Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/185/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v P., proti

žalovanému M., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. L., advokátom so sídlom v P.,

o zaplatenie 56 429,66 € (1 700 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 11. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. júna

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 29. marca 2007 č.k. -96 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 700 000 Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania od

13. mája 2005 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu

trov konania. V odôvodnení uviedol, že 6. decembra 1999 účastníci konania a manželka

žalobcu uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v k.ú.

P., vedené na LV č. X. ako rodinný dom súpisné číslo X. a parcela č. X. - zastavaná plocha vo

výmere X. m² a v ktorej sa žalobca a jeho manželka (ako kupujúci) zaviazali zaplatiť

žalovanému (ako predávajúcemu) preddavok na kúpnu cenu 2 000 000 Sk (ďalej len

„preddavok“). K zaplateniu preddavku došlo jednotlivými splátkami: 9. decembra 1999 -

600 000 Sk, 17. decembra 1999 - 800 000 Sk a 21. decembra 1999 - 600 000 Sk. K uzavretiu

kúpnej zmluvy do termínu stanoveného v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nedošlo. Konanie

o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho

zákonníka začaté na návrh žalovaného (predávajúceho) bolo právoplatne zastavené 12. mája

2005 uznesením Okresného súdu Prešov z 26. októbra 2004 č.k. -52. Za

dôvodnú súd nepovažoval námietku žalovaného ohľadne prekážky veci právoplatne

rozhodnutej; pri posudzovaní tejto námietky vychádzal z odlišných skutkových okolností, za

ktorých žalobca uplatňoval vrátenie preddavku v tomto konaní a vo veci vedenej pred

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú

námietku premlčania, súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 1 700 000 Sk (vrátenie

preddavku) nepovažoval za premlčaný, pretože objektívna a subjektívna premlčacia doba na

uplatnenie tohto práva v zmysle , nezačala plynúť,

keďže jednoročná lehota uvedená v má vo vzťahu k jej

plynutiu odkladací účinok. Žalovaný v jednoročnej lehote odo dňa, keď účastníci mali

uzavrieť kúpnu zmluvu, podal žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle s uzavretím kúpnej

zmluvy. Premlčacia doba (objektívna a subjektívna) mohla začať plynúť až po právoplatnom

zastavení konania o nahradenie vyhlásenia vôle v zmysle

(12. mája 2005), najskôr 13. mája 2005, kedy žalobca po prvý raz mohol uplatniť svoje právo

na vrátenie zaplateného preddavku. K premlčaniu žalobcovho práva nedošlo, pretože žaloba

bola podaná 19. júna 2006. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 11. júna 2008 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa; účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania a vyslovil, že proti jeho rozhodnutiu je dovolanie prípustné a dovolaciu

otázku vymedzil následovne: „či objektívna premlčacia lehota uvedená v § 107 ods. 2

, v ktorej sa možno domáhať vydania bezdôvodného obohatenia

spočívajúceho v tzv. zálohe na budúcu kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej zmluve plynie

(prípadne za akých podmienok) aj počas konania začatého na návrh druhého účastníka

zmluvy o budúcej zmluve, v ktorom sa tento účastník domáha nahradenia vyhlásenia vôle na

uzavretie kúpnej zmluvy podľa “. Pri rozhodovaní

vychádzal z toho, že žalobca na základe dojednania v zmluve o budúcej zmluve uhradil

žalovanému preddavok k 21. decembru 1999 vo výške 2 000 000 Sk a že k následnému

uzavretiu kúpnej zmluvy už nedošlo. Súdne konanie iniciované žalovaným o nahradenie

prejavu vôle s uzavretím kúpnej zmluvy podľa , ktoré

bolo vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bolo na základe

späťvzatia žaloby právoplatne zastavené 12. mája 2005. Nevrátenie preddavku potom, čo

nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, odvolací súd považoval za bezdôvodné obohatenie

v zmysle , ktoré je povinný žalovaný vydať žalobcovi

( ). Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvého

stupňa, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. o vydanie

plnenia z neplatnej zmluvy o budúcej zmluve, právoplatne skončené zamietavým

rozhodnutím, netvorí prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( ), a to pre iné

(odlišné) skutkové okolnosti, na základe ktorých žalobca uplatnil právo na vrátenie

preddavku. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvého stupňa o nepremlčaní žalobcovho práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia a pre svoj právny záver v tomto smere pripustil dovolaciu

otázku, ktorú považoval za právne významnú v tom, či objektívna premlčacia doba na

vydanie bezdôvodného obohatenia podľa začala plynúť

13. mája 2005, t.j. nasledujúcim dňom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného

súdu Prešov z 26. októbra 2004 č.k. -52, ktorým bolo konanie o nahradenie

vôle podľa zastavené. Podľa jeho názoru žalovaný od

právoplatnosti uvedeného uznesenia na splnení zmluvy už netrval a nasledujúci deň (13. máj

2005) treba považovať za prvý deň vzniku bezdôvodného obohatenia; do tohto času prijatý

preddavok predstavoval časť kúpnej ceny záväzkového vzťahu. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Jeho prípustnosť dôvodil

ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením

(v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo) a ustanovením

(napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu (alternatívne aj rozsudok

súdu prvého stupňa) a vec vrátil odvolaciemu súdu (alternatívne súdu prvého stupňa) na

ďalšie konanie. Uviedol, že ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

, tak aj v tomto konaní sa žalobca proti nemu domáhal vrátenia rovnakého nároku

(preddavku) na základe rovnakých skutkových okolností. Právoplatné rozhodnutie vo veci

Okresného súdu Prešov vedené pod sp. zn. tvorí prekážku veci právoplatne

rozhodnutej pre uvedené konanie. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

dovolateľ videl v posúdení plynutia (začiatku i skončenia) objektívnej trojročnej premlčacej

doby, ktorá sa podľa jeho názoru viaže na vznik bezdôvodného obohatenia; v danom prípade

bezdôvodné obohatenie uplynutím dojednanej doby na uzavretie kúpnej zmluvy (30. marca

2000). Objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 30. marca 2003. V rámci tejto doby

mohol žalobca v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podať žalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Beh objektívnej alebo subjektívnej premlčacej doby nie je závislý

od toho, či a kedy bola žaloba o nahradenie prejavu vôle vzatá späť; z uvedených dôvodov

považoval námietku premlčania za dôvodnú.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu pochyboval o správnosti a dôvodnosti pripustenia

dovolania odvolacím súdom, nesúhlasil s tvrdením žalovaného o premlčaní práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ani s tým, že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej. Za správny považoval právny záver odvolacieho súdu, pokiaľ ide o posúdenie

otázky vzniku bezdôvodného obohatenia i začiatku plynutia premlčacej doby. Zdôraznil, že

na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Navrhol, aby dovolací súd

dovolanie žalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z vád uvedených v § 237

, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolateľ existenciu

procesných vád konania v zmysle až c/ a až g/ netvrdil a procesné

vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ktorom dovolateľ vytýkal súdom, že rozhodli vo

veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté vadou v zmysle

Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou v zmysle § 237 písm. d/

, nakoľko o vrátení preddavku prijatého žalovaným od žalobcu na základe zmluvy

o budúcej zmluve bolo už skôr právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov

z 9. októbra 2002 č.k. -144 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 13. júla 2004 sp. zn. .

K tejto žalovaným tvrdenej vade konania treba uviesť, že dopadá

na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, že mu v tom bránila prekážka veci

právoplatne rozhodnutej ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci bolo právoplatne

rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví ( ). Právoplatné rozhodnutie tvorí

prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo

v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania,

opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti.

Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd, že žalovaným označené

rozhodnutie súdu (vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. )

nezakladá pre toto konanie prekážku veci právoplatne rozhodnutej ( ),

nakoľko v ich prípade sa predmet konania neopiera o rovnaké skutkové okolnosti. Vo veci

Okresného súdu Prešov vedenej pod sp. zn. bola povinnosť žalovaného vrátiť

bezdôvodné obohatenie vyvodzovaná z neplatného právneho úkonu, alternatívne z dôvodu

zániku záväzku v zmysle (záväzok zo zmluvy o budúcej

zmluve zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých jej subjekty pri vzniku záväzku vychádzali, sa do

tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo považovať, aby sa zmluva uzavrela) a tiež

z potvrdení o zaplatení preddavku. V prejednávanej veci (ktorá je predmetom dovolacieho

prieskumu) povinnosť žalovaného vrátiť bezdôvodné obohatenie sa vyvodzuje len z dôvodu

nenaplnenia obsahu zmluvy o budúcej zmluve v tom, že kúpna zmluva nebola uzavretá

v lehote, ktorá bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve a ani neskôr spôsobom

stanoveným v . So zreteľom na to dospel dovolací súd

k záveru, že v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne - zákon jeho voľnú úvahu

ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Dovolací súd

považuje za potrebné zdôrazniť, že o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke

zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, ktorá má

po právnej stráne zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec (majúci

všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak mala

posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej prejednávanej veci.

Potom platí, že zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej otázky, ktorá pre

rozhodnutie vo veci nebola určujúca, prípadne vybočuje z právneho rámca, podstatného pre

rozhodnutie súdu v konkrétnej veci. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom

v zmysle je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len

z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ),

a to práve v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade

predmetom súdneho posudzovania iba právne otázky, a to len v rozsahu vymedzenej právnej

otázky zásadného právneho významu [na riešenie iných právnych otázok ani skutkových

otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a

ods. 2, veta druhá )]. Dovolací súd v nadväznosti na to konštatuje, že práve so zreteľom

na vyššie uvedené medze dovolacieho prieskumu v danom prípade nepreskúmaval správnosť

skutkových záverov odvolacieho súdu, ani opodstatnenosť námietok skutkovej povahy;

v danom prípade dovolací súd nepreskúmaval ani správnosť právnych záverov súdov o iných

právnych otázkach (vrátane tých ktoré namietal žalovaný), než otázky, na riešenie ktorej bola

vyslovená prípustnosť dovolania. Vzhľadom na uvedené dovolací súd neposudzoval otázku

vzniku bezdôvodného obohatenia, možnosti uplatnenia práva na súde (actio nata), začiatku

plynutia (objektívnej a subjektívnej) premlčacej doby a ich skončenia a iné. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd pristúpil k posúdeniu odvolacím

súdom pripustenej právnej otázky, t.j. či objektívna premlčacia doba uvedená v § 107 ods. 2

na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie (prípadne za akých

okolností) aj počas konania začatého podľa . Vo

všeobecnosti možno konštatovať, že objektívna premlčacia doba uvedená v § 107 ods. 2

na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplatnenia práva pred

súdom (vrátane práva uplatneného podľa ) neplynie za

predpokladu splnenia zákonných podmienok uvedených v .

Odvolací súd preto správne pripustil právnu možnosť spočívania (zastavenie plynutia)

premlčacej doby v závislosti od práva uplatneného pred súdom podľa § 50a ods. 2

(konania o nahradenie prejavu vôle s uzavretím zmluvy súdnym

rozhodnutím), avšak nesprávne posúdil splnenie podmienok stanovených v § 112

pre spočívanie premlčacej doby. Premlčacia doba môže v zmysle

spočívať, ak 1/ veriteľ uplatnil právo na súde a 2/ v začatom

konaní riadne pokračuje. V danom prípade nedošlo k splneniu žiadnej z uvedených

podmienok. Žalobca ako veriteľ neinicioval súdne konanie v zmysle § 50a ods. 2

; vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. bol žalobcom

dlžník a v danom konaní sa ani riadne nepokračovalo. Zastavenie konania v dôsledku

realizácie dispozičného práva žalobcom podľa nemožno považovať za

riadne pokračovanie v konaní. Pokiaľ došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, prihliada sa na vec, ako by ku konaniu vôbec nedošlo (obdobne napr. R 54/92).

Z uvedeného teda vyplýva, že zastavené súdne konanie vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn.

nemá žiaden právny dopad na plynutie premlčacej doby pri práve na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa .

Nakoľko odvolací súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre spočívanie premlčacej

doby v zmysle vychádzal z iného než vyššie uvedeného

právneho názoru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené

zistenie má za následok, aby dovolacím súdom bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie ( ). Právny záver vyslovený dovolacím súdom

v tomto rozhodnutí je záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková