priklonil k právnemu názoru vyslovenému v staršej judikatúre a plne akceptovanému aj v súčasnej súdnej praxi v Českej republike. Staršia judikatúra vychádzala z právneho záveru, že zmenka vyplnená proti dohode nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody (rozhodnutie NS ČSR z 17.12.1936, sp.zn. R III 809/36, Zbierka rozhodnutí nejvyšších stolic soudních Čs. republiky, pod číslom 15717). Uvedenému chápaniu oprávnenia zmenkového dlžníka namietať vyplnenie blankozmenky proti dohode zodpovedá podľa žalobcu aj judikát uvádzaný v dotknutom rozhodnutí Krajským súdom v Žiline. Rovnako tak v diele Fratiška Roučka „Jednotný směnečný řád", Praha, 1941, str. 89, k výkladu ustanovenia článku 10. nariadenia č. 111/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný směnečný řád, a tiež v diele Františka Roučka „Praktické směnečnictví a šekovnictví", Praha, 1941, (str. 24), bol formulovaný právny záver, podľa ktorého „stalo-li se doplnění proti učiněné úmluvě, ručí vydavatel prvnímu nabyvateli blanketu jen v rámci zmocnění daného k doplnění listiny". „Jestliže tedy místo 1.000 doplněno 10.000 nebo místo dne splatnosti 1. června 1940 doplněno datum již 1. března 1940, ručí vydavatel prvnímu nabyvateli jen za 1.000, 1. června 1940". V tomto smere žalobca poukázal i na judikatúru NS ČR v rozhodnutiach napr. sp.zn. , . Žalovaný v konaní nepreukázal, že vyplnením blankozmenky o nesprávny dátum splatnosti došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako zmenkového dlžníka, a to ani z hľadiska posunu premlčacej doby o 1 deň skôr; naopak premlčacia doby by v prípade neuplatnenia práva na súde uplynula o 1 deň skôr. Vo vzťahu k vyplneniu blankozmenky (vyššou) zmenkovou sumou v rozpore s dohodou o vyplnení žalobca označil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. za ojedinelé a naopak poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp.zn. zo dňa 28.05.2009, prípadne rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe z 26.10.2009, sp.zn. , v zmysle ktorého „námietka nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke nie je riadne odôvodnená, pokiaľ nemožno z jej obsahu vyvodiť taktiež tvrdenie, koľko malo byť na zmenke správne uvedené". Žalovaný v prejednávanej veci v námietkach neuviedol, aká suma mala byť na zmenke správne uvedená. Práve právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v tejto veci i vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS ČR dáva podľa žalobcu zmenkovému dlžníkovi právnu istotu, že aj v prípade vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou, bude zmenkový dlžník zodpovedať majiteľovi zmenky iba v rozsahu dohody. Tvrdenie, že nesprávnym vyplnením blankozmenky sa marí povinnosť zmenkového dlžníka plniť zo zmenky úplne, nemá podľa žalobcu oporu v platnom právnom poriadku. V tomto smere žalobca poukázal na ust. čl. I , ktoré umožňuje zmenkovému dlžníkovi namietať vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou iba v dvoch prípadoch, a to, ak majiteľ zmenky nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou; cit. ustanovenie nerozlišuje medzi prvým majiteľom zmenky

a ďalšími majiteľmi zmenky a tiež nerozlišuje spôsob nadobudnutia zmenky, pričom je nepochybné, že majiteľ môže zmenku nadobudnúť nielen indosovaním, ale v prvom rade vyplnením chýbajúcich údajov do blankozmenky. Žalovaný v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu síce namietol vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou, avšak neuviedol ani nepreukázal, že by k vyplneniu blankozmenky v rozpore s dohodou (t.j. k nadobudnutiu zmenky) došlo zo strany pôvodného žalobcu - VÚB, a.s. zlomyseľne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Súdmi vo veci skúmaná otázka (ne)zhoršenia postavenia zmenkového dlžníka nesprávnym vyplnením blankozmenky súvisí s otázkou, či majiteľ (ne)nadobudol zmenku zlomyseľne alebo či sa pri nadobúdaní zmenky (ne)previnil hrubou nedbanlivosťou. K plnomocenstvám z 01.03.2007 a 03.03.2008, ktorými VÚB, a.s. splnomocnila JUDr. Burgerovú a ďalších dvoch splnomocnencov, aby uskutočňovali právne úkony za VÚB, a.s., žalobca uviedol, že ak podľa bodu 1.1. plnomocnestva boli splnomocnenci oprávnení za VÚB, a.s. „podpisovať jednostranné právne úkony", tak k nim patrí i indosácia ako jednostranný právny úkon. Zákon okrem písomnej formy, ktorá bola dodržaná, pre indosáciu nevyžaduje osobitnú plnú moc. Žalobca sa vyjadril i k čiastočne nesprávnemu uplatneniu a vyčísleniu trov konania žalovaným. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi i náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ), postupom podľa na nariadenom pojednávaní, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. -34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a podľa vyslovil, že dovolanie je prípustné.

Primárne v procesnej rovine odvolací súd k rozsahu podaného odvolania uvádza, že podľa obsahu podaného odvolania žalovaného, jeho dôvodov, vo väzbe na odvolací návrh (č.l. 434-447 spisu), bolo zrejmé, že napadnutým bol len meritórny výrok, ktorým okresný súd v ostatnej časti ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti a výrok o trovách prvostupňového konania.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Odvolateľom je v danom prípade žalovaný, pričom podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd sa tak pri prejednaní a rozhodnutí veci relevantne zaoberal len rozsahom a dôvodmi odvolania vymedzenými žalovaným v jeho odvolaní ( ), a to podanými v odvolacej lehote ( ). Žiadna ďalšia (neskoršia) argumentácia žalovaného, a to ani v reakcii na doručené vyjadrenie žalobcu z 13.09.2010, nemohla mať relevantný vplyv na rozhodnutie v odvolacej veci.

Ďalšie vyjadrenie žalovaného v podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 13.03.2012, ktoré krajskému súdu došlo 14.03.2012 obsahovalo argumentáciu žalovaného k tvrdenému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu Majetkový Holding, a.s., ktorá námietka už žalovaným bola vznesená v podanom odvolaní s tým, že uvedená otázka nepodlieha koncentračnej zásade, pričom žalovaný uvádzal ďalšiu argumentáciu k spôsobu a okolnostiam indosovania predmetnej zmenky (z VÚB, a.s. na Majetkový Holding, a.s.). Súčasne vyjadrenie obsahovalo i uplatnenie a vyčíslenie náhrady trov konania.

Žalovaný v dovolaní z 19.04.2012 (č.l. 564-591 spisu) uvádzal obdobnú argumentáciu ako v písomnom vyjadrení zo 17.10.2013, uvádzanom obsahovo v podstatných otázkach vyššie.

Žalobca vo vyjadrení zo 06.11.2012 (č.l. 693-695 spisu) k dovolaniu žalovaného uvádzal obdobnú argumentáciu ako v písomnom vyjadrení z 08.11.2013 (č.l. 796-799 spisu), uvádzanom obsahovo v podstatných otázkach vyššie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá, druhá , ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemôže prihliadať. V rozsudku vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Základom postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu v danom odvolacom konaní bola vyššie uvedená právna úprava. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle sa odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu uvádzať, s výnimkami taxatívne uvedenými v tomto zákonnom ustanovení, nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Naviac, s ohľadom na zásadu koncentrácie konania, vyjadrenú v , ktorá platí cez aj pre odvolacie konanie, sa odvolací súd mohol relevantne zaoberať výlučne námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, vznesenými žalovaným v zákonnej trojdňovej lehote, nie však dodatočnou obranou žalovaného, vznesenou až po uplynutí lehoty podľa . Nosné tak pre dokazovanie a rozhodovanie okresného súdu, ako aj pre toto odvolacie konanie, boli námietky žalovaného vznesené v jeho podaní zo 16.01.2006, proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. -34 zo dňa 20.12.2005 (č.l. 40-42 spisu) a v odvolaní žalovaného vymedzené tie odvolacie dôvody, ktoré mali väzbu na predmetné námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. V zmysle uvedeného odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. dospel k záveru, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutých vecne správnych výrokov rozsudku súdu prvého stupňa tak v merite veci, ako aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. S poukazom na ust. tak odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje a v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolací súd vo všeobecnej rovine zvýrazňuje, že pre vznik zmenkového záväzku žalovaného, ako osoby, podpísanej na blankozmenke, nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s obsahom vyplňovacieho oprávnenia alebo nie. Uvedená skutočnosť môže mať len vplyv na obsah zmenkového záväzku. Ak bola blankozmenka vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho práva, je zmenkový dlžník oprávnený uplatniť proti zmenkovému veriteľovi námietky vychádzajúce z tohto excesu pri vyplnení blankozmenky. To, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, nemá vplyv ani na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa, podpisovateľa (blanko)zmenky. Exces pri vyplnení blankozmenky však ovplyvňuje obsah zmenkových záväzkov z tejto zmenky zaviazanej osoby. Rozdiel medzi obsahom záväzkov, ktoré by vznikli riadnym vyplnením blankozmenky a obsahom záväzkov, ktoré vznikli excesívnym vyplnením blankozmenky, spočíva v možnosti zmenkového dlžníka uplatniť proti niektorým zmenkovým veriteľom námietky. Námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním môže uplatniť zmenkový dlžník a táto námietka je uplatniteľná proti veriteľovi, ktorý blankozmenku vyplnil a proti všetkým ďalším veriteľom, ktorí vstúpili do práv a povinností vyplniteľa. Námietku excesívneho vyplnenia blankozmenky naopak nemožno uplatniť predovšetkým proti veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou, pokiaľ pri jej nadobudnutí nejednal zlomyseľne alebo sa pri jej nadobudnutí nedopustil hrubej nedbanlivosti a tiež potom ani proti ďalším nadobúdateľom zmenky. Možnosť uplatnenia námietky vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), teda končí prvou indosáciou zmenky, uskutočnenou po vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácii nebola zlomyseľnosť a hrubá nedbanlivosť.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, nie je mu možné vytýkať, ak pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného vo veci v uznesení sp.zn. zo dňa 19. augusta 2008, za rešpektovania ust. . Práve v tomto uznesení odvolací súd uviedol právne vyhodnotenie a závery vo vzťahu k námietke žalovaného k porušeniu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo strany VÚB, a.s., primárne v dátume splatnosti. Vyslovenými právnymi hodnoteniami, východiskami a závermi nebol prekročený rozsah námietok žalovaného, keďže bolo vychádzané predovšetkým z úpravy v čl. I. , keď bol podaný výklad aplikovanej právnej úpravy i z hľadiska následkov porušenia dohody o

vyplňovacom práve v rovine dopadu na právne postavenie zmenkového dlžníka za prihliadania, že k podaniu žaloby došlo až po splatnosti zmenky stanovenej v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke (po dátume 25.04.2005). V tejto intencii bolo poukazované na staršiu judikatúru zmenkového práva. Išlo konkrétne o judikát, podľa ktorého „i když byla krycí směnka vyplněna dnem splatnosti předcházejícímu době, kdy byly dospělé splátky na směnečnou pohledávku, nejde o vyplnění proti úmluvě, byla-li směnka zažalována až, když nastala již stráta lhůt a splatnost zbytku pohledávky, jejímuž zajištění směnka sloužila" (Sb. n. s. 13.370).

K druhej základnej námietke žalovaného o porušení dohody o vyplnení v zmenkovej sume vyplnenej do blankozmenky odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dostatočné dokazovanie vykonané okresným súdom, z neho vyvodené správne zistenia, korešpondujúce dôkazom, vyvodené skutkové závery i správne právne posúdenie a závery, v ktorom smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu ( ). Podstatné bolo, že žalovaný bol v námietkach ohľadne výšky zmenkovej sumy nekonkrétny a na ďalšie fakty, ohľadom výpočtu, uvedené v odvolaní, tak nebolo možné, za aplikácie koncentračného princípu prihliadať. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že pokiaľ v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný konštatoval, že zmenková suma, uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, tak takáto námietka nie je dostatočne konkrétne odôvodnená, pretože z nej nemožno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý. Následné opakované preukazovanie správnej výšky zmenkovej sumy v odvolaní, ktoré nebolo obsahom námietok, nebolo možné zohľadniť ani v rámci posudzovania veci v danom odvolacom konaní.

Podporne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 28.05.2009, v zmysle ktorého „skutočnosť, že zmenková suma bol do blankozmenky doplnená v nesprávnej výške, nie je dôdovom neplatnosti zmenky". Rovnako podporne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 31.03.2009, v zmysle ktorého „I. žalovaný nemôže - so zreteľom na zásadu koncentrácie konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu - po uplynutí lehoty na podanie námietok uplatňovať takú obranu, ktorá nebola uvedená už v námietkach. Nič mu však nebráni v tom, aby aj v tejto fáze konania uvádzal nové skutočnosti, ktoré môžu mať - podľa jeho názoru - význam pre posúdenie dôvodnosti obrany už (v námietkach riadne) uplatnenej. Takéto skutočnosti potom nemožno považovať (ak smerujú skutočne len k doplneniu skôr uplatnenej námietky) za námietky nové (a teda oneskorené), ku ktorým by už súd nesmel (v intenciách zákazu formulovaného v ustanovení časti vety prvej za stredníkom ) prihliadať. II. Ak majú mať námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu pôvod v mimozmenkových vzťahoch účastníkov, so zmenkou iba súvisiacich (tzv. kauzálne námietky), bude požiadavka na riadne odôvodnenie námietok naplnená zásadne len vtedy, ak žalovaný v námietkach aspoň stručne uvedie obsah tzv. zmenkovej zmluvy, ktorá bola bezprostredným dôvodom vzniku zmenky, príp. záväzku konkrétneho zmenkového dlžníka (napr. uvedie, že podľa konkrétneho dojednania účastníkov zmenka zaisťovala určitú kauzálnu pohľadávku) a ďalej vymedzí skutočnosť, v dôsledku ktorej by mal byť zbavený povinnosti zmenku zaplatiť (napr. že pohľadávka zmenkou zabezpečená už bola zaplatená, zanikla započítaním, uzavretím dohody o urovnaní a pod.)".

K otázke indosovania zmenky (po vyplnení blankozmenky) v priebehu súdneho konania odvolací súd uvádza, že tomu nebráni ani dohoda o vyplnení medzi VÚB, a.s. a žalovaným. Okresný súd vzhľadom na obsah rubopisu zmenky (č.l. 215, 215 rub spisu) a právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 21. mája 2008 (č.l. 233 spisu) o zmene účastníka konania na strane žalobcu, tak v hmotnoprávnej ako aj procesnej rovine vychádzal z preukázaného stavu indosovania zmenky, v ktorom smere odvolacie dôvody žalovaného rovnako neboli opodstatnené. Relevantné bolo, že okresný súd sa aj po indosovaní zmenky zaoberal námietkami žalovaného, ako zmenkového dlžníka a v tomto smere jeho práva neboli ničím porušené.

Je pravdou, že obrana žalovaného v rovine (ne)dodržania náležitostí indosácie predmetnej (blanko)zmenky, po jej vyplnení VÚB, a.s., vrátane tradície, nemohla byť reálne uplatnená už v rámci námietok vznesených proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Súčasne judikatúra i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viac zastáva názor, že rozhodovanie súdu podľa a (i v odvolacom konaní v spojení s ust. , ) má procesný charakter. K tomu príkladmo odvolací súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „z ustanovenia

veta prvá síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa a hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej". Práve pre uvedené nazeranie na rozhodovanie o zmene účastníka občianskeho súdneho konania, čiastočne odchylné od právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého v závislosti od okolností posudzovanej veci najmä v štádiu odvolacieho konania nie je vylúčené i hmotnoprávne vyhodnocovania podmienok podľa a , práve za vychádzania z dikcie týchto zákonných ustanovení, odvolací súd doplnil dokazovanie k okolnostiam indosácie posudzovanej zmenky v danej veci. Z dokazovania vykonaného okresným súdom a z doplneného dôkazu listinou - plnomocnestvom predloženým žalobcom vyplynulo, že boli splnené podmienky prevodu zmenky rubopisom na žalobcu, a to pri dodržaní písomnej formy indosovania i tradície, fyzického odovzdania žalobcovi. V tomto smere boli dostatočné doložené plnomocenstvá udelené VÚB, a.s. trom splnomocnencom pod číslom 29/1800/2008 z 3.3.2008 (č.l. 613-617 spisu), z ktorých dvaja súčasne pri indosácii konali (č.l. 622 spisu), ak rozsah plnomocenstva pod bodom 1.1 zahŕňal okrem iného aj „podpisovať jednostranné právne úkony", medzi ktoré nepochybne patrí i vykonanie rubopisu. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre vykonanie rubopisu - indosovania predmetnej zmenky na terajšieho žalobcu sa vyžadovalo osobitné plnomocenstvo. Judikát, na ktorý v tejto súvislosti žalovaný poukázal, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 09. novembra 2010, sa týkal odlišného prípadu tak v skutkovej ako i v právnej rovine, keď bol posudzovaný prípad plnomocenstva na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam a okrem o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V prípade zákona zmenkového a šekového ide síce tiež o osobitnú právnu úpravu, ktorá však neupravuje otázku plnomocenstva osôb konajúcich za indosanta; v uvedenom platí všeobecná právna úprava zastúpenia v , ako generálneho predpisu k Preto ak splnomocnená JUDr. Renáta Burgerová konala pri indosácii 10.04.2008 tak za VÚB, a.s., ako aj na základe ďalšieho plnomocenstva udeleného žalobcom za žalobcu a z úradného záznamu na č.l. 622 spisu vyplýva, že rubopis bol vykonaný aj označenou osobou (t.j. aj fyzicky), a zmenka bola po vykonaní rubopisu vrátená späť do trezoru okresného súdu, bolo zrejmé, že súčasne, cez udelené plnomocenstvá indosantom i indosatárom, došlo k rubopisovaniu zmenky i k tradícii. Odvolací súd nemal pochybnosti o vierohodnosti plnomocenstva udeleného žalobcom pre JUDr. Burgerovú dňa 30.01.2008 (č.l. 816 spisu); spochybňovanie pravdivosti tohto listinného dôkazu len vyvodzovaním nepredloženia tejto listiny v skoršom štádiu súdneho konania, nebolo podľa posúdenia odvolacieho súdu dôvodné, ak žalovaný námietky voči spôsobu indosácie vrátane fyzického odovzdania a prevzatia rubopisovanej zmenky žalobcovi od pôvodného majiteľa vzniesol až v priebehu konania, uvedené nenamietal ani v odvolaní a doplnené dokazovanie v tomto smere v rovine dotvrdenia aktívnej legitimácie žalobcu bolo pripustené odvolacím súdom až v ostatnom priebehu odvolacieho konania, z hľadiska komplexného posúdenia veci a odstránenia akýchkoľvek pochybností o správnosti postupu a vecného rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu nebol opodstatnený ani argument o neplatnom vykonaní indosácie pre kolíziu - podľa žalovaného medzi (plnomocenstvom) konaním za VÚB, a.s. a (plnomocenstvom) konaním za žalobcu, v osobe JUDr. Renáty Burgerovej. Jednak za VÚB, a.s. konali súčasne dvaja splnomocnenci, ktorí podpisovali rubopis a ak aj jednou z týchto konajúcich osôb bola JUDr. Burgerová, súčasne splnomocnená žalobcom, nešlo o konanie rozporné, v protiklade záujmov účastníkov indosácie. Ani z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná obrana žalovaného, že nedošlo v hmotnoprávnom zmysle k platnej indosácii zmenky s účinkami nadobudnutia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej sporovej právnej veci.

Uvedenou okolnosťou sa nadôvažok odvolací súd zaoberal cez námietku uvádzanú žalovaným v odvolaní, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Keďže žalovaný opakovane vo svojej i neskoršej argumentácii v písomných podaniach v konaní zaraďoval aktívnu legitimáciu medzi tzv. podmienky konania a navrhoval konanie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zastaviť, odvolací

súd pripomína, že vecnú legitimáciu nemožno zamieňať s procesnými podmienkami konania. „Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)". (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -9)

„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal". (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp.zn. ).

Obrana žalovaného, že nesprávnym vyplnením blankozmenky došlo k neplatnosti zmenky, z ktorej sa uplatňujú práva voči nemu, v predmetnom konaní bola rovnako zo strany okresného súdu správne posúdená a vyhodnotená ako neopodstatnená. Okolnosť odlišného vyplnenia blankozmenky od dohody nemá vplyv na platnosť zmenky. V súvislosti s tým je podporne potrebné poukázať tak na staršiu judikatúru, ako aj napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. z roku 2009, v ktorej judikatúre sa konštatuje, že podľa ustanovenia čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemôže sa namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, iba že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti majiteľovi zmenky. Odvolací súd súhlasí s názorom, že zmenka, hoci vyplnená proti dohode o vyplnení, nie je neplatná, ale je možné ju uplatniť len v rámci dohody. Námietka žalovaného ohľadom neplatnosti zmenky v tomto smere, v spojení i s námietkou nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku aplikácie staršej judikatúry, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Podporne odvolací súd v tomto smere poukazuje i na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.10.1998, sp.zn. , podľa ktorého „Ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná (blankozmenku), odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie len zakladá námietku dlžníka v zmysle čl. I zákona zmenkového a šekového. Len v okolnosti samotnej indosácie zmenky počas prebiehajúceho súdneho konania odvolací súd nevidel zlomyseľnosť nadobúdateľa zmenky, či jeho previnenie hrubou nedbanlivosťou v zmysle úpravy v čl. I , naviac ak k indosácii došlo až v štádiu po uplynutí lehoty na podanie námietok žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu. Relevantné bolo, že žalobca ako indosatár nadobudol (blanko) zmenku až po jej vyplnení pôvodným majiteľom.

K námietke žalovaného, že žalobca si uplatnil pohľadávku aj formou zmenky aj zo záväzku, pričom aj úroky počítal duplicitne, primárne odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky neboli predmetom námietok proti vydanému zmenkovému rozkazu a súčasne pre úplnosť odvolací súd zastáva názor, že zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je iba prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky sa môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru sú samostatnými nárokmi a nie je správny názor, že veriteľ sa nemôže súčasne s nárokmi z tejto zmenky domáhať aj splnenia dlhu voči dlžníkovi zo záväzkového vzťahu. Je tiež treba zdôrazniť, že žalobca si v dôsledku zabezpečovacieho charakteru zmenky nemôže uplatniť pohľadávku vo vyššej sume, ako sume zmenkou zabezpečenej. V danom prípade žalobca podľa vykonaného dokazovania uplatnil zmenkou sumu nižšiu ako je samotná úverová pohľadávka.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že okresný súd porušil koncentračnú zásadu, keď mal prihliadnuť na novo uvedené skutočnosti zo strany žalobcu, ktorý len poukázal na dôkazy, z ktorých relevantné skutočnosti vyplývali a netvrdil nové fakty (č.l. 52, 106 spisu). Všetky žalobcom poukazované skutočnosti už boli obsiahnuté tak v žalobe, ako aj vo vyjadrení k podaným námietkam. Navrhovanie dôkazov, z ktorých by vyplývali predchádzajúce tvrdenia tak, ako to uskutočnil žalobca,

nie je možné považovať za rozporné s koncentračnou zásadou. V danom prípade bolo relevantné, že dôkazné bremeno, vo vzťahu k podaným námietkam proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, spočívalo na žalovanom a nie na žalobcovi. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. (87/2006 ZSP), podľa právnej vety ktorého, „v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietka, že žalovaný zaplatil celú zmenkovú sumu, je inou námietkou, než námietka zaplatenia pohľadávky z príčinného vzťahu".

K úplnosti sa poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1M Obdo V 6/2008, podľa ktorého „Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach. Výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušného súdu".

Odvolací dôvod, že právny zástupca žalobcu použil na cestu na pojednávanie dňa 26.06.2009 a 23.03.2010 na Okresný súd Žilina vlak, nie osobné motorové vozidlo, zostala len v rovine nedoloženého tvrdenia žalovaného, a teda bola bez relevancie na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa i vo výroku o trovách konania. Úplne neodôvodnenou a tým i nedôvodnou bola tiež námietka odvolateľa s poukazom na nesprávne právne posúdenie v časti rozhodnutia o trovách konania použitím nesprávneho ustanovenia

Podľa odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné. Rozsudok v danej odvolacej právnej veci považoval za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktorý videl najmä v interpretácii aplikovaného ust. čl. I. , majúc na zreteli účel zabezpečovacej zmenky, ochranu veriteľa a prihliadajúc na (ne)zhoršenie právneho postavenia zmenkového dlžníka v konkrétnom posudzovanom prípade, oproti i žalovaným poukazovanými judikátmi uvedenými v odvolaní. Odvolací súd tiež poukazuje na právny názor, uvedený v publikácii Směnka jako zajištění, autor JUDr. Zděnek Kovařík, Nakladatelství C.H.Bek 2002, str. 67, 68, podľa ktorého vadným vyplnením blankozmenky sa možnosť výkonu práv proti dlžníkovi, ktorý to úspešne namietne, marí úplne. Teda, ak je napr. nesprávne vyplnená splatnosť zmenky, nemôže to znamenať, že by musel dlžník napriek tomu platiť, síce nie v dobe na zmenke vyznačenej, ale v dobe, ktorá by bola bývala vyznačená, keď by sa postupovalo v zhode s dohodou. Takýto údaj na listine nie je a nemožno ho do nej umelo vnášať. To by platilo i v prípade miesta platenia a ďalších. Iba v prípade, keď by na zmenke bola vyznačená čiastka vyššia, než vyznačená byť mala, nie je tým výkon práv zo zmenky úplne zmarený. Odlišnosť je v tom, že v čiastke nesprávne vyššej je obsiahnutá i správna čiastka nižšia, a teda o nesprávnom vyplnení je možné hovoriť len v tom rozsahu, v ktorom zmenková suma prevyšuje sumu správnu; do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o porušenie tejto dohody nejde.

Tiež podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe, zo dňa 18.10.2004, sp.zn. , „Ak je v dohode o vyplnení blankozmenky dohodnuté právo majiteľa bez ďalšieho vyplniť dátum splatnosti, má majiteľ blankozmenky právo doplniť do blankozmenky akýkoľvek dátum splatnosti. Ak ide o zabezpečovaciu zmenku, nesmie vyplnený dátum predchádzať dátumu splatnosti zabezpečovaného dlhu".

Naproti tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. z 19. augusta 2009 vyslovil názor, že skutočnosť, že právna predchodkyňa pôvodnej žalobkyne vyplnila údaj splatnosti do zmenky (nesprávne) dátumom 01. septembra 2002, namiesto dátumom (zodpovedajúcim vyplňovaciemu prehláseniu zmenkovému) 31. augusta 2002, však bez ďalšieho neznamená, že by pôvodná žalobkyňa nemala právo na zaplatenie zmenky voči dlžníkom, ktorí vadné vyplnenie blankozmenky namietnu. Najvyšší súd Českej republiky v poukazovanom judikáte rovnako odkazoval na historickú literatúru a judikatúru. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2011, sp.zn. , „Ak je v dohode o vyplnení zabezpečovacej blankozmenky dohodnuté právo majiteľa bez ďalšieho vyplniť dátum splatnosti, nesmie vyplnený dátum predchádzať dátumu splatnosti

zabezpečovaného záväzku. Oprávnený zo zabezpečovanej blankozmenky sa tak nemôže domáhať plnenia z tejto zmenky skôr, než mu vznikne nárok zo záväzku, ktorý zmenka zabezpečuje".

Vo vzťahu k vysloveniu prípustnosti dovolania odvolací súd pre úplnosť poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého právnej vety: „O rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, či má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej právnej veci". Tiež (primerane) podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , „Ak je právo na dovolanie zakotvené v právnom poriadku, požíva ústavnú ochranu. Preto podmienku prípustnosti dovolania podľa treba vykladať tak, aby bola naplnená jednak stanovená povinnosť Najvyššieho súdu poskytnúť jednotlivcovi (dovolateľovi) ochranu jeho základného práva, a jednak aj účel daného typu súdneho konania. Právne posúdenie veci sa týka nielen noriem hmotného práva, ale aj noriem procesného práva".

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s v spojení s , . V odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý v podaní z 13.09.2010 a v podaní zo 17.01.2014 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho a dovolacieho konania a vyčíslil ich. Podľa výsledku odvolacieho konania tak bola náhrada trov odvolacieho i dovolacieho konania prisúdená žalobcovi. Priznaná náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, a to za 4 úkony právnej služby - 1x vyjadrenie z 13.09.2010 k odvolaniu á 605,81 Eur + 1x režijný paušál 7,21 Eur, spolu 613,02 Eur, 1x vyjadrenie zo 06.11.2012 k dovolaniu žalovaného á 605,81 Eur + 1x režijný paušál 7,63 Eur, spolu 613,44 Eur, 1x vyjadrenie zo dňa 08.11.2013 k vyjadreniu žalovaného á 605,81 Eur + 1x režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH 122,72 Eur, spolu 736,34 Eur, 1x účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline 16.01.2014 á 605,81 Eur + 8,04 Eur + 20 % DPH 122,77, spolu 736,62 Eur. Za cestu na pojednávanie 16.01.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu priznané cestovné, za aplikácie i o cestovných náhradách v znení neskorších právnych predpisov, za použitia osobného motorového vozidla advokáta Toyota Avensis, s priemernou spotrebou 5,61 l/100 km, z R. do Žiliny a späť - 400 km : 0,18 Eur x 400 km + 1,376 Eur (cena PHM) x 5,6 x 400/100 = 102,82 Eur a za stratu času 6 polhodín x 13,40 Eur = 80,40 Eur + 20 % DPH 16,08, spolu 96,48 Eur. Celkom dôvodné a účelne vynaložené trovy odvolacieho a dovolacieho konania na strane žalobcu tvoria sumu 2.898,72 Eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( ) na účet právneho zástupcu žalobcu ( ); č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS 36390330.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.