Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/80/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. M. L., so sídlom P., C.,

reg. Č. H., zastúpeného JUDr. A. B., CSc., advokátom,

M., proti žalovanému S., a. s., so sídlom M., zastúpenému

Doc. JUDr. J. C., CSc., advokátom, Š., o zaplatenie 350 000 000 Kč s príslušenstvom zo

zmeniek, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008 č. k. -1686,

takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008

č. k. -1686 z r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol,

že zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave, č. k. -41

zo 17. 05. 1999 ponecháva v platnosti v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 20 502 703 Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca

si uplatnil voči žalovanému právo na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu

350 000 000 Kč so 6% úrokom od 25. 03. 1999 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške

jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. 1 166 666,60 Kč a náhradu trov konania

za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. K návrhu pripojil originály piatich

vlastných zmeniek splatných na videnie, každá na zmenkovú sumu 70 000 Kč, na základe

ktorých súd vydal 17. 05. 1999 zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

námietky. Súd po prejednaní námietok rozhodol rozsudkom zo 17. 04. 2000 tak, že zmenkový

2

platobný rozkaz ponechal v celom rozsahu v platnosti. Odvolací súd toto rozhodnutie

rozsudkom z 29. 11. 2001 potvrdil. Na mimoriadne dovolanie dovolací súd rozhodnutím

z 19. 06. 2003 sp. zn. M Obdo V 8/02 oba rozsudky zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na nové prejednanie námietok

proti zmenkovému platobnému rozkazu v súlade so záväzným právnym názorom dovolacieho

súdu. Po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetom sporu je zaplatenie zmenkovej sumy,

6 % úroku a zmenkovej odmeny z piatich vlastných zmeniek, vystavených žalovaným

28. 09. 1998 v prospech zmenkového veriteľa S. G., a. s. V., splatných

na videnie, opatrených doložkou bez protestu. Každá zmenka je vystavená na zmenkovú

sumu 70 mil. Kč. Týchto päť zmeniek prvý majiteľ zmenky indosoval 06. 10. 1998

na U., a. s.. Súd poukázal na ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového ( ďalej len

„ZZŠ“ ), ktorým je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od

kauzálnych vzťahov, pričom jedinou možnosťou, kedy dlžník môže previesť na nového

majiteľa zmenky námietky vyplývajúce z jeho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom je, ak

dlžník jednoznačne preukáže, že v čase nadobudnutia zmenky nový majiteľ vedome túto

nadobudol s úmyslom poškodiť dlžníka. Dôkazné bremeno preukázať podvodný úmysel

nového majiteľa zmenky je na dlžníkovi zo zmenky.

Ani v ďalšom konaní sa žalovanému vedomosť U., a. s. o fingovanosti zmlúv nepodarilo

preukázať. I. M. ako jediný zo svedkov tvrdil, že zmenky mali byť nepredajné a finančné

prostriedky malo S. získať od U. prostredníctvom riadnej úverovej zmluvy, čo je však

pochybné, pretože na zmenkách neboli rekta doložky.

Krajský súd sa v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zaoberal i otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 29. 09. 1998 o kúpe technologického

zariadenia a z vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že kúpna zmluva, i všetky

na ňu nadväzujúce zmluvy, resp. dodatky, neboli urobené vážne ( mali zastierať iné konanie

S. š. p. ako vystaviteľa zmenky a S. G. a. s. ako prvého majiteľa zmenky ), preto sú v zmysle

neplatnými právnymi úkonmi. Zmenkový záväzok teda

nemá za základ reálny obchodný ( kauzálny ) vzťah, ale námietku nedostatku kauzy pri

indosovanej zmenke je možné vzniesť len v prípade, keď nový majiteľ zmenky konal pri

nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka, čo v konaní preukázané nebolo. Krajský súd

preto rozhodol o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol podľa ( ďalej len

„OSP“ ) tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu.

3

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z odvolacích dôvodov podľa

/ za použitia ods. l písm. f) /, písm. b), c), d) a e) ,

ako aj podľa . Predovšetkým namietal, že krajský súd

jeho podanie, ktorým doplnil právnu kvalifikáciu námietok, vyhodnotil ako neprípustné

uplatnenie nových námietok po uplynutí trojdňovej zákonnej lehoty a týmto postupom odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázal na právny názor dovolacieho súdu

vyslovený v rozsudku z 19. 06. 2003 sp. zn. M Obdo V 8/02, podľa ktorého, ak súd prvého

stupňa bude mať za preukázané, že U., a. s. konala pri nadobúdaní

sporných zmeniek vedome na škodu dlžníka a kauzálny záväzok, t. j. kúpna zmluva

z 29. septembra 1998 ( o kúpe technologického zariadenia ) a na ňu nadväzujúce právne

úkony trpia vadami, pre ktoré sú absolútne neplatné, prípadne sú ničotné, potom vydaný

zmenkový platobný rozkaz musí zrušiť, lebo sa nemožno domáhať zmenkového záväzku,

ktorý vznikol na základe tohto právneho konania. V konaní pred krajským súdom

bolo jednoznačne preukázané, že kúpna zmluva z 29. septembra 1998 a na ňu nadväzujúce

právne úkony trpia vadami, pre ktoré sú absolútne neplatné. Za nesprávny však považuje

záver súdu o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by U., a. s. vedela o fiktívnosti zmlúv

a konala pri nadobúdaní zmenky s úmyslom poškodiť dlžníka. Z obsahu spisu je zrejmé, že

sporné zmenky vystavil S., a. s. ( Ing. D. ) v súvislosti s fiktívnou zmluvou na kúpu

technologického zariadenia v prospech spoločnosti S. G., a. s., ktorej odovzdané neboli, ale

boli dané do úschovy U., a. s. Tá ich vedome

na škodu dlžníka z úschovy bez akéhokoľvek oprávnenia vybrala a obstarala ich indosáciu

vo svoj prospech. Námietka vedomého konania U., a. s. na škodu dlžníka

( S. ) bola pritom žalovaným uplatnená riadne a včas. Nebolo sporné, že zmenky

boli vydané ako zabezpečovacie zmenky ku kúpnej zmluve, že ich vystaviteľ a remitent

nezmenili pôvodnú dohodu o zabezpečovacom charaktere zmeniek a že neboli odovzdané

remitentovi, ale U., a. s., ktorá mala byť financujúcou bankou celého obchodu. Jej konanie na

škodu dlžníka preukazuje výpoveď R. Z. zaznamenaná

na Okresnom súde vo V., z ktorej vyplýva, že postup pri vystavovaní zmeniek

sa dohodol v U., a. s. a vymyslelo ho kolégium v zložení D., W., Z. a M.. Neskoršia zmena

výpovede len dokazuje, že svedok konal vo svoj prospech,

aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Ďalej výpoveď právnika U., a. s.

Mgr. J. B. v trestnom konaní na Krajskom súde v O. sp. zn.

voči obžalovanému Z. ( rozsudok bol doložený do spisu ), ktorý potvrdil, že banka mala

kúpnu zmluvu k dispozícii a jasne z nej vyplýva, že zmenky majú zabezpečiť zaplatenie ceny

technologického zariadenia. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí zmeniek je zrejmé,

že tieto prevzal od S., a. s. pracovník U., a. s. Ing. W., ktorý vedel

od Ing. M., že boli vystavené v súvislosti s obchodným vzťahom medzi S., a. s. a S. G., a. s.

a mali zabezpečovať zaplatenie kúpnej ceny technológie.

Hoci U., a. s. dobre vedela, o aké zmenky ide, že nesmú byť prevádzané,

sama ich predložila na indosovanie, takže bola uzrozumená s možnosťou spôsobiť

tým ich vystaviteľovi škodu a znemožnením použitia kauzálnych námietok dostať vystaviteľa

do horšieho právneho postavenia, čím jednoznačne konala na jeho škodu. Pri nadobúdaní

zmeniek konala aktívne výlučne U., a. s., ktorá prevod zmeniek obstarala

( Ing. W. ) bez akejkoľvek účasti žalovaného. Tvrdenie súdu, že pri nadobúdaní zmeniek

konal aktívne žalovaný, nemá žiadnu oporu v skutkovom stave, ani v dokazovaní.

Navyše indosovanie zmenky, vydanej na zabezpečenie neplatnej kúpnej zmluvy, ešte

výraznejšie napĺňa konanie na škodu vystaviteľa, ako by tomu bolo v prípade riadnej

garančnej zmenky. V danom prípade prevodom zmeniek došlo k zásadnej zmene ich funkcie

– zo zmeniek garančných sa stali zmenkami platobnými, pričom ich prevod aktívne obstarala

U., a. s., ktorá vedela, o aké zmenky ide. Jej konanie napĺňa skutkovú podstatu vedomého

konania na škodu dlžníka podľa § 17 ZZŠ. Tento záver bol preukázaný svedeckými

výpoveďami, šetrením orgánov činných v trestnom konaní, ako aj z kontextu súčinnosti U., a.

s. pri vzniku a indosácií zmeniek. Skutočnosť, že aj súčasný žalobca pri nadobúdaní zmeniek

konal vedome na škodu dlžníka, potvrdzuje jeho písomné vyjadrenie zo 14. 01. 2008, zaslané

súdu aj žalovanému. V tomto podaní sa uvádza,

že „Ani my, teda S. M. L., sme sa nestali právnym nástupcom U., a. s. a nemáme nič spoločné

s podvodným konaním žalovaného

so svojím zmluvným partnerom, ktorého si sám vybral a s ktorým uzatváral rôzne

zmluvy, aj kauzálne zmluvy predchádzajúce zmenkám“. Keďže c. s.

aj U., a. s. zastupoval ten istý právny zástupca, je vylúčené, aby c. s. nemala vo veci

relevantné informácie. S týmto dôkazom sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec

nevysporiadal. Žalovaný má preto za to, že súd pochybil

pri aplikácii ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ. Pokiaľ ide o procesnoprávne dôvody odvolania,

žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd pred vyhlásením rozhodnutia nevyhlásil uznesenie

o skončení dokazovania, ani nepoučil účastníkov podľa , čo zakladá

odvolací dôvod aj podľa . Ďalej namietal, že spoločnosť S. M. L.

nemá v konaní vecnú aktívnu legitimáciu,

pretože pri rubopise zmeniek na Krajskom súde v Bratislave bola U., a. s. zastúpená osobou,

5

ktorá nedisponovala kvalifikovanou plnou mocou pre vykonanie rubopisu, čo platí aj pre c. s.

( zastupovala ju osoba s procesnou plnou mocou,

aj to iba pre Českú republiku ) a navyše pri indosácii nebola dodržaná tradícia, pričom úkon

indosácie je ukončený až odovzdaním zmenky jej novému majiteľovi. Z obsahu spisu možno

vyvodiť, že ako jediný právny dôvod nadobudnutia zmeniek zo strany žalobcu prichádza

do úvahy zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá ale nie je uvedená medzi zmluvami,

ktorými sa podľa prevádzajú cenné papiere. Zmluva o postúpení

pohľadávok preto nie je právnym úkonom, s ktorým právna úprava spája prevod vlastníctva

cenných papierov / zmeniek / a nemohla ani založiť prevod práv k predmetným zmenkám na

žalobcu. Ak by aj žalobca bol uzavrel s U., a. s. neformálnu zmluvu o prevode zmeniek, na jej

základe nemohlo dôjsť k nadobudnutiu zmeniek žalobcom, nakoľko zmenky neboli žalobcovi

odovzdané. Ďalej namietal, že JUDr. V. K.,

ktorý zmenky indosoval za U., a. s. „v likvidácii“ a tieto odovzdal žalobcovi,

konal ako splnomocnenec na základe plnej moci udelenej Ing. M. H., správkyňou konkurznej

podstaty, ale v spise sa plná moc, ktorá by k týmto úkonom JUDr. K. oprávňovala,

nenachádza. V spise je naopak plná moc z 20. 07. 2004 podpísaná správkyňou, udelená Ing.

R. T., ktorá ho splnomocňuje na všetky úkony súvisiace s výkonom práv a plnením

povinností splnomocniteľa ako postupcu z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej medzi splnomocniteľom a žalobcom ako víťazom obchodnej verejnej súťaže č. X. a

jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretých na základe tejto Rámcovej zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že mu zrejme prislúchalo oprávnenie indosovať zmenky za U., a. s.

„v likvidácii“. Navyše predmetné zmenky prevzal od zástupcu správkyne konkurznej podstaty

U., a. s.

„v likvidácii“ advokátsky koncipient P. R. na základe substitučnej plnej moci

z 28. 07. 2004 od advokáta JUDr. P. V., ktorý disponoval plnou mocou od žalobcu z 15. 05.

2003. Išlo o procesnú plnú moc, z ktorej nevyplývalo oprávnenie splnomocnenca

uskutočňovať žiadne hmotnoprávne úkony, ani zastupovať žalobcu v právnych veciach

a ani v iných právnych vzťahoch, ktoré sa riadia slovenským právom. Nevyplývalo

z nej ani oprávnenie preberať za žalobcu akékoľvek zmenky indosované na žalobcu,

preto nemohol na tento úkon splnomocniť ani svojho koncipienta. Plná moc P. V.

na P. R. zo dňa 28. 07. 2004 je preto absolútne neplatná a prevzatie predmetných zmeniek P.

R. nemá charakter ich prevzatia žalobcom. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca v konaní

nie je vecne aktívne legitimovaný, nakoľko majiteľom zmeniek

je naďalej U., a. s. Na tieto námietky spochybňujúce nadobudnutie zmeniek žalobcom po

vydaní zmenkového platobného rozkazu sa koncentračná zásada nevzťahuje, preto ich

uplatnenie je prípustné a súd na ne musí prihliadať. Pokiaľ by sa súd s týmito námietkami

nestotožnil, žalovaný namieta aj závery súdu o abstraktnom účinku

druhého indosamentu spolu so záverom, že nešlo o indosament s účinkami cesie podľa

občiansko-právnych predpisov. Je síce pravdou, že v zmysle čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ

sa pri prevode zmenky indosamentom prevádzajú všetky práva na nového majiteľa,

ale v zmysle č1. I § 20 ods. 1, veta druhá, ZZŠ, ak bola zmenka indosovaná až po proteste

pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného

postúpenia. V zmysle čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ protest pre neplatenie je potrebné vykonať

v niektorý z dvoch pracovných dni nasledujúcich po dni splatnosti. Zmenky boli splatné

24. 03. 1999, čo bola streda, takže protest bolo možné vykonať 25. alebo 26. 03. 1999.

Právnym následkom doložky „bez protestu“ v zmysle čl. I. § 46 ods. 1 ZZŠ je totiž

iba oslobodenie majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť

protest pre neprijatie alebo pre neplatenie, ale nie vylúčenie aplikácie čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ.

Preto tento indosament ( tzv. podindosament ) má účinky cesie, čo znamená, že dlžníkovi

zostávajú zachované všetky námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky.

Okrem toho žalovaný namieta absolútnu neplatnosť vzniku zmenkového záväzku,

čomu sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevenoval, hoci táto námietka

( z dôvodu nedostatku tradície ) bola obsiahnutá v námietkach proti zmenkovému platobnému

rozkazu. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmenky sú platné, čo žalovaný

nerozporuje, ale zmenka a zmenková obligácia sú dva rozdielne pojmy, pričom formálne

platná zmenka ešte neznamená, že vznikla zmenková obligácia. Žalovaný tvrdí, že nedostatok

tradície ( t. j. nedostatok odovzdania zmeniek ) spôsobuje absolútnu neplatnosť zmenkového

záväzku, na ktorú musí súd prihliadnuť ex officio v každom štádiu konania. Skúmať

splnenie podmienok konania a zaoberať sa absolútnou neplatnosťou právneho úkonu je súd

povinný z úradnej povinnosti, a to kedykoľvek za konania a koncentračná zásada

sa na ne nevzťahuje. Žalovaný v danom prípade okolnosti, ktoré túto neplatnosť zakladajú,

skutkovo vymedzil vo včas podaných námietkach a súd bol povinný k nim prihliadnuť.

Vzhľadom na nevydanie uznesenia o skončení dokazovania a absenciu poučenia podľa

žalovaný navrhuje doplnenie dokazovania najmä o výsluchy svedkov,

pracovníkov U., a. s. Ing. D., Ing. W., Mgr. B. a Ing. J., ako aj opätovný výsluch R. Z. a Ing.

M.. Dôvodnosť tohto návrhu vyplýva jednak z rozpornosti viacerých výpovedí, ale aj zo

skutočnosti, že súd nevyhodnotil svedecké výpovede pracovníkov banky obsiahnuté

v trestných spisoch obž. Z. a obž. M.. Najmä výsledky trestného stíhania obž. Z. ktoré sa

týkajú bodov V. a VIII. obžaloby

sú také, že súd by nimi mal byť viazaný ( ), čo by mohlo mať vplyv

na posúdenie dobromyseľnosti žalobcu podľa ČI. I. § 17 ZZŠ, ako aj posúdenie dôvodnosti

námietok žalovaného ( rovnaký názor k tomu vyslovil aj dovolací súd ). Záver súdu,

že zo strany U., a. s. nedošlo k vedomému konaniu na škodu dlžníka,

považuje žalovaný za nesprávny a predčasný, pričom vytýka krajskému súdu, že sa dôsledne

neriadil právnym názorom dovolacieho súdu. Za dôležité považuje predovšetkým opakované

vypočutie svedka Z., ktorého výpoveď súd vyhodnotil ako nevieryhodnú a ktorý viackrát

uviedol, že celý postup sa dohodoval na U. a pán D. bol o ňom podrobne informovaný. Súd

neprihliadol ani na výpoveď Ing. M., ktorý tvrdil, že išlo od počiatku o zmenky, ktoré boli

nepredajné. Súd jeho výpoveď spochybnil s odôvodnením,

že na zmenkách neboli rektadoložky, ktoré by znemožnili ich predaj. S týmto záverom

nemožno súhlasiť, pretože obmedzenie prevodu zabezpečovacej zmenky spravidla končí

omeškaním dlžníka pri zabezpečovanej povinnosti a aj prípadné použitie rektadoložky

znamená len nemožnosť prevodu zmenky rubopisom, preto z jej absencie nemožno robiť

žiadne závery. Poukázal tiež na právny názor dovolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné

oboznámiť sa s obsahom trestných spisov a z trestného spisu obžalovaného R. Z. zistiť, či

trestné stíhanie súvisí s týmto občianskym súdnym konaním a koho sa týka. Žalovaný

predložil rozhodnutie Krajského súdu v O. a produkoval z neho viaceré dôkazy, ktoré

preukazujú, že trestné stíhame voči obž. Z. v bodoch V. a VIII. obžaloby súvisí s týmto

občianskoprávnym konaním a preto sa treba s obsahom spisu zaoberať

aj v rámci vyhodnocovania dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Závery súdu nemajú oporu

v dosiaľ vykonanom dokazovaní. Súd nevenoval pozornosť námietke žalovaného, že podľa

§ 17 ČI. I., ZZŠ, úmysel nadobúdateľa zmenky konať na škodu zmenkového dlžníka nemusí

byť výlučne úmyslom priamym, ale postačuje aj úmysel nepriamy, ani sa nevysporiadal

so skutočnosťou, či samotné zastavenie trestného stíhania voči pracovníkom U., a. s. ( D., W.

) vylučuje možnosť, že síce prioritne nechceli spôsobiť škodu, ale museli vedieť, že ju

spôsobiť môžu a boli s tým uzrozumení. Zo spisu tiež vyplýva,

že odkúpenie zmeniek S. pomohlo U., a. s. vyriešiť problém s akciami C. G. a so zmenkami

T., ktoré sa stali bezcenné a nepredajné a tvrdenie žalobcu, že S., a. s. dostal od U., a. s.

zaplatenú kúpnu cenu,

je nepravdivé a nekorešponduje s doteraz vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na uvedené

žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný

8

rozkaz vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 17. 05. 1999 zruší v celom rozsahu

a žalovanému prizná náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. K jednotlivým dôvodom

odvolania uviedol, že pokiaľ ide o vznik zmeniek a namietaný nedostatok ich tradície,

remitent prevzatie zmeniek potvrdil aj písomne 06. 10. 1998, pričom ich skutočná držba

nie je časovo limitovaná. Okrem toho v odvolaní namietaný nedostatok tradície považuje

za porušenie koncentračnej zásady, pretože žalovaný v námietkach z 02. 06. 1999

túto skutočnosť nenamietal. Súd preto na ňu, aj keby existovala, nemôže prihliadnuť.

Potvrdzuje to aj právny názor vyslovený dovolacím súdom v rozhodnutí z 19. 06. 2003

sp. zn. M Obdo V 8/2002, podľa ktorého mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

nerešpektovalo koncentračnú zásadu, lebo žalovaný v podaní z 01. 06. 1999 nenamietal,

že by z jeho strany nebolo došlo k riadnemu odovzdaniu zmeniek remitentovi

S. G., a. s. V.. Tento dôvod odvolania však neobstojí ani z vecno-právneho hľadiska.

Žalovaný nesprávne prikladá ťažisko na skutočnosť, že 5 zmeniek prevzal L. W. na doručenie

S. G., a. s., pričom jeho úloha mala výlučne doručovateľský charakter a nemala vplyv na

skutočnosť, že zmenky boli doručené remitentovi. Potvrdzuje

to aj notárska zápisnica o uskutočnení indosácie zo 06. 10. 1998, z ktorej vyplýva,

že R. Z. ako štatutárny zástupca S. G., a. s. prevzal päť zmeniek emitovaných žalovaným

a znejúcich na rad S. G., a. s. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľa

o nespôsobilosti zmeniek k prevodu, nakoľko vznikli z neplatného právneho úkonu, resp.

fiktívnej kúpnej zmluvy. Z abstraktnej povahy zmenkových záväzkov vyplýva, že nedostatok

kauzálneho vzťahu, teda aj jeho neplatnosť, nie je zároveň dôvodom neplatnosti zmenkového

záväzku, ale zakladá za podmienok § 17 ČI. I. ZZŠ námietku,

ktorá je len obranou proti povinnosti platnú zmenku zaplatiť. Už podpisom 5 vlastných

zmeniek sa žalovaný stal dlžníkom z týchto zmeniek a má zásadne povinnosť za tieto zmenky

zaplatiť. Žalovaný nepopiera, že prakticky disponoval s celou kúpnou cenou za 5 zmeniek,

čo bolo účelom jeho konania, vo výške 324 204 712 Kč. Konania na škodu veriteľa

a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku sa dopustil práve žalovaný. Žalobca

tvrdí, že zmenky sú platné, lebo obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 75 ČI. II. ZZŠ okrem

údaju o ich splatnosti, teda ide o vista zmenky, splatné po predložení, k čomu aj došlo.

Takýto záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu z 19. 06. 2003. K tvrdeniu,

že žalobca konal na škodu dlžníka, uviedol, že tu treba rozlišovať tri vzťahy, a to údajné

9

konanie na škodu žalovaného zo strany remitenta S. G., a. s., ďalej konanie

na škodu žalovaného pri prvej indosácii zo strany U., a. s. a zo strany súčasného žalobcu.

Žalovaný uplatňuje voči súčasnému žalobcovi námietky, ktoré ustanovenie § 17 ČI. I. ZZŠ

nepripúšťa, pretože sa zakladajú na jeho vzťahoch k vystaviteľovi. Ide najmä o námietku

neplatnosti kúpnej zmluvy, z ktorej žalovaný odvodzuje údajnú neplatnosť zmeniek. Pokiaľ

ide o tvrdené konanie na škodu žalovaného

zo strany U., a. s., tá nekúpila predmetné zmenky, aby poškodila žalovaného, ale preto, že

nákup cenných papierov patril do predmetu jej podnikania. Žalovaný v konaní neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že U., a. s. konala vedome na jeho škodu.

Nepotvrdil to ani ním predložený dôkaz – zápisnica z vypočutia

Mgr. J. B. v trestnom konaní, ktorý o. i. vypovedal, že pozadie tohto obchodu nepozná.

Poukázal tiež na skutočnosť, že trestné stíhanie voči zamestnancom banky

Ing. J. D. a Ing. L. W. bolo dňa 28. 03. 2002 zastavené,

pretože im nebola preukázaná vedomosť o fiktívnych zmluvách uzavretých medzi

S. a S. G., a. s. Za preukázané nepovažuje ani tvrdenie žalovaného, že zmenky mali

zabezpečovať kúpnu zmluvu, pretože podľa Zmluvy o podmienkach prevodu zmenky

zo dňa 06. 10. 1999 ide o typický obchodný nákup zmeniek bez vzťahu k akejkoľvek

predchádzajúcej kúpnej či inej zmluve. Súčasný žalobca vstúpil do konania 24. 01. 2005

po predchádzajúcej kúpe pohľadávok od správkyne konkurznej podstaty v objeme

cca 4 miliardy Kč, medzi ktorými bola aj predmetná zmenková pohľadávka. Žalobca

tak konal bez úmyslu konať na škodu dlžníka. Vzhľadom na abstraktnosť zmenkového

záväzku by akékoľvek námietky žalovaného v tejto súvislosti boli bezpredmetné. Zmenky

boli riadne prevedené rubopisom v kancelárii Krajského súdu v Bratislave dňa 29. 07. 2004,

čo vylučuje ničím nepodloženú konštrukciu žalovaného o tzv. podindosamente a aj údajnom

úmyselnom konaní na škodu dlžníka. Navyše námietka žalovaného voči II. indosácii nebola

uplatnená v rámci koncentračnej zásady a aj keby obstála, čo žalobca popiera, nemôže

na ňu súd vzhľadom na prihliadať. Za neopodstatnené považuje aj procesné

námietky žalovaného s tým, že neexistuje zákonný dôvod na opakovanie dokazovania,

ani na vykonanie nových dôkazov v odvolacom konaní, pretože z obsahu spisu vyplýva,

že súd účastníka riadne poučil podľa . Neboli preto splnené podmienky

na úspešné uplatnenie dôvodu odvolania podľa .

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím

súdom opakovane prejednal námietky žalovaného voči zmenkovému platobnému rozkazu

vydanému Krajským súdom v Bratislave dňa 17. mája 1999 pod č. k. -41

a rozhodol o jeho ponechaní v platnosti v celom rozsahu. Bol pritom viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z 19. 06. 2003

vydaného pod sp. zn. M Obdo V 8/2002. Vyplýva z neho záver, že námietka žalovaného,

že z jeho strany nedošlo k riadnemu odovzdaniu zmeniek remitentovi je vzhľadom

na koncentračnú zásadu právne irelevantná, keďže žalovaný túto námietku neuplatnil

v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Vo väzbe na žalovaným

včas uplatnené kauzálne námietky však dovolací súd ako dôvodnú posúdil námietku

porušenia ustanovenia § 17 čl. I ZZŠ, keď závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil

aj súd odvolací, o tom, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca pri nadobúdaní sporných

zmeniek konal vedome na škodu dlžníka, t. j. žalovaného, považoval za predčasné,

vychádzajúce zo skutkových zistení, ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Dovolací súd v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia

zo strany nadobúdateľa zmenky nemusí ísť o úmysel priamy, ale postačuje aj úmysel

nepriamy, teda stačí, ak nadobúdateľ vedel, že škodu môže spôsobiť a pre prípad,

že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Poukázal na výpoveď svedka R. Z.

do zápisnice spísanej na Okresnom súde vo V. dňa 16. marca 2000, v ktorej uviedol,

že išlo o zmluvy fiktívne za účelom získania finančných prostriedkov od U. s tým, že tento

postup bol dohovorený v U. kolégiom v zložení D., W.

( pracovníci U. ), Z. a M.. V notárskej zápisnici z 28. marca 2000 svedok Z. obsah svojej

výpovede poprel. Dovolací súd vytkol súdu prvého stupňa pochybenie,

ak tohto svedka opätovne nevypočul a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa jeho výpoveďou

nezaoberal, hoci išlo o bývalého generálneho riaditeľa S. G., a. s., ktorý sám požiadal U.

o spoluprácu, podpisoval predmetné zmenky, kúpnu zmluvu

z 29. septembra 1998, ako aj ďalšie doklady, takže nepochybne patrí k najlepšie

informovaným osobám. Porušenie ustanovenia § 17 čl. I ZZŠ videl dovolací súd aj v tom,

že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že úmysel nadobúdateľa zmenky konať

11

na škodu zmenkového dlžníka nemusí byť priamy, ale stačí aj úmysel priamy.

Ako pochybenie dovolací súd vyhodnotil aj skutočnosť, že si súdy v súvislosti so začatím

trestného stíhania Ing. M. aj Z. nezadovážili trestné spisy a neoboznámili

sa z ich obsahom, čo by mohlo mať význam aj z hľadiska ustanovenia .

Ak po doplnení dokazovania bude mať súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní

sporných zmeniek vedome konal na škodu dlžníka ( žalovaného ) a že kauzálny záväzok

je absolútne neplatný, prípadne ničotný, potom vydaný zmenkový platobný rozkaz

musí zrušiť, lebo nemožno sa domáhať zmenkového záväzku, ktorý vznikol na základe tohto

právneho konania.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého

stupňa sa týmto právnym názorom dôsledne neriadil.

V intenciách zrušujúceho rozhodnutia súd prvého stupňa skúmal, či kúpna

zmluva z 29. septembra 1998 ( o kúpe technologického zariadenia ) a na ňu nadväzujúce

právne úkony trpia vadami, pre ktoré sú absolútne neplatné, prípadne sú ničotné.

S odkazom na ustanovenie dospel pritom k záveru,

že predmetná kúpna zmluva a všetky na ňu nadväzujúce zmluvy, resp. dodatky, neboli

urobené vážne, pretože mali zastierať iné konanie S., š. p. ako vystaviteľa zmeniek

a S. G., a. s. ako ich prvého majiteľa. Znamená to, že predmetný zmenkový záväzok nemá za

základ reálny obchodný ( kauzálny ) vzťah. Nie je pritom sporné,

že námietku nedostatku kauzy pri indosovanej zmenke možno úspešne uplatniť len v prípade,

keď nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Neobstojí

pritom tvrdenie žalobcu, že nešlo o zabezpečovacie zmenky, pretože z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že predmetné zmenky boli vystavené ako zabezpečovacie vo vzťahu

k fiktívnej zmluve o technologického zariadenia s kúpnou cenou vo výške 350 mil. Kč.

Dôvodnosť kauzálnych námietok žalovaného voči prvému majiteľovi zmeniek je preto

nesporná, sporné zostalo ich zachovanie po prvej indosácii voči U., a. s.,

kde zákon zmenkový vyžaduje vedomé konanie na škodu dlžníka ( žalovaného ),

pričom ale stačí aj úmysel nepriamy. V tomto smere však súd prvého stupňa dovolacím

súdom vytknuté pochybenia neodstránil, dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil, svedecké

výpovede v ich súvislostiach neposúdil, obmedzil sa v podstate len na konštatovanie,

že svedok Z. nie je hodnoverným svedkom, preto jeho pôvodnej výpovedi neprikladal žiaden

význam. Podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno spochybniť výpoveď svedka, ktorý je

12

povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, len z dôvodu neskoršieho spísania notárskej

zápisnice, ktorá nie je dôkazným prostriedkom rovnakého významu. Záver krajského súdu je

však aj v rozpore so závermi, ktoré uviedol Vrchný súd v O.

vo svojom právoplatnom rozsudku č. k. -9057 z 18. júna 2009,

ktorým o. i. zrušil rozsudok Krajského súdu v O. práve v časti ( bod VIII ), týkajúcej

sa predmetných zmeniek, v ktorej bol obžalovaný R. Z. zbavený obžaloby a vrátil vec súdu

prvého stupňa na nové rozhodnutie. Odvolací súd postup súdu prvého stupňa v tejto otázke,

ktorý rozhodol zbavujúcim výrokom, považoval za predčasný, pretože dôkazné prostriedky

existujú a dôkaznú situáciu nemožno uzavrieť pred ich vyčerpaním. Navyše

tu platí, že súd je v zmysle viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný

trestný čin a kto ho spáchal, ale samotné oslobodenie žalovaného R. Z.

spod obžaloby ešte nevylučuje možnosť, aby civilný súd sám dospel k záveru, že nadobúdateľ

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Preukázanie tejto skutočnosti však má nesporný význam aj vo vzťahu k súčasnému

žalobcovi, ktorý vstúpil do konania na základe 2. indosamentu, ktorý má v zmysle

čl. I § 20 ZZŠ len účinky obyčajného postúpenia ( cesie ). Z čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ vyplýva,

že protestovať možno každú zmenku, aj keď to na zachovanie postihových práv

nie je nevyhnutné, napr. ak ide o zmenku označenú doložkou „bez protestu“ ( rovnako

aj odborná literatúra, napr. Jablonka, B.: Je možné prevádzať práva z každej zmenky

indosamentom alebo cesiou, In: Bulletin slovenskej advokácie č. 2/2002, s. 24 ).

V tomto prípade teda doložka „bez protestu“ zbavuje majiteľa povinnosti zmenku

protestovať, avšak aj pri takejto zmenke uplynutie lehoty na protest má rovnaký vplyv

na indosáciu zmenky z pohľadu čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ ( rovnako aj Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , In: Zo súdnej praxe 4/2009,

s. 134 a nasl. ). Odvolací súd sa v tomto smere v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou,

od ktorej nemá dôvod sa odkloniť, stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že aj keď išlo

o zmenky s doložkou „bez protestu“, právnym dôsledkom tejto doložky je iba oslobodenie

majiteľa od povinnosti nechať zmenku protestovať, ale nie vylúčenie aplikácie čl. I § 20

ods. 1 ZZŠ. Za situácie, keď zmenky, splatné 25. marca 1999, boli indosované 29. júla 2004,

niet pochýb o tom, že zmenky boli indosované po uplynutí lehoty na protest. V tomto prípade

preto nový majiteľ zmeniek ( žalobca ) vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho

majiteľa ( U., a. s. ) a dlžníkovi zostávajú zachované aj všetky námietky,

ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmeniek pred protestom alebo uplynutím lehoty

13

k protestu. Pretože súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní nevyhlásil uznesenie

o skončení dokazovania, zostala žalovanému zachovaná možnosť uplatňovať v odvolacom

konaní aj ďalšie skutočnosti a dôkazy.

Za dôvodnú považuje odvolací súd obranu žalovaného, že súd prvého stupňa

sa nezaoberal okolnosťami 2. indosácie predmetných zmeniek ( ktoré žalovaný spochybňuje

najmä z hľadiska oprávnenia konajúcich osôb ). Ide pritom o otázku, či novému žalobcovi

svedčí uplatňované právo, teda o otázku jeho vecnej aktívnej legitimácie v tomto konaní,

ktorej skúmanie nemožno odmietnuť s odkazom na koncentračnú zásadu. Žalobca doložil

do spisu rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci, v ktorom je uvedený právny názor,

že v konaní o námietkach nemožno ako účinnú procesnú obranu uplatniť námietky týkajúce

sa skutočností, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Toto rozhodnutie

sa však zaoberá skutočnosťou, že dlžník po vydaní zmenkového platobného rozkazu zaplatil

na zmenku určitú čiastku, čo môže byť prípadne zohľadnené až v konaní o výkon

rozhodnutia. V danom prípade sa však námietky týkajú indosácie, a teda vecnej aktívnej

legitimácie žalobcu. Skutočnosť, že súd pripustil zámenu účastníkov v zmysle § 92 ods. 2

a 3 , kedy ide o procesné rozhodnutie, ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného

práva žalobca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní nezískal. Je síce pravda, že súd

sa v zmenkovom konaní môže zaoberať len námietkami žalovaného uvedenými v námietkach,

ktoré podal proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej trojdňovej lehote,

pretože v zmysle sa rozsah obrany žalovaného koncentruje do námietok.

Rozsah námietok daný však nie je absolútny. Všeobecne zmenková

doktrína ako aj judikatúra pripúšťa indosáciu zmeniek počas súdneho konania,

čo sa odôvodňuje tým, že majiteľ zmenky má právo aj počas súdneho konania právo

disponovať so zmenkou. Pokiaľ sa počas súdneho konania zmení majiteľ zmenky na základe

jej indosácie a súd pripustí zámenu v zmysle a , je povinnosťou súdu

v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci samej preskúmať, či novému majiteľovi zmenky

svedčí vecná aktívna legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému

majiteľovi na základe indosácie a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi,

ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze.

Táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný ju logicky môže namietať

až po tom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní zmenkového platobného

rozkazu.

14

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 17 čl. I ZZŠ

a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav. Jeho odvolaním napadnutý rozsudok

preto podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 9. decembra 2009

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková