Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)51a/386565.571d76.pdf
PDF · 188.92 KB
No categories available
1MObdoV/2/2011
Najvyšší súd 1MObdoV/2/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. M. L., so sídlom P.,
P.P., C. R., reg. č. H., zastúpeného JUDr. A. B., CSc. advokátom so sídlom M., X. B., proti
ţalovanému: S. P. P., a. s., so sídlom M., X. B., zastúpeného Doc. JUDr. J. C., CSc.,
advokátom so sídlom Š., X. B., o zaplatenie 350 000 000.- Kč s príslušenstvom zo zmeniek,
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 37Zm 415/1999, na mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 09. decembra 2009, č. k.: 5Obo/80/2009-1839, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
o d m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
1) Zo spisového materiálu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 37Zm 415/99 vyplýva
táto chronológia sporu v právnej veci ţalobcu: S. M. L., so sídlom P., P., L., C. R.
proti ţalovanému: S. P. P., a. s., M., X. B., o zaplatenie 350 000 000.- Kč
s príslušenstvom zo zmeniek:
- Prvé rozhodnutie bolo vydané vo forme zmenkového platobného rozkazu
Krajským súdom v Bratislave dňa 17. mája 1999, č. k.: 37Zm 415/1999-41,
ktorým bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 350 000 000.- Kč so 6 %
úrokom od 25. marca 1999 do zaplatenia, zmenkovú províziu vo výške 1 166 667.-
Kč, náhradu súdneho poplatku 500 000.- Sk ako aj náhradu trov konania titulom
náhrady trov právnej pomoci vo výške 817 000.- Sk (č. l. 41).
- Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal ţalovaný námietky (č. l. 42),
v ktorých uviedol, ţe ţalovaný vystavil 5 kusov vlastných zmeniek, ktorými mal
zabezpečovať pohľadávku ţalobcu. Z okolností prípadu vyplýva, ţe právny úkon
je simulovaný, v rozpore s dobrými mravmi, nebol urobený váţne a zmenky
nemali slúţiť na zabezpečenie pohľadávky, ale na prijatie finančného úveru
v rozpore s devízovým zákonom a preto ide o absolútne neplatný právny úkon.
- Krajský súd v Bratislave prejednal námietky ţalovaného, doplnil dokazovanie
o navrhované dôkazy a rozsudkom zo 17. apríla 2000, č. k. 37Zm 415/1999-211
zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 37Zm 415/1999
zo 17. mája 1999 v celom rozsahu ponechal v platnosti (č. l. 232).
- Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie ţalovaný po
vyhlásení rozsudku dňa 17. apríla 2000 (č. l. 215), ktoré doplnil podaním
z 05. júna 2000 (č. l. 246), pričom v odvolaní napadol prevedenie zmeniek ţalobcu
v rozpore s dohodnutým postupom, a ţe nešlo o zmenky zabezpečovacie, ale išlo
o fingovaný charakter týchto zmeniek.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol o odvolaní
ţalovaného rozsudkom z 29.novembra 2001, č. k.7Obo 182/2000-569 tak, ţe
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď konštatoval, ţe napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd proti svojmu
rozsudku pripustil dovolanie (č. l. 569).
- Ţalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie (č. l. 583), ako dôvody
uviedol vady odvolacieho konania podľa § 237 O. s. p., poukázal na fiktívnosť
kauzálneho vzťahu a navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a zároveň navrhol
zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 30. októbra 2002 č. k.: ObdoV/13/2002 dovolanie ţalovaného
odmietol, keď dospel k záveru, ţe dovolateľom tvrdený dovolací dôvod podľa ust.
§ 237 písm. f) O. s. p. nie je daný (č. l. 686).
- Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie
(č. l. 702) s návrhom, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho i prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďţe išlo
o fiktívnosť kauzálneho vzťahu. Ţalobca mal vedomosť o uzatvorení fiktívnych
kúpnych zmlúv a napriek tomu, ţe zmenky mu boli zverené len do „úschovy“,
sedem dní po ich prevzatí zabezpečil ich indosáciu na seba, hoci na to nemal
právo. O prevode zmeniek rozhodli orgány ţalobcu uţ pred ich vystavením.
Konanie ţalobcu preukazuje opodstatnenosť postupu súdu podľa § 17 zák. č.
191/1950 Zb. S fiktívnosťou zmluvných dokumentov súvisí aj otázka porušenia
§ 18 devízového zákona.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora rozsudkom č. k. MObdoV/8/2002-819 dňa 19.
júna 2003 tak, ţe rozsudok odvolacieho ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (č. l. 819)., keď dôvody uvedené
v mimoriadnom dovolaní povaţoval za právne dôvodné.
- Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. decembra 2008, č. k.: 37Zm 415/1999-
1686 vo veci rozhodol tak, ţe zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu
v Bratislave č. k.: 37Zm 415/1999-41 zo 17. mája 1999 ponechal v platnosti
v celom rozsahu (č. l. 1686), keď dospel k názoru, ţe kúpna zmluva a teda i všetky
na ňu naväzujúce zmluvy, resp. dodatky, neboli urobené váţne, pretoţe mali
zastierať iné konanie S. š. p. ako vystaviteľa zmenky a S. G., a. s., ako prvého
majiteľa zmenky. Tieto právne úkony sú preto v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.
neplatnými právnymi úkonmi pre chýbajúcu váţnosť vôle konajúceho. Tento
zmenkový záväzok nemá za základ reálny obchodný (kauzálny) vzťah.
Pohľadávka vyplývajúca z indosovanej zmenky je nezávislá od tohto vzťahu,
námietku nedostatku kauzy pri indosovanej zmenke je moţné vzniesť len
v prípade, keď nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na
škodu dlţníka. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe ţalobca pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlţníka.
- Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný (č. l. 1691), poukázal na
hmotnoprávne dôvody ako aj procesnoprávne dôvody, pre ktoré navrhol zmeniť
v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zmenkový
platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 1999, sp. zn.:
37Zm415/1999 sa zrušuje v celom rozsahu a ţalovanému sa priznávajú trovy
konania.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní ţalovaného uznesením
z 09. decembra 2009, č. k.: 5Obo/80/2009-1839 tak, ţe napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008, č. k.: 37Zm 415/1999-1686
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe je povinnosťou súdu v rámci
meritórneho rozhodnutia vo veci samej skúmať, či novému majiteľovi zmenky
svedčí vecná aktívna legitimácia, pretoţe rozhoduje o tom, či právo zo zmenky
patrí novému majiteľovi na základe indosácie a nie o práve zo zmenky voči
pôvodnému ţalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo vydanom
zmenkovom platobnom rozkaze.
- Krajský súd v Bratislave vo veci začal konať, predvolal účastníkov konania na
pojednávanie na deň 02. júna 2010 (č. l. 1863), ktoré následne zrušil. Ţalovaný
navrhol konanie prerušiť. Ţalovaný vzniesol aj námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.:
3Ndob 51/2010-1891 (č. l. 1891) dňa 03. júna 2010 tak, ţe namietanú sudkyňu
vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci sp. zn.: 37Zm 415/1999
vedenej na Krajskom súde v Bratislave.
- Ţalobca podal na ústavný súd ústavnú sťaţnosť (č. l. 1930), predmetom ktorej
bolo porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd pretoţe v odvolacom konaní vo veci
5Obo/21/2009 a 5Obo/80/2009 konali o odvolaní a rozhodovali o ňom uznesením
sudcovia, ktorí neboli zákonnými sudcami.
- Uznesením ústavný súd zo 07. októbra 2010 sp. zn.: IV. ÚS 370/2010-22 sťaţnosť
ţalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky,
keďţe dospel k názoru, ţe pochybenie pri rozhodovaní najvyššieho súdu, podľa
ktorých vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 37Zm 415/1999, ktorá na
základe podaných odvolaní opakovane napadla na najvyšší súd, rozhodol iný senát
najvyššieho súdu neţ ten, ktorý mal rozhodovať v zmysle zákona o sudcoch
a rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2009, zakladajú dôvod na podanie
dovolania podľa ust. § 237 písm. g) O. s. p. (č. l. 1931).
- Ţalobca dňa 12. novembra 2010 podal v predmetnej veci podnet generálnemu
prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania, prokurátor generálnej
prokuratúry ţalobcu listom sp. zn.: VI/2 Pz 725/2010-4 z 30. novembra 2010
upovedomil o tom, ţe odkladá podnet, ktorý ţalobca 12. novembra 2010 podal,
bez prijatia opatrenia prokurátora, lebo nezistil po preskúmaní veci dôvody na
podanie mimoriadneho dovolania. (nie je splnená podmienka, ţe ochranu proti
nezákonnému rozhodnutiu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami).
- Ţalobca podaním zo 16. decembra 2010 preto podal opakovaný podnet o podanie
mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k.: 5Obo/80/2009 zo dňa 09. decembra 2009, na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky.
2.) Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smeruje do rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. decembra 2009, č. k.: 5Obo/80/2009-1839,
ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008 č. k.
37Zm/415/1999-1686 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní navrhol zrušiť uznesenie najvyššieho súdu z 09.decembra 2009,
č. k.: 5Obo/8O/2009-1839 a vec vrátiť odvolaciemu senátu najvyššieho súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie odvolania ţalovaného (č. l. 1691).
3.) Dôvodom, pre ktorý generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie bolo:
Porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, keďţe napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu z 09. decembra 2009, č. k.:
5Obo/80/2009-1839 bolo porušené základné procesné právo účastníka konania na zákonného
sudcu.
Podľa generálneho prokurátora boli splnené procesné podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania a to vo vzťahu k podmienkam stanovených v ust. § 243e ods. 1
O. s. p. Tieto však neboli konkretizované.
4.) Podľa ust.§ 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.) a ak to
vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb
alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti
takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
5.) Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadrili
písomne nasledovne:
a.) ţalobca v časovom období od 24.marca 2011 do 27. septembra 2012 tri razy, pričom
vyslovil súhlas s dôvodmi generálneho prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní
a pripojil rozhodnutia ústavného súdu na podporu názoru o porušení jeho ústavou zaručených
právach na zákonného sudcu.
b.) ţalovaný sa v časovom období od 11. júla 2011 do 27. septembra 2012 vyjadril 5 razy,
pričom uviedol, ţe s názorom generálneho prokurátora uvedeným v mimoriadnom dovolaní
sa nestotoţňuje, navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť resp. zamietnuť, pričom vo svojich
podaniach výslovne upozornil aj na pre neho priaznivú judikatúru ústavného súdu- jeho
rozhodnutia –uznesenia sp. zn.: I. ÚS 136/2006-10, III. ÚS 268/2006-8, III. ÚS 331/2006-12,
II. ÚS 1920/08-15, IV. ÚS 200/2009-9, II. ÚS 391/2009-11 a nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: II.ÚS 185/2009-37.
6.) Základom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ako vyplýva
z odôvodnenia mimoriadneho dovolania, je porušenie základnej procesnej zásady- rozhodnúť
vec účastníkov konania zákonným sudcom, z čoho vyvodil nezlučiteľnosť s garanciami
v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Predmetné procesné porušenie pri rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.: 5Obo/80/2009-
1839 argumentačne precizoval s odvolaním sa na znenie Rozvrhu práce Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na rok 2009, konkretizoval osoby sudcov, ktorí mali v predmetnej veci
odvolanie ţalovaného prejednať a rozhodovať a ktorí v konkrétnom prípade odvolanie
ţalovaného prejednali a rozhodli, a v závere konštatoval, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu sp. zn. 37Zm/415/99 zo dňa 19. decembra 2008 rozhodoval senát, ktorý
podľa Rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2009 nebol príslušný konať.
7.) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.) po
zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané v zákonnej jednoročnej lehote (uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/80/2009 z 09. decembra 2009 sa stalo právoplatným dňa
02. februára 2010, pričom generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie 31. januára
2011), teda v súlade s ust. § 243g O. s. p. a je ním napadnuté právoplatné rozhodnutie súdu
(§ 243f O. s. p.), pristúpil k skúmaniu, či boli splnené podmienky uvedené v ust. § 243e ods. 1
O. s. p. vyţadované pre konanie o mimoriadnom dovolaní.
Zo spisovej chronológie v konkrétnom spore je zrejmé, ţe ţalobca po zrušení
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008, č. k.: 37Zm/415/1999-1686
a vrátení veci na došetrenie, nepostupoval aktívne v spore - nepodal v stanovenej zákonnej
jedno mesačnej lehote dovolanie, napriek tomu, ţe mu ţiadna reálna prekáţka nebránila podať
dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne poukazuje na podanie ţalobcu
adresované JUDr. Ladislavovi Tichému zo 16. decembra 2010, v ktorom ho informuje, ţe
prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ho listom sp. zn.: VI/2 Pz 725/10-4
z 30. novembra 2010 upovedomil o tom, ţe odkladá podnet, ktorý ţalobca v označenej veci
doručil adresátovi tohto listu 12. novembra 2010, bez prijatia opatrenia prokurátora, lebo
nezistil po preskúmaní veci dôvody na podanie mimoriadneho dovolania a to, ţe nie je
splnená podmienka, ţe ochranu proti nezákonnému rozhodnutiu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami.
Dovolací súd pri rozhodovaní prioritne zo zákona skúmal, či sú splnené taxatívne
vymedzené všeobecné podmienky vyţadované pre podanie mimoriadneho dovolania
v intenciách § 243e ods.1 O. s. p.
a) Prvou podmienkou pre podanie mimoriadneho dovolania je podnet účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu,
v konkrétnej veci ţalobca podal podnet dňa 12. novembra 2010, tento ako je vyššie
uvedené bol prokurátorom generálnej prokuratúry odloţený, keďţe neboli zistené
dôvody na podanie mimoriadneho dovolania. Prekvapujúcim, po podaní opakovaného
podnetu ţalobcu v decembri 2010, bez akýchkoľvek zmien, Generálny prokurátor
Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie a všeobecne argumentuje, ţe
predmetná procesná podmienka je splnená. Dovolací súd preto konštatoval, ţe prvá
podmienka pre podanie mimoriadneho dovolania t. j. podanie podnetu bola splnená.
b) Druhou procesne taxatívne stanovenou podmienkou je, ţe nápravu nezákonného stavu
nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, a ţe podanie mimoriadneho
dovolania si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu.
Obe procesné podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Vyhodnotením okolností prípadu, táto procesná podmienka nebola splnená
prostredníctvom intervencie generálneho prokurátora, t. j. mimoriadnym opravným
prostriedkom.
Ţalobca - podnecovateľ totiţ nevyuţil všetky právom predpokladané prostriedky na
zvrátenie stavu zaloţeného rozhodnutím porušujúcim zákon.
Ţalobca opomenul účinne hájiť svoje práva - konkrétne nepodaním niektorého
z opravných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje samotnému účastníkovi a to vyuţiť podanie
mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Táto forma je ţalobcovi priznaná zákonom - Občianskym súdnym
poriadkom a je v právomoci (dispozícii) ţalobcu, či bude vyuţitá. Opomenutie vyuţitia tohto
mimoriadneho opravného prostriedku, nemôţe byť nahradené mimoriadnym dovolaním
generálneho prokurátora, ktorý má iný účel a podmienky.
Podporným, ale aj záväzným argumentom pre Najvyšší súd Slovenskej republiky
ohľadne splnenia alebo nesplnenia druhej procesnej podmienky, splnenie ktorej sa vyţaduje
pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora je i ustálená judikatúra
Ústavného súdu Slovenskej republiky. V konkrétnosti moţno ilustrovať tieto rozhodnutia
ústavného súdu:
Nález ÚS SR PL.ÚS 43/1995 z 10. septembra 1996. Nález poukazuje na potrebu
chrániť záujem spoločnosti alebo práva fyzických osôb alebo právnických osôb iba za
splnenia podmienky, ţe túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Stanovisko vylučuje voľnú úvahu generálneho prokurátora v problematike podania
mimoriadneho dovolania.
V uznesení ústavného súdu sp. zn.: I. ÚS 136/2006-10 tento vyslovil názor, ţe otázka
posúdenia podmienok konania o mimoriadnom dovolaní je otázkou zákonnosti a jej riešenie
samo osebe nemôţe viesť k záveru o porušení označených práv.
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 268/2006-8
z 23. augusta 2006, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, ţe generálny prokurátor môţe
podať mimoriadne dovolanie len ak ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa jeho podania podnetom domáha, nemoţno dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami.
V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 331/2006-12
z 19. októbra 2006 vyplýva, ţe ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná
len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania,
neúspešne vyuţila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv
a zákonom chránených záujmov, alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, príp.
boli tu objektívne prekáţky, ktoré jej znemoţnili ich vyuţitie. Z tohto zákonného predpokladu
vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania.
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 19/2008-15 zo
16. januára 2008-konštatuje, ţe ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu zásadne vyţaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním
generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník konania vyuţil všetky právom
predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu zaloţeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no
nebol úspešný. Nie je však daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania
v konaní predchádzajúcom podaniu mimoriadneho dovolania opomenul hájiť svoje práva
najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane dovolania.
Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v jeho uznesení
sp. zn.: IV. ÚS 200/2009-9 zo 04. júna 2009 a v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: II. ÚS 391/2009-11 z 26. novembra 2009, ako aj v jeho náleze
z 12. novembra 2009, sp. zn.: II. ÚS 185/2009-37.
Priamo k predmetnej veci sa viaţe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
07. októbra 2010 (č. l. 1931) sp. zn.: IV. ÚS 370/2010-22, ktorým bola sťaţnosť ţalobcu vo
veci namietania porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5Obo/80/2009 a jeho uznesením
z 09. decembra 2009, odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky, keď ústavný súd konštatoval, ţe uvádzané pochybenia pri rozhodovaní najvyššieho
súdu (rozhodoval iný senát najvyššieho súdu neţ ten, ktorý mal rozhodovať v zmysle zákona
o sudcoch a rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2009) zakladajú dôvod na podanie
dovolania podľa § 237 písm. g) O. s. p.
Dovolací súd k rozhodnutiam ústavného súdu, ktoré predloţil ţalobca nemohol
prihliadnuť, keďţe tieto neriešia stav, aký vznikol v danej veci.
8.) Pretoţe Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, ţe nebola
splnená taxatívne určená procesná podmienka pre podanie mimoriadneho dovolania
generálnym prokurátorom, nemohol v ďalšom sa zaoberať či došlo k porušeniu zákona
(§ 243f v spojení s ust. § 237 písm. g/ O. s. p.) vo vzťahu k nesprávnemu obsadeniu
odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora v súlade s ust. § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218
ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich úspešnému účastníkovi t. j.
ţalovanému nepriznal, keďţe tento trovy dovolacieho konania neţiadal priznať a ani ich
písomne nevyčíslil.
Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie
hlasovaním a to pomerom hlasov 3 : 2.
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. septembra 2012
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.
.