Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
118/390303.749abe.pdf
PDF · 141.77 KB
No categories available
2Obdo/49/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 49/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., a. s., so sídlom
P., IČO: X., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. M. B., advokátom, so sídlom M., proti
odporcovi: P. K., nar. X., bytom B., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. K. A.,
advokátkou, so sídlom K., v konaní o zaplatenie 91 526,58 Eur s príslušenstvom,
o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, na dovolanie odporcu proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 14. marca 2012, č. k. 14 Cob 227/2010-524, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 14. marca
2012, č. k. 14 Cob 227/2010-524 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa 23. 03. 2010, č. k. l0Cb 10/2006-395 zmenkový
platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Ţilina, č. k. 10 Zm 28/2005-34 zo dňa
20. 12. 2005, zrušil v časti pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Sk, v ostatnej časti
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a odporcovi uloţil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania o námietkach vo výške 8 095,54 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe pôvodne označený
navrhovateľ V., a. s., B., sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd
uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 757 329,96 Sk spolu s 6%
úrokom od 29. 07. 2005 do zaplatenia, úroky vo výške 45 664,43 Sk, odmenu 9 191,-- Sk
a nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, ţe Zmluvou
o úvere č. 27/2004 zo dňa 26. 04. 2004 navrhovateľ poskytol úverovému dlţníkovi T., s. r. o.,
so sídlom L., kontokorentný úver s debetným rámcom vo výške 5 000 000,-- Sk
od 1. čerpania úveru do 09. 02. 2005 a 3 000 000,-- Sk od 10. 02. 2005 do 363 dní od podpisu
tejto zmluvy o úvere. Záväzok mal byť úverovým dlţníkom v súlade s článkom III Čerpanie
a splácanie peňaţných prostriedkov vysporiadaný najneskôr v 364. deň od podpisu tejto
zmluvy. Na zabezpečenie tohto záväzku odporca ako zmenečný dlţník vystavil a odovzdal
navrhovateľovi ako veriteľovi vlastnú blankozmenku, vystavenú v Liptovskom Mikuláši dňa
26. 04. 2004 a uzatvoril s navrhovateľom Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č.
27/2004/D2. V článku III, bod 3.2 Dohody odporca súhlasil s tým, ţe v prípade, ak úverový
dlţník nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo čo i len ich časť,
vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený doplniť blankozrnenku o dátum
splatnosti zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok a o zmenkovú sumu
zodpovedajúcu výške záväzkov dlţníka voči veriteľovi, t. j. tak, aby sa uspokojila celá
pohľadávka veriteľa vzniknutá na základe Zmluvy o úvere ku dňu, ktorý uvedie na
blankozmenke ako deň splatnosti, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Úverový
dlţník nevrátil úver v termíne splatnosti v súlade so Zmluvou o úvere preto navrhovateľ
vyplnil blankozrnenku v zmysle dohody o dátum splatnosti, t. j. 24. 04. 2005 a o zmenečnú
sumu 2 981 628,19 Sk k dátumu splatnosti, čím sa táto blankozmenka stala riadnou zmenkou
bez protestu. V zmysle návrhu a predloţených listinných dôkazov Okresný súd Ţilina návrhu
v celom rozsahu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č. k. 10 Zm 28/2005-34,
zo dňa 20. 12. 2005. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca včasné námietky,
ktoré odôvodnil porušením obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a to
nesprávnym určením dátumu splatnosti zmenkovej sumy. Namietol vyplnený dátum
splatnosti blankozrnenky, ktorý pripadá na 363. deň od podpisu úverovej zmluvy, čo je v
rozpore s článkom III bod 3.2 Dohody, a teda aj s článkom III bod 3.1.1. úverovej zmluvy.
Súčasne vzniesol námietku nesprávneho vyčíslenia zmenkovej sumy do blankozrnenky.
Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor v otázke posúdenia
vyplnenia blankozrnenky odlišne od dohody o jej vyplnení. Odvolací súd vyslovil, ţe
navrhovateľ doplnením dátumu 24. 04. 2005 na zmenku postupoval odlišne od Dohody
o vyplňovacom práve k blankozmenke (splatnosť úverovej pohľadávky nastala dňom
25. 04. 2005) ale uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky. Odvolací súd
v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, ţe i keď krycia zmenka, ktorá zabezpečovala
úver a mala charakter zabezpečovacej krycej zmenky, bola vyplnená dňom splatnosti, ktorý
predchádzal dobe, kedy nastala splatnosť zmenkovej pohľadávky, a teda aj zabezpečenej
úverovej pohľadávky, nejde o vyplnenie blankozmenky proti dohode, pokiaľ zmenka bola
zaţalovaná v dobe, kedy splatnosť pohľadávky, ku ktorej zabezpečeniu zmenka slúţila,
nastala, poukazujúc na skutočnosť, ţe zmenka bola zaţalovaná aţ v čase, keď nastala strata
lehôt a nastala aj splatnosť predmetnej pohľadávky, respektíve zostatku predmetnej
pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečovala. V posudzovanom prípade navrhovateľ ţaloval
nárok zo zmenky na súde aţ po dni skutočnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá
nastala 25. 04. 2005, a preto okresný súd nesprávne postupoval, keď zrušil vydaný zmenkový
platobný rozkaz z dôvodu úspešne vznesenej námietky porušenia dohody o vyplňovacom
práve odporcom.
Súd prvého stupňa pridŕţajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu vyslovil, ţe
k splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy, a teda k splatnosti zmenkovej pohľadávky došlo
dňa 25. 04. 2005. Doplnením dátumu splatnosti zmenkovej pohľadávky do zmenky dňom
24. 04. 2005, právny predchodca navrhovateľa postupoval v rozpore s dohodou
o vyplňovacom práve, čo však nespôsobuje neplatnosť zmenky. Tým, ţe navrhovateľ uplatnil
svoje zmenkové práva na súde aţ po okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky, nedošlo
k zhoršeniu postavenia dlţníka. Poukázal na to, ţe pokiaľ v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu odporca konštatoval, ţe zmenková suma, uplatnená ţalobným návrhom,
nezodpovedá skutočnému stavu, nie je dostatočne konkrétnou námietkou, nakoľko z nej
nemoţno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý a v akom
rozsahu je nesprávne uplatňovaná zmenková suma. Z námietky nevyplýva, ţe odporca
namieta zánik zmenkovej pohľadávky, alebo zánik pohľadávky, ktorej splnenie zmenka
zabezpečovala. Dôkazné bremeno ohľadne dôkazu oprávnenosti zmenkových námietok
spočíva v plnej miere na odporcovi. Súd opätovne posúdil výšku uplatnenej zmenkovej
pohľadávky a úrokov vo výške 6% ročne, počítaných zo zmenkovej sumy 2 980 176,69 Sk
od 25. 04. 2005 do 28. 07. 2005 a pri zohľadnení vykonanej úhrady dňa 25. 04. 2005 v sume
1 451,50 Sk, súd posúdil nielen výšku uplatnenej zmenkovej pohľadávky, ale aj výšku
vyčíslených úrokov tak, ţe zmenkový platobný rozkaz zo dňa 20. 12. 2005 zrušil v časti
pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Sk, t. j. zo sumy 2 980 176,69 Sk
od 25. 04. 2005 do 08. 06. 2005 a v ostatnej časti súd ponechal zmenkový platobný rozkaz
v platnosti, keď je v nesprávne uvedenej zmenkovej sume 2 981 628,-- Sk obsiahnutá
dôvodná výška zmenkovej pohľadávky ku dňu jej splatnosti vo výške 2 980 176,69 Sk,
pričom navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil zmenkovú sumu 2 757 329,96 Sk
(zohľadňujúc vykonané úhrady dlţníkom). Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode
o vyplnení blankozmenky o porušenie dohody nejde, a teda nesprávnym vyplnením
zmenkovej sumy do zmenky nedochádza k zmareniu práv zo zmenky. Tieto práva nevznikajú
len v rozsahu nesprávneho vyplnenia.
Súd prvého stupňa námietku chýbajúcej aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu
nedostatku platnej indosácie práv zo zmenky, neuznal dôvodnou, nakoľko v námietkovom
konaní nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenky, o ňom bolo
rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ktorý má povahu rozhodnutia vo veci samej
a je taktieţ titulom pre výkon rozhodnutia. Uviedol, ţe námietky, ktoré nastali po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, nie je moţné uplatniť ako procesnú obranu v námietkovom
konaní, ale aţ v konaní o výkon rozhodnutia. Taktieţ poukázal na to, ţe prevod práv
zo zmenky indosamentnom predstavuje hmotno-právny úkon účastníka, ktorému nebráni
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ani iného právneho predpisu, hoci k nemu
dochádza i v priebehu zmenkového konania. Krajský súd v Ţiline právoplatným rozhodnutím
rozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane navrhovateľa, a súd prvého stupňa
povaţoval toto procesné rozhodnutie za záväzné.
S prihliadnutím na nepatrný neúspech navrhovateľa v konaní o námietkach, súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov námietkového konania podľa ustanovenia § 142 ods. 3
O. s. p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania.
Na odvolanie odporcu odvolací súd rozsudkom zo dňa 14. 03. 2012 rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu, vydaného
Okresným súdom Ţilina č. k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20. 12. 2005 v ostatnej časti
v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. Odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania.
V odôvodnení odvolacieho rozhodnutia sa odvolací súd stotoţnil s názorom
prvostupňového súdu a dospel k záveru, ţe nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré
podľa odvolacieho súdu, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutých vecne
správnych výrokov rozsudku súdu prvého stupňa tak v merite veci, ako aj vo vzťahu k výroku
o náhrade trov konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia na zdôraznenie vecnej
správnosti rozsudku okresného súdu uviedol, ţe pre vznik zmenkového záväzku odporcu, ako
osoby, podpísanej na blankozmenke, nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená
v súlade s obsahom vyplňovacieho oprávnenia alebo nie. Táto skutočnosť môţe mať len
vplyv na obsah zmenkového záväzku. Poukázal na to, ţe ak bola blankozmenka vyplnená
v rozpore s obsahom vyplňovacieho práva, je zmenkový dlţník oprávnený uplatniť proti
zmenkovému veriteľovi námietky vychádzajúce z tohto excesu pri vyplnení blankozmenky,
a to ţe blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, nemá
vplyv ani na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa,
podpisovateľa (blanko)zmenky. Exces pri vyplnení blankozmenky však ovplyvňuje obsah
zmenkových záväzkov z tejto zmenky, zaviazanej osoby. Rozdiel medzi obsahom záväzkov,
ktoré by vznikli riadnym vyplnením blankozmenky a obsahom záväzkov, ktoré vznikli
excesívnym vyplnením blankozmenky, spočíva podľa názoru odvolacieho súdu v moţnosti
zmenkového dlţníka uplatniť proti niektorým zmenkovým veriteľom námietky. Námietku
vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním môţe uplatniť zmenkový dlţník a táto
námietka je uplatniteľná proti veriteľovi, ktorý blankozmenku vyplnil aj proti všetkým ďalším
veriteľom, ktorí vstúpili do práv a povinností vyplniteľa. Ďalej poukázal na to, ţe námietku
excesívneho vyplnenia blankozmenky naopak nemoţno uplatniť predovšetkým proti
veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou, pokiaľ pri jej nadobudnutí
nejednal zlomyseľné alebo sa pri jej nadobudnutí nedopustil hrubej nedbanlivosti a tieţ potom
ani proti ďalším nadobúdateľom zmenky. Moţnosť uplatnenia námietky vyplnenia
blankozmenky v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), teda končí prvou indosáciou
zmenky, uskutočnenou po vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácie nebola zlomyseľnosť
a hrubá nedbanlivosť.
Odvolací súd poukázal na to, ţe pokiaľ v námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu odporca konštatoval, ţe zmenková suma uplatnená ţalobou, nezodpovedá
skutočnému stavu, tak takáto námietka nie je dostatočne konkrétne odôvodnená, pretoţe z nej
nemoţno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý. Následné
opakované preukazovanie správnej výšky zmenkovej sumy v odvolaní, ktoré nebolo obsahom
námietok, nebolo moţné zohľadniť ani v rámci posudzovania veci v odvolacom konaní.
Odvolací súd sa zaoberal námietkou indosácie zmenky (po vyplnení blankozmenky)
v priebehu súdneho konania a dospel k záveru, ţe tomu nebráni ani dohoda o vyplnení medzi
V., a. s. a odporcom. Okresný súd vzhľadom na obsah rubopisu zmenky vychádzal
z preukázaného stavu indosovania zmenky a aj po indosovaní zmenky sa zaoberal námietkami
odporcu, ako zmenkového dlţníka a v tomto smere jeho práva neboli ničím porušené.
V súvislosti s obranou odporcu, ţe nesprávnym vyplnením blankozmenky došlo
k neplatnosti zmenky, z ktorej sa uplatňujú práva voči nemu, odvolací súd poukázal na staršiu
judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cbo 5260/2007 z roku
2009, v ktorom sa konštatuje, ţe podľa ustanovenia čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemôţe sa
namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, iba ţe majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Aj
z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, ţe nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá
za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti majiteľovi zmenky.
K námietke počítania úrokov duplicitne aj zo záväzku, aj zo zmenky, odvolací súd
uviedol, ţe tieto námietky neboli predmetom námietok proti vydanému zmenkovému rozkazu
a dodal, ţe zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je iba prostriedkom
zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej
pohľadávky. Dlţník zo zmenky sa môţe brániť kauzálnou námietkou, ţe zabezpečená
pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako
cenného papieru sú samostatnými nárokmi.
Poukázal ďalej na to, ţe okresný súd neporušil koncentračnú zásadu, keď prihliadol
na novo uvedené skutočnosti zo strany navrhovateľa. Všetky navrhovateľom poukazované
skutočnosti uţ boli obsiahnuté tak v ţalobe, ako aj vo vyjadrení k podaným námietkam.
Navrhovanie dôkazov, z ktorých by vyplývali predchádzajúce tvrdenia tak, ako to uskutočnil
navrhovateľ, nie je moţné povaţovať za rozporné s koncentračnou zásadou. V tomto smere
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Mobdo V 6/2008
a 1 Obdo V 34/2004.
Odvolací súd pripustil dovolanie, keď zásadný význam videl najmä v interpretácii
aplikovaného ust. čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb., z pohľadu účelu zabezpečovacej zmenky,
ochrany veriteľa a prihliadajúc na (ne)zhoršenie právneho postavenia zmenkového dlţníka.
V súvislosti s pripustením dovolania poukázal na právny názor, uvedený v publikácii Sménka
jako zajišténí, autor JUDr. Zdenék Kovaŕík, Nakladatelství C.H.Bek 2002, str. 67, 68, podľa
ktorého vadným vyplnením blankozmenky sa moţnosť výkonu práv proti dlţníkovi, ktorý to
úspešne namietne, marí úplne. Naproti tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.
29Cdo 5260/2007 z 19. augusta 2009 vyslovil názor, ţe skutočnosť, ţe právna predchodkyňa
pôvodnej ţalobkyne vyplnila údaj splatnosti do zmenky (nesprávne) dátumom 1. septembra
2002, namiesto dátumom (zodpovedajúcim vyplňovaciemu prehláseniu zmenkovému)
31. augusta 2002, však bez ďalšieho neznamená, ţe by pôvodná ţalobkyňa nemala právo
na zaplatenie zmenky voči dlţníkom, ktorí vadné vyplnenie blankozmenky namietnu.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie odporca, ktorý prípustnosť
dovolania odvodzuje podľa § 237 písm. f/ a § 238 ods. 3 O. s. p. Poukázal na to, ţe v prípade
zmenky ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné, preto je povinnosťou
vyplniť blankozmenku v súlade so zákonom a dohodou, nakoľko v opačnom prípade nemá
samotná blankozmenka ţiaden právny význam. Ak má dlţník v prípade zle vyplnenej
biankozmenky plniť podľa dohody o vyplňovacom práve, tak je absolútne logické a v súlade
s právom, ţe v takomto prípade dlţník neplní z titulu zmenky, ale z titulu dohody
o vyplňovacom práve. Dôvodom platenia nie je v takomto prípade zmenka, ale samotná
dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto zmenkový platobný rozkaz nie je
moţné vydať, resp. ho ponechať v platnosti. Taktieţ poukázal na to, ţe účelom zmenkového
a šekového zákona nebolo dať súdom moţnosť určovať, či sa zhoršilo alebo zlepšilo
postavenie dlţníka zlým vyplnením blankozmenky, vzhľadom na zásadnú formálnosť
zmenkových záväzkov.
Odporca v dovolaní namietal odňatie moţnosti konať pred súdom tým spôsobom, ţe
vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13. 09. 2010 k odvolaniu sťaţovateľa, doručené Okresnému
súdu Ţilina dňa 14. 09. 2010, mu bolo doručené aţ takmer rok a pol od jeho podania
navrhovateľom na krajský súd, t. j. aţ dňa 01. 03. 2012 v čase, kedy bolo vyhotovené
oznámenie krajského súdu o vyhlásení rozhodnutia vo veci samej zo dňa 01. 03. 2012.
Dovolateľ má za to, ţe krajský súd uţ akoby vopred prejudikoval skutočnosť, ţe vyjadrením
odporcu k skutočnostiam, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom vyjadrení, sa uţ nebude
zaoberať a odmietne ich, pretoţe uţ bol nariadený dátum vyhlásenia rozhodnutia. Takýmto
postupom krajského súdu bolo zmarené právo odporcu vyjadriť sa k podaniu navrhovateľa,
pretoţe aj keby sa odporca písomne k nemu vyjadril, tak je evidentné, ţe krajský súd svoje
rozhodnutie uţ mal prejudikované, nakoľko oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo
vyhotovené v deň doručenia vyjadrenia navrhovateľa odporcovi. V súvislosti s týmto
poukázal na to, ţe práve navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu pouţil judikát
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 5260/2007 z 19. augusta 2009, ktorý je
obsiahnutý v odôvodnení rozsudku krajského súdu.
Odporca ďalej v dovolaní namietol rozhodnutie krajského súdu v rozpore s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke posúdenia aktívnej legitimácie
účastníkov. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa po indosovaní zmenky
v priebehu predmetného súdneho konania z pôvodného navrhovateľa na nadobúdateľa -
terajšieho navrhovateľa, keď namietol neodovzdanie zmenky nadobúdateľovi z dôvodu, ţe
zmenka bola v trezore súdu a indosovanie vykonali zástupcovia pôvodného navrhovateľa
dňom 30. 01. 2008, a podľa úradného záznamu súdu bola zmenka vybratá zástupcami
pôvodného navrhovateľa dňa 10. 04. 2008. Podľa dovolateľa sa odvolací súd odmietol
zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa, pretoţe ako vyplýva z rozhodnutia
krajského súdu, namietanie tejto skutočnosti nebolo uvedené v námietkach odporcu
v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Uviedol, ţe
odporca nemohol predpokladať, ţe zmenka bude po uplynutí lehoty na podanie námietok
indosovaná. Poukázal na to, ţe súd sa mal zaoberať námietkou vecnej legitimácie účastníka
konania aj po uplynutí lehoty na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu
a jej skúmanie nemoţno odmietnuť s poukazom na koncentračnú zásadu konania. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obo 80/2009
a 1 M Obdo V 6/2008.
Taktieţ namietol splnomocnenie zástupcov pôvodného navrhovateľa na vykonanie
rubopisu zmenky bez osobitného splnomocnenia a riadne odôvodnenie rozhodnutia
odvolacím súdom, keď konkrétne sa dovolateľovi javí nelogické odôvodnenie nedoručenia
vyjadrenia navrhovateľa odvolateľovi-odporcovi. Dovolateľ uplatnil trovy právneho
zastúpenia.
K podanému dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ, navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.
Vo vyjadrení zhrnul zistené skutkové okolnosti a vyjadril sa jednotlivo k námietkam odporcu,
uvedeným v dovolaní. Opätovne poukázal na ust. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. a skutočnosť, ţe
odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu síce namietol
vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou, avšak neuviedol a najmä nepreukázal, ţe by
k vyplneniu blankozmenky došlo v rozpore s dohodou zo strany pôvodného navrhovateľa V.,
a. s., zlomyseľné alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Taktieţ dáva do pozornosti, ţe
námietky odporcu vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa podliehajú
koncentračnej zásade,, vyjadrenej v ustanovení § 120 ods. 4 O. s. p. a odporca ich prvýkrát
uplatnil aţ v odvolacom konaní, preto sa nimi krajský súd nemohol zaoberať. Ďalej uviedol,
ţe z hľadiska posudzovania platnosti a účinnosti prevodu práv zo zmenky je právne
irelevantné, ţe k indosácii zmenky nedošlo v čase a mieste na nej uvedenom a poukázal na to,
ţe pôvodný majiteľ zmenky nikdy nijakým spôsobom nespochybnil oprávnenie osôb
podpisujúcich indosament konať pri tomto úkone v mene V., a. s.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti
boli splnené zákonné podmienky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil
prípustnosť dovolania.
Pred prejednaním veci samej, dovolací súd skúmal aj, či je daný dôvod prípustnosti
dovolania podľa ust. § 237 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia odporcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Dovolateľ vidí odňatie moţnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
v tom, ţe vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13. 09. 2010 k odvolaniu odporcu, doručené
Okresnému súdu Ţilina dňa 14. 09. 2010, bolo odporcovi doručené aţ takmer rok a pol
od jeho podania navrhovateľom, t. j. dňa 01. 03. 2012 v čase, kedy bolo vyhotovené
oznámenie krajského súdu o vyhlásení rozhodnutia vo veci samej zo dňa 01. 03. 2012.
Z postupu krajského súdu sa dovolateľ domnieva, ţe súd uţ vopred prejudikoval skutočnosť,
ţe vyjadrením odporcu (dovolateľa) k skutočnostiam, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom
vyjadrení, sa uţ nebude zaoberať a odmietne ich, pretoţe uţ bol nariadený dátum vyhlásenia
rozhodnutia. Súčasne poukázal na to, ţe práve navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu
odporcu pouţil judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, obsahovo zhodný s tvrdeniami
krajského súdu obsiahnutými v odôvodnení rozsudku.
Odporca v dovolaní napokon namieta aj to, ţe v prípade, ak ku svojmu záveru dospel
odvolací súd aj na základe vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu, mal také vyjadrenie
navrhovateľovi doručiť včas tak, aby mohol k vyjadreniu navrhovateľa zaujať stanovisko. Ak
nebolo takéto vyjadrenie doručené účastníkovi konania včas na realizáciu jeho procesných
práv, ide podľa dovolateľa o skutočnosť, ktorou odvolací súd odporcovi odňal moţnosť konať
pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe rozhodnutiu všeobecného súdu musí
predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania, najmä
garanciám obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v princípe rovností zbraní a práve
na kontradiktórne konanie.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe princíp rovnosti zbraní
vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju
záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, neţ v ktorej
je druhá procesná strana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, ţe procesné strany musia
dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale
i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (Komanický v. Slovenská republika,
rozsudok zo 4. júna 2002).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú
judikatúru ESĽP, podľa ktorej princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu
spravodlivého súdneho konania vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná
moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane. Okrem tejto poţiadavky koncept
spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa
ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné
na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré
boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (napr. Niderost-
Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-1).
Dovolací súd preto konštatuje, ţe postupom odvolacieho súdu v odvolacom konaní
bola porušená jedna z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania,
pretoţe odporcovi nebolo umoţnené zaujať svoje stanovisko k písomnému vyjadreniu
navrhovateľa k odvolaniu odporcu. V skutočnosti sa odporca mal moţnosť s týmto písomným
vyjadrením (s jeho existenciou) oboznámiť aţ dňom jeho doručenia 01. 03. 2012, kedy bolo
vydané uznesenie o oznámení termínu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, pričom
moţnosť vyjadriť sa k nemu v predmetnom konaní nemal ţiadnu. Predmetné vyjadrenie
navrhovateľa bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 14. 09. 2010 a odvolaciemu súdu
doposlané dňa 20. 09. 2010. Odvolací súd pritom svoje rozhodnutie zaloţil aj na obsahu
vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu, a to konkrétne vo vyjadrení na uvedenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 5260/2007, ktoré malo zásadný
vplyv na právne posúdenie odvolacieho súdu vo veci samej.
Zistená vada konania zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou vadou, nie je moţné
povaţovať za správne. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou
dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. júna 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová