Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-97-2019.pdf
PDF · 196.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : I &R KONKURZY a REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO : 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu : LEAM s.r.o., so sídlom Na Hriadkach 51, Bratislava - Devínska Nová Ves 841 07, IČO : 36 722 219 proti žalovanému : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO : 36 853 186, o náhradu škody vo výške 2.439.823,96 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.08.2018 domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že správca úpadcu LEAM s.r.o. podáva opakovane žalobu o náhradu škody vo výške 2.439.823,96 eur voči žalovanému. Spoločnosť LEAM sa žalobou voči žalovanému doručenou okresnému súdu dňa 11.12.2015 domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému zaplatiť istinu vo výške 2.439.823,96 eur. Okresný súd Žilina rozhodol uznesením zo dňa 14.12.2016, č.k. 10Cb/l30/2016 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, voči uzneseniu sa žalobca odvolal, Krajský súd Žilina rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením zo dňa 28.09.2017, č.k. 14Cob/103/2017 tak, že uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/130/2016-42 zo dňa 14.12.2016 potvrdil. Žalobca poukázal na ust. § 405 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. V čase podania tohto návrhu neuplynula 1 ročná doba odo dňa skončenia súdneho konania, preto sa právo žalobcu dosiaľ nepremlčalo. V predmetnej veci došlo ku skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu škody na pobočke žalovaného, v ktorej sa uskutočnili rokovania medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou R., I., na základe ktorých prístup žalovaného, resp. pôvodný prístup žalovaného vyvolal presvedčenie žalobcu, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam W. na kupujúceho, spoločnosť R., I. určite dôjde a v prípade potreby mu bude zo strany žalovaného poskytnutá súčinnosť. Dňa 23.02.2007 žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou I. U. O. W. D., O..I.. mandátnu zmluvu č. XXXXX-XXXX, predmetom ktorej bol záväzok záručnej banky vystaviť v prospech A. D. I., O..I.. za podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve, bankovú záruku vo výške 50% z nesplateného zostatku istiny úveru, maximálne však vo výške 35.000.000,-Sk (1.161.787,16 eur) a záväzok žalobcu uzatvoriť s A. D. I., O..I.., resp. so žalovaným, najneskôr do 60 dní od podpisu mandátnej zmluvy, úverovú zmluvu. Dňa 08.03.2007 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi, za podmienok v zmluve o termínovanom úvere, úver vo výške 70.000.000,-Sk (2.323.574,32 eur) za účelom kúpy nehnuteľného majetku W. zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. A. R. C., okres D. X. a záväzok žalobcu poskytnutý úver vrátiť žalovanému. Na zabezpečenie úveru
sa uzatvorila medzi žalobcom a žalovaným zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXa/XX, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. Ako ďalší zabezpečovací inštitút si žalovaný so žalobcom dojednali záručnú listinu vystavenú obchodnou spoločnosťou I. U. O. W. D., O..I.. Dodatkom č. 5 k zmluve o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 20.10.2010 sa žalobca so žalovaným dohodli, že okrem uvedenej zábezpeky sa dojednáva aj záložné právo na hnuteľný majetok, na obchodný podiel, na pohľadávky. Ďalej sa tiež dohodli na prolongácii splátok a nerovnomernom splácaní istiny poskytnutého úveru podľa splátkového kalendára dohodnutom v tomto dodatku. Nakoľko sa však žalobca dostal do pretrvávajúcej finančnej krízy, nebol v rámci jeho podnikateľských možností schopný splácať jednotlivé splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru. Na základe uvedeného žalovaný začal s výkonom jedného zo zabezpečovacích inštitútov, konkrétne záručnej listiny vystavenej obchodnou spoločnosťou I. U. O. W. D., O..I.., bez upovedomenia žalobcu žalovaným o meškaní so splátkami a výzvou na zaplatenie, čím pohľadávku žalovaného žalobca, prostredníctvom spoločnosti I. U. O. W. D., O..I.., sčasti uspokojil. Predtým ako záložný veriteľ začne s výkonom záložného práva, resp. s uspokojením vzniknutej pohľadávky, zašle dlžníkovi upozornenie a výzvu na zaplatenie. Keďže náklady na prevádzkovanie predmetnej nehnuteľnosti W. sú s ohľadom na rapídnu zmenu majetkových pomerov žalobcu privysoké a splácanie poskytnutého úveru v tak vysokých splátkach viac - menej nerealizovateľné, žalobca bol nútený predať predmetné nehnuteľnosti potenciálnemu kupujúcemu, resp. investorom, nakoľko mal záujem splatiť žalovanému nesplatený zostatok istiny poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Za týmto účelom začal podnikať kroky vedúce k realizácii predaja nehnuteľnosti W., o čom informoval žalovaného. Následne bol vypracovaný znalecký posudok na požiadanie potenciálneho kupujúceho, obchodnej spoločnosti R., I., X.: XX XXX XXX, I. I. I. X, XXX XX D.. Znalecký posudok vypracoval znalec X.. N. N. ku dňu 24.10.2011 a všeobecnú hodnotu predmetných stavieb a pozemkov, resp. nehnuteľnosti W. stanovil na sumu 4.070.000,-eur. Za účelom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. A. R. C., obec D. - m. č. A. R. C., okres D. X., prebehlo medzi žalobcom, zamestnancami žalovaného a konateľom spoločnosti R., I. niekoľko osobných rokovaní. Dňa 25.10.2011 vydal žalovaný na žiadosť žalobcu vyhlásenie o aktuálnej výške záväzku z úverovej zmluvy a o vydanie súhlasu s prevodom nehnuteľného majetku tvoriaceho zabezpečenie záväzku na žiadosť dlžníka. Následne došlo medzi žalobcom a spoločnosťou R., I. k ďalším rokovaniam, na ktorých sa ustálili na znení kúpno-predajnej zmluvy, táto sa predložila na schválenie žalovanému. Dňa 02.11.2011 sa zamestnanec žalovaného K.. S. H. v rámci emailovej komunikácie vyjadril k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nasledovne: nie sú voči navrhovanému textu kúpno-predajnej zmluvy žiadne pripomienky, súhlas banky s prevodom založených nehnuteľnosti nie je v zmysle Občianskeho zákonníku potrebný, v prípade potreby tento súhlas vyhotovíme. Zároveň boli upozornení na potrebu súhlasu exekútorov na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko výkon exekúcie bráni predávajúcemu nakladať s jeho majetkom podliehajúcim exekúciám a keďže predmetné nehnuteľnosti podliehajú výkonu exekučného práva. Medzičasom sa zo strany žalobcu rozbehlo zabezpečenie financií na splatenie nesplateného zostatku poskytnutého úveru, ako aj zabezpečenie súhlasu exekútorov. S celým priebehom bol žalovaný oboznámený, s postupom súhlasil a nemal voči nemu akékoľvek výhrady. V exekučných konaniach oprávnených vedených voči žalobcovi žalobca písomne požiadal o súhlas s predajom predmetných nehnuteľností W. spoločnosti R., I., pričom zároveň predložil aj znenie textu kúpno-predajnej zmluvy. Následne obdržal písomné oznámenia, resp. súhlas jednotlivých exekútorov s predajom nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy. Ako jediný veriteľ, resp. oprávnený v exekučnom konaní, ktorý nesúhlasil s uvedených prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol H. K. I. D. ako správca dane z nehnuteľností a ktorý na zabezpečenie svojej pohľadávky na dani z nehnuteľnosti zriadil na predmetných nehnuteľnostiach záložné právo. Avšak kupujúci, spoločnosť R. I., na znak svojho vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti, túto pohľadávku voči H. K. I. D. uhradila, čoho následkom holo zrušenie záložného práva. A teda k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou R., I. a následnému prevodu vlastníckeho práva prostredníctvom povolenia príslušného katastra nehnuteľností návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v danom období nebránila akákoľvek prekážka. Dňa 21.11.2011 došlo teda medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou R., I. ako kupujúcim k uzatvoreniu kúpnej zmluvy č. X/XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. A. R. C., obec D. - m. č. A.Í. R. C., okres D. X., a to: stavba - reštaurácia, fitnes súpisné číslo XXXX na pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XXX m2, stavba - reštaurácia, fitnes súpisné číslo XXXX na pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XX m2, pozemok - parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XXX m2, pozemok - parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o
výmere XXX m2, pozemok - parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX - U. o výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XXX m2, pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XXX m2, pozemok - parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X - U. N. O. R. o výmere XX m2. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami uvedenej kúpnej zmluvy vzájomne dohodnutá na sumu 4.000.000,-eur bez DPH (4.800.000,-eur s DPH), pričom úhrada kúpnej ceny bola rozvrhnutá na niekoľko časti v prospech žalovaného, ako aj jednotlivých oprávnených v rámci exekučného konania voči žalobcovi. Dňa 23.11.2011 bol Správe katastra pre H. K. I. D. doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, dňa 16.12.2011 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Správy katastra pre H. K. I. D. zo dňa 08.12.2011, ktorým kataster prerušil konanie podľa § 31a písm. f) katastrálneho zákona o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu zistenia, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne daňové záložné právo v prospech H. K. I. D. a záložné právo v prospech žalovaného, vo veci ktorého bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2011 dobrovoľnou dražbou. Keďže ich spoločnosti, ako aj kupujúcemu je uvedené zákonné obmedzenie známe, postupovali pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho v súlade so zákonmi a predložili príslušnej správe katastra súhlasy všetkých exekútorov s prevodom vlastníckeho práva a rovnako aj rozhodnutia H. K. I. D., na základe ktorých boli zrušené rozhodnutia o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že nemal žiadne námietky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti R., I. ako kupujúceho, čo vyplýva z vyhlásenia, z e-mailovej komunikácie zo dňa 02.11.201l, pričom výslovný súhlas s prevodom záložného práva nevystavil výlučne z dôvodu, že takýto súhlas záložného veriteľa nevyžaduje žiadny právny predpis, začal výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a doručil Správe katastra pre H. K. I. oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2011 dobrovoľnou dražbou, ktoré je na LV č. XXXX, zapísané pod poznámkou N.-XXXX/XX. Je nepochybné, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti NORTEC, SE ako kupujúceho bol príslušnej správe katastra doručený pred oznámením o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom, nakoľko návrh na vklad vlastníckeho práva bol príslušnej správe katastra doručený dňa 23.11.2011 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 30.11.2011 až neskôr. Žalobca považuje potup Správy katastra pre H. K. I. za nezákonný, a keďže jej rozhodnutie o prerušení konania o povolení vkladu zo dňa 08.12.2011, ako aj neskôr vydané rozhodnutie č.k. C.-XXXXX/XX zo dňa 15.02.2012 vykazuje znaky nezákonnosti, bol podaný podnet na Generálnu prokuratúru. Až z rozhodnutia katastra zo dňa 08.12.2011 sa dozvedeli, že žalovaný začal s výkonom záložného práva v prospech žalovaného a keďže v zmysle § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka nie sú oprávnení záloh previesť bez súhlasu záložného veriteľa po oznámení záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, niekoľkokrát žiadali žalovaného o súhlas s predajom nehnuteľností. Tento súhlas im žalovaný odmietol dať a to aj napriek tomu, že v čase prebiehajúcich rokovaní v rámci predaja nehnuteľností spoločnosti R., I. súhlasil tak s ich predajom, ako aj s textom kúpnej zmluvy a voči postupu žalobcu nemal akékoľvek výhrady. Taktiež im zo strany žalovaného bolo niekoľkokrát potvrdené, v čase prebiehajúcich rokovaní, aj vydanie súhlasu s predajom nehnuteľností v prípade potreby a na žiadosť žalobcu. Uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v prospech žalovaného im nebolo riadne doručené, jednak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy č. X/XXXX, ako ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ani neskôr, až donedávna. Žalobca bezodkladne informoval žalovaného o skutočnosti, že v prípade, ak k prevodu vlastníckeho práva nedôjde do konca roka 2011, kupujúci, t.j. spoločnosť R., I., odstúpi od kúpnej zmluvy, čím nielen žalovaný zmarí splatenie poskytnutého úveru žalobcom, ale spôsobí mu tak škodu a riziko jeho úpadku, resp. vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Žalovaný však v rámci svojej odpovede voči uvedenému dňa 28.12.2011 uviedol, že žiada, v rámci svojich štandardných postupov pri takýchto transakciách, pred uskutočnením prevodu nehnuteľnosti z dlžníka na tretí subjekt preukázanie finančného krytia na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, ako aj blokáciu týchto finančných prostriedkov v prospech zaplatenia pohľadávky žalovaného. Svoj súhlas s predajom nehnuteľností teda podmienil uvedenou zárukou až po tom, čo zmaril úče1 kúpnej zmluvy, a teda aj splatenie nesplateného zostatku poskytnutého úveru, čím poškodil žalobcu ako dlžníka a zneužil svoje postavenie ako záložného veriteľa. V čase prebiehajúcich rokovaní žalovaný takúto záruku nepotreboval a súhlas s predajom nehnuteľností ani nepodmienil. Spoločnosť R., I. ako kupujúci vedel bez najmenších problémov preukázať dostatočné finančné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností, resp. finančné krytie na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, a to tak v čase prebiehajúcich rokovaní a uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj v čase po zistení zmarenia účelu kúpnej zmluvy, pričom žalovaný sa nevyjadril jasne, akým spôsobom požaduje preukázanie finančných
prostriedkov. Uvedené finančné prostriedky potrebné na preukázanie finančného krytia mala spoločnosť R., I. k dispozícii do konca februára 2012. Ak však dôjde k transakcii po februári 2012, spoločnosť R., I. bude musieť preveriť financovanie kúpy nehnuteľností, keďže zo strany žalovaného došlo k zmareniu účelu kúpnej zmluvy, ako aj samotnej transakcie a potenciálny kupujúci žalobcu už nechcel dlhšie držať tieto finančné zdroje; pritom žalovaný bol žalobcom ako predávajúcim upozornený na skutočnosť, že ak nedôjde k prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť R., I. ako kupujúceho do konca roka 2011, odstúpi sa od kúpnej zmluvy. Žalobca má za to, že uvedené konanie žalovaného je v rozpore so zaužívanými obchodnými zvyklosťami, ako aj priečiacim sa dobrým mravom. Konanie žalovaného spôsobilo žalobcovi nielen finančnú škodu, ale aj akúkoľvek možnosť uhradiť žalovanému záväzok, ktorý žalobcovi vznikol z úverovej zmluvy, čím si žalovaný sám spôsobil nemožnosť úhrady pohľadávky, ale najmä v prípade výkonu dobrovoľnej dražby a vydraženia predmetných nehnuteľností hlboko pod trhovú cenu, ukráti ostatných veriteľov, resp. oprávnených v exekučnom konaní na ich právach. Postupom zo strany žalovaného sa tak zasiahlo do práv žalobcu, ako aj do práv oprávnených v exekučnom konaní, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 424 a § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svojím konaním konal s úmyslom prednostne uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi, pričom mal vedomosť o prebiehajúcich exekučných konaniach voči žalobcovi, ako aj vedomosť o možnej škode spôsobenej najmä samotnému žalobcovi. Pri prebiehajúcich rokovaniach týkajúcich sa možného priameho predaja predmetných nehnuteľností samotným dlžníkom, resp. žalobcom a následného splatenia nesplateného zostatku poskytnutého úveru tretím subjektom, resp. kupujúcim, žalovaný nemal akékoľvek výhrady ani podmienky voči prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť R., I., dokonca prisľúbil aj poskytnutie prípadnej súčinnosti v prípade potreby súhlasu s predajom nehnuteľností, avšak žalobca má za to, že po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho (v prospech uvedenej spoločnosti, účelne oznámil príslušnému katastru výkon záložného práva a následne vedome neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť pri žiadosti o vydanie súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa, na predaj nehnuteľnosti, a to ani na naliehanie žalobcu a upozornenie na odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy a možného rizika úpadku žalobcu). Konaním žalovaného tak vznikla žalobcovi škoda v rozsahu 2.439.823,96 eur, t.j. rozdiel medzi kúpnou cenou vo výške 4.800.000,-eur (s DPH) dohodnutou v kúpnej zmluve č. X/ XXXX zo dňa 21.11.2011 a sumou vo výške 2.360.176,04 eur, ktorá predstavuje zostatok z pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ku dňu 30.11.2011 vyplývajúcej zo zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/ XX zo dňa 08.03.2007. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb tým, že ide o konanie, ktoré sa považuje za neprípustné. Žalovaný konal nekorektne, žalobcu neupozornil na plánovaný výkon záložného práva, i keď o ňom v čase prebiehajúcich rokovaní už musel mal vedomosť, resp. bol rozhodnutý ho vykonať, rokovania prebiehali v októbri 2011a novembri 2011 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva je zo dňa 30.11.2011 a z povahy zabezpečovacieho inštitútu musel vedieť, že tento je spôsobilý skomplikovať uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj prevod vlastníckeho práva na tretí subjekt bez jeho súhlasu. Pokiaľ by boli o celej situácii včas informovaní, boli by inak posudzovali vzniknutú situáciu a aktuálnosť tak potreby vypracovať znalecký posudok, ako aj zabezpečenia finančných prostriedkov na splatenie nesplateného zostatku poskytnutého úveru a súhlasov jednotlivých exekútorov, či vyplatenia pohľadávky H. K. I.. Úmyselné konanie proti dobrým mravom vidia aj v tom, že po oznámení začatia výkonu záložného práva žalovaným príslušnému katastru, žalovaný už s nimi nekonal spôsobom, ktorý by zodpovedal dovtedajšiemu priebehu spoločných, niekoľko týždňov trvajúcich rokovaní. O tom, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, svedčí najmä to, že žalovaný aj napriek tomu, že vedel o úmysle žalobcu predať nehnuteľnosti tretiemu subjektu a vyplatiť tak zostávajúcu časť nesplateného úveru žalovanému, niekoľko dní potom ako zistil, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, oznámil príslušnému katastru začatie výkonu záložného práva a žiadal o zapísanie poznámky na predmetný LV č. XXXX. Samo oznámenie o začatí výkonu záložného práva síce nie je konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda za dôvod zakladajúci právo žalobcu na náhradu škody nepovažujú samotnú skutočnosť, že žalovaný oznámil príslušnému katastru začatie výkonu záložného práva, ale podstatu škody vidia v tom, že pôvodný prístup žalovaného v nich vyvolal presvedčenie, že k prevodu vlastníckeho práva dôjde, v prípade potreby im bude poskytnutá súčinnosť, konajúc v dobrej viere dali vyhotoviť znalecký posudok, spoločnosť R., I.E. na znak svojho záujmu o kúpu nehnuteľnosti uhradila dokonca aj pohľadávku H. K. I. D. (resp. poskytla im finančné prostriedky na jej úhradu) a následne uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou R., I. a podali návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech tejto spoločnosti. Konali tak s úmyslom, vzhľadom na nežiaducu finančnú situáciu ich spoločnosti, splatiť nesplatený zostatok istiny poskytnutého úveru,
ako aj pohľadávky oprávnených v exekučnom konaní vedených voči ich spoločnosti. Neboli by tak ale postupovali, pokiaľ by ich žalovaný včas informoval o všetkých významných okolnostiach a zmene pôvodnej situácie. Na základe uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka, boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Správanie žalovaného je úmyselným konaním proti dobrým mravom, čo malo za následok vznik majetkovej škody žalobcovi v rozsahu 2.439.823,96 eur. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného proti dobrým mravom, súhlas s postupom žalobcu pri predaji nehnuteľností, následné oznámenie o začatí výkonu záložného práva a odopretie vydania súhlasu s predajom nehnuteľností, resp. vydanie súhlasu s predajom nehnuteľností pod podmienku určitej záruky, ktorá nebola potrebná v čase prebiehajúcich rokovaní o predaji nehnuteľnosti medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou R., I.. Žalobca spolu so žalobou predložil uznesenie č.k. XXK/XX/XXXX zo dňa 24.04.2018, mandátnu zmluvu, zmluvu o termínovanom úvere v znení dodatku, vyčíslenie pohľadávky zo dňa 25.10.2011, email zo dňa 23.12.2011, rozhodnutie H. K. I. D. zo dňa 16.12.2011, kúpnu zmluvu č. X/XXXX, návrh na povolenie vkladu LV č. XXXX, podnet na GP SR.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2019, v ktorom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú údajného vzniku nároku na náhradu škody. Škoda, ktorej náhrady sa domáha žalobca v konaní, mala vzniknúť nasledovne: dňa 08.03.2007 uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 70.000.000,-Sk (2.323.574,32 eur); pohľadávka žalovaného na splatenie úveru bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam žalobcu (LV č. XXXX, k.ú. A. R. C.) a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 08.03.2007; v roku 2011 sa žalobca mal dostať do finančných problémov a úver nesplácal. V dôsledku toho žalovaný začal svoju úverovú pohľadávku vymáhať. Žalobca mal údajne záujem vzniknutú situáciu riešiť predajom založených nehnuteľností spoločnosti R., I.. Tento zámer mal žalobca komunikovať žalovanému; dňa 25.10.2011 žalovaný vystavil žalobcovi písomné potvrdenie o výške úverovej pohľadávky; dňa 02.11.2011 mal zamestnanec žalovaného e-mailom potvrdiť žalobcovi, že v prípade potreby žalovaný vyhotoví písomný súhlas s predajom založených nehnuteľností kupujúcemu; dňa 21.11.2011 uzavreli žalobca a spoločnosť R., I. kúpnu zmluvu na predaj založených nehnuteľností a dňa 23.11.2011 podali návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností; dňa 16.12.2011 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie správy katastra o prerušení katastrálneho konania, keďže záložný veriteľ (žalovaný) začal na základe oznámenia zo dňa 30.11.2011 výkon svojho záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu; žalobca mal následne niekoľkokrát žiadať žalovaného o vystavenie súhlasu záložného veriteľa podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka s predajom založených nehnuteľností; žalovaný súhlas s predajom založených nehnuteľností nevydal a požadoval preukázanie bonity kupujúceho (finančného krytia kúpnej ceny); pre odmietnutie súhlasu mal kupujúci údajne odstúpiť od uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom k predaju založených nehnuteľností nedošlo. Konanie žalovaného malo byť porušením dobrých mravov a malo spôsobiť škodu žalobcovi. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že jeho nárok na náhradu škody (z titulu údajného porušenia povinností záložného veriteľa) je obchodnoprávnym nárokom, ktorý nie je premlčaný. Žalovaný zdôraznil, že tvrdený nárok žalobcu na náhradu škody podlieha právnej úprave Občianskeho zákonníka (vrátane ustanovení o premlčaní), tento nárok je premlčaný. Žalovaný preto vznáša voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania a domáha sa, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 267 ods. 7 Obchodného zákonníka. V súlade s cit. ustanoveniami sa právna úprava Obchodného zákonníka vzťahuje iba na obchodné záväzkové vzťahy alebo iné vzťahy súvisiace s podnikaním (§ 1 ods. 1 ObZ). Ich špecifikáciu upravuje § 261 a nasl. ObZ (tretia časť Obchodného zákonníka). Na základe § 261 ods. 6 písm. d) ObZ možno konštatovať, že úverová zmluva ktorú medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný, je obchodným záväzkovým vzťahom. K tomu, aby bolo záložné právo podriadené právnej úprave Obchodného zákonníka, je potrebný výslovný odkaz priamo v znení tretej časti Obchodného zákonníka. Takýto normatívny odkaz obsahuje iba § 267 ods. 7 ObZ, podľa ktorého sa Obchodným zákonníkom riadi záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom. Ostatné záložné práva (vrátane záložného práva k nehnuteľnostiam) sa právnou úpravou Obchodného zákonníka nespravujú. Nie je pritom rozhodujúce, či zabezpečovaná povinnosť vznikla v obchodnom záväzkovom vzťahu alebo nie. Žalovaný uviedol, že znenie § 267 ods. 7 Obchodného zákonníka uvádza dve kategórie záložných práv, na ktoré sa vzťahuje Obchodný zákonník. Takéto koncipovanie zákonného textu deklaruje, že pri ostatných záložných právach je aplikácia Obchodného zákonníka vylúčená. Pri výklade § 267 ods. 7 Obchodného zákonníka je potrebné vychádzať z princípu bezrozpornosti právnej úpravy a princípu
racionálneho zákonodarcu, ktorý v zákonných textoch nevytvára vzájomne si odporujúce hypotézy. Ak zákonodarca osobitne špecifikuje, že Obchodný zákonník sa vzťahuje iba na dve kategórie záložných práv, je nepochybné, že na ostatné záložné práva sa neaplikuje. Záložné právo k nehnuteľnostiam, pri ktorom sa mal žalovaný údajne dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi, preto podlieha právnej úprave Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na ust. § 373 a § 757 Obchodného zákonníka. Náhrada škody v Obchodnom zákonníku je koncipovaná na princípe porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (porušenie zmluvného ustanovenia) alebo poručenia mimozmluvnej povinnosti upravenej Obchodným zákonníkom (porušenie zákonného ustanovenia). Ak porušovaná povinnosť nie je medzi zmluvnými stranami osobitne dohodnutá v obchodnom záväzkovom vzťahu, alebo ak porušovaná povinnosť nie je osobitne upravená v Obchodnom zákonníku, jej porušenie nemá za následok vznik obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Na to, aby bolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody je nevyhnutné, aby k vzniku škody došlo v rámci obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 ObZ) alebo Obchodného zákonníka (§ 757 ObZ). Nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na základe porušenia povinností „nedohodnutých“ medzi zmluvnými stranami v obchodnom záväzkovom vzťahu alebo neupravených Obchodným zákonníkom, preto nepodlieha režimu Obchodného zákonníka. V posudzovanom prípade žalobca tvrdí, že mu škoda mala vzniknúť tým, že žalovaný údajným neposkytnutím súhlasu s predajom založených nehnuteľností porušil korektív dobrých mravov. Právne vzťahy zo záložných práv (iných ako uvedených v § 267 ods. 7 ObZ) nepatria medzi obchodné záväzkové vzťahy. Akékoľvek porušenie povinnosti spojenej so záložným právom preto nie je porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. Znaky skutkovej podstaty § 373 Obchodného zákonníka nie sú splnené, v dôsledku čoho nevzniká obchodnoprávna zodpovednosť za škodu, táto zodpovednosť nevzniká ani na základe § 757 Obchodného zákonníka, keďže kategória dobrých mravov nie je Obchodným zákonníkom osobitne upravená. Zodpovednosť za škodu pri porušení povinností záložného veriteľa je preto jednoznačne zodpovednosťou, ktorá podlieha právnej úprave Občianskeho zákonníka (vrátane ustanovení o premlčaní). Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že škoda, ktorá mala vzniknúť z dôvodu konania alebo nekonania záložného veriteľa sa nespravuje lex specialis úpravou náhrady škody podľa § 373 ObZ, a ani úpravou premlčania práv z obchodných záväzkových vzťahov podľa § 387 ObZ a nasl. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.01.2006 sp. zn. 21Cdo/2048/2004; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 32Cdo/5156/2015; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.02.2007 sp. zn. 21Cdo/948/2006, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.11.2007 sp. zn. 21Cdo/3157/2006). Právo na náhradu „občianskoprávnej“ škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Za riadne pokračovanie v konaní sa nepovažuje, ak veriteľ uplatní svoje právo na súde, no vyvolá zastavenie súdneho konania - napr. pre nezaplatenie súdneho poplatku, späťvzatie žaloby alebo neodstránenie vytknutých vád žaloby (R 1/1961, R 32/1978, R 3/2001, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.11.2009, sp. zn. 3MCdo/12/2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 3Cdo/185/2009). V posudzovanom prípade žalobca tvrdí, že mu škoda mala vzniknúť v období december 2011 až február 2012, keď sa dozvedel o prerušení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností a keď mal žalovaný údajne odmietať poskytnúť súhlas s prevodom založených nehnuteľností. Žalovaný podotýka, že tvrdený nárok žalobcu sa premlčal uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty v období december 2013 až február 2014 (zo žaloby nie je možné zistiť, kedy konkrétne mal žalobcov domnelý nárok vzniknúť). Žalobca síce tvrdí, že dňa 11.12.2015 podal žalobu o náhradu škody, avšak toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odhliadnuc od skutočnosti, že skoršia žaloba bola podaná až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, žalobca v tomto konaní riadne nepokračoval, keďže nezaplatil súdny poplatok. Nemožno preto ani len teoreticky uvažovať o aplikácii § 112 Občianskeho zákonníka. Tvrdený nárok žalobcu je preto v celom rozsahu premlčaný. Nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by sa posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka (čo žalovaný odmieta). Ak sa obchodnoprávny nárok uplatnil na súde v premlčacej lehote, avšak v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia lehota neprestala plynúť. Ak v čase skončenia tohto súdneho konania premlčacia lehota už uplynula, premlčacia lehota sa predlžuje tak, že neskončí skôr než jeden rok od skončenia súdneho konania (§ 405 ods. 1, 2 ObZ). Citované ustanovenia však platia iba v prípade, ak ich veriteľ svojvoľne nezneužíva vo vlastných prospech na „umelé“ predlžovanie zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty. Ak veriteľ opakovane uplatňuje svoj nárok na súde, no v konaniach neurobí ani len prvotné procesné úkony (napr. nezaplatí súdny poplatok alebo na základe výzvy konajúceho súdu neodstráni vady žaloby), nemožno „predĺženie“ premlčacej lehoty aprobovať. V súlade s § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Uplatňovanie práva na súde, ktorého zjavnou motiváciou je iba vynucovanie si vymožiteľnosti vlastného nároku po neprimeranú dobu, je jednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca sa voči žalovanému v minulosti už domáhal zaplatenia toho istého nároku na náhradu škody a to žalobou zo dňa 02.05.2012, konanie bolo vedené na Okresnom I. D. X. pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX, túto žalobu vzal žalobca späť dňa 19.03.2013 a konanie bolo zastavené. Následne žalobca podal opätovne žalobu dňa 05.12.2014, pričom konanie bolo vedené Okresným I. D. X. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, toto konanie bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa 03.02.2015 č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX z dôvodu, že žalobca neodstránil vytknuté nedostatky žaloby (nepredložil plnomocenstvo pre advokáta, ktorý žalobu podal). Žalobca opätovne podal žalobu dňa 11.12.2015 na Okresný súd Bratislava I, konanie bolo z dôvodu miestnej príslušnosti vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/130/2016, v tomto konaní žalobca nezaplatil súdny poplatok a konanie bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa 14.12.2016, č.k. 10Cb/130/2016-42. Žalobca tak pri svojom domnelom nároku podal celkovo 3 skoršie žaloby, pričom v konaniach vôbec nepokračoval a nerealizoval ani triviálne úvodné procesné úkony. Uvedené konanie žalobcu možno označiť iba za účelovú snahu o zachovanie vymáhateľnosti jeho domnelého nároku nad rámec zákonnej premlčacej lehoty, takéto zneužívanie práva však nepožíva právnu ochranu. Žiadny z úkonov žalobcu preto v minulosti nevyvolal následky „predĺženia“ premlčacej lehoty podľa § 405 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (totožne uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 23Cdo/3707/2011). K údajnému porušeniu dobrých mravov žalobca uvádza, že mal údajne viackrát žiadať žalovaného o udelenie súhlasu s predajom založených nehnuteľností. K svojej žalobe však ako dôkazný prostriedok predložil iba jednu e-mailovú žiadosť adresovanú žalovanému dňa 23.12.2011. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný mu dňa 28.12.2011 oznámil, že súhlas možno udeliť až po preukázaní finančného krytia kúpnej ceny, čo je štandardným postupom pri takýchto transakciách. Žalobca však oponuje, že na základe znenia písomného vyčíslenia pohľadávky zo dňa 25.10.2011 a emailu žalovaného zo dňa 02.11.2011 mal za to, že prevodu nehnuteľností nebráni žiadna skutočnosť. Žalobca je preto presvedčený, že omisívne konanie žalovaného bolo porušením dobrých mravov. Žalobca namieta zneužívanie postavenia záložného veriteľa, žalobca však opomenul nasledujúce významné skutočnosti: v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa dopustil zmluvnej delikvencie primárne žalobca, ktorý nerešpektoval úverovú zmluvu a svojvoľne nesplácal úverovú pohľadávku; žalobca mal kedykoľvek možnosť úverovú pohľadávku zaplatiť alebo čiastočne splácať, pričom žalovaný nemohol toto plnenie odmietnuť (§ 329 ObZ); v rámci zásady dobrých mravov neexistuje pravidlo, na základe ktorého by záložný veriteľ mal vydať súhlas s prevodom založených nehnuteľností. Neexistuje teda žiadna konkrétna povinnosť, ktorú by žalovaný porušil. Identifikovanie povinnosti a preukázanie jej porušenia škodcom sú pritom základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda mala žalobcovi domnelo vzniknúť v dôsledku odstúpenia kupujúceho od kúpnej zmluvy a následného vydraženia nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy však nevyvolalo vznik žiadnej konkrétnej škody. Žalobcovi po odstúpení od kúpnej zmluvy naďalej ostala jeho majetková hodnota (sporné nehnuteľnosti) v celom rozsahu. Speňaženie nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe bolo výlučne následkom nesplácania úveru a nie následkom odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenými okolnosťami a vznikom ním namietanej škody; žalobca nesprávnym spôsobom určuje aj výšku škody, ktorá mu mala údajne vzniknúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by kupujúci (v prípade úspešného predaja) reálne zaplatil kúpnu cenu. Navyše, cena dosiahnutá vydražením nemôže byť dôvodom, od ktorého žalobca odvodzuje výšku škody. Z tejto sumy možno iba abstrahovať reálnu trhovú hodnotu sporných nehnuteľností. Cena dosiahnutá vydražením je totiž výsledkom verejného súťažného procesu o najvhodnejšiu trhovú cenu. Na ich základe by bolo možné fabulovať akúkoľvek výšku domnelej škody, a to iba na základe tvrdenia o existencii skoršej a údajne výhodnejšej ponuky na odkúpenie nehnuteľností; v posudzovanom prípade išlo o termínovaný úver vo výške niekoľkých miliónov eur, pri ktorom bol žalovaný, ako bankový subjekt, povinný rešpektovať legislatívu na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Za daných okolností je nepredstaviteľné, aby žalovaný nepožadoval od žalobcu preukázanie finančného krytia na úhradu kúpnej ceny. Žalovaný nemôže pri riešení zlyhaného úveru dopustiť dispozíciu so založeným majetkom na nového vlastníka, ktorým je „neznáma“ a finančne nepreverená spoločnosť (hrozí riziko konkurzu, reštrukturalizácie a pod.); správanie sa žalovaného, ktorý požadoval preukázanie finančného krytia kúpnej ceny, nemožno preto za žiadnych okolnosti hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Išlo o štandardnú požiadavku, ktorú by nepochybne vyžadoval každý bankový subjekt. Dobré mravy neboli konaním žalovaného porušené. Navyše, žalobca (prípadne aj kupujúci so súhlasom žalobcu) mohol kedykoľvek úverovú pohľadávku žalovaného zaplatiť, čím by došlo k výmazu sporného záložného práva a okamžitému zápisu vlastníckeho práva kupujúceho. To, že
kupujúci, ani žalobca nepreukázali existenciu finančného krytia, prípadne nevyužili iné spôsoby riešenia vzniknutej situácie len umocňuje záver, že na reálne zaplatenie kúpnej ceny (resp. na uspokojenie úverovej pohľadávky) zrejme nikdy neexistovali dostatočné finančné prostriedky. Žalovaný zdôraznil, že žaloba zo dňa 08.08.2018 je v poradí už štvrtým pokusom žalobcu o diskreditáciu žalovaného. Uvedenú žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Spôsob, akým žalobca spochybňuje odôvodniteľné správanie sa žalovaného, je šikanózny a hraničí až s eventuálnou „pomstou“ dlžníka za legitímne vymáhanie pohľadávky veriteľom. Žalovaný navrhol výsluch svedka K.. S. H. a to k okolnostiam výkonu záložného práva žalovaného, odoslania emailu.
3. Žalobca v podaní zo dňa 22.10.2019 uviedol, že prostriedky procesného útoku (najmä svoje skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany uvedených vo vyjadrení žalovaného) uplatní na pojednávaní. Za účelom ozrejmenia skutkového stavu žalobca navrhol výsluch svedkov : X.. E. W. (konateľka úpadcu) a K. I. (člen predstavenstva spoločnosti R., I.).
4. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike zo dňa 22.11.2019, v ktorej uviedol, že žalobca v podanej replike, napriek poučeniu, neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti. Iba avizoval, že prostriedky procesného útoku uplatní priamo na prvom pojednávaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že procesné úkony žalobcu podliehajú sudcovskej (a zákonnej) koncentrácii konania, takýto postup nekorešponduje s riadnym vedením sporu v zmysle čl. 8 CSP. Žalobca nepredložil prostriedky procesného útoku v lehote podľa § 167 ods. 3 CSP, hoci tomu zjavne nič nebránilo. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedkov - X.. E. W.Ž. a K. I., neoznačil však žiadne skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že žalobou sa predchádzajúca správkyňa úpadcu LEAM, s.r.o. domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur. Nakoľko v konkurznom konaní úpadcu LEAM, s.r.o. došlo na prvej schôdzi veriteľov k zmene správcu, v súčasnosti je žalobcom spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE ako správca úpadcu. Žalobca trvá na podanej žalobe z dôvodov, ktoré sú podrobne rozpísané v žalobe. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na doterajších písomných vyjadreniach, uplatnený nárok považujú za neopodstatnený a to z dôvodov : a) žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú, ani mimozmluvnú povinnosť a už vôbec nekonal úmyselne v rozpore s dobrými mravmi, b) nedošlo k vzniku žiadnej škody, c) ak by škoda vznikla, čo zásadne odmietajú, tak neexistuje príčinná súvislosť medzi údajným úmyselným konaním žalovaného, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi a škodou, d) celý uplatnený nárok je premlčaný. Konkrétne k absencii úmyselného konania v rozpore s dobrými mravmi žalobca založil svoj nárok na doposiaľ nepreukázaných tvrdeniach. Po prvé ide o tvrdenie, že žalobca získal presvedčenie, resp. prístup žalovaného mal vyvolať u žalobcu presvedčenie, že k prevodu nehnuteľnosti dôjde a v prípade potreby banka vydá súhlas k predaju nehnuteľnosti. Žalobca zrejme úmyselne alebo účelovo zamlčal, že celá transakcia mala prebehnúť tak, aby peňažné prostriedky banka získala najneskôr do 30.11.2011. Žalovaný opakovane upozorňoval na to, že ak peňažné prostriedky nebudú pripísané v tento termín, nevydá súhlas s predajom zálohu a rovnako negarantuje, že bude postupovať vo veci ďalej, teda negarantuje pozastavenie štandardne nastavených procesov, a to že využije všetky dostupné prostriedky na to, aby uspokojil svoju pohľadávku. Priamo v emailovej správe z 26.11.2011 žalovaný výslovne uviedol, že ak v tento deň nebudú peňažné prostriedky pripísané na účet, nevydá súhlas s predajom zálohu. Za daných okolností sa kupujúci a žalobca nemohli dobromyseľne a dôvodne spoliehať na to, že po tomto dátume, t.j. po 30.11.2011 k prevodu dôjde, a v prípade potreby im banka vydá súhlas, ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Žalovaný následne postupoval presne tak, ako vopred avizoval. Ďalším nepreukázaným tvrdením je to, že žalovaný mal po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho účelovo oznámiť začatie výkonu záložného práva príslušnej správe katastra. Doposiaľ nie je zrejmé, na základe čoho mal mať žalovaný vedomosť o tom, že takýto návrh bol podaný. Rovnako nepreukázaným je aj tvrdenie, že kupujúci R., I. mal mať dostatok finančných prostriedkov na realizáciu transakcie. Tomu, že ide zo strany žalobcu o účelové tvrdenie, nasvedčuje najmä hospodárska situácia, resp. hospodárske výsledky spoločnosti R., I. za rok 2012, za rok 2011 ani nie sú k dispozícii. Ako vyplýva z emailovej správy kupujúceho z 20.03.2012, kupujúci mal ešte len oslovovať nových investorov za účelom získania financií. Ďalším nepreukázaným tvrdením je to, že malo dôjsť k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho. Rovnako žalobca doposiaľ nepreukázal, že žalovaný mal konať úmyselne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal, že by spôsobenie škody bolo buď želaným následkom banky ako domnelého škodcu alebo neželaným následkom, s ktorým by bola banka pre prípad jeho vzniku
uzrozumená. Situácia sa pre kupujúceho a žalobcu zásadne nezmenila ani po oznámení začatia výkonu záložného práva, pretože žalobca, prípadne kupujúci so súhlasom žalobcu mohli kedykoľvek uspokojiť úverovú pohľadávku žalovaného a tak docieliť výmaz záložného práva a teda odstránenie prekážky brániacej vkladu. Žalobca a kupujúci mali teda k dispozícii alternatívne riešenie, a to aj bez súčinnosti samotného záložného veriteľa. Rovnako požiadavka preukázania finančného krytia na úhradu kúpnej ceny je plne v súlade s pravidlami obozretného podnikania na bankovom trhu v zmysle zákona o bankách. Žalovaný tak evidentne neporušil žiadnu zmluvnú, ani mimozmluvnú povinnosť a už vôbec nekonal úmyselne v rozpore s dobrými mravmi, jediným delikventom v tomto zmluvnom vzťahu je obchodná spoločnosť LEAM, úpadca, ktorý nesplnil svoje povinnosti riadne a včas. Čo sa týka škody samotnej, žalobca ju vyčíslil na sumu takmer 2,5 milióna eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkom úverovej pohľadávky. Vzhľadom na to, že úpadca je naďalej vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, k škode nedošlo, nakoľko jeho majetok sa žiadnym spôsobom nezmenil. Ďalším predpokladom, ktorý tu nebol naplnený, je kauzálny nexus a to vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný, priamy. Samotný žalobca v žalobe tvrdí, že správa katastra nezákonne prerušila vkladové konanie a tak v podstate zmarila prevod nehnuteľností. Priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody by tak mal byť v konečnom dôsledku podľa žalobcu nesprávny úradný postup správy katastra. Žalobca a kupujúci mohli vzniku škody zabrániť a to jednoducho tým, že by sa vyplatila pohľadávka žalovaného, došlo by k výmazu záložného práva a k odstráneniu prekážky, ktorá bránila vkladu. Nárok na náhradu škody nie je daný ani pri naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu. Domnelá škoda mala vzniknúť v období od decembra 2011 do februára 2012, keď sa žalobca dozvedel o prerušení vkladového konania a keď mal žalovaný údajne odmietať poskytnutie súhlasu s prevodom zálohu. Vzhľadom na chýbajúce rozhodné skutočnosti nie je možné presne ustáliť moment, kedy by mala škoda vzniknúť. Z dôvodov, ktoré popísali vo vyjadrení, sa právne vzťahy medzi žalobcom ako záložcom a záložným veriteľom, teda žalovaným spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o premlčaní. Tvrdený nárok žalobcu sa teda premlčal márnym uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty v období od decembra 2013 do februára 2014, čiže bezmála štyri a pol roka pred podaním tejto žaloby, spočívanie premlčacej lehoty je pritom vylúčené. Žalobca síce podal žalobu o náhradu škody štyrikrát, naposledy v roku 2018, avšak v žiadnom z predchádzajúcich konaní nepokračoval riadne v konaní, buď vzal žalobu späť, neodstránil vady vytýkané súdom alebo nezaplatil súdny poplatok, nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by sa posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.
6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa § 150 CSP : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 151 CSP : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka : (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. V danom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur, vymedzená žalobcom ako škoda spôsobená úmyselným konaním žalovaného proti dobrým mravom v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka, resp. že zo strany žalovaného došlo k porušeniu všeobecnej preventívnej povinnosti, čo je dôvodom zodpovednosti za škodu podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
17. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorá je ukladaná tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. Zdravie, majetok, príroda a životné prostredie sú chránené aj inými zákonnými ustanoveniami (Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov). Pokiaľ neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené týmito (osobitnými) ustanoveniami a konanie (nekonanie) určitého subjektu malo za následok poškodenie zdravia, majetku, prírody alebo životného prostredia, treba skúmať, či si konajúci (nekonajúci) počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka). Ak si tak nepočínal, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a z tohto porušenia mu vznikne zodpovednosť za škodu. Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka prichádza teda do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na určité správanie (konanie alebo zdržanie sa konania), ktorého protiprávnosť sa posudzuje.
18. V zmysle osobitného ust. § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok: 1/ úmyselné konanie proti dobrým mravom, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody. K vzniku povinnosti nahradiť škodu je potrebné, aby všetky predpoklady boli splnené súčasne; pokiaľ niektorá z nich chýba, nárok na náhradu škody nevzniká. Pod „úmyselným konaním proti dobrým mravom“ treba rozumieť úmyselné konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám povahy (contrabonosmores), ktoré sú všeobecne uznávané v demokratickej spoločnosti presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomné rešpektovanie. Úmyselné konanie proti dobrým mravom nerešpektuje tieto etické normy a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti, ziskuchtivosti a pod. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom môže ísť buď o úmysel priamy (v prípade ktorého zodpovedný subjekt vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne tento následok chcel spôsobiť) alebo nepriamy (v prípade ktorého zodpovedný subjekt vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s týmto dôsledkom uzrozumený). V oboch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť zodpovedného subjektu, že svojím konaním spôsobuje škodu alebo že ju môže spôsobiť. Ľahostajný vzťah k výsledku konania sa pod nepriamy úmysel nezaraďuje, lebo vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu; o nepriamy úmysel by však mohlo ísť vtedy, ak by ľahostajnosť konajúceho k tomu, či škoda nastane alebo nenastane, vyjadrovala jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Za škodu treba považovať majetkovú ujmu (zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou). O vzťah príčinnej súvislosti medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku
úmyselného konania proti dobrým mravom (t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k úmyselnému konaniu proti dobrým mravom, nevznikla by ani škoda).
19. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 08.03.2007 bola uzatvorená medzi spoločnosťou LEAM s.r.o. a žalovaným zmluva o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, na základe ktorej žalovaný (ako veriteľ) poskytol dlžníkovi úver vo výške 70.000.000,-Sk, t.j. 2.323.574,32 eur za účelom kúpy nehnuteľného majetku W. zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. A. R. C., okres D. X.. Za účelom zabezpečenia pohľadávky bola zároveň medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Nakoľko na spoločnosť LEAM s.r.o. bol uznesením zo dňa 24.04.2018 vyhlásený konkurz, ako žalobca vystupuje v spore správca konkurznej podstaty úpadcu.
20. Skutkovým základom uplatneného nároku žalobcu na náhradu škodu bol postup, správanie a konanie žalovaného v období od októbra 2011 do februára 2012. Žalobca tento svoj nárok opieral o tieto podstatné skutočnosti : z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie spoločnosť LEAM s.r.o. začala realizovať úkony smerujúce k predaju založených nehnuteľností za účelom splatenia úveru, o čom informovala žalovaného, v októbri 2011 si nechala vypracovať znalecký posudok, uskutočnili sa rokovania medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou R., I.. Žalovaný dňa 25.10.2011 na žiadosť dlžníka (spoločnosti LEAM s.r.o.) vyčíslil pohľadávku z titulu úverovej zmluvy, žalobca poukázal na email zo dňa 23.12.2011, v ktorom sa zamestnanec žalovaného vyjadril, že nemajú námietky k textu kúpnej zmluvy, súhlas banky s prevodom založených nehnuteľností nie je potrebný a v prípade potreby súhlas vystavia. Dňa 21.11.2011 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou LEAM s.r.o. a spoločnosťou R., I., so sídlom I. X, D., X. : XX XXX XXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. R. C., okres D. X.. Dňa 23.11.2011 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 08.12.2011 prerušila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností aj z dôvodu, že na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech žalovaného, vo veci ktorého bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 30.11.2011. Žalovaný neupozornil žalobcu na plánovaný výkon záložného práva. Žalobca ďalej poukázal na to, že žiadal žalovaného o súhlas s predajom nehnuteľností, žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.12.2011 podmienil súhlas s prevodom nehnuteľností preukázaním finančného krytia na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj blokáciou finančných prostriedkov, pričom v rámci predchádzajúcich rokovaní podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný takúto záruku nepotreboval, súhlas s predajom s takouto zárukou nepodmieňoval. Žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, spoločnosť R., I. (ako kupujúci) mala k dispozícii finančné prostriedky iba do konca februára 2012, nakoniec kupujúci mal odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 2.439.823,96 eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2011 (4.800.000,-eur s DPH) a sumou, ktorá predstavuje zostatok pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ku dňu 30.11.2011 vyplývajúcej zo zmluvy o termínovanom úvere (sumou 2.360.176,04 eur). Žalobca mal za to, že týmto konaním, postupom žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda a to konaním priečiacim sa dobrým mravom, resp. zo strany žalovaného došlo k porušeniu všeobecnej preventívnej povinnosti.
21. Žalovaný voči uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody vzniesol námietku premlčania.
22. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
23. Sporným medzi stranami tak bolo, či uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody je/resp. nie je premlčaný a v prípade, že nie je premlčaný, či uvedeným konaním, postupom žalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti zakladajúcej právo na náhradu škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, resp. či sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu úmyselným konaním proti dobrým mravom v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka.
24. Právna úprava zodpovednosti za škodu sa nachádza v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku a to z obchodných záväzkov, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262 Obchodného zákonníka. Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti, ako povinnosti zo záväzku a to na škodu spôsobenú porušením povinností stanovených Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka). V danej veci nešlo o porušenie povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu podľa § 373 Obchodného zákonníka, ani o porušenie inej povinnosti podľa Obchodného zákonníka (§ 757 Obchodného zákonníka). Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba štyri roky. S poukazom na uvedené sa právna úprava uvedená v ust. § 398 Obchodného zákonníka aplikuje iba na právo na náhradu škody, ktoré sa riadi Obchodným zákonníkom (najmä teda na zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností podľa § 373 alebo zodpovednosť za porušenie iných povinností vyplývajúcich z Obchodného zákonníka podľa ust. § 757).
25. Súd poukazuje na to, že žalobca sa primárne domáhal svojho práva na náhradu škody voči žalovanému na základe porušenia ust. § 424 Občianskeho zákonníka, resp. porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti zakladajúcej právo na náhradu škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Teda v danom spore na zodpovednosť za škodu sa uplatnia ust. Občianskeho zákonníka a teda v nadväznosti na uvedená sa aj premlčanie spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na náhradu škody, kde premlčacia lehota plynie podľa § 106 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012 - na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody, ďalej rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo/6/2010 zo dňa 22.10.2010).
26. Nakoľko žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku spočívajúcu v námietke premlčania uplatneného nároku, súd v rámci hospodárnosti konania sa prioritne zaoberal hmotnoprávnou námietkou.
27. V ust. § 106 Občianskeho zákonníka sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické ich komplementárne plynutie, teda okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actionata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky (resp. 10 rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne). Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty; inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o škode a osobe za škodu zodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty.
28. Škoda mala spoločnosti LEAM s.r.o. vzniknúť konaním, správaním žalovaného v období od októbra 2011 do februára 2012 a to tým, že žalovaný ako veriteľ, ako aj záložný veriteľ (medzi zmluvnými stranami uzatvorená záložná zmluva), porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a z tohto porušenia mu mala vzniknúť zodpovednosť za škodu, konal v rozpore s dobrými mravmi, neposkytol potrebnú súčinnosť ako záložný veriteľ, čo má zakladať jeho zodpovednosť za škodu. Súd má za to, či už ide o náhradu škody podľa § 424, resp. § 415 Občianskeho zákonníka, treba aplikovať ust. § 100 a ust. § 106 Občianskeho zákonníka vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
29. V ust. § 106 Občianskeho zákonníka ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu (ak škoda bola spôsobená úmyselne). Rozhodujúcim okamihom je, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti LEAM s.r.o. konaním, správaním žalovaného v období od októbra 2011 do februára 2012 (škoda mala vzniknúť podľa skutkového
vymedzenia uplatneného nároku žalobcu v tomto období, keď sa žalobca dozvedel o prerušení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o začatí výkonu záložného práva s tým, že žalovaný neudelil súhlas s prevodom nehnuteľností, resp. súhlas podmieňoval poskytnutím určitej záruky a tretia osoba mala k dispozícii finančné prostriedky na preukázania finančného krytia do konca februára 2012 a následne tak malo dôjsť k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany tretej osoby), pričom výšku škody si žalobca uplatnil ako rozdiel medzi kúpnou cenou v kúpnej zmluve a výškou pohľadávky žalovaného voči spoločnosti LEAM s.r.o. z titulu úverovej zmluvy vyčíslenej ku dňu 30.11.2011.
30. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 237/2007: citované ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.
31. V danej súvislosti súd poukazuje na fakt, že pojem - dozvedel sa o škode, neznamená, že sa poškodený musel dozvedieť aj o výške škody, resp. mal výšku škody vyčíslenú v peniazoch. Podľa názoru súdu je potrebné vykladať pojem „keď sa poškodený dozvie o škode“ vykladať tak, že poškodený získa nielen subjektívnu vedomosť o určitej majetkovej či nemajetkovej ujme, ale aj o jej rozsahu, teda získa vedomosť o tom, čo bolo konkrétne poškodené, jeho rozsah.
32. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobcovi subjektívna premlčacia doba začala plynúť od začiatku marca 2012, teda od 01.03.2012 (škoda mala spoločnosti LEAM s.r.o. vzniknúť konaním, správaním žalovaného v období od októbra 2011 do konca februára 2012), preto súd je toho názoru, že týmto okamihom, po tomto období, mal žalobca vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá a zistiť tak rozsah škody. Súd poukazuje na to, že zo žaloby nevyplýva jednoznačne konkrétny dátum, kedy mal žalobcovi uplatnený nárok vzniknúť. S poukazom na uvedené dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňom 01.03.2014. Žaloba v danom spore bola podaná na súde dňa 08.08.2018, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, teda uplatnený nárok súd nemôže žalobcovi priznať v súdnom konaní z dôvodu uplynutia premlčacej doby (§ 100 Občianskeho zákonníka).
33. Súd už len poznamenáva, že v súdenom prípade boli časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby totožné, pričom právo žalobcu ako poškodeného sa premlčalo už márnym uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba žiadnym spôsobom nemôže predĺžiť subjektívnu premlčaciu dobu a pokiaľ sa právo premlčí už momentom márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada.
34. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 405 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, že podľa jeho názoru došlo k predĺženiu premlčacej doby a to s poukazom na to, že spoločnosť LEAM s.r.o. sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.12.2015 domáhala proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur, pričom súd uznesením zo dňa 14.12.2016 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby, proti uzneseniu bolo podané odvolanie a následne odvolací súd uznesením zo dňa 28.09.2017 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie - súd sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje. V danom spore sa aplikujú ust. o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka, teda súd aplikuje aj úpravu premlčania práva na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na vymedzený a uplatnený nárok žalobcu.
35. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
36. Občiansky zákonník v ust. § 112 Občianskeho zákonníka upravuje dva osobitné prípady, keď dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčacej doby) : a) ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, b) ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a na súde alebo na inom príslušnom orgáne bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie. Spočívanie premlčacej doby podľa prvej vety § 112
Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že premlčacia doba od uplatnenia práva (nároku) na súde alebo na inom príslušnom orgáne po dobu konania za podmienok § 112 Občianskeho zákonníka prestáva plynúť. Predpokladom spočívania premlčacej doby podľa cit. ustanovenia nie je však len uplatnenie práva na súde alebo inom príslušnom orgáne, ale aj to, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje. O riadne pokračovanie v konaní nejde, keď účastník zaviní zastavenie konania preto, že neopraví vady žaloby (§ 129 a nasl. CSP), bezdôvodne vezme žalobu späť (§ 144 a nasl. CSP), zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby. Ak sa v konaní riadne nepokračuje, nemá uplatnenie nároku vplyv na plynutie premlčacej doby.
37. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, v ktorých sa súdy vysporiadali s výkladom pojmu „riadne pokračovanie v konaní“ : Ak je žaloba vzatá späť, vec z hľadiska premlčania treba posudzovať tak, akoby konanie vôbec nebolo začaté, a teda nedošlo ani k zastaveniu plynutia premlčacej doby (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1007/2014 zo dňa 24.09.2014). Uplatnením práva na súde nedôjde k spočívaniu plynutia premlčacej doby, ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/9/1999 zo dňa 30.03.1999). Ak bolo predchádzajúce súdne konanie zastavené z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku, nemožno konštatovať, že sa v tomto konaní riadne pokračovalo, pretože platí, že v začatom konaní riadne pokračuje aj ten účastník konania, ktorý súčinnosť so súdom v konaní sám nevyvíja, svojimi úkonmi však nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím súdu vo veci samej (uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo/4585/2014 zo dňa 15.12.2014).
38. Súd má z obsahu spisu preukázané, že žalobca (resp. spoločnosť LEAM s.r.o.) už predtým podal na súde tri žaloby o náhradu škody : Žalobca (LEAM s.r.o.) sa žalobou zo dňa 02.05.2012 (č.l. 96) domáhal proti žalovanému (Prima banka Slovensko, a.s.) zaplatenia náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur. Konanie vedené na Okresnom I. D. X. pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby (č.l. 107). Žalobca (LEAM s.r.o.) sa žalobou zo dňa 05.12.2014 (č.l. 96) domáhal proti žalovanému (Prima banka Slovensko, a.s.) zaplatenia náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur, konanie bolo vedené na Okresnom I. D. X. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, súd odmietol žalobu žalobcu uznesením č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.02.2015. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie, Krajský I. C. D. uznesením č.k. XCob/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.06.2016 odvolanie žalobcu odmietol (č.l. 108). Žalobca (LEAM s.r.o.) podal na súde dňa 11.12.2015 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému (Prima banka Slovensko, a.s.) zaplatenia náhrady škody vo výške 2.439.823,96 eur, konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby a to uznesením č.k. 10Cb/130/2016-42 zo dňa 14.12.2016 (č.l. 121). Teda žalobca v tomto konaní riadne nepokračoval. Zároveň súd poukazuje na to, že táto skoršia žaloba bola podaná na súde až po uplynutí subjektívnej premlčacej dobe. Žaloba v danom spore bola podaná na súde dňa 08.08.2018.
39. S poukazom na uvedené predchádzajúce konania (podané žaloby voči žalovanému o náhradu škody vo výške 2.439.823,96 eur) nedošlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby (k jej zastaveniu), teda nedošlo tak k aplikácii ust. § 112 Občianskeho zákonníka.
40. Súd má za to, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je premlčaný.
41. Zároveň súd uvádza, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to podľa vyjadrenia žalobcu za účelom ozrejmenia skutkového stavu a to výsluch svedkov X.. E. W. (konateľka úpadcu) a K. I. (člen predstavenstva spoločnosti R., I.), nakoľko má za to, že vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie vo veci samej nie je potrebné, je nadbytočné a to práve s ohľadom na vznesenú námietku premlčania; pri vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku za preukázania, že nárok bol skutočne uplatnený po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty, vykonanie tohto dôkazu nebolo dôvodné vykonať, bolo by nehospodárne, nadbytočné. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch svedka K.. S. H. k okolnostiam výkonu záložného práva, nakoľko mal za to, že vykonanie aj tohto dôkazu nie je pre rozhodnutie vo veci samej relevantné, bolo by nadbytočné, z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Súd s poukazom na uvedené teda zamietol návrhy na vykonanie dôkazov (návrhy na výsluch svedkov) v zmysle návrhov strán sporu.
42. Za situácie, kedy je nárok na náhradu škody tvoriaci predmet sporu premlčaný, neexistuje základ nároku na náhradu škody a je nadbytočné a nehospodárne, právne irelevantné zaoberať sa
zodpovednosťou za škodu alebo dokazovať výšku škody. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania.
43. Ak je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/237/2007 zo dňa 29.10.2008).
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou v spore, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.