Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., a. s., so sídlom

P., IČO: X., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. M. B., advokátom, so sídlom M., proti

odporcovi: P. K., nar. X., bytom B., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. K. A.,

advokátkou, so sídlom K., v konaní o zaplatenie 91 526,58 Eur s príslušenstvom,

o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, na dovolanie odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 14. marca 2012, č. k. -524, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 14. marca

2012, č. k. -524 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa 23. 03. 2010, č. k. -395 zmenkový

platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Ţilina, č. k. -34 zo dňa

20. 12. 2005, zrušil v časti pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Sk, v ostatnej časti

ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a odporcovi uloţil povinnosť nahradiť

navrhovateľovi trovy konania o námietkach vo výške 8 095,54 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe pôvodne označený

navrhovateľ V., a. s., B., sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd

uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 757 329,96 Sk spolu s 6%

úrokom od 29. 07. 2005 do zaplatenia, úroky vo výške 45 664,43 Sk, odmenu 9 191,-- Sk

a nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, ţe Zmluvou

o úvere č. 27/2004 zo dňa 26. 04. 2004 navrhovateľ poskytol úverovému dlţníkovi T., s. r. o.,

2

so sídlom L., kontokorentný úver s debetným rámcom vo výške 5 000 000,-- Sk

od 1. čerpania úveru do 09. 02. 2005 a 3 000 000,-- Sk od 10. 02. 2005 do 363 dní od podpisu

tejto zmluvy o úvere. Záväzok mal byť úverovým dlţníkom v súlade s článkom III Čerpanie

a splácanie peňaţných prostriedkov vysporiadaný najneskôr v 364. deň od podpisu tejto

zmluvy. Na zabezpečenie tohto záväzku odporca ako zmenečný dlţník vystavil a odovzdal

navrhovateľovi ako veriteľovi vlastnú blankozmenku, vystavenú v Liptovskom Mikuláši dňa

26. 04. 2004 a uzatvoril s navrhovateľom Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č.

27/2004/D2. V článku III, bod 3.2 Dohody odporca súhlasil s tým, ţe v prípade, ak úverový

dlţník nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo čo i len ich časť,

vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený doplniť blankozrnenku o dátum

splatnosti zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok a o zmenkovú sumu

zodpovedajúcu výške záväzkov dlţníka voči veriteľovi, t. j. tak, aby sa uspokojila celá

pohľadávka veriteľa vzniknutá na základe Zmluvy o úvere ku dňu, ktorý uvedie na

blankozmenke ako deň splatnosti, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Úverový

dlţník nevrátil úver v termíne splatnosti v súlade so Zmluvou o úvere preto navrhovateľ

vyplnil blankozrnenku v zmysle dohody o dátum splatnosti, t. j. 24. 04. 2005 a o zmenečnú

sumu 2 981 628,19 Sk k dátumu splatnosti, čím sa táto blankozmenka stala riadnou zmenkou

bez protestu. V zmysle návrhu a predloţených listinných dôkazov Okresný súd Ţilina návrhu

v celom rozsahu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č. k. -34,

zo dňa 20. 12. 2005. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca včasné námietky,

ktoré odôvodnil porušením obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a to

nesprávnym určením dátumu splatnosti zmenkovej sumy. Namietol vyplnený dátum

splatnosti blankozrnenky, ktorý pripadá na 363. deň od podpisu úverovej zmluvy, čo je v

rozpore s článkom III bod 3.2 Dohody, a teda aj s článkom III bod 3.1.1. úverovej zmluvy.

Súčasne vzniesol námietku nesprávneho vyčíslenia zmenkovej sumy do blankozrnenky.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd

v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor v otázke posúdenia

vyplnenia blankozrnenky odlišne od dohody o jej vyplnení. Odvolací súd vyslovil, ţe

navrhovateľ doplnením dátumu 24. 04. 2005 na zmenku postupoval odlišne od Dohody

o vyplňovacom práve k blankozmenke (splatnosť úverovej pohľadávky nastala dňom

25. 04. 2005) ale uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky. Odvolací súd

v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, ţe i keď krycia zmenka, ktorá zabezpečovala

3

úver a mala charakter zabezpečovacej krycej zmenky, bola vyplnená dňom splatnosti, ktorý

predchádzal dobe, kedy nastala splatnosť zmenkovej pohľadávky, a teda aj zabezpečenej

úverovej pohľadávky, nejde o vyplnenie blankozmenky proti dohode, pokiaľ zmenka bola

zaţalovaná v dobe, kedy splatnosť pohľadávky, ku ktorej zabezpečeniu zmenka slúţila,

nastala, poukazujúc na skutočnosť, ţe zmenka bola zaţalovaná aţ v čase, keď nastala strata

lehôt a nastala aj splatnosť predmetnej pohľadávky, respektíve zostatku predmetnej

pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala. V posudzovanom prípade navrhovateľ ţaloval

nárok zo zmenky na súde aţ po dni skutočnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá

nastala 25. 04. 2005, a preto okresný súd nesprávne postupoval, keď zrušil vydaný zmenkový

platobný rozkaz z dôvodu úspešne vznesenej námietky porušenia dohody o vyplňovacom

práve odporcom.

Súd prvého stupňa pridŕţajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu vyslovil, ţe

k splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy, a teda k splatnosti zmenkovej pohľadávky došlo

dňa 25. 04. 2005. Doplnením dátumu splatnosti zmenkovej pohľadávky do zmenky dňom

24. 04. 2005, právny predchodca navrhovateľa postupoval v rozpore s dohodou

o vyplňovacom práve, čo však nespôsobuje neplatnosť zmenky. Tým, ţe navrhovateľ uplatnil

svoje zmenkové práva na súde aţ po okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky, nedošlo

k zhoršeniu postavenia dlţníka. Poukázal na to, ţe pokiaľ v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu odporca konštatoval, ţe zmenková suma, uplatnená ţalobným návrhom,

nezodpovedá skutočnému stavu, nie je dostatočne konkrétnou námietkou, nakoľko z nej

nemoţno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý a v akom

rozsahu je nesprávne uplatňovaná zmenková suma. Z námietky nevyplýva, ţe odporca

namieta zánik zmenkovej pohľadávky, alebo zánik pohľadávky, ktorej splnenie zmenka

zabezpečovala. Dôkazné bremeno ohľadne dôkazu oprávnenosti zmenkových námietok

spočíva v plnej miere na odporcovi. Súd opätovne posúdil výšku uplatnenej zmenkovej

pohľadávky a úrokov vo výške 6% ročne, počítaných zo zmenkovej sumy 2 980 176,69 Sk

od 25. 04. 2005 do 28. 07. 2005 a pri zohľadnení vykonanej úhrady dňa 25. 04. 2005 v sume

1 451,50 Sk, súd posúdil nielen výšku uplatnenej zmenkovej pohľadávky, ale aj výšku

vyčíslených úrokov tak, ţe zmenkový platobný rozkaz zo dňa 20. 12. 2005 zrušil v časti

pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Sk, t. j. zo sumy 2 980 176,69 Sk

od 25. 04. 2005 do 08. 06. 2005 a v ostatnej časti súd ponechal zmenkový platobný rozkaz

v platnosti, keď je v nesprávne uvedenej zmenkovej sume 2 981 628,-- Sk obsiahnutá

4

dôvodná výška zmenkovej pohľadávky ku dňu jej splatnosti vo výške 2 980 176,69 Sk,

pričom navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil zmenkovú sumu 2 757 329,96 Sk

(zohľadňujúc vykonané úhrady dlţníkom). Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode

o vyplnení blankozmenky o porušenie dohody nejde, a teda nesprávnym vyplnením

zmenkovej sumy do zmenky nedochádza k zmareniu práv zo zmenky. Tieto práva nevznikajú

len v rozsahu nesprávneho vyplnenia.

Súd prvého stupňa námietku chýbajúcej aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu

nedostatku platnej indosácie práv zo zmenky, neuznal dôvodnou, nakoľko v námietkovom

konaní nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenky, o ňom bolo

rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ktorý má povahu rozhodnutia vo veci samej

a je taktieţ titulom pre výkon rozhodnutia. Uviedol, ţe námietky, ktoré nastali po vydaní

zmenkového platobného rozkazu, nie je moţné uplatniť ako procesnú obranu v námietkovom

konaní, ale aţ v konaní o výkon rozhodnutia. Taktieţ poukázal na to, ţe prevod práv

zo zmenky indosamentnom predstavuje hmotno-právny úkon účastníka, ktorému nebráni

ustanovenia ani iného právneho predpisu, hoci k nemu

dochádza i v priebehu zmenkového konania. Krajský súd v Ţiline právoplatným rozhodnutím

rozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane navrhovateľa, a súd prvého stupňa

povaţoval toto procesné rozhodnutie za záväzné.

S prihliadnutím na nepatrný neúspech navrhovateľa v konaní o námietkach, súd

prvého stupňa rozhodol o náhrade trov námietkového konania podľa ustanovenia § 142 ods. 3

a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania.

Na odvolanie odporcu odvolací súd rozsudkom zo dňa 14. 03. 2012 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu, vydaného

Okresným súdom Ţilina č. k. -34 zo dňa 20. 12. 2005 v ostatnej časti

v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. Odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania.

V odôvodnení odvolacieho rozhodnutia sa odvolací súd stotoţnil s názorom

prvostupňového súdu a dospel k záveru, ţe nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých

5

právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré

podľa odvolacieho súdu, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutých vecne

správnych výrokov rozsudku súdu prvého stupňa tak v merite veci, ako aj vo vzťahu k výroku

o náhrade trov konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia na zdôraznenie vecnej

správnosti rozsudku okresného súdu uviedol, ţe pre vznik zmenkového záväzku odporcu, ako

osoby, podpísanej na blankozmenke, nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená

v súlade s obsahom vyplňovacieho oprávnenia alebo nie. Táto skutočnosť môţe mať len

vplyv na obsah zmenkového záväzku. Poukázal na to, ţe ak bola blankozmenka vyplnená

v rozpore s obsahom vyplňovacieho práva, je zmenkový dlţník oprávnený uplatniť proti

zmenkovému veriteľovi námietky vychádzajúce z tohto excesu pri vyplnení blankozmenky,

a to ţe blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, nemá

vplyv ani na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa,

podpisovateľa (blanko)zmenky. Exces pri vyplnení blankozmenky však ovplyvňuje obsah

zmenkových záväzkov z tejto zmenky, zaviazanej osoby. Rozdiel medzi obsahom záväzkov,

ktoré by vznikli riadnym vyplnením blankozmenky a obsahom záväzkov, ktoré vznikli

excesívnym vyplnením blankozmenky, spočíva podľa názoru odvolacieho súdu v moţnosti

zmenkového dlţníka uplatniť proti niektorým zmenkovým veriteľom námietky. Námietku

vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním môţe uplatniť zmenkový dlţník a táto

námietka je uplatniteľná proti veriteľovi, ktorý blankozmenku vyplnil aj proti všetkým ďalším

veriteľom, ktorí vstúpili do práv a povinností vyplniteľa. Ďalej poukázal na to, ţe námietku

excesívneho vyplnenia blankozmenky naopak nemoţno uplatniť predovšetkým proti

veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou, pokiaľ pri jej nadobudnutí

nejednal zlomyseľné alebo sa pri jej nadobudnutí nedopustil hrubej nedbanlivosti a tieţ potom

ani proti ďalším nadobúdateľom zmenky. Moţnosť uplatnenia námietky vyplnenia

blankozmenky v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), teda končí prvou indosáciou

zmenky, uskutočnenou po vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácie nebola zlomyseľnosť

a hrubá nedbanlivosť.

Odvolací súd poukázal na to, ţe pokiaľ v námietkach proti zmenkovému platobnému

rozkazu odporca konštatoval, ţe zmenková suma uplatnená ţalobou, nezodpovedá

skutočnému stavu, tak takáto námietka nie je dostatočne konkrétne odôvodnená, pretoţe z nej

nemoţno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý. Následné

6

opakované preukazovanie správnej výšky zmenkovej sumy v odvolaní, ktoré nebolo obsahom

námietok, nebolo moţné zohľadniť ani v rámci posudzovania veci v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa zaoberal námietkou indosácie zmenky (po vyplnení blankozmenky)

v priebehu súdneho konania a dospel k záveru, ţe tomu nebráni ani dohoda o vyplnení medzi

V., a. s. a odporcom. Okresný súd vzhľadom na obsah rubopisu zmenky vychádzal

z preukázaného stavu indosovania zmenky a aj po indosovaní zmenky sa zaoberal námietkami

odporcu, ako zmenkového dlţníka a v tomto smere jeho práva neboli ničím porušené.

V súvislosti s obranou odporcu, ţe nesprávnym vyplnením blankozmenky došlo

k neplatnosti zmenky, z ktorej sa uplatňujú práva voči nemu, odvolací súd poukázal na staršiu

judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z roku

2009, v ktorom sa konštatuje, ţe podľa ustanovenia čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola

zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemôţe sa

namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, iba ţe majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Aj

z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, ţe nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá

za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti majiteľovi zmenky.

K námietke počítania úrokov duplicitne aj zo záväzku, aj zo zmenky, odvolací súd

uviedol, ţe tieto námietky neboli predmetom námietok proti vydanému zmenkovému rozkazu

a dodal, ţe zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je iba prostriedkom

zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej

pohľadávky. Dlţník zo zmenky sa môţe brániť kauzálnou námietkou, ţe zabezpečená

pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako

cenného papieru sú samostatnými nárokmi.

Poukázal ďalej na to, ţe okresný súd neporušil koncentračnú zásadu, keď prihliadol

na novo uvedené skutočnosti zo strany navrhovateľa. Všetky navrhovateľom poukazované

skutočnosti uţ boli obsiahnuté tak v ţalobe, ako aj vo vyjadrení k podaným námietkam.

Navrhovanie dôkazov, z ktorých by vyplývali predchádzajúce tvrdenia tak, ako to uskutočnil

navrhovateľ, nie je moţné povaţovať za rozporné s koncentračnou zásadou. V tomto smere

7

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Mobdo V 6/2008

a 1 Obdo V 34/2004.

Odvolací súd pripustil dovolanie, keď zásadný význam videl najmä v interpretácii

aplikovaného ust. čl. I. , z pohľadu účelu zabezpečovacej zmenky,

ochrany veriteľa a prihliadajúc na (ne)zhoršenie právneho postavenia zmenkového dlţníka.

V súvislosti s pripustením dovolania poukázal na právny názor, uvedený v publikácii Sménka

jako zajišténí, autor JUDr. Zdenék Kovaŕík, Nakladatelství C.H.Bek 2002, str. 67, 68, podľa

ktorého vadným vyplnením blankozmenky sa moţnosť výkonu práv proti dlţníkovi, ktorý to

úspešne namietne, marí úplne. Naproti tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.

z 19. augusta 2009 vyslovil názor, ţe skutočnosť, ţe právna predchodkyňa

pôvodnej ţalobkyne vyplnila údaj splatnosti do zmenky (nesprávne) dátumom 1. septembra

2002, namiesto dátumom (zodpovedajúcim vyplňovaciemu prehláseniu zmenkovému)

31. augusta 2002, však bez ďalšieho neznamená, ţe by pôvodná ţalobkyňa nemala právo

na zaplatenie zmenky voči dlţníkom, ktorí vadné vyplnenie blankozmenky namietnu.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie odporca, ktorý prípustnosť

dovolania odvodzuje podľa a Poukázal na to, ţe v prípade

zmenky ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné, preto je povinnosťou

vyplniť blankozmenku v súlade so zákonom a dohodou, nakoľko v opačnom prípade nemá

samotná blankozmenka ţiaden právny význam. Ak má dlţník v prípade zle vyplnenej

biankozmenky plniť podľa dohody o vyplňovacom práve, tak je absolútne logické a v súlade

s právom, ţe v takomto prípade dlţník neplní z titulu zmenky, ale z titulu dohody

o vyplňovacom práve. Dôvodom platenia nie je v takomto prípade zmenka, ale samotná

dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto zmenkový platobný rozkaz nie je

moţné vydať, resp. ho ponechať v platnosti. Taktieţ poukázal na to, ţe účelom zmenkového

a šekového zákona nebolo dať súdom moţnosť určovať, či sa zhoršilo alebo zlepšilo

postavenie dlţníka zlým vyplnením blankozmenky, vzhľadom na zásadnú formálnosť

zmenkových záväzkov.

Odporca v dovolaní namietal odňatie moţnosti konať pred súdom tým spôsobom, ţe

vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13. 09. 2010 k odvolaniu sťaţovateľa, doručené Okresnému

súdu Ţilina dňa 14. 09. 2010, mu bolo doručené aţ takmer rok a pol od jeho podania

8

navrhovateľom na krajský súd, t. j. aţ dňa 01. 03. 2012 v čase, kedy bolo vyhotovené

oznámenie krajského súdu o vyhlásení rozhodnutia vo veci samej zo dňa 01. 03. 2012.

Dovolateľ má za to, ţe krajský súd uţ akoby vopred prejudikoval skutočnosť, ţe vyjadrením

odporcu k skutočnostiam, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom vyjadrení, sa uţ nebude

zaoberať a odmietne ich, pretoţe uţ bol nariadený dátum vyhlásenia rozhodnutia. Takýmto

postupom krajského súdu bolo zmarené právo odporcu vyjadriť sa k podaniu navrhovateľa,

pretoţe aj keby sa odporca písomne k nemu vyjadril, tak je evidentné, ţe krajský súd svoje

rozhodnutie uţ mal prejudikované, nakoľko oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo

vyhotovené v deň doručenia vyjadrenia navrhovateľa odporcovi. V súvislosti s týmto

poukázal na to, ţe práve navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu pouţil judikát

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 19. augusta 2009, ktorý je

obsiahnutý v odôvodnení rozsudku krajského súdu.

Odporca ďalej v dovolaní namietol rozhodnutie krajského súdu v rozpore s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke posúdenia aktívnej legitimácie

účastníkov. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa po indosovaní zmenky

v priebehu predmetného súdneho konania z pôvodného navrhovateľa na nadobúdateľa -

terajšieho navrhovateľa, keď namietol neodovzdanie zmenky nadobúdateľovi z dôvodu, ţe

zmenka bola v trezore súdu a indosovanie vykonali zástupcovia pôvodného navrhovateľa

dňom 30. 01. 2008, a podľa úradného záznamu súdu bola zmenka vybratá zástupcami

pôvodného navrhovateľa dňa 10. 04. 2008. Podľa dovolateľa sa odvolací súd odmietol

zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa, pretoţe ako vyplýva z rozhodnutia

krajského súdu, namietanie tejto skutočnosti nebolo uvedené v námietkach odporcu

v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Uviedol, ţe

odporca nemohol predpokladať, ţe zmenka bude po uplynutí lehoty na podanie námietok

indosovaná. Poukázal na to, ţe súd sa mal zaoberať námietkou vecnej legitimácie účastníka

konania aj po uplynutí lehoty na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu

a jej skúmanie nemoţno odmietnuť s poukazom na koncentračnú zásadu konania. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a 1 M Obdo V 6/2008.

Taktieţ namietol splnomocnenie zástupcov pôvodného navrhovateľa na vykonanie

rubopisu zmenky bez osobitného splnomocnenia a riadne odôvodnenie rozhodnutia

9

odvolacím súdom, keď konkrétne sa dovolateľovi javí nelogické odôvodnenie nedoručenia

vyjadrenia navrhovateľa odvolateľovi-odporcovi. Dovolateľ uplatnil trovy právneho

zastúpenia.

K podanému dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ, navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.

Vo vyjadrení zhrnul zistené skutkové okolnosti a vyjadril sa jednotlivo k námietkam odporcu,

uvedeným v dovolaní. Opätovne poukázal na ust. a skutočnosť, ţe

odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu síce namietol

vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou, avšak neuviedol a najmä nepreukázal, ţe by

k vyplneniu blankozmenky došlo v rozpore s dohodou zo strany pôvodného navrhovateľa V.,

a. s., zlomyseľné alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Taktieţ dáva do pozornosti, ţe

námietky odporcu vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa podliehajú

koncentračnej zásade,, vyjadrenej v ustanovení a odporca ich prvýkrát

uplatnil aţ v odvolacom konaní, preto sa nimi krajský súd nemohol zaoberať. Ďalej uviedol,

ţe z hľadiska posudzovania platnosti a účinnosti prevodu práv zo zmenky je právne

irelevantné, ţe k indosácii zmenky nedošlo v čase a mieste na nej uvedenom a poukázal na to,

ţe pôvodný majiteľ zmenky nikdy nijakým spôsobom nespochybnil oprávnenie osôb

podpisujúcich indosament konať pri tomto úkone v mene V., a. s.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

boli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

10

Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil

prípustnosť dovolania.

Pred prejednaním veci samej, dovolací súd skúmal aj, či je daný dôvod prípustnosti

dovolania podľa ust.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

11

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia odporcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ vidí odňatie moţnosti konať pred súdom podľa ust.

v tom, ţe vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13. 09. 2010 k odvolaniu odporcu, doručené

Okresnému súdu Ţilina dňa 14. 09. 2010, bolo odporcovi doručené aţ takmer rok a pol

od jeho podania navrhovateľom, t. j. dňa 01. 03. 2012 v čase, kedy bolo vyhotovené

oznámenie krajského súdu o vyhlásení rozhodnutia vo veci samej zo dňa 01. 03. 2012.

Z postupu krajského súdu sa dovolateľ domnieva, ţe súd uţ vopred prejudikoval skutočnosť,

ţe vyjadrením odporcu (dovolateľa) k skutočnostiam, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom

vyjadrení, sa uţ nebude zaoberať a odmietne ich, pretoţe uţ bol nariadený dátum vyhlásenia

rozhodnutia. Súčasne poukázal na to, ţe práve navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu

odporcu pouţil judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, obsahovo zhodný s tvrdeniami

krajského súdu obsiahnutými v odôvodnení rozsudku.

Odporca v dovolaní napokon namieta aj to, ţe v prípade, ak ku svojmu záveru dospel

odvolací súd aj na základe vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu, mal také vyjadrenie

navrhovateľovi doručiť včas tak, aby mohol k vyjadreniu navrhovateľa zaujať stanovisko. Ak

nebolo takéto vyjadrenie doručené účastníkovi konania včas na realizáciu jeho procesných

práv, ide podľa dovolateľa o skutočnosť, ktorou odvolací súd odporcovi odňal moţnosť konať

pred súdom.

12

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe rozhodnutiu všeobecného súdu musí

predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania, najmä

garanciám obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v princípe rovností zbraní a práve

na kontradiktórne konanie.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe princíp rovnosti zbraní

vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju

záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, neţ v ktorej

je druhá procesná strana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, ţe procesné strany musia

dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale

i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom

ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (Komanický v. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. júna 2002).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú

judikatúru ESĽP, podľa ktorej princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu

spravodlivého súdneho konania vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná

moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane. Okrem tejto poţiadavky koncept

spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa

ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné

na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré

boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (napr. Niderost-

Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-1).

Dovolací súd preto konštatuje, ţe postupom odvolacieho súdu v odvolacom konaní

bola porušená jedna z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania,

pretoţe odporcovi nebolo umoţnené zaujať svoje stanovisko k písomnému vyjadreniu

navrhovateľa k odvolaniu odporcu. V skutočnosti sa odporca mal moţnosť s týmto písomným

vyjadrením (s jeho existenciou) oboznámiť aţ dňom jeho doručenia 01. 03. 2012, kedy bolo

vydané uznesenie o oznámení termínu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, pričom

moţnosť vyjadriť sa k nemu v predmetnom konaní nemal ţiadnu. Predmetné vyjadrenie

navrhovateľa bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 14. 09. 2010 a odvolaciemu súdu

13

doposlané dňa 20. 09. 2010. Odvolací súd pritom svoje rozhodnutie zaloţil aj na obsahu

vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu, a to konkrétne vo vyjadrení na uvedenom

rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré malo zásadný

vplyv na právne posúdenie odvolacieho súdu vo veci samej.

Zistená vada konania zakladá prípustnosť dovolania podľa ust.

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou vadou, nie je moţné

povaţovať za správne. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou

dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil podľa ust. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová